Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Renáta Nemčeková, PhD.

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 42C/118/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510203115
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Nemčeková PhD.

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, samosudkyňou JUDr. Renátou Nemčekovou, PhD., v právnej veci

navrhovateľky: V., bytom D., zastúpenej JUDr. Soňou Kubincovou, PhD., advokátkou, so sídlom M.
Rázusa20,97401BanskáBystrica,protiodporcom:1.V.,bytomO.,zastúpenýMgr.MartinomMáčajom,
Vajanského 8, 934 01 Levice, 2. Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici, IČO: 37949900,
Nám. Ľ. Štúra 1, 974 00 Banská Bystrica, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi v 1. rade titulom náhrady trov konania sumu 87 EUR
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovi v 2. rade súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť titulom náhrady trov konania, vzniknutých štátu na trovách

dôkazu, sumu 7,90 EUR na účet Okresného súdu Bratislava V, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený
v Štátnej pokladnici, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 18.2.2010, domáhala proti
odporcom v 1. a 2. rade ochrany svojej osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.500,- EUR a
náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že ona ako stavebníčka
na základe oznámení obce Baďan dostala súhlas k postaveniu drobnej stavby - oploteniu pozemkov
za účelom zriadenia zvernice podľa zákona o poľovníctve. V súlade s uvedeným drobnú stavbu -
oplotenie postavila. Vo veci postavenia drobnej stavby podal okresný prokurátor v Žiari nad Hronom

protesty č.k. Pd 37/07 a Pd 40/07 proti oznámeniu - súhlasu obce na vykonanie drobnej
stavby,pretožepodľaprokurátoraboliporušenéviaceréustanoveniazákonovatonajmä,žeňoupodané
ohlásenie nesplnilo náležitosti podľa § 5 ods. 1 vyhl. č. 453/2000 Z.z. , v oznámení nebol uvedený
druh a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností, z ohlásenia ani z oznámenia obce nie je
zrejmé, ktorých konkrétnych pozemkov podľa parcelných čísel katastra nehnuteľností sa má oplotenie
týkať a že neboli pripojené doklady, najmä doklad o inom práve k pozemkom. Ďalej prokurátor vytýkal,
že k ohláseniu nebol pripojený overený jednoduchý situačný výkres. Prokurátor tiež namietal, že o veci

rozhodovalo obecné zastupiteľstvo, čo je v rozpore s § 117 ods. 1 Stavebného zákona. Prokurátor konal
na základe podnetu Obvodného úradu životného prostredia Banská Štiavnica (ďalej len „OÚŽP“), čo
vyplýva z prípisu Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom č. k. Pd 37/07 a Pd 40/07 zo dňa 26.6.2007.
V čase podania prokurátora prebiehalo aj správne konanie na OÚŽP týkajúce sa súhlasu k oploteniumimo zastavaného územia obce na základe žiadosti navrhovateľky podľa zákona č. 543/2002 Z.z.,
ktoré konanie je samostatné nezávislé konanie. Napriek uvedenému OÚŽP rozposlal 25-im právnickým
a fyzickým osobám, ktoré nemali ani postavenie účastníka konania podľa § 82 zákona č. 543/2002

Z.z., kópiu listu prokurátora zo dňa 26.6.2007, ktorý bol adresovaný podávateľovi podnetu - OÚŽP.
Zaslanímfotokópiípodanýchprotestovprokurátora,ktorésatýkaliinéhosprávnehokonaniaasamotným
vyjadrením, že sa konštatujú porušenia zákonov, bola znížená dôstojnosť a vážnosť navrhovateľky v
spoločnosti. Z týchto dôvodov sa navrhovateľka v návrhu domáhala ochrany svojej osobnosti, a to aby
sa jej odporca v 1. rade a odporca v 2. rade ospravedlnili doporučeným listom za zaslanie príloh -

kópií podnetu prokurátora sp. zn. Pd 37/2007 a Pd 40/2007 osobám, ktoré neboli účastníkom
konania a aby odporca v 2. rade písomne oznámil v návrhu určeným 19-im osobám resp. subjektom,
že kópiu podnetu prokurátora sp. zn. Pd 37/2007 a Pd 40/2007 zaslal OÚŽP v rozpore s ustanoveniami
Správneho poriadku a že za konanie OÚŽP sa ospravedlňuje.

V podaní zo dňa 6.9.2010 navrhovateľka navrhla zmeniť a upraviť petit návrhu. Zmena návrhu spočívala
vupresnenívýroku,ktorýmnavrhovateľkažiadalaododporcov v1.a2.radeospravedlneniezazaslanie

príloh - listu Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom č.k. Pd 37/2007 a Pd 40/2007 zo dňa 26.6.2007,
a ďalej zmena návrhu spočívala v rozšírení počtu osôb, ktorým žiadala doručiť písomné oznámenie
odporcu v 2. rade, a to o osobu Pavla Bázlika pod poradovým č. 20. Uznesením č. k. 42C 118/2010-115
zo dňa 6.9.2010 súd pripustil zmenu petitu návrhu v tom znení ako žiadala navrhovateľka.

Odporca v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.7.2010 s návrhom nesúhlasil a navrhol

ho zamietnuť. Uviedol, že vo veci nie je pasívne legitimovaný, nakoľko išlo o konanie OÚŽP a z jeho
strany nedošlo k excesu. Všetky písomnosti, ktoré podpísal a ktoré boli expedované v predmetnom
konaní,podpisovalakozamestnanecOÚŽP.Všetkyúkony,ktorébolivsprávnomkonanívykonané,majú
vecnú, miestnu aj časovú súvislosť s týmto konaním. Žiaden z účastníkov, ktorému bol list prokurátora
zaslaný, nevidel a nemohol vidieť v konaní OÚŽP exces jeho prednostu. Uviedol, že pokiaľ vznikla

navrhovateľke akákoľvek ujma konaním OÚŽP, môže si podľa jeho názoru uplatňovať náhradu škody v
rámci zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Konaním
OÚŽP ani konaním jeho zamestnancov nedošlo nikdy ani k ohováraniu, ani uvedeniu nepravdivých
údajov o navrhovateľke, ani k žiadnemu inému konaniu, ktoré by bolo spôsobilé privodiť ujmu, ktorej
odškodnenia sa domáha. Navrhovateľka napokon vznik žiadnej ujmy ani nepreukázala.

Odporca v 2. rade sa písomne k veci nevyjadril a na pojednávaní konanom dňa 6.8.2010 uviedol, že s
podanou žalobou sa nestotožňuje, nakoľko v nej navrhovateľka zodpovednosť za tvrdený neoprávnený
zásah do jej práva na ochranu osobnosti pričíta tak odporcovi v 1. rade ako aj odporcovi v 2. rade.
Navrhovateľka pri uplatnení svojich nárokov vychádza zo spoločnej zodpovednosti oboch odporcov,
pričom už z povahy veci vyplýva, že pasívna legitimácia jedného z odporcov vylučuje pasívnu legitimáciu

druhého z odporcov. Pokiaľ bol zásah do osobnosti spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou
osobou k realizácii činnosti tejto právnickej osoby, postihujú občianskoprávne sankcie výlučne samotnú
právnickú osobu. To neplatí v prípade, keď škodu síce spôsobila osoba, ktorá právnickú osobu
reprezentuje, svojim konaním celkom vybočila z rámca plnenia služobných úloh. Vtedy sa hovorí o
tzv. excese, ktorý nastáva hlavne vtedy, ak ten kto zasahoval do práva na ochranu osobnosti pri takejto

činnosti sledoval vlastný záujem príp. záujem iných osôb a nie plnenie úloh právnickej osoby. Na zistení
subjektu zásahu závisí aj určenie právneho režimu, podľa ktorého by sa mal posúdiť samotný základ
uplatneného nároku. Ak súd na základe zhodnotenia okolností tohto prípadu dospeje k záveru, že prvý
z odporcov nie je v spore pasívne legitimovaný, má sa nárok uplatnený navrhovateľkou posudzovať
podľa zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej veci. Podľa názoru

odporcu v 2. rade nie sú splnené predpoklady pre vznik nároku navrhovateľky na náhradu nemajetkovej
ujmy. Nie je daná existencia zásahu, ktorý by bol objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu
spočívajúci v porušení osobnosti. Navrhovateľka neuviedla dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosť,
že bol spôsobený zásah do jej osobnostných práv, neuniesla dôkaznú povinnosť. Odporca v 2. rade
navrhol žalobu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov resp. ich právnych zástupcov, výsluchom
svedkov a listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise sp. zn. 42C/118/2010.Svedok V. bývalý obyvateľ obce Y., vypovedal, že vie len toľko, že sú tam nejaké problémy, ktoré vznikli
v súvislosti so životným prostredím pri zriaďovaní zvernice. Nepamätá si, pretože to bolo dávno. Prišlo
nejaké oznámenie, nejaký list, ktorý bol zaslaný všetkým členom urbárskeho spoločenstva, je to už dlhý

čas a nepozná podrobnosti. Bližšie to nevie popísať. S navrhovateľkou sa už dlhšie nestretol. V Nitre
býva už 51 rokov.

Svedok I., živnostník v obci Y., uviedol, že to bolo asi pred 4 rokmi, keď sa dozvedeli o
tom, že sú v Náture, to je štátom chránené územie európskeho významu z hľadiska biotopov. Na
sedení s prednostom (odporcom v 1. rade) sa dozvedeli, že oni chcú dať k tomu zamietavé stanovisko.
Navrhovateľka povedala na to, že to isté právo máme aj my, na to bola taká reakcia, že sa vyhrážame

štátnej správe. Následne na to prišiel list z prokuratúry a ten zbytok sa ťahá doposiaľ.

Svedkyňa I., starostka obce H. sa vyjadrila, že list z prokuratúry prišiel aj na ich úrad. Nebol uvedený v
prílohách a domnieva sa, že sa to dotklo navrhovateľky. Ako to brali tí ľudia, ktorým to bolo doručené,
sa nevedela vyjadriť ku všetkým, ale podľa nej u niektorých to vzbudilo nedôveru voči navrhovateľke.
Sú to prevažne starší ľudia. Obec Baďan má 218 obyvateľov, z toho v časti Klastava žije asi 50 ľudí.

V liste Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom sp. zn. Pd 37/07, Pd 40/07 zo dňa 26.6.2007 prokuratúra
oznamuje OÚŽP spôsob vybavenia podnetu OÚŽP na prešetrenie postupu stavebného úradu obce
Baďan vo veci ohlásení drobných stavieb navrhovateľkou z 24.5.2004 a 11.11.2005, a to oplotenia
poľovných revírov a rozšírení zverníc. V tomto liste prokuratúra uvádza, že v postupe obce a v ohlásení
zistila porušenie zákona v ustanovení § 13 ods. 2 písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody, v

§ 57 ods. 2 a ods. 5, § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku,
v § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a v § 5 ods. 1,2 vyhlášky č. 453/2000
Z.z. a že proti oznámeniu obce Baďan z 1.6.2004 podala protest pod č. Pd 37/07, ktorým žiadala toto
opatreniezrušiť.Ďalejprokuratúravlisteuvádza,žeajvpostupeobceprirozhodovaníohláseniadrobnej
stavby z 11.11.2005 a oznámení obce z 30.1.2006, že nemá námietky proti ohlásenému oploteniu,

zistila porušenie ust. § 13 ods. 2 písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z., v § 57 ods. 2,5, § 117 ods. 1
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení a v § 5 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a že proti oznámeniu obce Baďan
30.1.2006, že nemá námietky proti ohlásenej stavbe, podala protest pod č. Pd 40/07, ktorým žiadala
aj toto oznámenie zrušiť.

Podľa čl. 17 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV
A SLOBÔD (ďalej len „Listina“) sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa čl. 17 ods. 2 Listiny každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom
alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu
na hranice štátu.

Podľa čl. 17 ods. 4 Listiny slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd
iných, bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov

osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba
tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, obvodný úrad životného prostredia v prvom
stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z.z. obvodný úrad životného prostredia, ktorý je bez právnej

subjektivity organizačne začlenený do krajského úradu životného prostredia, v administratívnosprávnom
konaní koná samostatne.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z.z. obvodný úrad životného prostredia riadi a za jeho činnosť
zodpovedá prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva prednosta krajského úradu životného prostredia
so súhlasom ministra životného prostredia.

Podľa § 118a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vo veciach ochrany
osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných
prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci
v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo
ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva

na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť
dôkazynapreukázaniesvojichtvrdenínajneskôrdoskončeniaprvéhopojednávania;toneplatí,akneboli
splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2).

Podľa § 118a ods. 2 O.s.p. na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada;
to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník

nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných
dôkazných prostriedkov.

Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci podľa vyššie
uvedených právnych predpisov zistil, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby bolo možné
návrhu navrhovateľky vyhovieť čo i len sčasti.

Súd mal preukázané, že odporca v 1. rade v posudzovanom prípade nekonal ako súkromná osoba
vo svojom mene, ale konal ako prednosta OÚŽP v Banskej Štiavnici a preto súd dospel k záveru, že
odporca v 1. rade nie je v tejto právnej veci pasívne vecne legitimovaný. Podľa názoru súdu určitú fyzickú
osobu nemožno stotožňovať s orgánom verejnej moci, na čele ktorého táto fyzická osoba stojí, nakoľko
z právneho hľadiska ide o dva samostatné a teda odlišné subjekty.

Postup, ktorého nesprávnosť navrhovateľka vytýka a na ktorom zakladá svoje nároky uplatňované v
návrhu proti odporcovi v 2. rade, nebol postupom odporcu v 2. rade, ale išlo o postup OÚŽP ako orgánu
štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia v zmysle ust. § 5 ods. 2 zákona č. 525/2003
Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie. Ak by bol tento postup v rozpore so zákonom a
navrhovateľke by v dôsledku neho vznikla škoda, pre posúdenie prípadnej náhrady tejto škody prichádza

doúvahypoužitiezákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na rozsah návrhu navrhovateľky
(t.j. vymedzený predmet konania) sa však súd náhradou škody nezaoberal.Ustanovenie § 11 OZ poskytuje ochranu voči takým neoprávneným zásahom, ktoré sú objektívne
spôsobilé privodiť ujmu na integrite určitej fyzickej osoby (oprávneného subjektu) tým, že znižujú
jej vážnosť a dôstojnosť v očiach spoluobčanov a tak ohrozujú jej postavenie a uplatnenie v

spoločnosti. Navrhovateľka je v obci Baďan, kde podniká, osobou verejne známou a vzhľadom na svoje
podnikateľské aktivity môže byť viac vystavená prejavom názorov verejnosti voči svojej osobe resp.
zvýšenej pozornosti ostatných obyvateľov obce, ako iní obyvatelia tejto obce a teda môže byť vystavená
aj zvýšenej kritike, ktorá môže súvisieť aj vykonávaním podnikateľskej činnosti navrhovateľky.

Listina v rámci slobody prejavu a vyjadrovania názorov priznáva každému právo na kritiku. Kritika ako

súčasť slobody prejavu je významným nástrojom miery a kvality demokracie v spoločnosti. Výkon práva
na kritiku je jedným z dôležitých predpokladov pre vytváranie ovzdušia vysokej náročnosti spoločnosti,
pre potrebu konfrontácie názorov, pre nezmieriteľnosť s negatívnym spoločenským javom, teda pre
všestranný slobodný rozvoj spoločnosti. Preto za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby
nemožno považovať zásah, ku ktorému došlo v rámci práva na kritiku, naviac keď by išlo o kritiku
oprávnenú.

Tvrdenie navrhovateľky o tom, že zaslaním fotokópií podaných protestov prokurátora, ktoré sa týkali
iného správneho konania a samotným vyjadrením, že sa konštatujú porušenia zákonov, bola znížená
dôstojnosť a vážnosť navrhovateľky, nebolo vykonanými dôkazmi, ktoré označila navrhovateľka,
preukázané. Súd konštatuje, že navrhovateľka v tejto otázke neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko
skutkový stav tvrdený navrhovateľkou ohľadom zásahu do jej dôstojnosti a vážnosti nebolo možné zistiť

z vykonaných dôkazov, ktoré navrhovateľka označila do skončenia prvého pojednávania v zmysle
§ 118a O.s.p.. Žiadny z vypočutých svedkov sa jednoznačne nevyjadril, že by mal osobný a priamy
poznatok o tom, že v dôsledku zaslania listu z prokuratúry došlo k zníženiu vážnosti alebo dôstojnosti
navrhovateľky. Svedkovia nevedeli uviesť nič konkrétne, čo by preukazovalo zníženie vážnosti a
dôstojnosti navrhovateľky. Vo svojej výpovedi uviedli, že v obci boli nejaké šumy, dedinské škriepky a

klebety. Podľa ich vyjadrení boli v obci voči navrhovateľke skôr negatívne emócie, nedôvera a závisť.
Iba jeden zo svedkov vypovedal, že bol priamym účastníkom incidentu, ktorý sa odohral ako klasická
dedinská škriepka, keď navrhovateľku verbálne napadol jeden pán a vykrikoval, že tam všetko rozkráda.
Ostatní svedkovia nevedeli uviesť konkrétne prípady zásahov do ochrany osobnosti navrhovateľky. Z
výpovede svedkyne I., starostky obce H., súd zistil, že asi dvaja či traja starší ľudia sa jej pýtali, čo

znamená ten list z prokuratúry, nevedeli pritom pochopiť, čo znamená slovo prokuratúra, mysleli si, že to
súvisí so súdom alebo s políciou. Okrem týchto dotazov starostka v obci nepostrehla negatívne chovanie
obyvateľov obce voči navrhovateľke.

Podľa názoru súdu, z uvedeného jediného prípadu verbálneho napadnutia navrhovateľky, vzhľadom
na jeho skutkové okolnosti ako ich opísal svedok, nie je možné urobiť zovšeobecňujúce závery o tom,

že bola ohrozená vážnosť a dôstojnosť navrhovateľky a už vôbec nie je možné urobiť taký záver,
že by k zásahu do vážnosti a dôstojnosti navrhovateľky došlo v príčinnej súvislosti so zaslaním listu
Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom sp. zn. Pd 37/07, Pd 40/07 zo dňa 26.6.2007 zo strany OÚŽP.
Navrhovateľka nepreukázala, že by tento list prokuratúry resp. jeho zaslanie zo strany OÚŽP osobám,
ktoré navrhovateľka uvádza v návrhu, malo nepriaznivé dôsledky na jej postavenie v spoločnosti. Súd

na základe výsledkov dokazovania konštatuje, že tvrdenia navrhovateľky o tom, že v dôsledku zaslania
listu prokuratúry jej bola znížená vážnosť a dôstojnosť v obci, zostali v rovine hypotetickej a dodáva, že
je celkom bežné a normálne, že ľudia v obci medzi sebou komunikujú, zhovárajú sa o rôznych veciach,
ktoré sa udiali v ich obci resp. sa ich týkajú, vrátane prípadov, ak ide o veci týkajúce sa niekoho, kto
v ich obci podniká a je teda verejne známou osobou, ako je tomu aj v prípade navrhovateľky. Prejavy

obyvateľov obce tak môžu byť v určitých situáciách považované za prejav kritiky, kedy sa však nejedná o
neoprávnený zásah do vážnosti a dôstojnosti osoby, vzhľadom na slobodu prejavu garantovanú Listinou.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh navrhovateľky považoval za nedôvodný a preto
ho zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 137, § 139 ods. 1, § 141 ods. 2, § 142 ods. 1, § 148 ods. 1

a § 151 ods. 1 O.s.p..Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové

výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 139 ods. 1 O.s.p. svedkovia majú právo na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku
(svedočné). Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch dní od výsluchu alebo odo dňa, keď bolo
svedkovi oznámené, že k výsluchu nedôjde. O tom súd musí svedka poučiť.

Podľa § 141 ods. 2 O.s.p. trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky
ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej

materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie (§ 18), platí štát.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 160 ods. 1 prvej vety O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Pri trovách konania, ktorých náhradu voči navrhovateľke súd priznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
úspešnému odporcovi v 1. rade, súd vychádzal z trov skutočne uplatnených týmto odporcom vo výške
náhrady cestovného pri ceste odporcu v 1. rade a jeho zástupcu z miesta ich bydliska do Bratislavy
(sídla súdu) podľa cien verejnej autobusovej dopravy v celkovej výške 87,- EUR (3x cesta odporcu v
1. rade na pojednávanie a späť po 15,60 EUR, 3x cesta zástupcu odporcu v 1. rade na pojednávanie

a späť po 13,40 EUR).

Úspešný odporca v 2. rade si právo na náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd toto právo
nepriznal.

Súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal navrhovateľku nahradiť štátu trovy konania vo výške 7,90 EUR,
vynaložené na svedočné vo výške náhrady cestovného svedka Ing. Jána Petrovica, PhD., ktorý si túto

náhradu uplatnil v súlade s § 139 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava V.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:· z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované,

· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,

· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

·doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z tohto rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.