Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Michaela Krajčová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/168/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210219687
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová
ECLI:
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdBratislavaIIvBratislavevkonanípredsamosudkyňouJUDr.MichaelouKrajčovouvprávnej
veci navrhovateľky: W. M., bytom V. XX, XXX XX Z. J., zast.: JUDr. Andrea Kelemenová, advokátka, so
sídlom Piaristická 1, 949 01 Nitra proti odporcom: 1. P. M., O. XX, XXX XX K., 2. A. M., O. XX, XXX
XX K., zast.: JUDr. Ingrid Zlochová, advokátka, so sídlom Galvaniho 12, 821 04 Bratislava o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy takto
r o z h o d o l :
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni v 2. rade náhradu trov konania vo výške 219,72 eur k rukám
právnejzástupkyneodporkynev2.radeJUDr.IngridZlochovej,advokátky dotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 02.09.2010 domáhala, aby súd určil, že Kúpna zmluva
zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretá medzi predávajúcou: W. M. a kupujúcimi: A. M. a P. M. ohľadom bytu v
čase uzatvorenia kúpnej zmluvy vedeného na C. úrade v K. - A. katastra K. T. v LV č. XXXX, okres K. T.
obec K. - mestská časť O. K., kat. územie O. K. ako byt č. XX, X p., vchod O. XX, bytového domu s.č.
XXXXX, na parc. č. XXXX/X a spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX-in na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu je absolútne neplatná. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal odporcov na
náhradu trov konania.
V návrhu navrhovateľka uviedla, že manželstvo odporcov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II, č.k.: 15C/67/2010-42 zo dňa 16.06.2010. Bezpodielové spoluvlastníctvo odporcov nebolo
vyporiadané. Počas trvania manželstva odporcovia odkúpili od navrhovateľky Kúpnou zmluvou zo dňa
XX.XX.XXXX byt nachádzajúci sa na ulici O. č. XX v K., v tom čase vedený na C. úrade v K. - A. katastra
K. T. v LV č. XXXX, okres K. T., obec K. - mestská časť O. K., kat. územie O. K.. Vklad vlastníckeho
práva bol povolený príslušnou správou katastra dňa XX.XX.XXXX pod č. V-XXXX/XXXX. Odporcovia
sú v súčasnosti zapísaní na LV č. XXXX ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX, X p., vchod O. XX,
bytového domu s.č. XXXXX, na parc. č. XXXX/X a spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX-in na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach, v celosti.
Kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX bola účastníkmi podpísaná dňa XX.XX.XXXX na M. úrade M. časti
K. - O. K.. Kúpna zmluva pozostáva zo štyroch strán textu. Po jej podpise účastníkmi boli jednotlivé
strany zmluvy spojené len kovovou sponou v ľavom hornom rohu. Zmluva nebola riadne zviazaná.Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy
vôle účastníkov na tej istej listine.
Podmienkou platnosti takejto zmluvy, ktorá je tvorená textom na viac ako jednom liste, je spojenie
listov tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním. K danej problematike zaujal
zjednocujúce stanovisko aj NS SR, sp. zn.: Cpj33/01 zo dňa 03.10.2001. Navrhovateľka je toho názoru,
že predmetná zmluva nespĺňa citovanú zákonnú podmienku a z toho dôvodu je absolútne neplatná
podľa ustanovenia § 40, ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľka vyzvala odporcov k mimosúdnemu vyriešeniu predmetnej záležitosti výzvou zo dňa
27.07.2010. Odporca v 1. rade P. M. súhlasil s mimosúdnou dohodou, odporkyňa v 2. rade na túto výzvu
do dňa podania žaloby nereagovala.
Odporca v 1. rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.09.2010 uviedol, že s návrhom podaným
navrhovateľkou a s navrhovaným znením rozsudku súhlasí.
Odporkyňa v 2. rade vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 03.11.2010 uviedla, že s
návrhom navrhovateľky nesúhlasí a žiada, aby súd návrh ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu. Vo
svojom písomnom vyjadrení uviedla, že navrhovateľka jej zaslala splnomocnenie zo dňa XX.XX.XXXX
vo veci zastupovania svojho syna - odporcu v 1. rade vo veci vyporiadania BSM. Opakovane sa
odporkyni v 2. rade vyhrážala, že jej syn nič nevlastní a kúpnu zmluvu, ktorú uzavrela s ňou a odporcom
v 1. rade zruší žalobou na súd ako neplatnú z dôvodu, že nedopustí, aby odporkyňa dostala akúkoľvek
čiastku z bytu, ktorý je v súčasnej dobe v BSM odporcov. Dňa XX.XX.XXXX zaslala obom odporcom
výzvu k mimosúdnej dohode, v ktorej poukazuje na skutočnosť, že kúpna zmluva je neplatná a to z
dôvodu, že text zmluvy je napísaný na štyroch samostatných listoch spojených len kovovou sponou.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že navrhovateľka kúpnu zmluvu na byt na O. ul. č. XX v K. uzavrela
riadne a svoj podpis overila na matričnom úrade v O. K., svoje podpisy tu overili aj odporcovia.
Kúpna zmluva je zošitá tak, aby tvorila technickú jednotu listiny a je opečiatkovaná na prednej a zadnej
strane vľavo hore v mieste, kde je zošitá. Na základe tejto kúpnej zmluvy rozhodla príslušná správa
katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech odporcov. V prípade akýchkoľvek vád by
príslušná správa katastra konanie prerušila a vyzvala účastníkov na opravu. Kúpna zmluva uzavretá
medzi účastníkmi konania zo dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho
zákonníka, je platná bez akýchkoľvek právnych vád. Zmluva neodporuje ani dobrým
mravom,právenaopakbolauzavretáobomazmluvnýmistranamivslobodnejvôli,vážneazrozumiteľne,
nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Z návrhu navrhovateľky ako aj z konania, ktoré
mu predchádzalo jasne vyplýva, že navrhovateľka spolu s odporcom v 1. rade sa snažia dosiahnuť
neplatnosť kúpnej zmluvy, aby pri vyporiadaní BSM, odporkyňa v 2. rade nemala nárok na vyplatenie ?
z hodnoty vyššie uvedeného bytu. Svedčí o tom už aj samotné vyjadrenie odporcu v 1. rade, že súhlasí
s návrhom navrhovateľky, aby kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX bola uznaná za neplatnú.
Na pojednávaní konanom dňa 05.11.2010 navrhovateľka uviedla, že predmetnú kúpnu zmluvu dali
vypracovať odporcovia svoje právnej zástupkyni, ona zmluvu na matrike riadne podpísala. K zmene
obsahu zmluvy nedošlo, do katastra bola zaslaná zmluva, ktorú podpísala. Zmluvu podpísala slobodne
a vážne, obsah zmluvy bol prejavom jej vôle. Zmluvu uzavreli preto, že v tom čase odporcovia už 7
rokov bývali s ňou, nemali kde bývať a neriešili si bytovú otázku. Zmluvu podpísal dobrovoľne. Obsah
zmluvy bola konzultovať s B.. Z., ktorá bola právnou zástupkyňou odporcov ešte pred jej podpisom,
nakoľko nechcela, aby na zmluve bolo uvedené meno jej nevesty, odporkyne v 2. rade. Bola v tom čase
proti predaju, chcela byt neskôr darovať synovi - odporcovi v 1. rade, ale ten s tým nesúhlasil, chcel
aby byt predala obom. Keďže chcela aby synovi - odporcovi v 1. rade manželstvo vyšlo a kvôli bytu
vznikali konflikty, pristúpila k podpisu kúpnej zmluvy. Na otázku súdu, či bola zmluva scvaknutá, keď
ju podpisovala, najprv odpovedala, že sa nepamätá, ale zdá sa jej, že bola scvaknutá. Následne sa
opravila a povedala, že si spomína, že nebola scvaknutá, a že potom, ako zmluvu podpísali, túto zmluvu
pracovníčka matriky odniesla a vrátila im ju opečiatkovanú a scvaknutú.Odporca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že to prebehlo tak, ako uviedla navrhovateľka. Nepamätá sa
či bola zmluva "scvaknutá" keď ju podpisovali alebo nie.
Odporkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že znenie predmetnej kúpnej zmluvy
vypracovala právnička B.. Z.. Je pravdou, že pôvodne navrhovateľka chcela uzavrieť darovaciu zmluvu,
pričom chcela, aby jej odporcovia zaplatili sumu 500 000,- Sk, avšak na to im v banke nemohli požičať
peniaze, dohodli sa, že podpíšu kúpnu zmluvu. Zmluva bola vyhotovená vo viacerých origináloch,
zmluvu "scvakla" B.. Z.. Zmluvy už boli zopnuté, keď ich na matrike všetci podpisovali. Pracovníčka
matriky pritom všetky úkony týkajúce sa zmluvy robila priamo pred účastníkmi, nikam zmluvy neodniesla
a pečiatkovala zmluvy priamo pred nimi po tom ako si overila v občianskom preukaze ich totožnosť.
Navrhovateľka s odporcom v 1. rade jej pritom ešte v máji XXXX navrhli, že jej vyplatia polovicu kúpnej
ceny, ktorú navrhovateľke spolu s odporcom v 1. rade zaplatili za byt - teda sumu 250 000,- Sk. Ona s
týmto nesúhlasila, nakoľko byt kompletne prerobili, čo ich stálo značnú finančnú sumu. Následne na to
jej bolo zo strany navrhovateľky oznámené, že zmluva je neplatná.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov: rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II, č.k.: 15C/67/2010-42, výzvou k mimosúdnej dohode zo dňa 27.07.2010
adresovanou odporcom, oboznámením obsahu pripojeného katastrálneho spisu č. V-XXXX/XX a
výsluchom účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav:
Manželstvo odporcu v 1. rade a v 2. rade bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II,
č.k.: 15C/67/2010-42 zo dňa 16.06.2010. Bezpodielové spoluvlastníctvo odporcov nebolo v doposiaľ
vyporiadané.
Dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá medzi predávajúcou: W. M. a kupujúcimi A. M. a P. M. kúpna zmluva,
ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X
poschodí v K. na ulici O. XX v bytovom dome s. č. XXXXX zapísaného na LV č. XXXX, kat. územie O.
K. okres K. T. obec K. - mestská časť O. K. na parc. č. XXXX/X ako aj prevod spoluvlastníckeho podielu
XXXX/XXXXXX-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného bytového domu.
Navrhovateľa ako aj odporcovia kúpnu zmluvu podpísali dňa XX.XX.XXXX, pričom ich podpisy boli
osvedčené v osvedčovacej knihe pod. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX M. časti
K. - O. K..
Na prednej časti prvej strany kúpnej zmluvy v ľavom hornom rohu, ktorý je zohnutý a zošitý kovovou
sponou a na zadnej časti posledne strany kúpnej zmluvy v pravom hornom rohu, ktorý je zohnutý a
zošitý kovovou sponou sa nachádza červený odtlačok okrúhlej pečiatky M. časti O. K.. Rovnaký odtlačok
okrúhlej pečiatky sa nachádza ja pri podpisoch každého z účastníkov na prednej časti poslednej strany
kúpnej zmluvy.
NávrhnavkladvlastníckehoprávazodňaXX.XX.XXXXbolpodpísanývšetkýmiúčastníkmiabolpodaný
osobne na príslušnom katastrálnom úrade dňa XX.XX.XXXX. Vklad vlastníckeho práva bol povolená A.
katastra K. T. pod č. V-XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX.
Listami zo dňa 27.07.2010 vyzvala navrhovateľka oboch odporcov k mimosúdnej dohode. Odporca v 2.
rade súhlasil s navrhovateľkou, odporkyňa v 1. rade sa k návrhu nevyjadrila.
Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.Podľa § 37, ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40, ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40, ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.
Podľa § 46, ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa § 46, ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k
písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.
Podľa Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. októbra 2001, sp .zn. Cpj 33/01, cit.:
"Zmluva o prevode nehnuteľnosti musí byť uzavretá v písomnej forme, pričom prejavy vôle účastníkov,
vrátane ich podpisov, musia byť na tej istej listine (§ 46 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka); pokiaľ
takúto zmluvu, vrátane jej nedielnych príloh, tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky tieto jednotlivé
hárky pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním."
Súd po dôkladnom vyhodnotení všetkých skutočností dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je
nedôvodný. V zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 veta druhá OZ je podmienkou platnosti kúpnej zmluvy
týkajúcej sa prevodu nehnuteľnosti z hľadiska jej formy, že prejavy účastníkov musia byť na tej istej
listine. Ak je takáto zmluva spisovaná na viacerých listinách, v zmysle stanoviska Najvyššie súdu SR
musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Súd v konaní dospel k záveru, že kúpna zmluva, ktorej
určenia neplatnosti sa navrhovateľka v konaní domáha, spĺňa všetky zákonnom požadované náležitosti
a to aj z hľadiska dodržania jej formy, a je teda zmluvou platnou.
V konaní bolo preukázané, že kúpna zmluva uzavretá účastníkmi bola pri ich podpisovaní už zošitá,
jej jednotlivé hárky boli pevne spojené. Pokiaľ ide o samotný spôsob zošitia, predmetná kúpna zmluva,
uzavretámedziúčastníkmi,bolasícezošitákovovousponou,avšakpredsamotnýmzošitýmbolanavyše
v ľavom hornom rohu zohnutá a v časti, kde sa prehnutý roh zmluvy prekrýval s predným listom zmluvy
je umiestnená pečiatka príslušnej matriky, pričom táto je umiestená aj na zadnej strane posledného
listu zmluvy. Takéto spojenie zmluvy, vykonané príslušným orgánom na to oprávneným, je podľa názoru
súdu dostatočné a je ekvivalentom spojenia vykonávaného napríklad notárom alebo znalcom a teda
jednoznačne zodpovedá požiadavke na dodržanie technickej jednoty listín, tak ako to vyplýva z § 46
ods. 2 OZ a z obsahu stanoviska NS SR sp. zn.: Cpj33/01 zo dňa 03.10.2001.
Záverom súd uvádza, že v danom prípade sa už nevyskytli žiadne ďaľšie okolnosti, ktoré by boli
spôsobilé založiť pochybnosti o pravosti, pravdivosti a súvislosti kúpnej zmluvy. Jediným dôvodom
neplatnosti kúpnej zmluvy v tomto prípade, podľa tvrdenia navrhovateľky, je tá skutočnosť, že
kúpna zmluva nie je spojená spôsobom ako to definuje uvádzané stanovisko Najvyššieho súdu SR.
Navrhovateľka nijakým iným spôsobom nerozporovala obsah zmluvy, ani to že by došlo k narušeniu
súvislosti textu kúpnej zmluvy. Nespochybnila ani to, že by zmluva nebola prejavom jej vôle, že ju
podpísala v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok.
Podľa názoru súdu, výlučne skutočnosť, že listina obsahujúca kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je
nehnuteľnosť, pozostáva z viacerých listov, ktoré nie sú spojené spôsobom popísaným v uvedenom
stanovisku (teda nie sú zošité ako v prípade listín vyhotovenýchXXC/XXX/XXXX
XXXXXXXXXX
notárom), nemôže zakladať bez ďalšieho záver o neplatnosti tejto kúpnej zmluvy. Záver o neplatnosti
takejto kúpnej zmluvy môže byť opodstatnený len v prípade, ak nie sú vylúčené pochybnosti o pravosti,
pravdivosti, súvislosti a nadväznosti jednotlivých listov tejto kúpnej zmluvy.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Súd priznal úspešnej odporkyni v 2. rade
náhradu trov konania vo výške 219,72 eur, ktoré vyčíslil v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a za jeden
úkon právnej pomoci priznal 55,49 eur (v zmysle § 11, ods. 1 písm. a) aj c) cit. vyhlášky), za tri úkony
právnej pomoci priznal 219,72 eur (1. príprava a prevzatie v zmysle §14, ods. 1 písm. a) vyhlášky - 55,49
eur plus 19 % DPH 10,54 eur plus režijný paušál 7,21 eur, 2. písomné podanie v zmysle §14, ods. 1
písm. b) vyhlášky - vyjadrenie sa k návrhu - 55,49 eur plus 19 % DPH 10,54 eur plus režijný paušál X,XX
eur, 3. účasť na pojednávaní dňa 05.11.2010 v zmysle §14, ods. 1 písm. c) vyhlášky - 55,49 eur plus
19 % DPH 10,54 eur plus režijný paušál 7,21 eur).
Právna zástupkyňa odporkyne v 2. rade si náhradu trov konania vyčíslila na sumu 2 183,91 eur,
pričom hodnotu jedného úkonu vyčíslila na sumu 608,81 eur. Neuviedla, však na akom základe a
akým spôsobom určila hodnotu jedného úkonu. Súd v danom prípade vychádzal, vzhľadom na predmet
konania, z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ako aj písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a hodnotu jedného
úkonu určil ako 1/13 výpočtového základu, pričom výška výpočtového základu na rok 2010 je 721,40 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch
vyhotoveniach.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.