Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Miroslav Manďák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 24C/116/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106230165

Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa R.
Č., bytom T. T., S. XXX/X. proti odporcovi S. H., bytom T. - O., M. K. XXX/X. o zaplatenie 16.596,96
€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi čiastku 8.011,35 € a trovy konania 183,23 €, do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu náhradu trov konania vo
výške 183,23 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu náhradu trov konania vo výške
17,27 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 480,50
€, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia čiastky 16.596,96 € s príslušným
úrokom z omeškania s odôvodnením, že odporca dňa 21.04.02003 asi o 17.50 hod. v pohostinstve "U.
L." na K. ulici v T. vylial asi 2 dcl piva z 0,5 l

pohára za krk navrhovateľa, ktorý sedel za stolom, tento sa následne postavil oproti odporcovi, pričom
odporca ho udrel pohárom, ktorý držal v ľavej ruke, do pravej časti tváre, následkom čoho sa pohár

rozbil, čím navrhovateľovi spôsobil poranenia tváre, a to sečnoreznú ranu o veľkosti 8 x 0,5 cm na
pravej jarmovej oblasti a reznú ranu o veľkosti 1,5 x 0,2 cm na pravom nosnom krídle, čo malo za
následok preťatie nervových vlákien z druhej vetvy trojklaného nervu vpravo, čím došlo k zohyzdeniu
navrhovateľa, pričom táto viditeľná zmena sťaží navrhovateľovi jeho uplatnenie v spoločnosti.

Odporca sa vo svojom prednese vyjadril v tom smere, že požadovaná čiastka je podľa jeho názoru veľmi
vysoká.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ako i oboznámením sa so spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:

Zo zhodných výpovedí účastníkov ako i z trestného rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 21.05.2004,

právoplatného 22.06.2005, č. k. 4T 128/03-75 vyplýva, že odporca bol uznaný vinným z trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a z trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods.
1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 21.04.02003 asi o 17.50
hod. v pohostinstve "U. L." na K. ulici v T. vylial asi 2 dcl piva z 0,5 l pohára za krk navrhovateľa, ktorý
sedel za stolom, tento sa následne postavil oproti odporcovi, pričom odporca ho udrel pohárom, ktorý

držal v ľavej ruke, do pravej časti tváre, následkom čoho sa pohár rozbil, čím navrhovateľovi spôsobil
poranenia tváre, a to sečnoreznú ranu o veľkosti 8 x 0,5 cm na pravej jarmovej oblasti a reznú ranu o
veľkosti 1,5 x 0,2 cm na pravom nosnom krídle, čo malo za následok preťatie nervových vlákien z druhej
vetvy trojklaného nervu vpravo, čím došlo k zohyzdeniu navrhovateľa, pričom táto viditeľná zmena sťaží
navrhovateľovi jeho uplatnenie v spoločnosti.

Zo znaleckého posudku MUDr. J. R., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia zo dňa 08.11.2008 č.

48/2008 vyplýva, že bodové hodnotenie odškodnenia za bolesť navrhovateľa za poranenie spôsobené
mu vyššie popísaným konaním odporcu predstavuje 22,5 bodov. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva,
že bodové hodnotenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa za následky
poranenia spôsobené mu uvedeným konaním odporcu predstavuje 200 bodov.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľovi v dôsledku zranenia, ktoré mu spôsobil odporca

zostala na tvári už z diaľky viditeľná jazva, z ktorého dôvodu sa navrhovateľ snaží ľuďom čo najviac
vyhýbať, obmedzuje svoje spoločenské a športové aktivity na najnižšiu možnú mieru. Uvedený estetický
defekt sa negatívne prejavil i v jeho zamestnaní. Oproti minulosti, kedy bežne komunikoval so
zákazníkmi, dnes sa navrhovateľ orientuje už len na zásobovanie a odber tovaru, aby tak minimalizoval
kontakt s ostatnými ľuďmi. Okrem estetického defektu, zranenie má za následok i to, že pravé líce si

navrhovateľ vôbec necíti, pravé oko mu neustále slzí a nedokáže ho úplne zavrieť. Zrak poškodený
nemá. Politicky ani kultúrne sa navrhovateľ nikdy neangažoval, nebol vrcholovým športovcom.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 7 ods. 1, 2 a 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.( účinnej v čase vzniku nároku ) výška odškodnenia za

bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za

jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného
poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie
presiahnuť sumu 72 000 Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné
zložky náhrady škody na zdraví, i keď sú upravené spoločne. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv.
nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie
prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy,
ktoré sa odškodňujú jednorazovo. Vyhláška č. 32/1965 Zb. zvlášť upravuje podmienky, za ktorých

sa poskytuje odškodnenie za bolesť, a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Priznanie
nárokunanáhraduzabolesťniejepodmienenépriznanímnárokunasťaženiespoločenskéhouplatnenia
a naopak. Ak bola poškodenému poskytnutá ako odškodnenie peňažná suma z dôvodu bolestného,
pričom dodatočne budú splnené - vzhľadom na zhoršenie zdravotného stavu - aj podmienky pre

priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (alebo naopak), nie je vylúčené
priznanie tohto ďalšieho nároku. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť
budúcu (následnú), ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenskéhouplatnenia. Z uvedeného možno vyvodiť, že aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov v zmysle
ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. treba posudzovať jednotlivo, pri každom nároku zvlášť.
Existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa uvedeného

ustanovenia neznamená zároveň aj existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak.

Právne vec súd posúdil podľa vyššie cit. ustanovenia zákona a ustálil, že žalobný návrh je čo do základu
dôvodný. Zavinené protiprávne konanie a vznik škody týmto konaním vyvolaný je preukázaný citovaným
trestným rozsudkom, pretože podľa § 135 ods. 1 O. s. p. je súd v civilnom konaní viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Následkom protiprávneho

konania odporcu bolo poškodenie zdravia navrhovateľa, znaleckým dokazovaním vyjadrené úhrnom
222,5 bodmi. Pri sume 60,- Sk za jeden bod tak navrhovateľovi prináleží náhrada za bolesť 1.350,- Sk
( 22,5 bodov ) a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia 12.000,- Sk ( 200 bodov ). Náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia súd zvýšil na 20-násobok v dôsledku okolností hodných osobitného
zreteľa. Tieto súd videl v tom, že predmetným útokom zo strany odporcu boli navrhovateľovi spôsobené
nenapraviteľné následky obmedzujúce ho v spoločenskom, súkromnom i pracovnom živote, a to napriek

jeho mladému veku, pričom v dôsledku uvedeného ublíženia na zdraví pretrvávajú u navrhovateľa
naďalejpsychickéútrapy.Podmienkyprezvýšeniebolestnéhovprejednávanejvecizistenéneboli.Čodo
výšky odškodnenia súd teda uznal žalobný návrh za dôvodný do čiastky 241.350,- Sk, čomu zodpovedá
8.011,35 €. Vo zvyšku súd žalobný návrh zamietol, nakoľko v osobe navrhovateľa nešlo o vrcholového
športovca ani o kultúrne či politicky angažovanú osobu. Možnosť zníženia náhrady pre dôvody hodné

osobitného zreteľa na strane odporcu neprichádza v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka do úvahy,
nakoľko ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Taktiež ako nedôvodný súd vyhodnotil nárok navrhovateľa na úrok z omeškania, nakoľko povinnosť
zaplatiť náhradu zodpovedajúcu odškodneniu za sťaženie spoločenského uplatnenia ( bolesť ) podľa
ust. § 7 ods. 1, 2 a 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. vrátane jeho prípadného zvýšenia, vzniká až na základe

súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia. Až uplynutím tejto doby určenej na splnenie
priznanej náhrady, dochádza k omeškaniu dlžníka.

Navrhovateľovi súd v zmysle § 142 ods. 3 O. s. p. priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko
jeho neúspech čo do výšky odškodnenia bol závislý od znaleckého posudku a úvahy súdu. Náhrada trov
konania pozostáva z trov znaleckého dokazovania 183,23 €, ktoré bol navrhovateľ zaviazaný uhradiť

štátu.

Výrokyopovinnostinahradiťtrovyštátusúodôvodnenéust.§148ods.1O.s.p..Trovyštátupozostávajú
z trov znaleckého dokazovania vo výške 11.040,- Sk. Nakoľko navrhovateľ mal v konaní úspech v
rozsahu 1/2 a v rovnakom rozsahu bol aj neúspešný, je povinný štátu uhradiť čiastku 5.520,- Sk, čomu
zodpovedá 183,23 €. Odporca, ktorý na trovy dokazovania zložil preddavok 5.000,- Sk je potom povinný

uhradiť štátu trovy vo výške 520,- Sk, čomu zodpovedá 17,27 €.

Navrhovateľjevkonanízozákonaoslobodenýodsúdnehopoplatku(§4ods.1písm.ch/zák.č.71/1992
Zb. ). V zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. prechádza povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh
na odporcu. Z čiastky 8.011,35 €, v ktorej bol navrhovateľ úspešný predstavuje 6%-ný súdny poplatok
čiastku 480,50 € ( pol. 1 písm. a/ sadzobníka ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho saodvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi

- má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny
nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.