Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 24, 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/65/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109206195
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky P. S., štátnej

občianky S. R., bytom R., V., B.. XX/XX/XX,. v konaní zastúpenej JUDr. A. Ž., advokátkou, so sídlom
T., P. XX/X. proti odporcom 1/ JUDr. J. U., štátnemu občanovi S. R., bytom Z. XX/X., 2/ A. R. s.r.o., so
sídlom T., H. XX/X, IČO XX XXX XXX, 3/ T. R., s.r.o., so sídlom N., J. P. XX/X,. v konaní zastúpený
JUDr. K. B., advokátkou, so sídlom T., H. XX, 4/ M. G., štátnemu občanovi S. R., bytom O. XXX/XX. o
ručenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a, že navrhovateľka P. S., rod. K., nar. XX.XX.XXXX,. r. č. XXXXXX/XXXX,. bytom R., V.,
B.. XX/XX/XX,. je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX. nachádzajúceho sa na X.. poschodí bytového domu

súp. č. XXXX, orientačné číslo XX, na ulici O., T., a spoluvlastníckeho podielu 61/6056 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu 61/6056 na pozemku parc. č.
1531/10, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2430 m2, ktoré nehnuteľnosti sú pre k. ú. T. zapísané
na LV č. 5847.

II. Návrh navrhovateľky proti odporcom 1), 2) a 3) s a z a m i e t a.

III. Odporca 4) j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 349,78 eur, k
rukám JUDr. A. Ž., advokátky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Odporcom 1) a 2) s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

V. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi 3) náhradu trov konania v sume 460,93 eur, k
rukám JUDr. K. B., advokátky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX.

nachádzajúceho sa na druhom poschodí bytového domu súp.č. XXXX,. orient. č. XX. na ulici O. v T. a
spoluvlastníckeho podielu 61/6056 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
ako aj na pozemku parc.č. 1531/10, všetky nehnuteľnosti zapísané pre k.ú. T. na LV č. 5847. Uviedla,
že s odporcom 1/ dňa 4.6.1999 uzavreli zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo požičanie finančných
prostriedkov vo výške 250.000,- Sk s úrokom 1,333 % mesačne na obdobie troch mesiacov. V rovnaký
deň uzatvorili spolu aj kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, ku ktorým navrhovateľka
žiada určiť vlastnícke právo. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že je účelom malo byť zlepšenie postavenia

odporcu 1/ ohľadne vrátenia poskytnutej pôžičky, o čom svedčí aj to, že obe zmluvy boli uzatvorené v
jeden deň. Zánikom zmluvy o pôžičke jej splnením mala zaniknúť aj kúpna zmluva a preto navrhovateľkaa odporca 1/ nemali v úmysle trvalý prevod vlastníckeho práva na odporcu 1/ ale len zabezpečenie
vrátenia poskytnutej pôžičky. Kúpna zmluva je zásadne podmienená obsahom zmluvy o pôžičke a mala
sledovať účel, ktorý možno dosiahnuť len zabezpečovacím prevodom práva. Navrhovateľka je toho

názoru, že kúpna zmluva je simulovaným právnym úkonom, ktorý zastiera zabezpečovací prevod práva,
ktorého všetky náležitosti stanovené v § 553 Občianskeho zákonníka obsahuje. Obsahuje však aj tzv.
prepadnú klauzulu, podľa ktorej ak dlžník nesplní svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke riadne
a včas, nenastane rozväzovacia podmienka a veriteľ sa stane vlastníkom predmetu zabezpečenia.
Uvedená klauzula bola a je postihnuteľná z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a s účinnosťou od

1.1.2003 stanovuje Občiansky zákonník jej zákaz. Čo sa týka ďalších následných právnych úkonov,
ktorými odporca 1/ previedol predmetný byt na odporcu 2/ a ten potom na odporcu 3/ a ten na odporcu
4/, tak tieto kúpne zmluvy sú absolútne neplatné, keďže odporujú zásade, podľa ktorej nikto nemôže
previesť na iného viac práv ako má sám. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnila
navrhovateľka tým, že jedine rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva navrhovateľky je listinou
spôsobilou na vykonanie zmeny zápisu vlastníka v katastri nehnuteľností.

Odporca 1/ s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Poukázal na to, že od uzavretia kúpnej zmluvy
s navrhovateľkou do podania návrhu na začatie konania uplynul viac ako 10 rokov a predmetný byt
bol predmetom už troch prevodov vlastníckeho práva. Za tohto stavu neexistuje naliehavý právny
záujem na podanom návrhu navrhovateľky, pretože požadovaným určením sa neodstráni spornosť
vzťahu účastníkov, ani sa ním nepredchádza vzniku ďalších sporov a ani nevytvára pevný základ

právneho vzťahu medzi účastníkmi. Ďalej má odporca 1/ za to, že súdu neprináleží zaoberať sa otázkou
platnosti prevodných zmlúv, ktoré účastníci uzatvorili, a to ani ako otázkou prejudiciálnou, pretože
v zmysle ustanovení katastrálneho zákona patrí právomoc posudzovať platnosť, resp. neplatnosť
zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti výlučne správe katastra. Všetky prevodné zmluvy
účastníkov boli príslušnou správou katastra takto posudzované a boli

vydané rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva z týchto zmlúv. Tieto rozhodnutia správy
katastra musí súd rešpektovať v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p.. V neposlednom rade odporca 1/
poukázal na to, že navrhovateľka, v prípade, že sa domnieva, že bola na svojich právach ukrátená,
mohla podať žalobu o preskúmanie právoplatného rozhodnutia správy katastra v správnom súdnictve.
Navrhovateľka rovnako tak mohla použiť riadne a mimoriadne opravné prostriedky proti rozhodnutiu

správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva, či mohla podať podnet na podanie protestu
prokurátora. Navrhovateľka tiež mohla sama privodiť splnenie rozväzovacej podmienky, ktorú stanovuje
kúpna zmluva, ktorú s ňou odporca 1/ uzatvoril, keby si splnila svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke. Ani
toto však navrhovateľka neurobila. Nakoniec odporca 1/ poukázal na to, že navrhovateľka sa svojím
návrhom domáha len určenia vlastníckeho práva k predmetnému bytu a preto odporcovia 1/, 2/ a 3/ nie

sú v konaní pasívne vecne legitimovaný a návrh proti nim by mal byť zamietnutý.

Odporca 2/ vo veci samej uviedol, že príslušné zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti sú založené
v jeho účtovníctve. Bližšie sa k veci vyjadriť nevedel, nakoľko jeho súčasná konateľka nebola v čase,
keď odporca 2/ predmetný byt kupoval, resp. ďalej predával konateľkou ani spoločníčkou spoločnosti
odporcu 2/.

Odporca 3/ s návrhom navrhovateľky proti svojej osobe nesúhlasil. Poukázal na to, že v konaní nie
je pasívne vecne legitimovaný, pretože v súčasnosti nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Túto
vlastnil v období od 11.5.2007 do 6.5.2008 a od predchádzajúceho vlastníka ju nadobudol v dobrej
viere. Navrhol, aby súd návrh navrhovateľky voči nemu zamietol. Poukázal na to, že navrhovateľka
tým, že svoj návrh formuluje ako návrh na určenie vlastníckeho práva vedome obchádza vzájomnú

reštitučnú povinnosť, ktorá vyplýva z neplatnosti právneho úkonu. Tým zostáva odporca 3/, ktorý byt
značne zhodnotil, poškodeným. Odporca 3/ ďalej uviedol, že podľa judikatúry súdov Českej republiky
samotné odpadnutie prvého prevodného titulu nemá za následok automaticky zánik vlastníckeho práva
ďalších nadobúdateľov. V tomto zmysle je potom potrebné považovať odporcu 3/ za dobromyseľného
nadobúdateľa predmetného bytu, keď tento pri jeho kúpe vychádzal z dôvery v zápis v katastri

nehnuteľností.Odporca 4/, ktorému boli riadne a včas doručované tak návrh na začatie konania i všetky predvolania
na pojednávania, na ktorých súd vec prejednal, sa k veci nevyjadril a nariadených pojednávaní sa bez
ospravedlnenia nezúčastnil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu 1/ a oboznámením obsahu nižšie
uvedených listín a zistil tento skutkový stav:

Z obsahu zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 4.6.1999 a kúpnej zmluvy z rovnakého dňa, ktoré obe sú
súčasťou pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12C/45/2007 vyplynulo, že v uvedený deň odporca
1/ ako veriteľ a navrhovateľka ako dlžník uzatvorili zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo požičanie
peňažnej sumy 250.000,- Sk, ktorú pôžičku sa navrhovateľka zaviazala splatiť s dojednaným 1,333%

mesačným úrokom do 4.9.1999. V rovnaký deň uzatvorili navrhovateľka ako predávajúca a odporca
1/ ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu
č. XX. a prislúchajúceho a spoluvlastníckeho podielu 61/6056 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu ako aj na pozemku parc.č. 1531/10, všetky nehnuteľnosti

zapísané pre k.ú. T. na LV č. 5847, za dohodnutú kúpnu cenu 259.999,- Sk. Podľa § uvedenej zmluvy

je účinnosť zmluvy viazaná na rozväzovaciu podmienku a to na vrátenie peňažnej sumy 250.000,- Sk a
dohodnutého úroku v lehote do 4.9.1999, ktorú sumu navrhovateľka odporcovi 1/ dlhuje titulom zmluvy o
pôžičke zo dňa 4.6.1999. Podľa ďalších dojednaní zmluvy /§ 5 ods. 2/ a § 6 ods. 1// vrátením požičanej
sumy s dohodnutými úrokmi odporcovi 1/ v lehote do 4.9.1999 dlh navrhovateľky voči odporcovi 1/
zanikne a taktiež dňom splnenia zaniknú účinky kúpnej zmluvy a odporca 1/ sa zaväzuje vziať späť návrh

navkladvlastníckehopráva,aktentoeštenebudepovolený,resp.vprípade,ževkladvlastníckehopráva
v prospech odporcu 1/ už povolený bude, zaväzuje sa odporca 1/ bezodplatne previesť vlastnícke právo
k predmetu prevodu späť na navrhovateľku v lehote do 30.11.1999. Podľa § 6 ods. 3/ a 4/ uvedenej
zmluvy ak navrhovateľka v lehote do 4.9.1999 nesplní svoj dlh voči odporcovi 1/ zo zmluvy o pôžičke
stáva sa dňom 5.9.1999 splatnou kúpna cena 259.999,- Sk za predmet prevodu a v rovnaký deň bude

podľa dohody účastníkov započítaná so splatnou peňažnou pohľadávkou odporcu 1/ voči navrhovateľke
z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 4.6.1999. Podľa § 9 uvedenej zmluvy navrhovateľka ako predávajúca
berie na vedomie, že ak svoj dlh z pôžičky riadne a včas nesplatí, nenastane rozväzovacia podmienka
spôsobujúca zánik tejto zmluvy a táto zostane navždy platná a účinná a kupujúci, odporca 1/, sa stane
výlučným vlastníkom prevádzaných nehnuteľností.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že v čase uzavretia vyššie uvedených zmlúv s odporcom
1/ mala záujem na pôžičke, ozvala sa na inzerát, ktorý pôžičky ponúkal a oni ju odporučili na odporcu
1/. Tohto navštívila a dojednali sa na pôžičke s tým, že odporca 1/ potreboval nejakú zábezpeku
alebo ručenie, aby navrhovateľka potom pôžičku vrátila a z tohto dôvodu s odporcom 1/ uzatvorila
okrem zmluvy o pôžičke aj kúpnu zmluvu na predmetný byt. Odporca 1/ vo svojej výpovedi potvrdil, že

navrhovateľkeposkytolpôžičku.Ďalejvypovedal,žeposkytnutiepôžičkybolomožnézabezpečiťkúpnou
zmluvounabytalebozabezpečovacímprevodompráva,očomnavrhovateľkuinformovalatátosúhlasila
s kúpnou zmluvou. Odporca 1/ túto svoju výpoveď vzápätí pred súdom na pojednávaní poprel a namietal
jej protokoláciu v zápisnici. Súd uznesením vyhlásenom na pojednávaní jeho námietky proti protokolácii
zamietol. Pre úplnosť súd uvádza, že odporca 1/ zmenil svoju výpoveď v tom zmysle, že navrhovateľku

nikdy neinformoval o dvoch spôsoboch zabezpečenia pôžičky, nechcel s ňou robiť nijaký zabezpečovací
prevod práva a mal záujem priamo od navrhovateľky predmetný byt kúpiť. Aj v prípade, že by skutočne
došlo k chybnej protokolácii výpovede odporcu 1/ súdom, čo súd nepripúšťa, bola by takáto výpoveď
odporcu 1/ zo strany súdu hodnotená ako nevieryhodná a účelová, keď odporuje ostatným vykonaným
dôkazom, konkrétne výpovedi navrhovateľky a obsahu zmlúv, ktoré odporca 1/ s navrhovateľkou dňa

4.6.1999 uzatvoril.

Odporca 1/ kúpnou zmluvou zo dňa 12.4.2007 previedol vlastnícke právo k predmetnému bytu a
prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na odporcu 2/. Odporca 2/ potom predmetný byt predal
odporcovi 3/ kúpnou zmluvou zo dňa 3.5.2007 a ten ho následne predal odporcovi 4/ kúpnou zmluvou
zo dňa 6.5.2008. Odporca 4/ je tak v súčasnosti evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník

predmetného bytu titulom uvedenej kúpy od odporcu 3/. Uvedené skutočnosti boli preukázané kúpnouzmluvou uzatvorenou dňa 12.4.2007 medzi odporcom 1/ ako predávajúcim a odporcom 2/ /pod
pôvodným obchodným menom I. spol. s r.o./ ako kupujúcim, ktorá je súčasťou pripojeného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 25C/152/2007, kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 3.5.2007 medzi odporcom

2/ /pod pôvodným obchodným menom I. spol. s r.o./ ako predávajúcim a odporcom 3/ ako kupujúcim,
kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 6.5.2008 medzi odporcom 3/ ako predávajúcim a odporcom 4/ ako
kupujúcim, výpisom z LV č. 5847 pre k.ú. T. zo dňa 8.4.2009.

Z obsahu pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 12C/45/2007 a 25C/152/2007 vyplynulo, že
navrhovateľka sa v prvom z uvedených konaní domáhala proti odporcom 1/ a 2/ určenia neplatnosti

kúpnej zmluvy, ktorou odporca 1/ previedol predmetné nehnuteľnosti na odporcu 2/ s poukazom na
skutočnosť, že kúpna zmluva, ktorou nehnuteľnosti nadobudol odporca 1/ bola simulovaným právnym
úkonom, ktorý zastieral zabezpečovací prevod práva a tento mohol odporca 1/ realizovať len niektorým
zo spôsobov, ktoré za použitia analógie vyplývajú z ustanovení o realizácii záložného práva. Tento
svoj návrh vzala navrhovateľka späť z dôvodu, že odporca 2/ ďalej v priebehu konania predmetné
nehnuteľnosti predal. Konanie tak bolo zastavené. V druhom z uvedených konaní, sp.zn. 25C/152/2007,

sa navrhovateľka domáhala od odporcu 1/ zaplatenia 790.000,- Sk s príslušným úrokom z omeškania
s odôvodnením, že kúpna zmluva na predmetný byt, ktorú uzatvorila s odporcom 1/ bola v skutočnosti
zabezpečovacím prevodom práva a odporca 1/ toto právo po nevrátení pôžičky realizoval spôsobom,
ktorý odporuje zákonu, priamym predajom odporcovi 2/, čím navrhovateľke 1/ spôsobil škodu v
podobe rozdielu medzi sumou, ktorú odporca 1/ získal prevodom na odporcu 2/ a výškou pôžičky s

príslušenstvom. Uvedený návrh navrhovateľky súd rozsudkom zo dňa 01. apríla 2009 zamietol, keď
dospel k záveru, že navrhovateľka nemá nárok na náhradu škody ale nárok na vydanie predmetnej
nehnuteľnosti - naturálnu reštitúciu, keď kúpna zmluvy, ktorou previedla nehnuteľnosť na odporcu 1/
je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože zastiera zmluvu o zabezpečovacom prevode práva,
ktorej má všetky náležitosti, avšak obsahuje tzv. prepadnú klauzulu, čím sa dostáva do rozporu s účelom

zákona, resp. dobrými mravmi.

Zo strany súdu boli vykonané ešte ďalšie listinné dôkazy predložené navrhovateľkou a odporcom
1/, ktoré sa týkali zväčša týkali užívania predmetného bytu v čase po jeho prevode na odporcu 1/,
prípadne po smrti V. K., starej matky navrhovateľky, zomrelej dňa 28.5.2006, ktorá predmetný byt
užívala z titulu vecného bremena až do svojej smrti ako aj následných kontaktov medzi navrhovateľkou

a odporcom 1/. Jednalo sa o dennú zvodku udalostí M. P. T. zo dňa 27.4.2007 a úradný záznam
tejto polície z rovnakého dňa, vyúčtovanie nákladov za užívanie predmetného bytu za roky 2002 a
predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie predmetného bytu od 1.2.2002, v ktorých listinách je
ako užívateľky bytu uvádzaná navrhovateľka, mailovú komunikáciu medzi navrhovateľkou a odporcom
1/ zo septembra a októbra 2006, výzvu odporcu 2/ na J. K., syna menovanej a otca navrhovateľky, na

prevzatie hnuteľných vecí do úschovy zo dňa 30.4.2007, list odporcu 1/ J. K. zo dňa 1.5.2007, leták s
menom R. W., ktorá mala byť partnerkou navrhovateľky pre oblasť obchodu s nehnuteľnosťami, úmrtný
list V. K., starej matky navrhovateľky, vyhlásenie S. B. D. T. zo dňa 13.4.2007 o neexistencii nedoplatkov
odporcu 1/ ako vlastníka na predmetnom byte u menovaného správcu, príjmový pokladničný doklad
menovaného družstva zo dňa 13.4.2007, ktorý potvrdzuje, že odporca 1/ zaplatil správcovi bytu 9.862,-

Sk na "nájomnom" ku dňu 30.4.2007, potvrdenie menovaného družstva zo dňa 30.5.2007 o "prepise"
predmetného bytu z odporcu 1/ na odporcu 2/, vyhlásenie S. B. D. T. zo dňa 4.5.2007 o neexistencii
nedoplatkov odporcu 1/ ako vlastníka na predmetnom byte u menovaného správcu, oznámenie odporcu
1/ zo dňa 2.5.2007, ktoré tento vyvesil v bytovom dome, kde sa predmetný byt nachádza a ktorým
informuje ostatných vlastníkov bytov o svojom vlastníckom práve k predmetnému bytu a o svojich

krokoch pri výmen vložiek zámkov.

Uvedené listinné dôkazy, hoci boli zo strany súdu vykonané oboznámením ich obsahu, súd nijako
nehodnotí, pretože vo vzťahu k predmetu konania ich pokladá za bezvýznamné, bez vplyvu na
posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva.

Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania odporcu 1/, ktorý žiadal, aby si súd vyžiadal od mesta T.

potvrdenie o tom, kto platil daň z nehnuteľnosti z predmetného bytu za roky 1999 až 2007, príjmové
pokladničné doklady a výpisy z účtov o tom, kto a v akej výške a aké úhrady spojené s užívanímpredmetného bytu platil do 30.5.2007 a výsluch svedkov Ing. R. B. a Ing. Ľ. T., ktorí svedkovia
majú potvrdiť skutočnosti uvádzané odporcom 1/, súd nevykonal. Uvedené dokazovanie - odporcom
1/ označené listiny je z hľadiska predmetu konania podľa názoru súdu irelevantné a bez vplyvu na

dôvodnosť návrhu navrhovateľky. Pokiaľ ide o výsluch navrhovaných svedkov, tu súd vychádzal z toho,
že títo by mali potvrdzovať až zmenenú výpoveď odporcu 1/, teda tú, ktorú súd hodnotí vzhľadom na
pôvodnú a správne protokolovanú výpoveď odporcu 1/ ako účelovú a nevieryhodnú, pričom o úmysloch
navrhovateľky a odporcu 1/ pri uzatváraní kúpnej zmluvy na predmetný byt, ktorý právny úkon a jeho
výklad je pre toto konania podstatný, nemôžu uvedené osoby nič vedieť, keďže sa jednaní medzi

navrhovateľkou a odporcom 1/ nezúčastnili a neboli prítomní ani pri uzatváraní predmetnej zmluvy.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákon č. 40/1964 Zb. (ďalej len "Občiansky zákonník"),
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí

tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa § 553 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 splnenie záväzku sa môže
zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva. Zmluva o
zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka
dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný.

Z vykonaného dokazovania, najmä a predovšetkým z listinných dôkazov - kúpnej zmluvy a zmluvy o
pôžičke,ktorénavrhovateľkasodporcom1/uzavrelidňa4.6.1999,dospelsúdkzáveru,žekúpnazmluva
uzavretá dňa 4.6.1999 mala slúžiť na zabezpečenie záväzku navrhovateľky zo zmluvy o pôžičky. K

tomuto záveru súd dospel jednak pre časovú súvislosť oboch právnych úkonov, keď obe zmluvy boli
uzatvorené v ten istý deň (súčasne), ako aj pre samotný obsah kúpnej zmluvy, z ktorej nevplýva vôľa
odporcu 1/ ako kupujúceho nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti trvalo a nepodmienene, (ako
je účelom a

pojmovým znakom kúpnej zmluvy) ale je zrejmá jeho vôľa nadobudnúť vlastnícke právo podmienene a

lendočasne,keďpreprípad,aknavrhovateľkasplnídlhzozmluvyopôžičkeriadneavčaszaniknúúčinky
kúpnej zmluvy a odporca 1/ sa zaväzuje zobrať späť návrh na vklad vlastníckeho práva z tejto zmluvy,
resp. ak už bol vklad povolený, bezodplatne previesť vlastnícke právo späť na navrhovateľku. Uvedené
je pojmovým znakom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (§ 553 Občianskeho zákonníka). Súd
tak mal za preukázané, že účelom kúpnej zmluvy uzatváranej účastníkmi bolo dosiahnuť zabezpečenie

pohľadávky odporcu 1/ prevodom vlastníckeho práva, a teda vôľa účastníkov zmluvy smerovala k
uzavretiu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, nie k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorú zmluvu
účastníci len predstierali.. V tomto zmysle je potom potrebné považovať kúpnu zmluvu zo dňa 4.6.1999
za zastierajúci (simulovaný) právny úkon, ktorý zastiera naozaj zamýšľanú zmluvu o zabezpečovacom
prevode práva. Zastierajúci (simulovaný) úkon nemôže byť platný, pretože nezodpovedá vôli účastníkov,

chýba tu skutočná vážna vôľa, následkom čoho sa jedná zmysle § 37 Občianskeho zákonníka o úkon
absolútne neplatný.

Disimulácia sama o sebe neodporuje zákonu. Zastretý (disimulovaný úkon) treba považovať za platný,
ak má všetky potrebné náležitosti. V danom prípade možno dovodiť, že simulovaná kúpna zmluva má
všetky náležitosti, ktoré v čase jej uzavretia ustanovenie § 553 Občianskeho zákonníka vyžadovalo pre

zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. Úmyslom účastníkov zmluvy bolo za účelom zabezpečeniazáväzkunavrhovateľkyzozmluvyopôžičkepreviesťdočasne,nadobudoriadnehoavčasnéhosplnenia
jej záväzku, vlastnícke právo k predmetnému bytu na odporcu 1/ ako veriteľa zo zmluvy o pôžičke, ktorý
úmysel je aj v zmluve vyjadrený. Napriek tomu, že zastretá zmluva o zabezpečovacom prevode práva

má všetky náležitosti podľa § 553 Občianskeho zákonníka, nemožno túto hodnotiť ako platný právny
úkon. Uvedená zmluva totiž stanovuje tzv. prepadnú klauzulu, vyjadrenú v ustanoveniach § 5, § 6 a
§ 9 uvedenej zmluvy, podľa ktorej v prípade, že navrhovateľka ako dlžníčka svoj záväzok zo zmluvy o
pôžičke riadne a včas nesplní stáva sa splatnou kúpna cena za byt, ktorá je následne započítaná ako
pohľadávka navrhovateľky s pohľadávkou odporcu 1/ ako veriteľa na vrátenie pôžičky a odporca 1/ sa

stane výlučným vlastníkom nehnuteľností uvedených v zmluve. Aj keď výslovný zákaz tzv. prepadnej
klauzuly bol do nášho Občianskeho zákonníka zavedený až nedávno, novela Občianskeho zákonníka
vykonaná zákonom č.568/2007 Z.z. účinná pod 1.1.2008, je dojednanie tzv. prepadnej klauzuly aj pred
uvedeným dňom postihnuteľné z dôvodu rozporu s dobrými mravmi resp. preto, že sa odporuje účelu
zákona. Rozpor takéhoto dojednania s dobrými mravmi spočíva v tom, že popiera oprávnený záujem
dlžníka na čo najlepšom speňažení veci a na vyplatenie rozdielu výťažku. Odpor účely zákona je zase

potrebné vidieť v tom, že zabezpečovací prevod práva, ako to už vyplýva aj z jeho názvu, má slúžiť k
zabezpečeniu splnenia pohľadávky veriteľa a nie k jej uspokojeniu. Zabezpečovací prevod práva má
nútiť dlžníka splniť si svoj záväzok a nie slúžiť k uspokojeniu veriteľa tým spôsobom, že si dočasne
prevedené právo navždy ponechá.

Na základe vyslovených názorov dospel súd k záveru, že kúpna zmluva, ktorú účastníci uzatvorili dňa

4.6.1999 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre
nedostatok vážnosti vôle zmluvných strán a rovnako tak je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatným právnym úkonom aj kúpnou zmluvou zastretá zmluva o zabezpečovacom prevode práva, keď
tátozdôvodudojednaniatzv.prepadnejklauzulyjevrozporesdobrýmimravmiaodporujeúčeluzákona.

Keďže sa jedná o absolútne neplatné právne úkony, nemohli tieto vyvolať účinky, ktoré by boli inak s

nimi spojené, konkrétne nemohli mať za následok prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu z
navrhovateľky na odporcu 1/. Navrhovateľka tak podľa súdu týmito úkonmi nescudzila svoje vlastnícke
právo a je tak stále vlastníčkou predmetných nehnuteľností.

Podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. naliehavý právny záujem
žalobcu na požadovanom určení. Podľa názoru súdu v predmetnej veci naliehavý právny záujem na

požadovanom určení vlastníckeho práva navrhovateľka má. Len rozhodnutie súdu o takomto určení
môže byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva k predmetnému bytu v katastri nehnuteľností
späť na navrhovateľku. Ak odporca 1/ poukazuje na dobu, ktorá uplynula od uzavretia prevodnej zmluvy
s navrhovateľkou a skutočnosť, že medzičasom bol predmetný byt predmetom ďalších prevodov, je súd
toho názoru, že akceptácia takéhoto názoru by viedla k odopretiu poskytnutia ochrany vlastníckemu

právu navrhovateľky, ktoré právo je garantované Ústavou Slovenskej republiky /čl. 20 Ústavy/. Okrem
toho v zmysle judikatúry v zásade platí, že skutočný vlastník má vždy naliehavý právny záujem na určení
svojho vlastníckeho práva ak poukazuje na určitý právny dôvod, ktorého existencia by mala za následok
zmenu zápisu vlastníka v katastri nehnuteľností.

Čo sa týka ďalšej námietky odporcu 1/, že platnosť kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril s navrhovateľkou bola

už preskúmaná správnym orgánom v katastrálnom konaní a táto zmluva bola posúdená ako platná,
v dôsledku čoho bol povolený vklad vlastníckeho práva, tak súd túto námietku posúdil za nedôvodnú.
V ustálenej judikatúre súdov je všeobecne akceptovaný názor, že skutočnosť, že zmluva o prevode
nehnuteľnosti bola v súlade s katastrálnym zákonom preskúmaná správou katastra a ten právoplatne
rozhodolopovolenívkladuvlastníckehopráva,nebránitomu,abysúdvobčianskomsúdnomkonanísám

posúdil platnosť a účinnosť spornej zmluvy. Obsahom rozhodnutia správy katastra nie je prehlásenie
zmluvy o prevode nehnuteľnosti za platnú, či účinnú ale len povolenie vkladu vlastníckeho práva pre
nadobúdateľa.

Pokiaľ ide o obranu odporcu 3/, že odpadnutie prvého prevodného právneho úkonu nemusí mať za
následok automaticky stratu vlastníckeho práva neskorších nadobúdateľov, tu súd uvádza, že tento

právny názor sa presadil a je akceptovaný v prípadoch, keď prvý prevodný právny úkon zanikolodstúpením od zmluvy, alebo keď išlo o relatívne neplatný právny úkon, ohľadne ktorého sa oprávnená
osoba dovolala jeho neplatnosti. Len pre tieto prípady, kedy v čase ďalšieho prevodu ešte pôvodný
prevodný právny úkon existoval /pred odstúpením od zmluvy/, resp. bol platný /ešte sa oprávnená osoba

nedovolala jeho neplatnosti/, je chránená dobromyseľnosť ďalších nadobúdateľov a preto sa zrušenie,
resp. odpadnutie pôvodného prevodného právneho úkonu nedotkne ich dobromyseľne nadobudnutého
vlastníckeho práva. Takéto závery však nemožno prijať pre prípady, kedy bol pôvodný prevodný právny
úkon absolútne neplatný, teda od začiatku neexistoval a v čase, keď boli vykonávané ďalšie prevody
prevodcovia z dôvodu neexistencie pôvodného prevodného úkonu nemali oprávnenie s nehnuteľnosťou

nakladať. O takýto prípad ide práve aj v predmetnej právnej veci, keď pôvodný prevodný právny úkon
uzavretý medzi navrhovateľkou a odporcom 1/ súd posúdil ako absolútne neplatný. Z tohto dôvodu preto
nemožno chrániť dobromyseľnosť niektorého z odporcov a odoprieť požadovanú ochranu vlastníckemu
právu navrhovateľky. Rovnako nedôvodná je aj obrana odporcu 3/ týkajúca sa absencie vzájomnej
reštitučnej povinnosti titulom neplatnej zmluvy v podanom návrhu navrhovateľky. V tomto konaní
bolo predmetom konania určenie vlastníckeho práva navrhovateľky k predmetnému bytu odôvodnené

absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy uzavretou medzi navrhovateľkou a odporcom 1/, ktorá zmluva
len zastierala zabezpečovací prevod práva. Z obsahu uvedeného úkony vyplynulo, že na jednej strane
navrhovateľka mala previesť na odporcu 1/ vlastnícke právo a na strane druhej ale odporca 1/ žiadne
plnenie navrhovateľke neposkytol. Nebol preto žiadny dôvod vyjadriť v predmetnej veci vzájomnú
reštitučnú povinnosť týchto účastníkov titulom neplatnosti tejto zmluvy. Čo sa týka ostatných odporcov,

títo neboli v žiadnom zmluvnom vzťahu s navrhovateľkou, ktorý vzťah by zdôvodňoval určenie nejakej
vzájomnej reštitučnej povinnosti v rozhodnutí o určení vlastníckeho práva navrhovateľky.

Na základe uvedeného súd návrhu navrhovateľky proti odporcovi 4/, ktorý je v súčasnosti zapísaný v
katastri nehnuteľností ako vlastník predmetných nehnuteľností, vyhovel a vo veci rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o návrh navrhovateľky proti odporcom 1/, 2/ a 3/ súd dospel k záveru, že proti týmto odporcom
návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva navrhovateľky
k predmetnému bytu zapísanému v katastri nehnuteľností a pasívne vecne legitimovaným v konaní o
takomto návrhu je osoba, ktorá je ako vlastník zapísaná v katastri nehnuteľností. Takouto osobou je len
odporca 4/. Odporcovia 1/, 2/ a 3/ boli účastníkmi právnych úkonov, ktoré predchádzali zápisu odporcu

4/ ako vlastníka predmetného bytu do katastra nehnuteľností a pasívne vecne legitimovaní by boli len
v konaní o určenie neplatnosti týchto právnych úkonov. Keďže sa však otázka platnosti týchto právnych
úkonov v konaní riešila len ako otázka predbežná, nemusel a nemal návrh na určenie vlastníckeho
práva smerovať aj proti odporcom 1/, 2/ a 3/. Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľky proti uvedeným
odporcom zamietol.

O náhrade trov konania navrhovateľky rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže súd návrhu navrhovateľky
proti odporcovi 4/ v plnom rozsahu vyhovel, zaviazal odporcu 4/ zaplatiť navrhovateľke náhradu trov
konania v sume 349,78 eur. Uvedená náhrada trov konania predstavuje 99,50 eur za navrhovateľkou

zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania a trovy právneho zastúpenia navrhovateľky v
konaní v sume 250,28 eur. Konkrétne trovy právneho zastúpenia predstavujú tarifnú odmenu 55,49 eur
za prevzatie a prípravu zastúpenia + 6,95 eur režijný paušál, tarifnú odmenu 55,49 eur za písomný návrh
na začatie konania + 6,95 eur režijný paušál, tarifná odmena 55,49 eur za účasť na pojednávaní dňa
6.4.2010 + 7,21 eur režijný paušál, tarifná odmena 55,49 eur za účasť na pojednávaní dňa 24.8.2010

+ 7,21 eur režijný paušál. Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta bola vypočítaná podľa § 11 ods. 1
písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako jedna trinástina výpočtového základu, pretože hodnota bytu, ktorý
bol predmetom konania nebola v konaní zistená a bolo by ju možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami,
kedy by súd musel na jej zistenie nariadiť znalecké dokazovanie, čo sa nezlučuje so zásadami rýchleho
a hospodárneho konania. Výška režijného paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky

ako jedna stotina výpočtového základu platného pre rok 2009 /prvé dva úkony právnej pomoci/ a pre
rok 2010 /druhé dva úkony právnej pomoci/. Súd navrhovateľke nepriznal uplatnenú tarifnú odmenu a
režijný paušál za písomné podanie vo veci samej zodňa 12.4.2010, keď uvedený úkon nebol vyžiadaný zo strany súdu a nebolo ho potrebné ani vykonať.

O náhrade trov konania odporcov 1/ a 2/ súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého
súd rozhoduje o náhrade trov konania na návrh. Hoci boli odporcovia 1/ a 2/, proti ktorým súd návrh

navrhovateľky zamietol, v konaní úspešní a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. majú právo na náhradu trov
konania, túto náhradu trov konania si neuplatnili a preto súd rozhodol, že odporcom 1/ a 2/ sa náhrada
trov konania nepriznáva.

O náhrade trov konania odporcu 3/ rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke uložil, aby
v konaní úspešnému odporcovi 3/ zaplatila náhradu trov konania v sume 460,93 eur. Uvedená náhrada
trov konania predstavuje trovy právneho zastúpenia odporcu 3/ v konaní, konkrétne tarifnú odmenu

55,49 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia + 7,21 eur režijný paušál, tarifnú odmenu 55,49 eur za
písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania + 7,21 eur režijný paušál, tarifnú odmenu 55,49 eur
za účasť na pojednávaní dňa 6.4.2010 + 7,21 eur režijný paušál, tarifnú odmenu 13,87 eur za účasť na
pojednávaní dňa 11.5.2010, ktoré bolo odročené bez prejednania veci + 7,21 eur režijný paušál, tarifnú
odmenu 55,49 eur za účasť na pojednávaní dňa 24.8.2010 + 7,21 eur režijný paušál, náhrada za stratu

času pri ceste z T. do T. a späť dňa 6.4.2010 v trvaní 4 aj začaté polhodiny á 12,02 eur, t.j. 48,08
eur, náhrada za stratu času pri ceste z T. do T. a späť dňa 11.5.2010 v trvaní 4 aj začaté polhodiny á
12,02 eur, t.j. 48,08 eur, náhrada za stratu času pri ceste z T. do T. a späť dňa 24.8.2010 v trvaní 4 aj
začaté polhodiny á 12,02 eur, t.j. 48,08 eur a 44,81 eur ako 19% DPH z priznanej tarifnej odmeny 235,83
eur. Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta bola vypočítaná podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č.

655/2004 Z.z. ako jedna trinástina výpočtového základu. Výška režijného paušálu bola určená podľa
§ 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu platného pre rok 2010. Výška
náhradyzastratučasubolaurčenápodľa§17uvedenejvyhlášky.Náhraduzastratučasuprijednotlivých
cestách súd odporcovi 3/ nepriznal v uplatnenej výške, ktorá zodpovedá 7 aj začatým polhodinám cesty,
pretože cesta z T. do T. a späť v dĺžke cca 150 km mohla trvať nanajvýš 4 aj začaté polhodiny. Ďalej

súd odporcovi 3/ nepriznal uplatnenú náhradu za spotrebované pohonné hmoty pri vyššie uvedených
cestách, keď odporca nepredložil k uplatneniu náhrady trov technický preukaz použitého vozidla, bez
ktoréhonemožnoustáliťmnožstvopohonnýchhmôt,ktorémalibyťpriuvedenýchcestáchspotrebované.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si osoby povinné nesplnia povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môžu sa oprávnené osoby

domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.