Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 7, 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/61/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108212489
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa JUDr. J. U.,

štátnehoobčanaSlovenskejrepubliky,bytomT.,Z.XX/X,.vkonanízastúpenéhoJUDr.A.K.,advokátom,
so sídlom T., P. XXXX. proti odporcovi J. L., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom H. N. XXX,.
v konaní zastúpenému JUDr. A. Ž., advokátom, so sídlom P. B., L. XXX/XX. o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 692,62 eur, k rukám JUDr. A.
Ž., advokáta, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaným na tunajšom súde domáhal proti odporcovi
ochrany osobnosti, konkrétne žiadal, aby sa odporca písomne ospravedlnil navrhovateľovi listom

zaslaným R. K. S., v ktorom uvedie: „Vážený pán advokát JUDR. J. U., prostredníctvom R. K. S. sa Vám
ospravedlňujem za moje nie pravdivé tvrdenia a to: že dňa 11. apríla 2006 pred verejným zasadnutím
konanom na Krajskom súde v Trenčíne o odvolaní sp. zn. 1 T 101/02 som len 5 min. pred odchodom
na súd odporcovi oznámil, že nemôžem ísť na verejné zasadnutie, lebo idem k lekárovi, že som chorý;
že som odporcovi povedal, že aby trval na konaní spomenutého verejného zasadnutia o odolaní bez
mojej prítomnosti; že som odporcovi povedal, že odvolanie na Krajskom súde v Trenčíne nie je také
podstatné a že my sa hlavne sústredíme na dovolanie a ústavnú sťažnosť; že som odporcovi povedal,
že v T. to má už dopredu prehnané, že je vo veci už dávno rozhodnuté; že som v dovolaní neuviedol

podstatné veci, ktorými sa mal najvyšší súd zaoberať; že som ústavnú sťažnosť vôbec ani len nezaslal
a naopak až doteraz som ho len a len zavádzal; že som odporcovi povedal, že pred súdnym konaním,
čo bolo v čase okolo 11.50 h dňa 11. apríla 2006 v mojej kancelárii, že Ja s ním nejdem, že musím
ísť k lekárovi a že aby odporca trval na pojednávaní i bez mojej prítomnosti, lebo že teraz sa nejedná
o kľúčové pojednávanie a že mám trvať na vypočutie svedkov; že mi odporca vyčítal, že som nebol s
ním na odvolačke a že som mu poradil, aby na súde trval i bez mojej prítomnosti; že som odporcovi
povedal, že odvolačka nebola kľúčová a že môžeme podať sťažnosť na generálnu prokuratúru pre

porušenie zákona; že som odporcovi sľuboval podať sťažnosť na generálnu prokuratúru pre porušenie
zákona; že som zobral korunky za obhajobu; že som odporcovi povedal, že nemám ešte odpoveď na
ústavnú sťažnosť; že som sa odporcovi zatajoval; že sme sa dňa 8.8.2006 ústne dohodli, že finančné
prostriedky vo výške 24.505,- Sk mi budú postačovať na spísanie dovolania ako aj spísanie sťažnosti
na ústavný súd; že dňa 8.8.2006 dal odporca overiť kópiu právoplatného rozsudku a hneď v ten deň mi
ju odovzdal a že v tento deň odporca obdržal aj kópiu vypracovaného dovolania a za oslovenie „tento
advokát“ uvedené v mojich písomných podaniach adresovaných na S. A. K., ktoré jej boli doručené dňa

25.02.2008 a dňa 26.05.2008.“ Zároveň navrhovateľ požadoval od odporcu zaplatenie nemajetkovej
ujmy vo výške 24.505,- Sk. Navrhovateľ na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že listami doručenýmiS. A. K. dňa 25.2.2008 a 26.5.2008 podal odporca na navrhovateľa sťažnosť, v ktorých uviedol vyššie
uvedené tvrdenia ohľadne svojho zastupovania navrhovateľom v konaní vedenom na Okresnom súde
Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1 T 101/02, pričom všetky uvedené tvrdenia sú nepravdivé. Navrhovateľ

sa k týmto tvrdeniam odporcu vyjadril na výzvy S. A. K. listami zo dňa 10.3.2008, 2.4.2008, 12.5.2008
a 2.6.2008. Navrhovateľ poukázal na to, že od 12.5.1993 vykonáva advokátske povolanie, pričom pri
presadzovaní práv a ochrane záujmov svojich klientov vždy postupoval čestne, poctivo, bez strachu,
bez ohľadu na vlastné záujmy alebo dôsledky voči sebe samému. V súčasnosti je však vyšetrovaný R.
K. S. A. K. na základe nepravdových tvrdení odporcu. Tieto nepravdivé tvrdenia sa dotkli cti a dôstojnosti

navrhovateľa a znížili jeho vážnosť u kolegov advokátov a poškodili jeho povesť nielen ako občana ale
hlavne ako advokáta vykonávajúceho slobodné povolanie.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že je
presvedčený, že ako vtedajší klient navrhovateľa, advokáta, mal plné právo obrátiť sa na R. K. S. A. K.
so sťažnosťou, keď práve tento orgán bol zriadený na ten účel, aby preskúmavala postup advokáta voči
jeho klientovi. V prípade, že je navrhovateľ presvedčený, že svojím konaním pri zastupovaní odporcu

nepochybil, má možnosť i povinnosť toto preukázať v konaní pred uvedeným orgánom. Sťažnosť
klienta na advokáta je konanie predpokladané a určované zákonom a preto navrhovateľ v nijakom
prípade takouto sťažnosťou nemohol neoprávnene zasiahnuť do práva navrhovateľa na ochranu
osobnosti, nemohol znížiť jeho česť a vážnosť, ani poškodiť dobrú povesť. Návrh navrhovateľa odporca
chápe len ako obštrukciu za účelom predĺženia a skomplikovania kárneho konania vedeného proti

navrhovateľovi. Odporca poukázal aj na to, že navrhovateľ vo svojom návrhu nepodal žiadne dôkazy o
vzniku nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nejakým zásahom do jeho osobnostných práv.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením obsahu nižšie uvedených listín
a obsahu spisov Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 4C/325/2002 a 1T 101/02 a zistil tento
skutkový stav:

Z obsahu pripojených spisov Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 4C/325/2002 a 1T 101/02
vyplýva, že v predmetných konania navrhovateľ zastupoval

odporcu ako advokát na základe plnej moci. Vec sp. zn. 4C/325/2002 sa týkala určenia, že určité veci
patri do BSM odporcu a jeho bývalej manželky, pričom toto konanie s touto vecou ochrany osobnosti
navrhovateľa nesúvisí, keď odporca sa vo svojich podania na S. A. K., ktorými mal zasiahnuť do

osobnostných práv navrhovateľa, nesťažuje na konanie navrhovateľa ako svojho právneho zástupcu,
advokáta v uvedenej právnej veci. Ako je nižšie uvedené, odporca sa vo svojich podaniach S. A. K.
sťažoval na postup navrhovateľa ako svojho obhajcu vo veci sp. zn. 1T 101/02. Z obsahu súdneho spisu
o uvedenom konaní vyplynulo, že navrhovateľ ako obhajca odporcu vstúpil do tohto trestného konania
v štádiu, keď bol odporca už rozsudkom súdu prvého stupňa uznaný vinným zo spáchania trestného

činu, ktorý mu obžaloba kládla za vinu a jeho predchádzajúci právny zástupca proti rozsudku podal
odvolanie. Navrhovateľ po tom, čo mu odporca udelil plnú moc pre toto konanie oznámil túto skutočnosť
súdu a už predtým podané odvolanie proti odsudzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa doplnil. Na
prejednanie odvolania Krajský súd v Trenčíne nariadil verejné zasadnutie, ktoré sa konalo dňa 11. apríla
2006, na ktorom verejnom zasadnutí vyhlásil uznesenie, ktorým odvolanie odporcu zamietol. Z obsahu

zápisnice o tomto verejnom zasadnutí vyplýva, že sa ho nezúčastnil obhajca odporcu, navrhovateľ, ktorý
mal doručenie vykázané, pričom odporca prehlásil, že verejné zasadnutie možno vykonať aj bez jeho
prítomnosti, nakoľko navrhovateľ išiel k lekárovi. Konajúci súd následne vyhlásil na verejnom zasadnutí
uznesenie, podľa ktorého sa verejné zasadnutie bude na žiadosť odporcu konať v neprítomnosti jeho
obhajcu, navrhovateľa. Z obsahu uvedeného súdneho spisu ďalej vyplýva, že odporca podal cestou

navrhovateľa ako svojho obhajcu dňa 9.8.2006 v predmetnej trestnej veci dovolanie, ku ktorému pripojil
plnú moc, ktorou bol navrhovateľ splnomocnení odporcom na jeho zastupovanie vo veci dovolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 1Tdo 23/2006-256 zo dňa 30. mája 2007 dovolanie
odporcu zamietol.

Listom zo dňa 22.2.2007, ktorý bol doručený S. A. K. dňa 25.2.2008 podal odporca sťažnosť na

navrhovateľa ako advokáta. V tejto sťažnosti okrem iného uviedol, že ho navrhovateľ ako advokátzastupoval v trestnej veci Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 1T 101/02 že dňa 11. apríla
2006 pred verejným zasadnutím konanom na Krajskom súde v Trenčíne o odvolaní sp. zn. 1 T 101/02.
V tejto trestnej veci mu navrhovateľ dňa 11. apríla 2006 pred verejným zasadnutím o odvolaní konanom

na Krajskom súde v Trenčíne len 5 min. pred odchodom na súd oznámil, že nemôžem ísť na verejné
zasadnutie, lebo ide k lekárovi, že som chorý. Ďalej mu povedal, aby trval na konaní spomenutého
verejného zasadnutia o odolaní bez jeho prítomnosti. Ďalej mu povedal, že odvolanie na Krajskom súde
v Trenčíne nie je také podstatné a že my sa hlavne sústredíme na dovolanie a ústavnú sťažnosť. Že v T.
to má už dopredu prehnané, že je vo veci už dávno rozhodnuté. Toto bol zo strany navrhovateľa podraz

voči nemu, lebo ako sa neskôr ukázalo, v dovolaní neuviedol podstatné veci, ktorými sa mal najvyšší
súd zaoberať a vlastne jeho odvolanie tento súd odmietol. A ústavnú sťažnosť vôbec ani len nezaslal
a naopak až doteraz ho len a len zavádzal.

S. A. K., R. K., listom zo dňa 3.3.2008 informovala navrhovateľa o podanej sťažnosti odporcu a vyzvala
ho, aby sa vyjadril k obsahu sťažnosti.

Navrhovateľ listom zo dňa 10.3.2008 podal S. A. K., R. K., podal vyjadrenie k sťažnosti odporcu, v ktorom

poprel vyššie uvedené tvrdenia odporcu.

Následne S. A. K., R. K. listom zo dňa 26.3.2008 vyzvala navrhovateľa, aby svoje vyjadrenie k sťažnosti
odporcu doplnil o oznámenie ohľadne svojej odmeny za zastupovanie odporcu.

Na túto výzvu navrhovateľ odpovedal listom zo dňa 2.4.2008, v ktorom uviedol, že žiadnu odmenu si s
odporcom nedohodol, neprijal od neho žiadnu zálohu a nerobil vyúčtovanie.

S. A. K., R. K. listom zo dňa 26.3.2008 oznámila navrhovateľovi, že prvá časť sťažnosti odporcu
bola vybavená listom zo dňa 16. apríla 2008 ako nedôvodná a nebolo doposiaľ uzatvorené šetrenie
sťažnosti v časti, v ktorej odporca uvádza, že napriek prevzatiu splnomocnenia nepodal navrhovateľ
vo veci odporcu ústavnú sťažnosť. V záujme objektívneho zistenia skutku preto navrhovateľa žiadajú o
doplnenie jeho vyjadrenia na tam uvedené otázky.

Navrhovateľ na túto výzvu reagoval listom zo dňa 12.5.2008, v ktorom liste opísal všetky okolnosti
ohľadom ústavnej sťažnosti v trestnej veci odporcu.

S. A. K., R. K. listom zo dňa 30.5.2008 zaslala navrhovateľovi na vedomie doplňujúce podanie odporcu -
list zo dňa 22.2.2007 a opätovne vyzvala navrhovateľa na doplnenie jeho vyjadrenia pokiaľ ide o odmenu
za zastupovanie odporcu v trestnom konaní. V uvedenom liste, zjavne nesprávne datovanom dňom

22.2.2007, ktorý bol S. A. K. doručený dňa 26.5.2008, odporca uviedol, že navrhovateľ mu pred súdnym
konaním,čobolovčaseokolo11.50hdňa11.apríla2006vjehokanceláriipovedal,žeonsnímnejde,že
musí ísť k lekárovi a že odporca má trvať na pojednávaní i bez jeho prítomnosti, lebo že teraz sa nejedná
o kľúčové pojednávanie a že má trvať na vypočutie svedkov. Dňa 5.5.2006 už odporca vedel, že to bol
zo strany navrhovateľa veľký podraz a preto navrhovateľovi vyčítal, že s ním nebol na odvolačke a že mu

poradil, aby na súde trval i bez mojej prítomnosti, na čo mu navrhovateľ povedal, že odvolačka nebola
kľúčová a že môžu podať sťažnosť na generálnu prokuratúru pre porušenie zákona a ani tútu nepodal
napriek viacpočetným sľubom. Teda ho celý čas zavádzal. Hlavne, že korunky za obhajobu vedel zobrať.
Ďalej odporca vo svojom liste uviedol, že navrhovateľ mu pri jeho kontaktoch povedal, že odpoveď na
ústavnú sťažnosť ešte nemá. Keď ho potom hľadal osobne v T., navrhovateľ sa mu zatajoval. Ďalej

odporca uviedol, že dňa 8.8.2006 sa s navrhovateľom ústne dohodli, že finančné prostriedky vo výške
24.505,- Sk budú navrhovateľovi postačovať na spísanie dovolania ako aj spísanie sťažnosti na ústavný
súd a dňa 8.8.2006 dal overiť kópiu právoplatného rozsudku a hneď v ten deň ju tomuto advokátovi
odovzdal a v tento deň aj obdržal kópiu vypracovaného dovolania.

Z písomnej správy S. A. K., R. K. súdu zo dňa 26. mája 2010 a zo zápisnice zo zasadnutia VI.

disciplinárneho senátu S. zo dňa 25. septembra 2008, ktorá k správe bola pripojená, vyplynulo, že nazáklade sťažnosti odporcu na navrhovateľa ako advokáta bol podaný návrh na začatie disciplinárneho
konaniavočiadvokátoviapotom,čonavrhovateľakodisciplinárneobvinenýpredložilpodanienávrhuna
začatie súdneho konania o ochranu osobnosti proti odporcovi disciplinárny senát disciplinárne konanie

prerušil.

Odporca vo svojej výpovedi ako účastník konania zopakoval tvrdenia, ktoré uviedol vo svojich podaniach
na S. A. K. ohľadne jeho zastupovania navrhovateľov v trestnej veci. Navrhovateľ vo svojej výpovedi
poprel pravdivosť týchto tvrdení odporcu a poukázal na to, že svoje všeobecné tvrdenia odporca
nedoložil žiadnymi dôkazmi, ktoré by ich preukazovali.

Navrhovateľ navrhol súdu doplniť vykonané dokazovanie výsluchom svedkyne M. H., ktorá mala byť

prítomná pri odovzdávaní spisového materiálu odporcovi zo strany navrhovateľa, keď odporca vo svojich
sťažnostiach uvádzal, že navrhovateľ mu spisový materiál neodovzdal. Ďalej navrhol, aby súd ustanovil
znalca, ktorý vyšetrí psychický stav odporcu a vyžiadal si i personálny spis odporcu z P. Z. S., kde
odporca v minulosti pracoval.

Uvedené dôkazy navrhované navrhovateľ súd nevykonal, pretože ich nepokladal za významné pre

posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa. Pokiaľ ide o výsluch navrhovanej svedkyne, už vykonané
dokazovanie je pre zaujatie záverov súdu postačujúce z dôvodov nižšie uvedených, pričom na
rozhodnutí súdu by skutočnosť, ktorá sa mala týmto dôkazom preukázať, teda či navrhovateľ odovzdal
odporcovi jeho spisový materiál alebo nie, nič nezmenila. Čo sa týka personálneho spisu odporcu z
P. Z. S. tu súd nevidí žiadny vzťah medzi týmto dôkazným prostriedkom a predmetným konaním na

ochranu osobnosti navrhovateľa. Rovnako tak je to aj pri navrhovanom vyšetrení psychického stavu
odporcu znalcom, kde súd nezistil v konaní žiadny relevantný dôvod na takéto vyšetrenie a z tohto
pohľadu pokladá takýto návrh navrhovateľa za vedený nie snahou preukázať skutkový stav významný
pre rozhodnutie vo veci ale vedený inými dôvodmi, ktoré nemajú miesto v občianskom súdnom konaní.

Uvedené skutkové závery, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania posúdil súd podľa nasledovných

ustanovení §11 a § 13 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku
náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých

k porušeniu práva došlo.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak existencia neoprávneného
zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených
ustanoveniami §11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Obe náležitosti musia byť splnené,
aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa ustanovenia § 13

Občianskeho zákonníka a povinnosť súdom uložené sankcie znášať. Na úspešné uplatnenie práva na
ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie

následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené
ustanovením §11 Občianskeho zákonníka, ktorými sú okrem iných i občianska česť, ľudská dôstojnosť
a bezpochyby i česť, vážnosť a dôstojnosť, ktorú osoba požíva ako osoba vykonávajúca určitú profesiu,

v danom prípade slobodné povolanie advokáta. Čo sa týka prvej podmienky, ktorá je predpokladomúspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti, neoprávneného zásahu do osobnostných práv, tak
takýmto zásahom je každý zásah, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, teda právnym poriadkom. O
neoprávnený zásah nejde okrem iného aj vtedy, keď je zásah dovolený zákonom, resp. jeho možnosť

zákon predpokladá, ak len nie sú prekročené zákonom stanovené hranice takéhoto zásahu, zásah
bol vykonaný primeraným spôsobom a zároveň nie je v rozpore s takými oprávnenými záujmami
fyzickej osoby, na ktorých je potrebné, s ohľadom na zaistenie elementárnej úcty k ľudskej dôstojnosti,
bezpodmienečne trvať. Ide o situácie, kedy nad individuálnym záujmom fyzickej osoby, do ktorej
osobnosti je zasahované, stojí závažnejší, významnejší a funkčne vyšší verejný záujem.

V predmetnej právnej veci dospel súd k záveru, že zo strany odporcu sa pri podaných sťažnostiach na
navrhovateľa ako advokáta o takýto neoprávnený zásah do osobnosti navrhovateľa nejednalo.

Predmetné podania, sťažnosti, podal odporca S. A. K., resp, jej orgánu, R. K., v súvislosti s jeho
zastupovaním navrhovateľom ako advokátom v trestnom konaní. Aj keď zákon č. 586/2003 Z.z. o
advokácii, v znení neskorších predpisov, výslovne právo klienta podať sťažnosť na advokáta, ktorý ho
zastupuje, zastupoval výslovne nestanovuje, z jeho obsahu je zrejmé, že takéto právo predpokladá.

Uvedený zákon zriaďuje ako jeden z orgánov S. A. K., ktorá ako samosprávna stavovská organizácia
združuje všetkých advokátov zapísaných v zozname advokátov /§ 66 ods. 2 zákona o advokácii/ aj
R. K.. Náplňou jej činnosti je podľa § 73 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii aj dohliadanie na riadny
výkon advokácie /medzi ktorý patrí aj zastupovanie klientov v konaní pred súdmi/, ktorá podľa § 1 ods.
1 uvedeného zákona pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné

práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými
zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Výkon tohto dohľadu R. K.
zákon o advokácii nijako neobmedzuje z pohľadu toho, či sa dohľad vykonáva na podnet, sťažnosť
klienta, iného advokáta, tretej osoby, či z vlastného podnetu samotnej R. K.. Je tak zrejmé, že zákon
o advokácii predpokladá, že podnet na výkon dohľadu nad riadnym výkonom advokácie podá i klient,

resp. bývalý klient dotknutého advokáta. V zmysle už hore uvedeného sa potom v prípade takýchto
podaní, ktoré majú viesť k preskúmaniu riadnosti výkonu advokácie, jedná o situáciu, kedy nad záujmom
fyzickej osoby, advokáta, stojí vyšší, verejný záujem na dodržiavaní ústavného práva fyzických osôb
na obhajobu.

Na tomto mieste je potom treba uviesť, že výkon práva odporcom, podanie sťažnosti S. A. K. na

výkon advokácie zo strany navrhovateľa, bol podľa názoru súdu vykonaný primeraným spôsobom a
nie je v rozpore s takými oprávnenými záujmami navrhovateľa, na ktorých je potrebné, s ohľadom na
zaistenie elementárnej úcty k ľudskej dôstojnosti, bezpodmienečne trvať. Tento záver súdu vychádza zo
samotného obsahu podaní, sťažností odporcu, v ktorých odporca uvádza len skutkové tvrdenia ohľadne
výkonu advokácie navrhovateľom v jeho trestnej veci /na tomto mieste bez ohľadu na ich pravdivosť/,

pričom žiadne z jeho tvrdení nie je formulované tak, aby sa dotklo ľudskej dôstojnosti navrhovateľa.

Na základe týchto záverov mal súd za to, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, keď podania, sťažnosti
odporcu na navrhovateľa ako advokáta adresované S. A. K. nemožno hodnotiť ako neoprávnený zásah
do osobnostných práv navrhovateľa.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Takto súd priznal v konaní úspešnému odporcovi
náhradu trov konania v sume ...., ktorá predstavuje trovy jeho právneho zastúpenia v konaní. Konkrétne
ide o tarifnú odmenu 91,29 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 20.7.2009 + režijný paušál 6,90
eur, tarifnú odmenu 22,82 eur za účasť na pojednávaní súdu dňa 23.9.2009, ktoré bolo odročené bez

prejednania veci + 6,90 eur režijný paušál, tarifnú odmenu 22,82 eur za účasť na pojednávaní súdu dňa
11.11.2009, ktoré bolo odročené bez prejednania veci + 6,90 eur režijný paušál, tarifnú odmenu 22,82
eur za účasť na pojednávaní súdu dňa 13.7.2010, ktoré bolo odročené bez prejednania veci + 7,21
eur režijný paušál, tarifnú odmenu 91,29 eur za písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa na začatie
konania zo dňa 21.7.2010 + 7,21 eur režijný paušál, tarifnú odmenu 91,29 eur za účasť na pojednávanísúdu dňa 7.9.2010 + 7,21 eur režijný paušál, náhradu cestovného za cesty vlastným motorovým vozidlo
advokáta na pojednávania z miesta sídla advokátskej kancelárie, P. B., do miesta pojednávania, T. v
dňoch 23.9.2009 v sume 29,35 eur, 11.11.2009 v sume 29,35 eur, 13.7.2010 v sume 30,33 eur, 7.9.2010

v sume 30,05 eur, náhradu za stratu času pri uvedených cestách v sume 46,36 eur pri ceste dňa
23.9.2009 /4 aj začaté polhodiny á 11,59 eur/, v sume 46,36 eur pri ceste dňa 11.11.2009 /4 aj začaté
polhodiny á 11,59 eur/, v sume 48,08 eur pri ceste dňa 13.7.2010 /4 aj začaté polhodiny á 12,02 eur/ a
v sume 48,08 eur pri ceste dňa 7.9.2010 /4 aj začaté polhodiny á 12,02 eur/.

Výškatarifnejodmenyzaúkonyadvokátaodporcubolavypočítanápodľa§10ods.8vspojenís§10ods.

1vyhláškyč.655/2004Z.z.,keďtarifnáhodnotaveci,zktorejsavypočítavatarifnáodmenaje2.000,-eur,
pretože navrhovateľ žiadal v konaní náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výška režijného paušálu
bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu platné pre ten
ktorý rok, v ktorom boli úkony vykonané. Výška náhrady za stratu času bola určená podľa § 17 uvedenej
vyhlášky ako jedna šesťdesiatina výpočtového základu platného pre ten ktorý rok, v ktorom bola cesta
vykonaná, za každú aj začatú polhodinu cesty, pričom mal súd za to, že cesta z P. B. a späť trvá najviac

4 aj začaté polhodiny. Náhrada cestovného bola určená podľa ustanovení zákona č. 283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách ako tzv. kilometrovné, resp. základná náhrada 0,183 eur za každý kilometer cesty
+ náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri 98 km cesty P. B. - T. a späť, priemernej spotrebe 9,9
l na 100 km, teda pri ceste 98 km je spotreba 9,702 l (9,9/100 x 98) a cene benzínu platnej v ten ktorý
deň, kedy bola cesta vykonaná. Takto súd určil náhradu cestovného pri cestách v dňoch 23.9.2009 a

11.11.2009 v sume 29,35 eur á jedna cesta /základná náhrada 0,183 eur x 98 km = 17,934 eur + náhrada
za spotrebované pohonné hmoty pri spotrebe 9,702 l a cene benzínu 1,177 eur / 1 l = 11,419 eur, teda
spolu 17,934 + 11,419 = 29,35 eur/. Pri ceste dňa 13.7.2010 určil súd náhradu cestovného na 30,33
eur /základná náhrada 0,183 eur x 98 km = 17,934 eur + náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri

spotrebe 9,702 l a cene benzínu 1,278 eur / 1 l = 12,399 eur, teda spolu 17,934 + 12,399 = 30,33 eur/.

Pri ceste dňa 7.9.2010 určil súd náhradu cestovného na 30,05 eur /základná náhrada 0,183 eur x 98
km = 17,934 eur + náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri spotrebe 9,702 l a cene benzínu 1,249
eur / 1 l = 12,118 eur, teda spolu 17,934 + 12,118 = 30,05 eur/.

Súd odporcovi nepriznal uplatnenú tarifnú odmenu + režijný paušál za úkony ďalšie porady s klientom v
dňoch 14.8.2009, 7.11.2009, 9.7.2010, 6.9.2010, nakoľko podľa názoru súdu nebolo nevyhnutné takéto

trovy konania vynaložiť. Od prevzatia zastúpenia a prvej porady s klientom dňa 20.7.2009 nenastali v
konaní žiadne také okolnosti /napríklad nové a doposiaľ neuplatnené tvrdenia a dôkazy/, ktoré by si
vyžadovali od právneho zástupcu ďalšiu poradu s klientom. Jedinou novou skutočnosťou, ktorá sa v
konaní po prevzatí právneho zastúpenia odporcu jeho advokátom vyskytla, bolo upresnenie žalobného
petitu navrhovateľom ohľadne znenia ospravedlnenia, ktoré od odporcu požadoval, pričom navrhovateľ

nijako nemenil skutkové dôvody svojho návrhu ani nepredkladal súdu nové dôkazy. Uvedené si preto
podľa názoru súdu nevyžadovalo vykonanie ďalšej porady advokáta s klientom, resp. ak takáto bola
vykonaná, jej trovy nie sú trovami účelne vynaloženými.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.