Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 4, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/17/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110202560
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou, v právnej veci

navrhovateľky: R. X., bytom B. XX, F. zastúpená advokátskou kanceláriou Hagyari, Kubovič & Partners
s.r.o. Vlčkova 8/A, Bratislava, proti odporcom: 1. Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, 2. Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava,
3. Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, Kýčerskeho l, Bratislava, 4. Slovenská republika -
Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová 19, Bratislava, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcom súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným na súd dňa 21.4.2004 spoločne s ďalšími navrhovateľmi

domáhali od odporcu v 1. rade alebo odporcu v 2. rade alebo odporcu v 3. rade alebo odporcu
v 4. rade zaplatenia náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu
podľa zákona č. 58/1969 Zb. alternatívne zaplatenia náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom štátneho orgánu podľa zákona č. 58/1969 Zb. odporcami v 1.- 4. rade spoločne a nerozdielne.
Navrhovateľka sa domáhala náhrady škody vo výške 260 000,- Sk,

Svoj návrh odôvodnili tým, že do tzv. nebankových subjektov s obchodným názvom BMG Invest s.r.o.
Košice a AGW s.r.o. Košice, HORIZONT SLOVAKIA, ocp. a.s. Kováčska 63. Košice , BDV Družstvo ,
Ul. prof. Sáru, Banská. Bystrica vložili na základe rôznych zmlúv finančné prostriedky. K investovaniu

peňazí sa rozhodli na základe presvedčenia podporovaného masívnou reklamou, v ktorej nebankové
subjekty sľubovali zhodnotenie finančných prostriedkov o výnos, ktorý mnohonásobne prevyšoval
úroky poskytované bankami. Nebankové subjekty však prestali plniť, resp. nesplnili svoje záväzky a
uzatvorili svoje prevádzky, z dôvodu úpadku a na ich majetok bol vyhlásený konkurz. Navrhovatelia boli
presvedčení, že svoje peňažné prostriedky investovali v súlade so zákonom o kolektívnom investovaní,
resp. že investujú do bankových subjektov. Nebankové subjekty prijímali vklady, vykonávali teda
bankovú činnosť bez požadovanej licencie, čím porušovali zákon o bankách. Národná banka Slovenska,

v ktorej kompetencii bolo v prípade zistenia nedostatkov v činnosti banky zasiahnuť do 10.10.1999,
nevyužila svoju právomoc a voči nebankovým subjektom, ktoré vykonávali bankovú činnosť v rozpore
so zákonom, nezasiahla. Nekonanie a zanedbanie povinností zo strany odporcov v 1. a 3. rade malo
za následok, že nelegálna činnosť nebankových subjektov nadobudla nebývalé rozmery, Slovenská
republika prostredníctvom svojich orgánov nepodnikla nič, aby odvrátila protiprávny stav, nepodnikla
ani kroky smerujúce k obmedzeniu tohto podnikania. Konaním osôb oprávnených konať v mene
nebankových subjektov dochádzalo počas ich podnikania k spáchaniu viacerých trestných činov, okreminéhotrestnéhočinuneoprávnenéhopodnikania,porušovaniazáväznýchpravidielhospodárskehostyku
apodvodu.Napriekdostatkuznámychskutočnostíorgányčinnévtrestnomkonanínezasiahliadekvátne,
ale až po uzavretí prevádzok nebankových subjektov. Nekonanie a zanedbanie povinností zo strany

odporcov v 1. a 2. rade malo za následok, že nelegálna činnosť nebankových subjektov nadobudla
nebývalé rozmery, Slovenská republika prostredníctvom svojich orgánov nepodnikla nič, aby odvrátila
protiprávny stav, nepodnikla ani kroky smerujúce k obmedzeniu tohto podnikania. Rovnako nekonaním
a zanedbaním povinností zo strany odporcu v 4. rade, ako orgánu nadriadenému Slovenskej obchodnej
inšpekcii, ktorá ako dozorný orgán mohla včas zakázať šíreniu klamlivej reklame, malo za následok,

že na základe klamlivej reklamy navrhovatelia vložili svoje finančné prostriedky do nebankových
subjektov. Slovenská republika tak nesprávnym úradným postupom a svojou nečinnosťou spôsobila
navrhovateľom škodu, ktorá sa rovná hodnote investovanej sumy do nebankových subjektov. Príčinná
súvislosť medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom je preukázaná tým, že pokiaľ
by Slovenská republika včas, razantne a v súlade s právomoci zverenými jeho orgánom zákonom
zakročila voči nebankovým subjektom a pozastavila ich činnosť už v čase, keď na protizákonnosť stavu

poukazovala vtedajšia ministerka financií a štátu boli známe aj podvody a bankroty iných nebankových
subjektov, neboli by im navrhovatelia zverili svoje peniaze.

Odporca v 1. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že pokiaľ navrhovatelia
prostredníctvom investičných zmlúv investovali svoje finančné prostriedky v prospech nebankových
subjektov, išlo o obchodnoprávny vzťah upravený Obchodným zákonníkom, resp. občianskoprávny

vzťah upravený Občianskym zákonníkom. T.j. navrhovatelia a nebankové subjekty vstúpili do
súkromnoprávnych vzťahov slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, v súlade s platným právnym
poriadkom, čo potvrdili svojimi podpismi. Nebankové subjekty nepôsobili v oblasti finančného trhu,
kde mohli pôsobiť len subjekty, ktoré získali na takúto činnosť povolenie Úradu pre finančný trh
alebo Národnej banky Slovenska. Nebankové subjekty takéto povolenie nemali a preto dohľadu a

kontrole Úradu pre finančný trh alebo Národnej banky Slovenska, v čase uzatvorenia investičných
zmlúv nepodliehali. Úrad pre finančný trh nemohol nad nebankovými subjektami vykonávať dohlaď ani
podľa zákona o kolektívnom investovaní, podľa zákona č. 385/1999 Z.z., pretože činnosť nebankových
subjektov nespĺňala podmienky týmto zákonom vyžadované, nebankové subjekty nevykonávali
kolektívne investovanie a nemohli byť preto subjektami dohľadu podľa § 60 ods. 1, písm. k) zákona o

kolektívnom investovaní. Namietal, že podmienkou zodpovednosti štátu za škodu podľa § 18 zákona č.
58/1969 Zb. je škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom alebo škoda spôsobená nezákonným
rozhodnutím orgánu štátnej správy a musí existovať príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním,
v danom prípade nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Bol toho názoru, že v predmetnej
veci táto podmienka splnená nie je.

Odporca v 2. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovatelia uzavreli
so spoločnosťami BMG Invest s.r.o. Košice a AGW s.r.o. Košice , HORIZONT SLOVAKIA, ocp. a.s.
Kováčska 63. Košice , BDV Družstvo , Ul. prof. Sáru, Banská. Bystrica viacero osobitných zmlúv, na
základektorýchvložilidotzv.„nebankovýchsubjektov“finančnéprostriedkysprísľubomichzhodnotenia.
Popísal činnosť, ktorú Úrad finančnej polície správy kriminálnej a finančnej polície Prezídia PZ venoval

nebankových subjektov od roku 1999. Od začiatku roku 2000 preveroval podozrenia zo spáchania
trestného činu uvedených subjektov. Poukázal na postup v rámci ktorého od 23.10.2000 zaslal úrad
finančnej polície niekoľko dožiadaní na daňové úrady. Dňa 26.3.2003 bola Krajskej prokuratúre v
Košiciach zaslaná analýza spisového materiálu dotýkajúceho sa činnosti Horizont Slovakia, o.c.p., a.s.
a B.M.G. Invest s.r.o., odpoveďou ktorej bolo uloženie zabezpečenia ďalších podkladov vo veci. Na

pracovnom stretnutí dňa 18.6.2001 bolo konštatované, že zatiaľ nie je možné začať trestné stíhanie
voči konkrétnej osobe. Bolo žiadané tiež daňové riaditeľstvo o spoluprácu v súvislosti s uskutočnením
daňových kontrol. Následne dňa 4.2.2002 B.M.G. Invest s.r.o. a Horizont Slovakia, o.c.p., a.s. uzavreli
svoje pobočky a vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci neoprávneného podnikania. Do tohto
času neobdržal úrad finančnej polície žiadne hlásenie od slovenských peňažných ústavov alebo iných

povinných osôb o skutočnostiach odôvodňujúcich podozrenie vo vzťahu k činnosti AGW, s.r.o., tieto
sa týkali len údajného prepojenia tejto spoločnosti s osobou A. Rezeša a nesprávneho vykonávania
sprostredkovateľskej činnosti, čo sa však operatívnym odhaľovaním nepotvrdilo. Po uzavretí B.M.G.
Invest s.r.o. a Horizont Slovakia, o.c.p., a.s. bol dňa 15.2.2002 založený operatívny spis aj vo vzťahu
k AGW, s.r.o. Táto spoločnosť bola tiež preverovaná pracovníkmi kriminálnej polície OR PZ Košice

II, rozkazom ministra vnútra zo dňa 5.4.2002 bol zriadený špecializovaný tým za účelom prevereniapodozrenia z trestnej činnosti a dňa 16.7.2002 bolo vznesené vyšetrovateľom KUV PZ v Košiciach
obvinenie proti konateľovi AGW s.r.o. Namietal, že k nesprávnemu úradnému postupu z jeho strany
nedošlo a nie je preto daný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú navrhovateľovi podľa

§ 18 zákona č. 58/1969 Zb.

Odporca v 3. žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko
dozor a výkon dohľadu nad správcovskými spoločnosťami od 1.11.2000 zabezpečoval Úrad pre finančný
trh. Poukázal na skutočnosť, že od 1.1.2000 nadobudol účinnosť zákon č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom
investovaní, v zmysle ktorého zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej

výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom mohli len správcovské
spoločnosti, ktoré môžu mať iba právnu formu akciovej spoločnosti, ich základné imanie musí byť
najmenej 50.000.000,- Sk a obchodné meno musí obsahovať označenie „správcovská spoločnosť,
akciová spoločnosť“ alebo „správ. spol., a.s.“ Už nahliadnutím do obchodného registra muselo byť
navrhovateľom zrejmé, že nejde o investičné spoločnosti. Investičné spoločnosti vykonávajú svoju
činnosť na základe vydávania cenných papierov (akcie, podielové fondy) investorom. Na rozdiel od nich

nebankovésubjektyvykonávalisvojučinnosťnazákladezmlúvopôžičkeazmlúvotichomspoločenstve.
Navrhovatelia dobrovoľne vstúpili do záväzkovo-právnych vzťahov s tzv. nebankovými subjektami, ktoré
si dostatočne nepreverili a preto musia znášať nepriaznivé následky svojho rozhodnutia a neprenášať
ich na štát. Poukázal na legislatívne opatrenia, ktoré mali chrániť občanov pred prípadnými rizikami
investovania prostriedkov do tzv. nebankových subjektov spočívajúce vo vypracovaní nových zákonov,

prísnejšie upravujúcich spôsob podnikania v oblasti investovania financií. Odporca vypracoval materiál
s názvom „Návrh opatrení na zamedzenie podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné
bankovým bez príslušného povolenia, v ktorých vkladateľ nie je adekvátne chránený pred rizikom
podvodu a defraudácie“. Návrh opatrení prerokovala a schválila vláda SR uznesením zo dňa 12.1.2000.
V roku 2000 uskutočnil odporca v rámci programu PHARE vysvetľovaniu kampaň s cieľom oboznámiť

verejnosť s investičnými možnosťami na finančnom trhu s osobitným dôrazom na riziká investovania
do tzv. nebankových subjektov. Odporca podal podnety na Generálnu prokuratúru SR a Úrad finančnej
polície Policajného zboru SR, týkajúce sa oznámenia skutočností o podozrení zo spáchania trestného
činu neoprávneného podnikania.

Odporca v 4. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie

podľa zákona 58/1969 Zb. Namietal, že za škodu navrhovateľov nezodpovedá ani podľa § 415 a
§ 420 Občianskeho zákonníka, pretože navrhovateľom škodu nespôsobil. Navrhovatelia v konaní
nepreukázali, že by v minulosti išlo o klamlivú reklamu. Spoločnosti BMG Invest s.r.o. Košice a AGW
s.r.o. Košice, mali v čase reklamy v predmete svojej činnosti zapísané také činnosti podnikania,
ktoré nevylučovali vysoké zisky, nešlo o reklamu tak, ako to vymedzuje zákon č. 147/2001 Z.z. o

reklame, ale o verejnú výzvu za účelom zhromažďovania peňažných prostriedkov od verejnosti, s
cieľom tieto finančné prostriedky následne investovať. Nebankové subjekty tiež nevykonávali kolektívne
investovanie, nepôsobili v oblasti finančného trhu, keď prijímali peňažné prostriedky od verejností a
investovali ich do rôznych oblastí podnikania, nepodliehali dohľadu Úradu pre finančný trh ani NBS. Išlo
o súkromnoprávny vzťah medzi fyzickými osobami a obchodnými spoločnosťami v zmysle ustanovení

Občianskeho zákonníka, štát nemôže zakázať vstupovať fyzickej či právnickej osobe do záväzkového
vzťahu. Každý si musí zvážiť a preveriť riziko, ktoré vyplýva z uzavretých zmlúv. Konštatoval, že zo
strany navrhovateľov išlo o špekulatívny zámer s úmyslom získať neprimerané finančné zisky. Išlo o
záväzkové vzťahy a preto navrhovateľov nebolo možné považovať za spotrebiteľov v zmysle zák. č.
634/1992 Zb. Ministerstvo hospodárstva nie je nadriadeným orgánom Slovenskej obchodnej inšpekcie,

a preto nemôže zasahovať do jej nezávislosti v rozhodovacej a kontrolnej činnosti. Namietal splnenie
zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu.

Súd právnu vec navrhovateľky v 5 rade R. X. nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, V. proti odporcom v 1, 2,
3, a 4 rade vylúčil na samostatné konanie a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17.12 2009 pod č.k.
9C 98/2004- 238Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti
navrhovateľky a odporcov ktorí sa na pojednávanie nedostavili, ani nepožiadali o odročenie
pojednávania, súd preto vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluvami navrhovateľky s nebankovými
subjektami, príjmovými dokladmi, dožiadaním Prezídia PZ Košice zo dňa 26.3.2001, 23.4.2001,
listom Krajskej prokuratúry Košice zo dňa 11.5.2001, úradným záznamom č. PPZ-49-88/KFP-ÚFP-
KE-2001 zo dňa 27.9.2001, dožiadaním Prezídia PZ Daňovému úradu Košice zo dňa 20.6.2001,
17.1.2002 a Daňovému riaditeľstvu zo dňa 10.1.2002, 31.7.2001, 21.6.2001, 25.9.2001, odpoveďou

Daňového riaditeľstva Banská Bystrica zo dňa 2.7.2001, 14.8.2001, 28.1.2002, fotokópiami dennej tlače
z rozhodného obdobia, písomnými vyjadreniami odporcov a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka uzatvorila s HORIZONT SLOVAKIA, ocp. a.s. dve zmluvy o pôžičke na základe ktorých
navrhovateľka poskytla dlžníkovi finančnú hotovosť. Dlžník sa zaviazal v dohodnutej dobe vrátiť
požičané finančné prostriedky s dohodnutým úrokom

Navrhovateľka sa stala členkou BDV družstva na základe prihlášky a po splatení základného členského

vkladu vo výške 100,- Sk. Následne splatila ďalší členský vklad. Dlžník sa na základe dohody o vrátení
ďalšieho členského vkladu, zaviazal tento vklad v dohodnutej lehote vrátiť späť. Za účelom splnenia
tohto záväzku vystavil dlžník navrhovateľke cestovný šek v sume zodpovedajúcej výške ďalšieho
členského vkladu.

Navrhovateľka uzavrela s AGW s.r.o. Štúrova 14, Košice zmluvu o tichom spoločenstve na základe

ktorej poskytla dlžníkovi finančné prostriedky. Dlžník sa zaviazal zaplatiť navrhovateľke podiel na zisku
vo výške dohodnutej v tejto zmluve

Podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným

postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Štát podľa citovaného ustanovenia zodpovedá za škodu objektívne, bez ohľadu na zavinenie za
súčasného naplnenia troch podmienok, ktorých naplnenie súd v konaní skúmal. Súd skúmal, či
navrhovateľom vznikla škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch), či sa odporcovia dopustili

nesprávneho úradného postupu (spočívajúci v činnosti alebo nečinnosti) a či je škoda navrhovateľov v
príčinnejsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupomodporcu.Súdnazákladevykonanéhodokazovania
nezistil naplnenie žiadnej z uvedených podmienok zodpovednosti štátu podľa citovaného § 18 zákona
č. 58/1969 Zb.

Navrhovateľka uzatvorením vyššie uvedených zmlúv vstúpila do záväzkovo právnych vzťahov s

právnickými osobami, HORIZONT SLOVAKIA, ocp. a.s. Kováčska 63. Košice , BDV Družstvo , Ul.
prof. Sáru, Banská. Bystrica , AGW spol. s.r.o. Košice Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán
sa riadia uvedenými zmluvami a ustanoveniami Občianskeho a Obchodného zákonníka.

Spoločnosti HORIZONT SLOVAKIA, ocp. a.s. Kováčska 63. Košice , BDV Družstvo , Ul. prof. Sáru,
Banská. Bystrica a AGW spol. s.r.o. Košice si svoje povinnosti vyplývajúce im z uzatvorených

zmlúv nesplnili a navrhovateľke nevyplatili poskytnuté finančné prostriedky, zatvorili svoje pobočky
a bol na ne vyhlásený konkurz. Navrhovateľke vznikli voči uvedeným spoločnostiam pohľadávky zo
záväzkovo právnych vzťahov, ktoré si prihlásila v konkurzných konaniach vedených voči uvedeným
spoločnostiam. Konkurzné konania nie sú dosiaľ ukončené, t.j. nie je známe, či a v akej výške môžubyť v konkurzných konaniach uspokojené nároky navrhovateľov. Nie je preto možné ustáliť výšku
škody, ktorá navrhovateľke najneskôr do rozhodnutia súdu vznikla. Návrh na začatie konania o
náhradu škody je preto možno považovať za predčasne podaný. Až potom, keď budú vyčerpané všetky

zákonné možnosti navrhovateľky na uspokojenie jej nárokov voči nebankovým subjektom, bude možné
s určitosťou konštatovať, či im vznikla škoda a v akej výške.

V konaní ďalej nebolo preukázané, že by zo strany štátneho orgánu nebol dodržaný správny úradný
postup. Z obsahu spisu nevyplýva, že by nebankové subjekty prevádzkovali činnosť, ktorú je podľa
zákona č. 385/1999 Zb. oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť. Investičné fondy, podielové

fondy ako aj správcovské spoločnosti, vykonávajú svoju činnosť na základe vydávania cenných papierov
(akcie, podielové fondy) investorom, ktoré reprezentujú investície týchto investorov. Spoločnosti
HORIZONT SLOVAKIA, ocp. a.s. Kováčska 63. Košice a AGW spol. s.r.o. Košice vykonávali svoju
činnosť na základe zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve. Prevádzkovanie týchto činností im štátne
orgányzakázaťnemohli,pretoženemohlizasahovaťdozáväzkovoprávnychvzťahov,ktorévzniklimedzi
navrhovateľmi a obchodnými spoločnosťami na základe ich slobodnej vôle.

Neobstojí ani námietka navrhovateľky, že k investovaniu svojich peňazí do spoločností sa rozhodla na
základe presvedčenia podporovaného reklamou, že ide o investičné spoločnosti s príslušnou licenciou
na takýto predmet podnikania, pretože nebankové subjekty ani po formálnej stránke nespĺňali zákonom
určené náležitosti pre správcovské spoločnosti (obchodné meno, výška základného imania, právna
forma).

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady
zodpovednostiodporcovzaškodutitulomnesprávnehoúradnéhopostupuapretonávrhvcelomrozsahu
ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti a úspešným
odporcom náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.