Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/163/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106210622
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci žalobcu V. Z.,

bytom Č. R., T. P. O., Č. XXXX,. zast. JUDr. H. B., advokátkou so sídlom T., V. X proti žalovaným 1/ M.
V., bytom I., S. XXX/X,. 2/ M. K., bytom I., S. XXX/X. a 3/ M. K., bytom I., S., M. XXX/XX,. všetci zast.
JUDr. F. M., advokátom so sídlom P. B., S. XXXX. o zaplatenie 105.673,40 Sk s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi čiastku 105.673,40 Sk spolu so 6 % úrokom z omeškania z
tejto čiastky ročne od 21.02.2006 do zaplatenia a trovy konania 35.223,-Sk, to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa titulom bezdôvodného obohatenia domáha od žalovanej zaplatenia čiastky 105.673,40 Sk s
prísl. na tom skutkovom základe, že odporkyňa po smrti neb. J. Z. sa zmocnila vkladných knižiek, ktoré

tvorili dedičstvo po nebohom, tieto vybrala, čím sa obohatila na úkor žalobcu ako jediného dediča po
nebohom J. Z..

Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť s tým, že finančné prostriedky, ktoré
boli vybraté z vkladných knižiek boli použité iba na zaplatenie pohrebných trov a nákladov spojených
s ochranou a zabezpečením majetku nebohého a na údržbu hrobov rodinných príslušníkov nebohého.
Zároveň vo veci vzniesla námietku premlčania.

Dokazovaním vykonanom výsluchom účastníkov konania, svedkýň K. T. a J. K. ako i oboznámením sa s
ostatným spisovým materiálom súd zistil, že z vkladných knižiek neb. J. Z. a neb. I. Z. vybrala žalovaná

tri dni po smrti menovaného neb. J. Z. sumu úhrnom vo výške 115.300,-Sk a to konkrétne z vkladnej
knižky neb. I. Z. čiastku 44.900,-Sk a z vkladnej knižky neb. J. Z. čiastku

70.400,-Sk. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej zistené, že ako jediný zákonný dedič v IV. dedičskej
skupine po neb. J. Z. dedil žalobca, vrátane vyššie uvedených vkladných knižiek.

Z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.02.2006, č.k. 9D 2257/99-173 (Dnot
284/99) súd zistil, že predmetom dedičstva po neb. J. Z., zomr. XX.XX.XXXX. boli okrem iného i vkladné
knižky vedené v S. S., a.s. pobočka P. B., a to menovite vkladná knižka č. XX-XXXXXXX so zostatkom
ku dňu smrti poručiteľa vo výške 72.771,40 Sk a vkladná knižka č. XX-XXXXXX-X. so zostatkom ku

dňu smrti poručiteľa vo výške 46.657,70 Sk. Jediným zákonným dedičom v IV. dedičskej skupine bol
žalobca, ktorý dedičstvo prijal.ZvkladnýchknižiekvedenýchvS.S.,a.s.pobočkaP.B.,atomenovitezvkladnejknižkyč.XX-XXXXXXX
a vkladnej knižky č. XX-XXXXXX-X ako i z výpovede žalovanej súd zistil, že dňa 29.11.1999 vybrala
žalovaná z týchto knižiek úhrnom sumu 115.300,-Sk, a to konkrétne z vkladnej knižky č. XX-XXXXXXX .

čiastku 70.400,-Sk a z vkladnej knižky č. XX-XXXXXX-X. čiastku 44.900,-Sk.

Zo zhodných výpovedí žalovanej a svedkýň K. T. a J. K. súd zistil, že žalovaná sa o neb. J. Z. ako i o
jeho matku neb. I. Z. až do ich smrti príkladne starala.

Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci, dospel potom súd k
záveru, že žalovaná hoci v postavení osoby starajúcej sa o poručiteľa ako i o jeho matku, nebola po
ich smrti oprávnená nakladať s ich vkladnými knižkami, a to ani v tom prípade, ak by k disponovaniu s

vkladnými knižkami bola ich majiteľmi splnomocnená; smrťou vlastníka vkladných knižiek totiž plná moc
na dispozíciu s vkladnými knižkami zaniká. Pokiaľ sa teda žalobca domáha vydania z vkladných knižiek
vybraných peňazí, nedomáha sa ničoho iného, než na čo má nárok titulom dedičstva.

Z hľadiska právneho posúdenia súd žalobe vyhovel v zmysle ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V prejednávanej veci je súd toho názoru, že z citovaných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia
žalovaná naplnila skutkovú podstatu, ktorá je založená na získaní majetkového prospechu bez právneho

dôvodu.

Početné námietky žalovanej pred súdom obstáť nemohli.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, pri bezdôvodnom obohatení je kombinácia subjektívnej
a objektívnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o subjektívnu, táto začína plynúť vždy od okamihu, kedy sa
oprávnený skutočne dozvie o tom, že sa niekto na jeho úkor bezdôvodne obohatil, pričom samozrejme

musí mať vedomosť i o tom, kto konkrétne sa na jeho úkor obohatil; to, či mal oprávnený možnosť
dozvedieť sa o tejto skutočnosti skôr je

z právneho hľadiska irelevantná. V prejednávanej veci súd ustálil, že žalobca sa o konkrétnej osobe,
ktorá vybrala peňažné prostriedky z vkladných knižiek dozvedel až v priebehu súdneho konania, a to na
pojednávaní dňa 16.09.2008. Z pohľadu subjektívnej premlčacej doby teda nárok žalobcu nemôže byť

premlčaný. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, táto je pri bezdôvodnom obohatení buď trojročná,
alebo desaťročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na konkrétne okolnosti
prípadu, za akých žalovaná získala finančný prírastok 115.300,-Sk je bez akýchkoľvek pochybností
zrejmé, že v danom prípade ide práve o bezdôvodné obohatenie získané úmyselným konaním s
premlčacou dobou 10 rokov od dňa keď k výberu došlo. Keďže výber bol uskutočnený 29.11.1999,

nezostávalo súdu iné ako konštatovať, že žalobný nárok nie je premlčaný.

Obranu žalovanej spočívajúcu v tvrdení, že všetky finančné prostriedky z vkladných knižiek boli použité
v prospech neb. J. Z. a jeho matky neb. I. Z. súd po právnej stránke vyhodnotil ako vznesenú
námietku započítania. Vyjmúc náklady vynaložené na trovy pohrebu, ostatné náklady vynaložené po
smrti nebohých "v prospech" nebohých J. a I. Z. nezakladajú nárok žalovanej voči žalobcovi ako

dedičovi po neb. J. Z. na ich úhradu. Pokiaľ totiž žalovaná príp. členovia jej rodiny alebo i niekto
iný chcel zaobstarať "v prospech" nebohých, avšak po ich smrti určitú záležitosť, bol povinný vyčkať
na súhlas žalobcu ako na ich dediča; ibaže by išlo o odvrátenie hroziacej škody. Ak teda žalovaná
príp. členovia jej rodiny zaobstarali záležitosť nebohých bez súhlasu žalobcu, učinili tak na vlastné
náklady bez možnosti sa od žalobcu domáhať ich úhrady. V konaní totiž nevyšlo najavo, žeby žalovaná

nejakým spôsobom zhodnotila majetok nebohých. Náklady ktorými sa v konaní bránila majú povahuprevádzkových nákladov, a teda nie je namieste použitie ust. § 743 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý
sa vzťahuje len na prípady obohatenia, t.j. zhodnotenia veci, príp. majetku. Žalovaná si môže jedine vziať
to, čo obstarala na svoje náklady, avšak len vtedy ak je to možné (§ 743 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Vo vzťahu k nákladom vynaložených na trovy pohrebu bolo potrebné sa v rámci námietky započítania,
t.j. v rámci či dlh žalovanej zanikol započítaním zaoberať otázkou prípustnosti navrhnutého započítania
(§ 581 Občianskeho zákonníka). Z dedičských spisov tunajšieho súdu po neb. J. a I. Z. (9D 2257/99,
9D 1901/99) je zrejmé, že trovy na pohreb menovaných boli vynaložené pre neb. Irenu Z. najneskôr
dňa 24.09.1999 a pre neb. J. Z. najneskôr dňa 30.11.1999. Od nasledujúceho dňa od uvedených dní

bolo teda možné súdnou cestou uplatniť od dediča, hoc i domnelého, t.j. už aj v čase pred právoplatným
skončením dedičského konania úhradu týchto nákladov. Na druhej strane, žalobca si mohol svoje právo
na vrátenie peňazí vybraných z vkladných knižiek uplatniť na súde až nasledujúci deň po tom, čo
sa dozvedel, kto konkrétne peniaze z vkladných knižiek vybral, teda 17.09.2008. V oboch prípadoch
samozrejme pod dňom uplatnenia práva je potrebné rozumieť okamih kedy nárok bol už actio nata.
Porovnajúc oba tieto dátumy je potom zrejmé, že námietka započítania v danom prípade nie je namieste

(§ 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ide totiž o prípad, ktorý spadá pod neprípustnosť započítania
jednostranným právnym úkonom.

Žalovaná žalobcom uplatnený nárok nezaplatila a dostala sa tak do omeškania so zaplatením svojho
peňažného záväzku. Žalobcovi preto popri práve na zaplatenie istiny vzniklo v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka i právo na úrok z omeškania vo výške a od doby, od ktorej úroky požaduje.

Plne úspešnému žalobcovi vznikol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov konania, ktoré sú
tvorené zaplateným súdnym poplatkom 6.336,-Sk a trovami právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej
služby po 3.950,-Sk (prevzatie veci, žaloba, vyjadrenie k odporu, písomné stanovisko, pojednávania
22.11.2007, 16.09.2008, 14.10.2008), režijný paušál 3 x 163,-Sk, 1 x 178,-Sk a 3 x 190,-Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci
výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšieskutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.