Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. december 2010

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cb/216/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107210343
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: 14Cob/19/2010

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľa: Z. D. P., spol. s r.o., P. L. XXXX/XX,. XXX. XX. P., IČO: XX. XXX. XXX,. právne zastúpený:
JUDr. D. D., advokát, Š. XXX/X,. XXX. XX. P. B., proti odporkyni: K. H. - B., Ľ. XXXX/X,. XXX. XX. Ž., IČO:
XX. XXX. XXX,. právne zastúpený: JUDr. J. K., advokát, U.. Š. XXXX/XX,. XXX. XX. L. M., o zaplatenie
1.806,65 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 810,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 11 % ročne od 22.12.2005 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo
výške 121,14 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 15.02.2007 žiadal navrhovateľ zaviazať odporkyňu na zaplatenie sumy 54.427,-
Sk s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o prevode práv a povinností z
leasingovej zmluvy vyfakturoval odporkyni sumu 24.427,- Sk za finančné vysporiadanie leasingu za
prevzaté vozidlá. Ďalej fakturoval odporkyni sumu 30.000,- Sk za zdravotné tašky Emergency.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému odporkyňa podala odpor. V tomto potvrdila, že
medzi účastníkmi a leasingovou spoločnosťou C. bola podpísaná zmluva o prevode práv a povinností z
leasingovej zmluvy. Podľa dohody mala vyplatiť navrhovateľovi sumu 144.427,- Sk a na príjmový doklad
vyplatila sumu 120.000,- Sk. Zaplatenie zostatku vo výške 24.427,- Sk sa snažili vyporiadať vystavením
faktúry na sumu 21.679,50 Sk, čo predstavuje sumu, ktorú vynaložila odporkyňa na opravu sanitiek.
Túto sumu navrhla vo vzťahu k navrhovateľovi započítať a zároveň uhradila rozdiel v pohľadávkach

vo výške 2.747,50 Sk. Navrhovateľ však túto sumu vrátil späť a oznámil, že nesúhlasí so započítaním.
Čo sa týka tašiek a zaplatenia sumy 30.000,- Sk, je pravdou, že od navrhovateľa tieto tašky pri
preberaní áut prevzala, pričom tašky mali byť podľa ústnej dohody vyplatené do 1 mesiaca. Keďže v
tejto lehote vyplatené neboli, navrhovateľ ju ústne vyzval, aby tašky zaplatila, alebo aby ich vrátila. Spolu
s manželom sa potom rozhodli tašky vrátiť. Keď pre ne prišiel vodič navrhovateľa, manžel sa radil s
právnym zástupcom, ktorý mu doporučil, aby tašky vydal len v prípade, ak bude mať vodič písomné
plnomocenstvo od navrhovateľa. Keďže vodič plnomocenstvo nemal, manžel tašky odmietol vydať.

Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie oboznámením návrhu, zmluvy o prevode práv a povinností z
leasingovej zmluvy, faktúr, korešpondencie účastníkov a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:Dňa30.11.2005bolamedzinavrhovateľom,odporkyňouaspoločnosťouC.L.S.a.s.,uzatvorenázmluva
o prevode práv a povinností z Leasingovej zmluvy č. 50909189. Predmetom zmluvy je prevod práv a
povinností z leasingovej zmluvy k úžitkovému vozidlu Hyundai H1. Podľa článku II. zmluvy sa budúci

nájomca oboznámil s predmetom leasingu a vyhlasuje, že predmet leasingu chce prevziať v stave, v
akom tento stojí a leží, spolu so všetkými právami a povinnosťami súčasného nájomcu. Podľa článku
VI., o fyzickom odovzdaní predmetu leasingu spíše budúci nájomca so súčasným nájomcom preberací
protokol, pričom prípadné nedostatky ako neúplnosť, poškodenie a iné vady bude budúci nájomca
uplatňovať od súčasného nájomcu.

Faktúrou č. 2005/230 splatnou dňa 21.12.2005 fakturoval navrhovateľ odporkyni finančné vysporiadanie
leasingu za prevzaté vozidlá sumou 144.427,- Sk, pričom po odpočte zálohy vo výške 120.000,- Sk
zostáva na úhradu suma 24.427,- Sk.

Faktúru č. 2006/013 splatnou dňa 17.02.2006 fakturoval navrhovateľ odporkyni za zdravotnícke tašky

Emergency sumu 30.000,- Sk.

Faktúrou č. 06/09 fakturovala odporkyňa navrhovateľovi za opravu vozidla Hyundai náhradné diely a
prácu spolu sumou 21.679,50 Sk.

Listom zo dňa 20.02.2006 právny zástupca odporkyne zaslal navrhovateľovi stanovisko k faktúre č.
2005/230. V tomto uviedol, že keďže navrhovateľ nesplnil svoju povinnosť a nedodal zadnú listovú
pružinu a ďalšie 2 náhradné diely, odporkyňa bola nútená opravu zrealizovať u autorizovaného opravcu,
čo ju stálo 21.679,50 Sk. Finančné vyporiadanie sa odporkyňa rozhodla riešiť formou započítania. Preto
poukazuje navrhovateľovi sumu 2.747,50 Sk.

Listom zo dňa 01.03.2006 právna zástupkyňa navrhovateľa neuznala vystavenú faktúru odporkyne. Z
listuprávnehozástupcuodporkyneniejejasné,čisajednáojednostrannézapočítaniealebozapočítanie
dohodou, keďže tento list nespĺňa náležitosti. Nie je ani uvedené, aké faktúry sú započítavané.

Listom zo dňa 14.02.2006 odporkyňa oznámila navrhovateľovi, že svoj záväzok vo výške 24.427,-
Sk uznáva s tým, že z dôvodu nedodania poškodených náhradných dielov bude uhradený až po
dodaní nových náhradných dielov, nakoľko nebol dodržaný dohodnutý termín. Faktúra č. 2006/013 bude
uhradená v termíne splatnosti.

Podľa preberacieho protokolu zo dňa 22.12.2005 dodal navrhovateľ odporkyni turbodúchadlo a zadnú
listovú pružinu.

Podľa protokolov o prevzatí a odovzdaní datovaných dňa 30.11.2005 prevzala odporkyňa od
navrhovateľa 3 sanitné vozidlá Hyundai H1. V jednom z protokolov je konštatované, že na vozidle bolo

rozbité zadné pravé svetlo a nárazník.

Dňa 30.11.2005 uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou ďalšie 2 zmluvy o prevode práv a povinností z
leasingovej zmluvy.

Z faktúr predložených navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ uskutočňoval servis vozidiel sanitiek v
autorizovanom servise.

Právny zástupca navrhovateľa trval na podanom návrhu. Náhradné diely boli odporkyni dodané neskôr a
odporkyni okrem iného poskytol 2 turbodúchadlá. Z ďalších závad bol ochotný uhradiť len tyčku riadenia,

a preto faktúru odporkyni vrátil. Odporkyňa mala nedostatky uplatňovať u navrhovateľa ako bývalého
nájomcu.Odporkyňasivšaktietovadydalaodstrániťvserviseanakoniecichrefakturovala,pretofaktúru
navrhovateľ považoval za nedôvodnú. Tašky, ktorých úhrada je predmetom druhej vystavenej faktúry,
bol navrhovateľ ochotný zobrať späť, avšak manžel odporkyne ich odmietol vodičovi navrhovateľa vydať.
Z navrhovateľom predložených dokladov je zrejmé, že navrhovateľ vozidlá servisoval v autorizovanom

servise. Čo sa týka tašiek, ak tieto neboli povinnou súčasťou vozidla, nemala odporkyňa tašky od
navrhovateľa prevziať. Tašky však prevzala a nikdy ich nezaplatila.Konateľka navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že odporkyni ponúkli leasing 3 sanitiek. Pred tým tieto
vozidlá riadne používali a z ich prevádzky odchádzali priamo do prevádzky odporkyne. Odporkyňa spolu
s manželom mali dostatočný čas, aby si vozidlá mohli riadne prezrieť. V sídle navrhovateľa boli viackrát,

nakoľko okrem vozidiel riešili aj ďalšie otázky týkajúce sa prevádzkovania ich činnosti. Vozidlá boli
odovzdané pri prepise v Ž.. Asi po 2 týždňoch pani H. namietala určité problémy s turbodúchadlom a
pružinu. Na základe dohody, preto konateľka navrhovateľa zabezpečila opravu a výmenu turbodúchadla
a listovej pružiny. Následne bolo oznámené, že je problém aj s ďalšími turbami. Tašky, ktoré boli
odovzdané odporkyni, boli v čase odovzdania úplne nové, ešte zabalené v originál balení. Keď ich chcela

zaplatiť, odporkyňa ponúkla, že tieto tašky vráti. Preto pre tašky poslala dvoch vodičov, ktorí mali so
sebou aj potrebný preberací protokol. Títo vodiči čakali približne 3 hodiny a tašky im neboli odovzdané.
Čo sa týka faktúry vystavenej odporkyňou, do tejto odporkyňa zahrnula celú opravu vozidla. Podľa
dohody, však mal navrhovateľ zaplatiť len tyčku riadenia, a preto vystavenú faktúru žiadali upraviť. K
úprave faktúry však nedošlo. Zmluva o predaji tašiek bola uzatvorená ústne s tým, že tašky sa vrátia a
faktúra, ktorá bola na úhradu ceny vystavená, bude následne dobropisovaná.

Právny zástupca odporkyne uviedol, že podľa preberacieho protokolu mali byť dodané dva náhradné
diely a tyčka riadenia mala byť uhradená priamo servisu Hyundai. Toto do dnešného dňa nebolo splnené.
Konateľka navrhovateľa osobne doniesla do servisu pružinu, ktorá však bola evidentne poškodená a
stará, a pracovník servisu ju odmietol namontovať. Odporkyňa uznala svoj záväzok vo výške 24.427,-
Sk, ale až po tom, ako budú dodané nové náhradné diely, čo sa nestalo. Z dokladov predložených

navrhovateľom vyplýva, že vozidlá určite dňa 30.11.2005 nemohli byť odovzdané odporkyni, nakoľko
ešte dňa 01.12.2005 boli v servise. V čase preberania vozidiel neboli tašky Emergency pre takéto vozidlá
vôbec potrebné. Odporkyňa preto návrh žiadna zamietnuť, tašky boli odovzdané odporkyni v omyle,
nakoľko v tom čase predpokladala, že ich bude potrebovať. Čo sa týka leasingu, navrhovateľ mal splniť
určité povinnosti vo vzťahu k motorovým vozidlám, tieto však neboli splnené, a preto nie je oprávnený

požadovať doplatok ceny.

Odporkyňa uviedla, že nemali možnosť oboznámiť sa s vozidlami predtým ako došlo k ich prepisu.
Vozidlo videli len jedno, a to pri návšteve v P.. Preberacie protokoly boli v skutočnosti podpisované
až 06.12.2005 pri prepise vozidiel a až vtedy sa mali možnosť s vozidlami riadne oboznámiť.

Navrhovateľ dodal iba jedno turbodúchadlo, pričom podľa protokolu z 21.12.2005 malo byť dodané
ešte jedno plus zadné svetlo. Rovnako navrhovateľ nesplnil dohodu a nezaplatil tyčku riadenia priamo
servisu Hyundai. Preto sa odporkyňa snažila vzájomné vzťahy vyporiadať zápočtom, s ktorým však
navrhovateľ nesúhlasil. Konateľka navrhovateľa povedala, že tašky Emergency sú povinnou súčasťou
vozidiel. Dodatočne však zistili, že takéto tašky vozidlá vôbec nemuseli mať. O vrátení tašiek bola s

navrhovateľom uzatvorená dohoda, že po vrátení bude vystavená faktúra stornovaná.

Svedok B. H., manžel odporkyne, uviedol, že už cestou zo Ž. do L. M. po prevzatí vozidiel sa na dvoch
vozidlách vyskytli závažné poruchy, a preto všetky 3 vozidlá následne odovzdali do servisu. Majiteľ
servisu následne oznámil, že všetky vozidlá sú v dezolátnom stave. Po dohode o vrátení tašiek mal

tieto tašky prevziať vodič navrhovateľa. Po príchode však vodič mal k dispozícií len papier A4, kde bolo
napísané, že majú odovzdať tašky a nebolo tam žiadne splnomocnenie. Pani K. mala okrem iného dodať
pružinu, avšak dodala takú pružinu, ktorú nebolo možné do vozidla použiť. Pani K. odmietla vozidlá
pristaviť, aby si ich mohli pozrieť pred prepisom, preto dve vozidlá videli až pri prepise v Ž.. Tašky prevzali
od navrhovateľa spolu s vozidlami v Ž., a ani vtedy nekontrolovali ich obsah.

Svedok M. F., ktorý pracuje pre odporkyňu, uviedol, že po prevzatí vozidiel v Ž. tieto nijako bližšie
nekontrolovali, nakoľko im bolo povedené, že vozidlá sa pred tým vrátili zo servisu. Počas cesty do
L. M. však zistili, že vozidlá išli veľmi slabo. Následne tieto záležitosti riešili cez servis, kde sa nejaké
veci menili a opravovali. Čo sa týka problémov s vozidlami, bol problém predbehnúť a zrýchliť, museli

podraďovať do nižších rýchlostí. Rovnaké problémy mali aj vodiči ostatných dvoch sanitiek. Okrem toho
vozidlá výrazne dymili.

Svedok M. G., ktorý pracuje ako vodič pre navrhovateľa, uviedol, že viezol vozidlá určené pre odporkyňu
z P. do Ž.. Nevie o tom, že by vozidlá v tom čase mali akékoľvek technické problémy. Tesne predtým boli

na garančnej prehliadke a jednalo sa o pomerne nové vozidlá. Tieto vozidlá už od nova išli dosť slabo
a napriek tomu, že mali dosť veľký objem motora a dalo sa predpokladať, že budú chodiť rýchlo, chodili
ako staré 1203-ky a aj mali dosť vysokú spotrebu. Čo sa týka tašiek, tieto mal prevziať od pána H. a mal
na to preberací protokol. Keď tento ukázal pánovi H., tak mu povedal, že majitelia tam nie sú a samotnétašky tak vôbec nevidel. Tašky mal prevziať od pani H. alebo od pána H.. V tom čase nevedel, kto je
majiteľom firmy a myslel si, že majiteľmi firmy sú pán H. aj pani H.. Pána H. však poznal. Na preberacom
protokole bol od navrhovateľa splnomocnený, aby tašky prevzal.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka - účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka - kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka - strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo
jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný

záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.
Podľa odseku 3, dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný
písomne.

Podľa § 573 Občianskeho zákonníka - ak výslovne z písomnej dohody o zrušení záväzku nevyplýva

niečo iné, zaniká súčasne aj záväzok druhej strany, a ak už bol splnený má druhá strana nárok na jeho
vrátenie, a to pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi.

Podľa § 501 Občianskeho zákonníka - ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za
jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ

výslovne vymienil.

Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je zaplatenie rozdielu vo finančnom vysporiadaní leasingu
a zároveň zaplatenie ceny dodaných tašiek Emergency.

Čo sa týka doplatku ceny podľa finančného vysporiadania leasingových zmlúv, bolo zistené, že medzi
účastníkmi boli uzatvorené tri dohody, na základe ktorých navrhovateľ za účasti leasingovej spoločnosti
C. odstúpil odporcovi leasing troch motorových vozidiel. Účastníci v priebehu súdneho konania súdu
nepredložili dohodu o finančnom vyporiadaní, z ktorej by bol preukázaný záväzok odporkyne uhradiť
navrhovateľovi spolu 144.427,- Sk. Takáto dohoda však medzi účastníkmi bola nesporná a vyplýva z

ďalších súvisiacich dôkazov. Preto súd v konaní otázku výšky ceny finančného vysporiadania bližšie
nedokazoval. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že odporkyňa uhradila navrhovateľovi zálohu vo výške
120.000,- Sk a navrhovateľ vystavil faktúru, ktorou doúčtoval zostatok vo výške 24.427,- Sk, ktorý je
predmetom konania. Odporkyňa sa ohľadom zaplatenia tejto časti nároku navrhovateľa bránila tým, že
navrhovateľ nesplnil svoje povinnosti, ktoré boli zakotvené v preberacích protokoloch. Z preberacích

protokolov a z ďalších dokladov je zrejmé, že navrhovateľ mal poskytnúť odporcovi určité náhradné
diely. Zo žiadneho z týchto dokladov a ani zo samotných dohôd o odstúpení práv z leasingových zmlúv
však nevyplýva, že by úhrada ceny finančného vyporiadania bola podmienená tým, že navrhovateľ
takéto náhradné diely odporkyni dodá, resp. tým, že zaplatí tyčku riadenia, tak ako to tvrdila odporkyňa.
V súvislosti s vadami predmetných motorových vozidiel treba poukázať na dohody, ktoré boli medzi

účastníkmi uzavreté. V zmysle týchto dohôd odporkyňa od navrhovateľa motorové vozidlá (sanitky)
prevzala v stave, v akom tieto stoja a ležia. V zmysle citovaného ustanovenia § 501 Občianskeho
zákonníka v takomto prípade scudziteľ nezodpovedá za vady predmetu scudzenia, teda sanitiek. Takáto
dohoda účastníkov v zmysle § 501 Občianskeho zákonníka je v dohode o odstúpení práv z leasingu
modifikovaná tým, že nový nájomca, teda odporkyňa bude prípadné vady uplatňovať u pôvodného

nájomcu, teda u navrhovateľa. Leasingová zmluva, ani samotná dohoda o odstúpení práv z leasingu, nie
je osobitnou zmluvou upravenou v Obchodnom zákonníku. Súd preto vzťahy účastníkov z týchto zmlúv
posudzoval ako vzťahy účastníkov nepomenovanej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Predmetomzmluvyoodstúpeníjeprevodprávzleasingu,nazákladektoréhofaktickydochádzakzmene
leasingového nájomcu, a teda k zmene osoby oprávnenej motorové vozidlá užívať. Odovzdávajúcim

subjektom je v tomto prípade pôvodný nájomca, teda navrhovateľ. Na vzťahy účastníkov týkajúce sa
uplatňovania vád tak podľa názoru súdu možno analogicky použiť úpravu Obchodného zákonníka v
časti upravujúcej nároky z vád dodaného tovaru. Ak teda medzi účastníkmi bola osobitná dohoda,
na základe ktorej mala odporkyňa práva z vád dodaných sanitiek uplatňovať u navrhovateľa, bolopovinnosťou odporkyne postupovať takýmto spôsobom a odporkyňa nebola oprávnená bez ďalšieho
odovzdať vozidlá do opravy tretiemu subjektu - servisu Hyundai v L. M.. Odporkyňa takýmto postupom
odňala navrhovateľovi možnosť, aby sám vady riešil a prípadne ich odstránil. Medzi účastníkmi

neexistovala dohoda, že sa vady budú riešiť prostredníctvom tretieho subjektu. Preto odporkyni ani
nevzniklo právo fakturovať navrhovateľovi cenu servisných prác podľa faktúry, ktorú odporkyňa pôvodne
chcela voči navrhovateľovi započítať. Čo sa týka preberiaceho protokolu zo dňa 22.12.2005 podľa
tohto protokolu mal navrhovateľ povinnosť dodať odporkyni určité náhradné diely. Z tohto preberacieho
protokoluvšaknevyplývažiadnysúvisspovinnosťouodporkynezaplatiťnavrhovateľovicenufinančného

vysporiadania leasingových zmlúv. Na základe tohto protokolu nemožno konštatovať, že by zaplatenie
tejto ceny finančného vysporiadania bolo akýmkoľvek spôsobom podmienené činnosťou navrhovateľa
pri dodaní náhradných dielov. Táto dohoda tak nemala žiaden vplyv na povinnosť odporkyne zaplatiť
navrhovateľovi cenu finančného vysporiadania leasingu. Ak navrhovateľ nesplnil svoje povinnosti podľa
preberacieho protokolu mohla sa odporkyňa domáhať splnenia týchto povinností napr. aj súdnou cestou.
Nebola však oprávnená podmieňovať zaplatenie ceny leasingu plnením povinnosti navrhovateľa podľa

tohto preberacieho protokolu.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že listom zo dňa 14.02.2006 odporkyňa svoj záväzok voči nemu uznala.
Vzhľadom k tomu, že odporkyňa v tomto liste zaplatenie sumy 24.427,- Sk podmieňuje dodaním
poškodených náhradných dielov, nejedná sa o uznanie záväzku, keďže odporkyňa svoju povinnosť

podmieňuje splnením inej povinnosti navrhovateľa.

V konaní medzi účastníkmi boli sporné aj ďalšie okolnosti, napr. otázka dátumu skutočného prevzatia
motorových vozidiel, či otázka možnosti odporkyne oboznámiť sa so stavom motorových vozidiel pred
podpisom dohody o prevode práv z leasingu. Čo sa týka otázky, kedy skutočne došlo k odovzdaniu

a prevzatiu motorových vozidiel, podľa názoru súdu je táto otázka v tomto konaní právne irelevantná.
Od dátumu skutočného odovzdania a prevzatia motorových vozidiel sa neodvíja žiadny nárok či už
navrhovateľa alebo nárok podľa obrany odporkyne. Skutočný dátum, kedy k odovzdaniu a prevzatiu
vozidla došlo, teda v tomto konaní nie je podstatnou okolnosťou, ktorá by mala vplyv na jeho výsledok.

Čo sa týka námietky odporkyne, že nemala dostatočnú možnosť oboznámiť sa so stavom motorových
vozidiel, treba poukázať na článok II. uzatvorených zmlúv o prevode práv a povinností. V zmysle tohto
článku odporkyňa ako budúci nájomca potvrdila, že sa oboznámila s predmetom leasingu, a že ho chce
prevziať v stave, v akom tento stojí a leží. Ak teda odporkyňa bez riadneho oboznámenia sa so stavom
predmetu leasingu podpísala zmluvu o prevode práv, kde oboznámenie sa s predmetom konštatovala,

nemôže na základe tejto skutočnosti uplatňovať voči navrhovateľovi žiadne práva. Okrem toho treba
rovnako poukázať na skutočnosť, že ani táto okolnosť nie je pre riešenie daného sporu podstatnou
záležitosťou, Keďže ani samotná odporkyňa z tohto svojho tvrdenia neuplatňuje voči navrhovateľovi
v konaní žiadne právo. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka poskytnutia náhradných dielov, či otázka
uplatnenia vád nemala v tomto konaní žiaden súvis s povinnosťou odporkyne zaplatiť dohodnutú cenu

finančného vyporiadania leasingu. Odporkyňa v súvislosti s vadami odovzdaných motorových vozidiel
uplatnila len právo na započítanie ňou vystavenej faktúry, ako však už bolo uvedené vyššie, odporkyňa
nebola oprávnená sama dávať vozidlá opravovať tretej osobe, a teda nebola oprávnená ani vystaviť
faktúru adresovanú navrhovateľovi na zaplatenie ceny servisu motorových vozidiel.

V priebehu súdneho konania bola vznesená tiež otázka započítania faktúry vystavenej odporkyňou voči
nároku navrhovateľa. V súvislosti s týmto započítaním sa súd stotožnil s vyjadrením predchádzajúcej
právnej zástupkyne navrhovateľa, ktorá vo svojom liste uviedla, že zápočet odporkyne datovaný dňa
20.02.2006 nespĺňa zákonom stanovené náležitosti. Z tohto právneho úkonu nie je možné určiť, aké
pohľadávky sa majú navzájom započítavať a nie je možné ani zistiť, či odporkyňa svoju pohľadávku

podľa vystavenej faktúry započítava jednostranne, alebo či týmto listom navrhuje navrhovateľovi
započítanie vzájomných pohľadávok dohodou. Okrem toho, ako už bolo uvedené vyššie, odporkyni
nárok na zaplatenie tejto faktúry voči navrhovateľovi vôbec nevznikol, a preto ani v prípade perfektného
právneho úkonu započítania by na základe takéhoto právneho úkonu pohľadávka navrhovateľa
nezanikla.

Na základe uvedených skutočností tak súd vyhodnotil návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy
24.427,- Sk ako v celom rozsahu skutkovo a právne dôvodný. Z nesporných tvrdení účastníkov je
zrejmé, že odporkyňa mala túto sumu doplatiť titulom doplatenia finančného vyporiadania prevedenýchleasingov motorových vozidiel podľa faktúry vystavenej navrhovateľom. Odporkyňa sa v konaní
bránila uplatnením vád predmetných motorových vozidiel, resp. nedodaním náhradných dielov. Tieto
skutočnosti však podľa názoru súdu nemajú vplyv na povinnosť odporkyne doplatiť dohodnutú cenu

finančného vyporiadania. Rovnako na túto povinnosť nemá žiaden vplyv tvrdenie odporkyne, že sa
nemohla oboznámiť so stavom vozidiel, resp. tvrdenie, že vozidlá boli odovzdané v iný deň, než je
deň uvedený v preberacích protokoloch. Rovnako nebolo preukázané, že by pohľadávka navrhovateľa
zanikla započítaním uskutočneným odporkyňou.

Na základe uvedených skutočností tak súd návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie ceny finančného
vyporiadania leasingových zmlúv vyhovel a priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy 24.427,-
Sk, čo po prepočte konverzným kurzom zodpovedá čiastke 810,83 Eur. Navrhovateľ z tejto sumy žiadal
tiež zaplatenie úroku z omeškania. Uplatnená úroková miera 11 % ročne zodpovedá ustanoveniu §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odporkyňa sa do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku
dostala počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti vystavenej faktúry, teda od 22.12.2005. Preto súd uložil

odporkyni tiež povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 810,83
Eur od 22.12.2005 do zaplatenia.

Druhou časťou nároku uplatneného navrhovateľom v tomto konaní je zaplatenie ceny tašiek Emergency
podľa vystavenej faktúry vo výške 30.000,- Sk. Ohľadom zaplatenia tejto sumy sa odporkyňa bránila tým,

že tašky síce prevzala, avšak prevzala ich v omyle, nakoľko v tom čase nevedela, že tieto tašky pre jej
podnikateľskú činnosť nie sú potrebné. Ohľadom tejto argumentácie odporcu sa súd stotožnil s názorom
navrhovateľa, že odporkyňa ako podnikateľský subjekt mala vedieť, čo pre výkon svojej podnikateľskej
činnostipotrebuje.Neobstojítedajejtvrdenie,žepostupovalavomyle,doktoréhojuuviedolnavrhovateľ.

Otázka uzatvorenia kúpnej zmluvy ohľadom týchto tašiek bola medzi účastníkmi nesporná. Účastníci
na pojednávaní výslovne potvrdili, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu ústnej kúpnej zmluvy, ktorej
predmetom boli 3 zdravotnícke tašky Emergency v celkovej cene 30.000,- Sk. Otázku existencie tejto
kúpnej zmluvy potvrdzuje aj odporkyňa vo svojom liste zo dňa 14.02.2006, kde uvádza, že faktúra
na zaplatenie ceny týchto tašiek bude uhradená v termíne splatnosti. Podľa názoru súdu je bez

právneho významu tvrdenie odporkyne, že tašky nemala možnosť prezrieť, resp. tvrdenie, že tašky
v tom čase neboli úplné, alebo že neboli nové. Žiadne z týchto tvrdení totižto odporkyňa v konaní
dostatočným spôsobom nepreukázala a vzhľadom na ďalšie okolnosti zistené v priebehu tohto konania,
ani tieto tvrdenia nemali vplyv na posúdenie veci súdom. V priebehu súdneho konania totižto bolo
zistené, že po uzatvorení kúpnej zmluvy a po vystavení faktúry, došlo medzi účastníkmi k dohode,

na základe ktorej boli záväzky strán z tejto kúpnej zmluvy zrušené. Na pojednávaní tak konateľka
navrhovateľa, ako aj odporkyňa potvrdili, že medzi nimi došlo k dohode, podľa ktorej tašky, ktoré boli
predmetom kúpnej zmluvy, mali byť vrátené a vystavená faktúra mala byť následne stornovaná, resp.
dobropisovaná. Podľa názoru súdu tak ústne uzatvorená kúpna zmluva bola následnou ústnou dohodou
konateľky navrhovateľa a odporkyne zrušená v zmysle citovaných ustanovení § 572 a 573 Občianskeho

zákonníka. Keďže kúpna zmluva nebola uzatvorená písomne, nie je potrebné, aby dohoda o zrušení
tejto kúpnej zmluvy bola medzi účastníkmi uzatvorená písomne. V zmysle ustanovenia § 572 ods.
2 Občianskeho zákonníka tak záväzky strán z kúpnej zmluvy zanikli v momente, keď sa účastníci
dohodli na zrušení svojich povinností podľa tejto zmluvy, teda na povinnosti vrátiť prijaté tašky (tovar) a
dobropisovať vystavenú faktúru. V zmysle ustanovenia § 573 Občianskeho zákonníka takouto dohodou

zanikli obidva synalagmatické záväzky navrhovateľa a odporkyne. V zmysle tohto ustanovenia zároveň
vzniklastranámpovinnosťvrátiťsiprijatéplnenie.Tomutoustanoveniukorešpondujedohodaúčastníkov,
podľa ktorej mali byť tašky vrátené vodičovi navrhovateľa. Pre riešenie sporu medzi účastníkmi nie
je podstatné, z akého dôvodu nedošlo k vráteniu tašiek. V konaní nebolo dostatočným spôsobom
preukázané, či vodič navrhovateľa mal alebo nemal dostatočné splnomocnenie pre prevzatie tašiek

od odporkyne, resp. od jej manžela. Rovnako nebolo preukázané, aké splnomocnenie požadoval
právny zástupca odporkyne, resp. odporkyňa od navrhovateľa na prevzatie týchto tašiek. Vzhľadom na
konštatovaný zánik záväzku účastníkov kúpnej zmluvy, však táto otázka nie je podstatná pre riešenie
sporu o zaplatenie kúpnej ceny. Keďže bolo zistené, že došlo k zániku záväzku z kúpnej zmluvy a
nedošlo k vráteniu tašiek, navrhovateľ bol oprávnený požadovať vrátenie tašiek od odporkyne, prípadne

aj súdnou cestou (žalobou o vydanie veci). Zrušením kúpnej zmluvy totižto odpadol dôvod, na základe
ktorého navrhovateľ tašky odporkyni odovzdal a odporkyni vznikla povinnosť tieto tašky vrátiť. Zrušením
kúpnej zmluvy však zároveň zanikla povinnosť odporkyne platiť navrhovateľovi cenu tašiek podľa
vystavenej faktúry.Súd preto návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 30.000,- Sk vyhodnotil ako v celom rozsahu
skutkovoaprávnenedôvodný.Záväzokodporkynezkúpnejzmluvynazaplateniekúpnejcenydodaného

tovaru dohodou účastníkov o zrušení tejto kúpnej zmluvy v celom rozsahu zanikol. Preto súd návrh
navrhovateľa v časti o zaplatenie kúpnej ceny vo výške 30.000,-Sk spolu s príslušenstvom ako
nedôvodný zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 OSP a súd podľa výsledku konania priznal

odporkyni, ktorá mala v konaní väčší úspech, právo na čiastočnú náhradu trov konania. Predmetom
konania bolo pôvodne zaplatenie istiny 54.427,- Sk, pričom súd návrhu navrhovateľa vyhovel v časti o
zaplatenie sumy 24.427,- Sk, čo zodpovedá úspechu navrhovateľa v rozsahu 45 % predmetu konania.
Neúspech navrhovateľa, rovnajúci sa úspechu odporkyne, zodpovedá 55 % predmetu konania, a preto
odporkyni vzniklo právo na náhradu 10 % z jej trovy. Tieto trovy predstavujú súdny poplatok za podaný
odpor vo výške 3.264,- Sk (108,34 Eur) a trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia patria

právnemu zástupcovi odporkyne za 7 úkonov právnej pomoci /príprava a prevzatie, podanie odporu 2
x porada s odporkyňou podľa predložených potvrdení, 3 x účasť na pojednávaní/ vo výške 2 x 4.050,-
Sk /81,33 Eur/ a 5 x 81,33 Eur + 2 x 178,-Sk /5,91 Eur/ a 5 x 6,95 Eur režijný paušál. Ďalej právnemu
zástupcovi patrí za 3 cesty z L. M. do Ž. a späť náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu
času. Náhrada cestovných výdavkov bola počítaná pri priemernej spotrebe paliva 12,2 litra na 100 km,

vzdialenosti 3 x 190 km a paušálnej náhrade 0,183 Eur za 1 km. Cena pohonných hmôt predstavovala
1,014 Eur, 1,080 Eur a 1,126 Eur podľa predložených potvrdení. Právnemu zástupcovi odporkyne tak za
jednotlivé pojednávania vznikol nárok na náhradu cestovných výdavkov vo výške 58,27 Eur, 59,80 Eur a
60,87 Eur. Za každé z pojednávaní ďalej právnemu zástupcovi odporkyne patrí náhrada za stratu času
za 6 polhodín po 11,59 Eur, teda 3 x 69,54 Eur. Právnemu zástupcovi odporkyne ďalej patrí DPH zo sumy

524,59 Eur, teda zo sumy trov právneho zastúpenia, vo výške 99,67 Eur. Trovy právneho zastúpenia tak
súd celkovo ustálil sumou 1.103,10 Eur a na strane odporkyne vznikli celkové trovy konania vo výške
1.211,44 Eur. Súd potom odporkyni priznal právo na náhradu 10 % z týchto trov, teda 121,14 Eur. Preto
súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania v tejto výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.