Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 12, 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/135/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109215487
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa J. T., štátneho

občana S. R., bytom D. N. V., P. K. XXX/X. proti odporkyni M. K., štátnej občianke S. R., bytom D. N. V.,
P. K. XXX/X. o určenie neplatnosti členskej schôdze a iné takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Odporkyni s a náhrad trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti členskej schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov domu č. XXX. nachádzajúceho sa v D. N. V. na ulici P. K. konanej dňa 8.6.2009
z dôvodu, že nebola oprávnená prijať hlasovanie, pretože 48 prítomných vlastníkov z počtu 184 bol
nedostačujúci a zákon o bytových a nebytových priestoroch v takom počte neumožňuje prijať závery z

hlasovania. Ďalej sa domáhal určenia, že písomné hlasovanie o zjednotení platieb je neplatné z dôvodu,
že o zmene formy výkonu správy nemôže byť vyhlásené písomné hlasovanie a určenia neplatnosti
vytvorenia fondu vchodu, keďže je v rozpore so zákonom o bytových a nebytových priestoroch a
zmluvou o výkone správy s tým, že vytvorené finančné prostriedky na ňom previesť do fondu prevádzky
údržby a opráv, ktorý je na tento účel vytvorený zo zákona o bytových a nebytových priestoroch a
v zmluve o výkone správy. Svoj návrh odôvodnil tým, že predmetná členská schôdza, na ktorej bolo
zúčastnených-prítomných48vlastníkovbytovzcelkovéhopočtu184vlastníkovbytov hlasovala, prijala
uznesenie a odsúhlasila konanie a práce na ktorých schválenie je potrebná nadpolovičná väčšina a z

tohto dôvodu je 48 prítomných vlastníkov bytov z celkového počtu 184 málo pretože o zmluva o výkone
správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov
v dome. Ďalej uviedol, že uvedený počet prítomných je nedostačujúci, aby poveril výbor k vyhláseniu
písomného hlasovania k zjednoteniu platieb a úhrad do fondu opráv. Ak vlastníci bytov v dome rozhodujú
okrem iného aj zmene formy výkonu správy rozhoduje sa vždy hlasovaním na schôdzi vlastníkov 2/3-
inovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov v dome. Toto hlasovanie nemôže byť písomné. Zjednotenie
platieb do fondu opráv je zmena spôsobu výkonu správy, nakoľko zákon o bytových a nebytových

priestorochazmluvaovýkonesprávypojemzjednotenéplatbyneurčujeanepozná.Podľazákonaplatby
a náklady sú určené podľa podielu podlahovej plochy bytu a sadzbou za m2 podlahovej plochy bytu.
Zdôvodnenie domového výboru a domovej dôverníčky o zjednotení platieb a úhrad do fondu opráv nemá
oporu v zákone o bytových a nebytových priestoroch ani v zmluve o výkone správy a z tohto dôvodu aj
písomné hlasovanie a výsledok o ňom je neplatné. Ďalej uviedol, že zmluva o výkone správy, zákon o
bytových a nebytových priestoroch neurčuje a nepozná vytvorenie fondu opráv vchodu. Je daný, určený
a vytvorený fond prevádzky, údržby a opráv v dome a z toho dôvodu o tom, čo je v rozpore s citovaným

zákonom a zmluvou o výkone správy nie je možné hlasovať, zjednotiť platby a dokonca ich účtovať.Má za to, že súd by mal určiť neplatnosť tohto vytvoreného fondu vchodu a v ňom nahromadené zrušiť
a previesť do fondu prevádzky údržby a opráv.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že navrhovateľ ju chybne označil, nakoľko jej krstné

meno je M.. Predovšetkým namietla svoju pasívnu legitimáciu v konaní s tvrdením, že nie je subjektom
zodpovedným za platnosť alebo neplatnosť hlasovania na schôdzi vlastníkov. Pasívne legitimovaní
musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, pretože platnosť alebo neplatnosť
hlasovania na schôdzi sa ich všetkých dotýka. Ona vystupuje iba ako zvolený zástupca vlastníkov,
teda kontaktná osoba medzi správcom a vlastníkmi bytov. Ona sama nie je nositeľom žiadnych práv

a povinností, ktoré by vyplývali zo zákona, a preto nie je v tomto konaní pasívne legitimovaná. Ďalej
uviedla, že ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby je uplynutie prekluzívnej lehoty na podanie návrhu,
nakoľko zákon dáva možnosť prehlasovanému vlastníkovi podať návrh na súd, pričom mu na to
ustanovuje lehotu 15 dní od oznámenia výsledkov hlasovania a v prípade, že v tejto lehote návrh
nepodá, jeho právo zaniká. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 13.07.2009 a oznámenie ako uznesenie
o výsledku hlasovania zo schôdze konanej dňa 08.06.2009 bolo vyvesené na všetky vchody domu

bezprostredne po schôdzi ešte dňa 08.06.2009. Lehota na podanie návrhu uplynula dňa 23.06.2009.
Oznámenie o výsledku písomného hlasovania vyplývajúceho zo schôdze, ktoré bolo ukončené dňa
20.06.2009, bolo vyvesené rovnakým spôsobom dňa 26.06.2009 a lehota uplynula dňa 11.07.2009.
Keďže ide o hmotnoprávnu lehotu návrh mohol byť doručený na súd najneskôr 11.07.2009, pričom návrh
bol podaný dňa 13.07.2009, teda po uplynutí zákonnej lehoty. Ďalej označila ďalší dôvod na zamietnutie

žaloby a to je nedôvodnosť samotného nároku navrhovateľa. So závermi o hlasovaní na schôdzi sa
navrhovateľ mohol oboznámiť bezprostredne po schôdzi cez vyvesené uznesenie zo schôdze, čo aj
urobil a osobne ju vyhľadal, aby jej oznámil, že podá na ňu žalobu. Predmetná schôdza bola ňou
zvolaná ako každoročná spoločná domová členská schôdza vlastníkov a prítomný na nej bol aj predseda
strediska O. D. N. Ing. M. K., ktorý prihliadal ako zástupca správcu na správnosť vedenia a konania

schôdze. Navrhovateľ sa nezúčastňuje na takýchto schôdzach s vyjadrením, že by sa tam nevedel
hneď rozhodnúť o správnosti hlasovania. Na predmetnej schôdzi bolo 48 + 1 vlastníkov, keď jeden
nepodpísaný odišiel po sčítaní prítomných z prezenčných hárkov do zápisnice a hlasovalo sa ďalej
podľa programu a hodinu po začatí schôdze, pretože nebolo potrebné a ani sa nehlasovalo o otázkach,
o ktorých zákon hlasovať pri takomto postupe neumožňuje hlasovať. Schôdza mala hlasovať k veci a

to, či vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky údržby
a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa 2/3-inovou väčšinou hlasov nedohodli inak.
Pretože nebola prítomná potrebná 2/3-inová väčšina na hlasovanie o zmene platieb, tak schôdza na
návrh platieb do fondu opráv na spoločné priestory prispievať rovnako vysokou finančnou čiastkou pre
všetkých vlastníkov poverila hlasovaním domovú dôverníčku na vyhlásenie písomného hlasovania v

tejto veci, keďže k tomuto písomné hlasovanie nie je zakázané. Má za to, že schôdza je platná, nakoľko
pri jej konaní nebol zákon porušený. Pokiaľ ide o písomné hlasovanie poverenie na písomné hlasovanie
bolo oznámené vyvesením uznesenia zo schôdze 08.06.2009, čím boli všetci vlastníci bezprostredne
oboznámení o tejto veci. Vyhlásenie písomného hlasovania s predmetom hlasovania bolo 12.06.2009
a koniec hlasovania bol 20.06.2009, dobrovoľne cez hlasovacie lístky. V ďalšom odôvodnila potrebu o

vyrovnanej platbe do fondu opráv ich domu. Poukázala na to, že zákon umožňuje 2/3-inovou väčšinou
hlasov vlastníkov dohodnúť sa o spôsobe a výške úhrady do týchto fondov aj iným spôsobom ako podľa
veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Zo 184 vlastníkov bytov za návrh kladne hlasovalo 140 vlastníkov, čo
je76,09%,tedapotrebná2/3-inováväčšina.Následnebolizvolanévdňoch24.-28.08.2009informatívne
vchodové schôdze. Pokiaľ ide o tvorbu fondu opráv domu pri ustanovujúcej schôdzi vlastníkov domu

pod správu O. prijali podmienky tvorby tohto fondu a rozhodli sa v súlade s internou smernicou pre
vytváranie fondu opráv vchodov (posledná novelizovaná smernica č. 2/2005 z O. P. B.). Pre rovnosť
platieb do fondu opráv vchodu s rovnakým využívaním spoločných priestorov bolo písomné hlasovanie
hore uvedené platné. Súhlas s rovnakou výškou platby vyjadrilo 154 vlastníkov, teda 83,69 % zo 184
vlastníkov. Vytvorenie fondov opráv vchodov domu sa prakticky osvedčilo pri ich ôsmich vchodoch

domu a je potrebné ich naďalej zachovať.

Súd vykonal výsluchom účastníkov a oboznámením uznesenia členskej schôdze domu konanej dňa
8.6.2009, oznamu o písomnom hlasovaní zo dňa 12.6.2009, Zmluvy o výkone správy zo dňa 9.9.1999,
poznatkov zo schôdze domu, výpis z LV č. 3006, k.ú. D. N. V., vyjadrenia odporkyne k návrhu, pozvánky,
hlasovacieho lístka, zápisnice z písomného hlasovania, výsledkov hlasovania zo dňa 26.6.2009,odpovede O. P. B. navrhovateľovi, smernice č. 2/2005 O. P. B., I.- S. O. P. B. č. 31 strana 1-4 , stanoviska
MF SR zo dňa 25.11.2009 a zistil tento skutkový stav veci.

Z výpovede navrhovateľa bolo zistené, že pokiaľ ide o členskú schôdzu zo dňa 08.06.2009, podľa neho

je protizákonné, aby schôdza poverila výbor k vyhláseniu písomného hlasovania, nakoľko ako vyplýva
z § 10 príslušného zákona členská schôdza musí rozhodovať nadpolovičnou väčšinou pokiaľ sa týka
platieb do fondu opráv. Na vyrovnanie platieb do fondu opráv nemôže byť písomné hlasovanie, písomné
hlasovanie môže byť o tom, že sa navyšuje fond, ale nemôže byť o tom, že sa navyšujú platby. Uvedené
vyplýva zo stanoviska MF SR, ktoré predkladá. Členská schôdza schválila niečo, na čo nebol prítomný

dostatočný počet hlasov tak, ako to upravuje zákon. Keby členská schôdza nebola poverila výbor
vyhlásením písomného hlasovania, mohla byť platná, i keď nemôže byť platná z vyššie uvedeného
dôvodu, nakoľko bol nedostatočný počet prítomných. Pokiaľ ide o tretí petit má za to, že zo zákona
je vytvorený len fond domu a nemôže byť vytváraný fond vchodu. Tento fond vchodu bol vytvorený
už v r. 2001. Podľa stanoviska O. P. B. zriadenie fondu vchodu bolo vytvorené na základe požiadavky
odporkyne a podľa stanoviska pisateľa správy musí byť uvedené prejednané s ňou. Zdôraznil, že mu

nejde o to, aby neplatil do fondu

vchodu, kde sa platí 0,60 € mesačne, ale o to, aby boli dávané do fondu domu, ktorý bude o fond vchodu
de facto navýšený. Naliehavý právny záujem odôvodňujem tým, že uvedené je v rozpore s príslušným
zákonom. Svoje stanovisko opiera i o info O. č. 31 zo dňa 20.07.2010, v ktorom je uverejnená informácia
o zhromaždení delegátov, kde v rámci diskusie (bod VII-J) sa hovorí, že O. vytváranie fondov vchodu

akceptovalo, ale, že sa nemajú zaoberať fondami vchodov, ale navyšovať fondy domu.

Z výsluchu odporkyne vyplynulo, že sa pridržiava svojich tvrdení uvedených vo vyjadrení k návrhu.
Poukázala na to, že navrhovateľ sa nezúčastňuje schôdzí a potom si veci zisťuje dodatočne, keďže nie
je informovaný. Zdôraznila, že vždy postupuje podľa zákona, pričom zákona umožňuje, ak hodinu po
začatí schôdze nie je dostatočný počet prítomných rozhodovať nadpolovičnou väčšinou zúčastnených

s výnimkou vecí z tohto vylúčených. Takto sa to dialo aj na schôdzi 08.06.2009. Poukázala na zmenu
zákonnej úpravy, že príspevky do fondu opráv budú podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, teda podľa
veľkosti podlahovej plochy, čo bolo záujmom navrhovateľa. Na predmetnej schôdzi navrhovateľ nebol
prítomný, takže nemohol byť ani prehlasovaný. Pokiaľ ide o fond vchodu predmetné domy od 01.11.1999
patria pod O. a odvtedy vo všetkých domoch boli zriadené fondy vchodu. Ide o "pomocný" fond, ktorý

je presne vykazovaný, jeho zriadenie bolo odsúhlasené vlastníkmi bytov, pričom ide o 8 vchodov po
23 bytov. Používa sa napr. keď chce niekto vylepšiť svoj vchod, príp. dôjde k nejakej škode a nenájde
sa vinník. Niektoré vchody si napríklad dali senzorové osvetlenie a pod.. I podľa internej smernice O.
č. 2/2005 rozúčtovanie, evidencia, tvorba a čerpanie fondu opráv sa v článku 4 písm. b/3 spomína
vchodový fond opráv, ako sa môže vytvoriť a čerpať. Poukázala na odôvodnenie potrebnosti vyrovnanej

platbe, nakoľko v prípade, keď sa opravujú stupačky alebo aj iné veci, celková údržba spoločných častí
a zariadení stojí rovnako, či ide o 3-izbový alebo 1-izbový byt. Dodáva, že bytový dom je veľmi moderne
upravený, dalo by sa povedať vzorový a jedine navrhovateľ je nespokojný.

Z výpovedí účastníkov a výpisu z uznesenia členskej schôdze domu konanej dňa 8.6.2009 vyplynulo,
že uvedený deň sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu č. XXX.

nachádzajúceho sa v D. N. V. na ulici P. K.. Zo zhodných výpovedí účastníkov vyplynulo, že v
bytovom dome sa nachádza 184 bytových jednotiek, ktoré všetky sú odkúpené bývalými nájomcami do
vlastníctva.

Podľa § 14 ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
znení neskorších predpisov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť

zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach
domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku
na schôdzi vlastníkov.

Podľa§14ods.4zákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovvzneníneskorších
predpisov prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dníod oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa
na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo

ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek
vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

Na základe vykonaného dokazovania a po posúdení návrhu navrhovateľa v zmysle citovaných
ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. dospel súd k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. V zmysle
citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci

bytov a nebytových priestorov sa zúčastňujú na správe domu a hlasovaním rozhodujú o spoločných
častiach, zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi
vlastníkov. Na tejto schôdzi má každý vlastník právo i povinnosť sa zúčastniť. V prípade, že je vlastník
pri rozhodovaní na schôdzi vlastníkov prehlasovaný má právo obrátiť sa podľa § 14 ods. 4 zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na súd, aby vo veci rozhodol. Rovnaké právo má aj
ten vlastník, ktorý sa o výsledku hlasovania nemohol dozvedieť a každý z vlastníkov ak bola pri

hlasovaní rovnosť hlasov alebo sa nedosiahla väčšina. Toto právo využil i navrhovateľ. Súd však jeho
návrhu nemohol vyhovieť z viacerých dôvodov. Kto je účastníkom konania vymedzuje právo procesné.
Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú
legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého účastník je
subjektompráva(povinnosti),ktoréjepredmetomsúdnehokonania.Vdvojstrannýchprávnychvzťahoch

(sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane navrhovateľa, žalobcu a pasívnu -
na strane odporcu, žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že odporca, o ktorom
navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, jej nositeľom nie je, resp. navrhovateľ v
konaní nepreukáže, že odporca je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorej plnenie je predmetom
súdnehokonania.Vlastník,ktorýsaobracianasúd,abyvovecirozhodolsadomáharozhodnutiavoveci,

ktorá sa týka aj všetkých ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, keďže sa vždy
jedná o správu domu alebo o rozhodnutie o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu,
spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku. V tomto zmysle sa potom rozhodnutie
súdu dotýka aj práv všetkých vlastníkov a preto všetci vlastníci musia byť účastníkmi súdneho konania.
Navrhovateľ tak chybne podal svoj návrh len proti jednému z vlastníkov a za odporcov neoznačil

všetkých, ktorí sú vo veci pasívne vecne legitimovaní. Druhý dôvod prečo súd návrh navrhovateľa v
časti o určenie neplatnosti členskej schôdze a písomného hlasovania musel zamietnuť vyplýva z otázky,
čoho sa má navrhovateľ svojím návrhom domáhať. V zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov sa má domáhať rozhodnutia vo veci. Je nepochybné, že pod uvedeným treba rozumieť
rozhodnutie súdu, ktorého podstatou bude riešenie otázky, ktorá bola predmetom rozhodovania schôdze

vlastníkov. Nemôže teda ísť o určenie neplatnosti takejto schôdze alebo jej rozhodnutia ako sa toho
domáha navrhovateľ.

Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa zamietol. Keďže návrh navrhovateľa bol nedôvodný z
uvedených dôvodov, súd sa meritom veci nezaoberal.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p.. Odporkyňa bola v konaní plne úspešná

a preto má podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. O náhrade trov konania však
rozhoduje súd v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. na návrh účastníkov a keďže si úspešná odporkyňa náhradu
trov konania neuplatnila súd jej ju nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje zanesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný
počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).