Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. október 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 24C/76/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105209773
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa J. J., štátneho

občana Slovenskej republiky, bytom T., H. XX,. v konaní zastúpeného Mgr. M. I., advokátkou, so sídlom
T., N. S.. A. XXX/XX. proti odporcovi R. M., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom T., O. XX,.
v konaní zastúpenému Ing. P. M., bytom T., Š. X o zaplatenie 16.596,96 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 16.596,96 eur spolu s 5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 3.319,39 eur od 10.05.2005 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 3.629,30
eur, k rukám Mgr. M. I., advokátky, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti o zaplatenie 5 % úroku z omeškania zo sumy 3.319,39 eur za obdobie od 27.05.2003
do 09.05.2005 s a návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhal od odporcu zaplatenia 16.596,96
eur/500.000,-Skvprepočtekonverznýmkurzom/spolus5%ročnýmúrokomzomeškaniaod27.5.2003
do zaplatenia. Uviedol, že dňa 27.5.2003 uzatvoril s odporcom zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo
požičanie finančnej čiastky 100.000,- Sk s dohodnutým úrokom 5 % ročne, ktorú pôžičku sa odporca
zaviazal navrhovateľovi vrátiť do 1.12.2003. Následne prevzal odporca od navrhovateľa ešte

24C/76/2006

peňažné čiastky 100.000,- Sk, 200.000,- Sk a 100.000,- Sk, čo potvrdil podpísaním dohody zo
dňa 4.7.2003. Napriek viacnásobným výzvam odporca tieto peňažné čiastky doposiaľ navrhovateľovi
nevrátil.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Navrhovateľ podľa neho všetky požadované
prostriedky dal na spoločné podnikanie s odporcom v podniku W. B.. Týmto spôsobom sa stal tichým
spoločníkomaod27.5.2003sazačalaktívnezúčastňovaťnavedenípodniku.Tototrvaloaždodoby,kým
odporca svoju časť podniku predal spoločnosti V. s.r.o., T.. Odvtedy viedol podnik len navrhovateľ, ktorý
sa aj stal neskôr spoločníkom menovanej spoločnosti, pričom táto spoločnosť aj v súčasnosti menovaný
bar prevádzkuje. Je teda zjavné, že navrhovateľ požadované finančné čiastky neposkytol odporcovi ako
pôžičku ale ako vklad do podniku, ktorého sa následne stal spolumajiteľom.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,svedkovD.Š.,P.Š.,J.K.,oboznámenímobsahunižšie

uvedených listín a zistil tento skutkový stav:Účastníci sa zhodli na tom, že navrhovateľ odovzdal odporcovi ako pôžičku sumu 100.000,- Sk na
výstavbu terasy vo W. B., ktorý prevádzkoval navrhovateľ a neskôr mu odovzdal rôzne sumy spolu vo
výške 400.000,- Sk. Uvedenému svedčí aj Zmluva o pôžičke zo dňa 27.5.2003, ktorú podpísali obaja

účastníci, a podľa ktorej si odporca od navrhovateľa požičal čiastku 100.000,- Sk, ktorú sa zaviazal
splatiť do 1.12.2003 s 5 % úrokom ako aj Dohoda zo dňa 4. júla 2003, ktorú podpísali obaja účastníci,
a podľa ktorej odporca prevzal od navrhovateľa "na základe vzájomnej dohody o spoločnej spolupráci"
finančné čiastky 100.000,- Sk dňa 27.5.2003, 100.000,- Sk dňa 5.6.2003, 200.000,- Sk dňa 23.6.2003
a 100.000,- Sk dňa 4.7.2003 a to za účelom "ponúknutia menovanému spoluúčasť na vlastníctve W. B.

v T." s tým, že "podrobnejšie údaje o vzájomnom podnikaní a finančnom vyrovnaní budú predmetom
Zmluvy medzi oboma".

V ďalšom, pokiaľ ide o dôvod a účel poskytnutia peňažnej hotovosti vo výške 400.000,- Sk, sa už
výpovede účastníkov rozchádzali.

Navrhovateľ tvrdil, že odporca ho opakovane žiadal o pôžičky z dôvodu nákladov na ďalšiu rekonštrukciu
s tým, že sa potom dohodnú na spolupráci, na spoločnom podnikaní. Preto aj uzatvorili dohodu zo

dňa 4.7.2003. Navrhovateľ potom navštevoval prevádzku W. B., aby zistil, či sú jeho prostriedky
správne investované a zhodnocované. Poprel, že by medzi nimi malo dôjsť k dohode o združení podľa
Občianskeho zákonníka a poukázal na to, že v takom prípade, by musel odporca podľa daňových a
účtovných predpisov mať písomnú zmluvu o združení a viesť účtovníctvo a evidenciu majetku oddelene
pre združenie a oddelene pre seba ako živnostníka.

Na druhej strane odporca vo výpovedi uviedol, že navrhol po pôžičke 100.000,- Sk navrhovateľovi
spoločné podnikanie a dohodli sa na tom, že podiel odporcu bude 60 % a podiel navrhovateľa 40 %,
pričom podielu navrhovateľa má zodpovedať suma 500.000,- Sk, ktoré mal navrhovateľ do podnikania
vložiť, vrátane už poskytnutej pôžičky 100.000,- Sk. Uvedeným podielom sa mal potom navrhovateľ
podieľať na zisku z prevádzok W. B.. Po takejto dohode mu navrhovateľ začal poskytovať peniaze a

navrhovateľ začal aj fakticky vykonávať postavenie spoločníka pri podnikaní, keď preberal poštu, chodil
na nákup tovaru, zamykal prevádzku a podobne. Po istom čase sa rozhodol predať svoj podiel na W.
B. D. Š., ktorého mal aj informovať, že podiel na podniku má aj navrhovateľ. Týmto spôsobom ukončil
aj spoločné podnikanie s navrhovateľom, ktorému oznámoil sv oj zámer predať svoj podiel tretej osobe.
Aj keď odporca uviedol, že jeho rokovaniam o predaji podniku s menovaným svedkom bol prítomný aj

navrhovateľ, navrhovateľ i svedkovi D. Š. a P. Š. toto popreli.

Podľa faktúr č. 2003/2 zo dňa 14.10.2003 vystavenou odporcom pre spoločnosť V.., s.r.o., T. na sumu
402.000,- Sk a č. 2003/1 zo dňa 14.10.2003 vystavenou odporcom pre spoločnosť V., s.r.o., T. na sumu
211.000,- Sk ako aj k nim pripojeným zoznamov zariadenia v pohostinstve a terase a bare, odporca
predal odporca hnuteľné veci, ktoré tvorili zariadenie W. B., prevádzky pohostinstva a terasy a prevádzky

baru menovanej spoločnosti za uvedené sumy. Odporca vo výpovedi uviedol, že takto predané veci
tvorili jeho 60% podiel na spoločnom podnikaní s navrhovateľom, ale nevedel sa vyjadriť, čo potom
predstavovalo 40 % podiel navrhovateľa na spoločnom podnikaní. Nevedel sa ani vyjadriť k tomu, či
predmety, ktoré takto predal spoločnosti V., s.r.o., T. boli jediným zariadením prevádzky W. B. alebo
existovalo aj zariadenie iné.

Svedok D. Š. vypovedal, že bol spoločníkom spoločnosti V., s.r.o., T., ktorú od odporcu zakúpila
prevádzku W. B.. Ohľadne tejto kúpy sa dvakrát stretol s odporcom, s ktorým sa dojednával na cene a
ostatné už vybavoval jeho synovec P. Š., ktorý bol konateľom V., s.r.o., T.. Od neho sa aj dozvedel, že
navrhovateľ má na uvedenom podniku podiel, aj tam chodí a o prevádzku sa stará. Podiel odporcu na
prevádzke W. B. kúpila menovaná spoločnosť za asi 600.000,- Sk a pokiaľ ide o podiel navrhovateľa na

tomto podniku, jemu svedok ponúkol za jeho podiel účasť v menovanej spoločnosti ako spoločníkovi,
čo navrhovateľ aj prijal.Svedok P. Š. vo výpovedi uviedol, že vo W. B., ktorý navštevoval, vídal často navrhovateľa, ktorý sa
o prevádzku staral, videl ho chodievať do skladu a mal od prevádzky aj kľúče. Tiež sa dopočul, že
navrhovateľ poskytol odporcovi nejaké peniaze ako kapitál do prevádzky. Nepotvrdil, že to bol on, ktorý

svojho strýka D. Š. informoval o podiele navrhovateľa vo W. B.. Pokiaľ ide o podiel navrhovateľa v
spoločnosti V., s.r.o., T., podľa svedka obchodný podiel ponúkol navrhovateľovi jeho strýko D. Š. po tom,
čo svedok skončil ako prevádzkar podniku a hľadala sa za neho náhrada. Svedok P. Š. vo výpovedi
tiež uviedol, že okrem predmetov, ktoré spoločnosť V., s.r.o., T. kúpila od odporcu sa iné zariadenie v
prevádzke W. B. nenachádzalo.

Podľa svedkyne J. K., ktorá vo W. B. pracovala, navrhovateľ do prevádzky menovaného podniku
investoval nejaké peniaze a odporca jej ho predstavil ako osobu, na ktorého sa má obracať v prípade
riešenia otázok týkajúcich sa prevádzky podniku. Ona potom veľa krát telefonovala navrhovateľovi, aby
nakúpil tovar, ktorý sa minul, čo navrhovateľ aj urobil. Tržba sa po skončení zmeny odovzdávala buď
odporcovi alebo navrhovateľovi. Toto bolo preukázané aj rukou písaným záznamom, podľa ktorého
tržbu z W. B. preberal dňa 30.7.2003 odporca a dňa 31.7.2003 navrhovateľ, čo obaja potvrdili na tomto

zázname svojimi podpismi. Svedkyňa J. K. ďalej uviedla, že keď sa na prevádzke vyskytol nejaký
problém, napríklad vypálená žiarovka, ona volala navrhovateľovi, ktorý v priebehu niekoľkých minút
prišiel a závadu odstránil. Navrhovateľ podľa nej vykonával v podniku rovnaké činnosti aj po tom, čo
bol podnik predaný D. Š..

Odporca nevedel uviesť akým spôsobom oddelil svoj majetok od majetku združenia a ako túto

skutočnosť oznámil navrhovateľovi. Na preukázanie zaúčtovania prostriedkov, ktoré poskytol odporcovi
navrhovateľ ako aj ich použitia predložil odporca svoj peňažný denník a príjmové a výdavkové
pokladničné doklady. Pokiaľ ide o peňažný denník odporca predložil súdu jeho tri vyhotovenia. Prvé z
nich malo byť podľa tvrdení zástupcu odporcu len odpisom z originálu peňažného denníka, ktorým mal
byť druhý predložený peňažný denník, tlačivo I.. Následne predložil odporca súdu ďalší peňažný denník,

zostavu z počítača, ktorý je podľa jeho zástupcu skutočným originálom vypracovaným účtovníčkou
odporcu, z ktorého on urobil odpis predloženého peňažného denníka, tlačivo I.. Všetky uvedené
vyhotovenia peňažného denníku vykazujú vzájomné nezrovnalosti ako aj nezrovnalosti v rámci zápisov
v jednotlivých vyhotoveniach. Napríklad v prvom odpise peňažného denníka sa vôbec nenachádza
zápis o vklade podnikateľa 100.000,- Sk zo dňa 28.5.2003, ktorý je v peňažnom denníku, tlačivo

I. uvedený pod poradovým číslom 105 s príjmovým pokladničným dokladom P0011. Rovnaký vklad
s rovnakým dátumom je potom v peňažnom denníku, zostava z počítača, uvedený pod poradovým
číslom 102 a s príjmovým pokladničným dokladom P00022. Ďalej vklad podnikateľa 200.000,- Sk dňa
24.6.2003jeuvedenývprvomodpisepeňažnéhodenníkaspríjmovýmpokladničnýmdokladomP00013,
vpeňažnomdenníku,tlačivoI.anivpeňažnomdenníku,zostavazpočítača,satakýtozápisnenachádza.

Vpeňažnomdenníku,tlačivoI.,jepodporadovýmčíslom130uvedenývkladpodnikateľa228.750,-Skzo
dňa 24.6.2003 s príjmovým pokladničným dokladom P0014 a v peňažnom denníku, zostava z počítača,
je vklad podnikateľa 228.750,- Sk zo dňa 24.6.2003 uvedený pod poradovým číslom 134 a s príjmovým
pokladničným dokladom P00012. V peňažnom denníku, tlačivo I., majú zápisy príjmov pod poradovými
číslami 130, 141 a 142 pochádzajúce z rôznych dní zapísaný rovnaký príjmový pokladničný doklad P

0014.Rovnakoajzápisypríjmovpodporadovýmičíslami226a236zrôznychdní,majúuvedenýrovnaký
príjmový pokladničný doklad P0016. Tiež v peňažnom denníku, zostava z počítača, sú v jednotlivých
zápisoch vzájomné rozpory.

Osobný vklad podnikateľa - J. 100.000,- Sk zo dňa 5.6.2003 je po poradovým číslom 117 uvedené
s príjmovým pokladničným dokladom P00013a, ktorý zápis sa nachádza medzi zápismi iných príjmov

pod poradovým číslom 110 s príjmovým pokladničným dokladom P00011 a číslo 134 s príjmovým
pokladničným dokladom P00012. Príjem s príjmovým pokladničným dokladom P00013 je potom
zapísaný až po poradovým číslom 145 s dňom zápisu 30.6.2003. Ďalšie rozpory vyplynuli aj medzi
predloženými príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi odporcu, ktorými odporca preukazoval
zaúčtovanie platieb od navrhovateľa ako aj ich následný výdaj na účely podniku W. B., a vyhotoveniami

jeho peňažných denníkov. Odporca predložil príjmové pokladničné doklady P 0011 zo dňa 28.5.2003 na
sumu 100.000,- Sk s účelom vklad do združenia W. B. /hoci z vykonaného dokazovania je nesporné,
že v tom čase sa medzi účastníkmi nepochybne jednalo ešte o pôžičku uvedenej sumy/, P 0013 zo dňa
5.6.2003 na sumu 100.000,- Sk s účelom vklad do združenia W. B., P 0014 zo dňa 24.6.2003 na sumu228.750,- Sk s účelom vklad do združenia W. B. a P 0014a zo dňa 30.6.2003 na sumu 70.720,- Sk s
účelom vklad do združenia W. B.. V peňažnom denníku, zostava z počítača, ktorý je podľa zástupcu
odporcu originálom peňažného denníka odporcu, je vklad podnikateľa 100.000,- Sk zo dňa 28.5.2003

zapísaný pod poradovým číslom 102 s príjmovým pokladničným dokladom P00022, nie P 0011 a
príjmový pokladničný doklad P 0011 je uvedený pri zápise pod poradovým číslom 110 zo dňa 31.5.2003
- tržba 9.344,- Sk, ďalej vklad podnikateľa 100.000,- Sk zo dňa 5.6.2003 vedený pod poradovým číslom
117spríjmovýmpokladničnýmdokladomP0013a,tedanieP0013,ďalejvkladpodnikateľa228.750,-Sk
je uvedený pod poradovým číslom 134 zo dňa 24.6.2003 s príjmovým pokladničným dokladom P00012,

teda nie P0014, a nakoniec vklad 70.720,- Sk je zapísaný pod poradovým číslom 183 zo dňa 30.7.2003,
nie 30.6.2003, a s príjmovým pokladničným dokladom P 00014 a nie P 0014a. Ďalej odporca predložil
výdavkové pokladničné doklady V 0091a zo dňa 28.5.2003 na sumu 100.000,- Sk s účelom nákup
materiálu a zhotovenie letnej terasy vyplatené odporcovi, V 0103a zo dňa 5.6.2003 na sumu 100.000,-
Sk s účelom záloha na materiál vyplatené T. spol. s r.o., V 0117a zo dňa 24.6.2003 na sumu 228.750,- Sk
s účelom doplatok za zhotovenie podlahy a schodov vyplatené T. spol. s.r.o. a V 0138a zo dňa 30.6.2003

na sumu 70.720,- Sk s účelom platba za zhotovenie pódia vyplatené T. spol. s .r.o.. Uvedené výdavky sú
potom v peňažnom denníku odporcu, zostava z počítača, uvedené s rovnakými údajmi, teda dátumami a
číslami výdavkových pokladničných dokladov, s výnimkou výdavkového pokladničného dokladu V 0138a
zo dňa 30.6.2003 na sumu 70.720,- Sk, ktorý výdavok nie je vôbec v peňažnom denníku zapísaný. V
peňažnom denníku, tlačivo I., ktorý by mal byť len prepisom peňažného denníka, zostava z počítača,

nie sú uvedené výdavky vôbec vedené ako samostatné položky s poradovým číslom a označením
príslušného výdavkového pokladničného dokladu, ale sú vedené v jednom zápise spolu s príslušným
príjmom, ktorý im predchádzal a to bez ďalšej špecifikácie. Ďalej je potrebné poukázať na tom, že všetky
odporcom predložené výdavkové doklady boli číslované s písmenom "a", čo nebol žiadny z ďalších
výdavkových pokladničných dokladov, ktoré sú zapísané v predložených vyhotoveniach peňažného

denníka odporcu. Tiež všetky odporcom predložené príjmové a výdavkové pokladničné doklady, všetky
datované v roku 2003, majú uvedenú kolónku "nepodlieha DPH", pričom podľa oznámenia firmy J. I. T. -
P., ktorá uvedené tlačivá vyrába, pokladničné doklady s takýmto textom pravdepodobne nevyrábali pred
rokom 2006. V neposlednom rade potom príjmy a výdavky, ktoré odporca vykazuje vo vyhotoveniach
svojho peňažného denníka nekorešpondujú s príjmami a výdavkami, ktoré odporca podľa oznámenia

D. Ú. v T. zo dňa 2.7.2010 uviedol v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2003. Na
základe všetkých uvedených skutočností dospel súd k záveru, že odporcom predložené vyhotovenia
jeho peňažného denníka za rok 2003 ako aj príjmové a výdavkové pokladničné doklady, ktorými odporca
preukazoval príjem a následný výdavok peňazí poskytnutých mu navrhovateľom, nie sú vieryhodné a
ako dôkazný prostriedok sú úplne irelevantné.

Listom zo dňa 27.2.2005, ktorý bol podľa pripojeného podacieho lístka daný pošte na prepravu dňa
28.2.2005, navrhovateľ vyzval odporcu na finančné vyrovnanie, pričom v liste uviedol "poprípade
môžeme požičanú sumu riešiť ako pôžičku". Listom zo dňa 10.4.2005, ktorý bol podľa pripojeného
podacieho lístka daný pošte na prepravu dňa 18.4.2005, navrhovateľ opätovne vyzval odporcu na
vrátenie sumu 500.000,- Sk a to do 15 dní od doručenia listu.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa
nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa§570ods.2Občianskehozákonníkaaksanahrádzazáväzokzriadenýpísomnouformou,musísa

dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

Podľa § 829 ods. 1 Občianskeho zákonníka niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o
dosiahnutie dojednaného účelu.Podľa § 830 Občianskeho zákonníka každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie
dojednaného účelu spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla
znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu.

Podľa § 831 Občianskeho zákonníka popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia podľa
zmluvy povinní poskytnúť na účely združenia peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je určená výška,
predpokladá sa, že účastníci sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty.

V zmysle § 832 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka majetkové hodnoty je účastník povinný poskytnúť
na účely zmluvy v dobe určenej v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Pokiaľ
nie je poverený niektorý účastník správou týchto vecí, nakladá s nimi za účelom dosiahnutia účelu

zmluvy účastník, ktorý ich poskytol; je však povinný oddeliť ich od ostatného svojho majetku dohodnutým
spôsobom alebo spôsobom, ktorý oznámi ostatným účastníkom zmluvy o združení.

Podľa § 833 Občianskeho zákonníka poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v
spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného
majetku účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú v bezplatnom

užívaní všetkých účastníkov.

Podľa § 841 Občianskeho zákonníka pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt
poskytnutých na účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej
činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom.

Z uvedených skutočností zistených vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ

uzatvoril s odporcom dňa 27.5.2003 v súlade s § 657 Občianskeho zákonníka zmluvu o pôžičke,
predmetom ktorej bolo prenechanie sumy 100.000,- Sk zo strany navrhovateľa odporcovi, ktorý
sa zaviazal uvedenú sumu splatiť do 1.12.2003 s 5 % úrokom. Toto bolo preukázané zhodnými
výpoveďami účastníkov ako aj samotnou písomnou zmluvou o pôžičke. Ďalej bolo výpoveďami
účastníkov ako i písomnou Dohodou zo dňa 4. júla 2003 preukázané, že navrhovateľ po uvedenej

pôžičke poskytol odporcovi v období do 4.7.2003 peňažnú hotovosť v celkovej sume 400.000,- Sk. Z
uvedenej dohody, výpovede odporcu ako aj ďalších nižšie uvedených skutočností zistených vykonaným
dokazovaním mal súd za to, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o združení v zmysle §
829 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia sa niekoľko osôb môže združiť, aby sa
spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. Zo samotného znenia uvedenej dohody uzatvorenej

účastníkmi vyplýva, že sa účastníci dojednali na spoločnej spolupráci, spoločnom podnikaní vo W. B.
v T.. Keďže podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich združenie, je zmluva o združení
neformálna, teda nemusí byť písomná, a k jej vzniku postačuje, že je dojednaný účel združenia,
uvedené bolo predmetnou dohodou zo dňa 4. júla 2003 naplnené. Na tom nič nemení ani skutočnosť,
že podľa textu predmetnej dohody mali byť "podrobnejšie údaje o vzájomnom podnikaní a finančnom

vyrovnaní predmetom Zmluvy medzi oboma". Ako už bolo uvedené pre platne uzatvorené zmluvu o
združení postačuje dohoda na účele združenia, čo bolo splnené a preto existencia alebo absencia
ďalšej úpravy vzájomných práv a povinností plynúcich zo združenia už na samotný vznik združenia
nemá vplyv. Skutočnosť, že účastníci sa dojednali na zmluve o združení potvrdzuje aj následné konanie
navrhovateľa, ktorý sa staral o prevádzku menovaného podniku, nakupoval tovar, preberal tržbu, čo

bolo preukázané výpoveďami odporcu, svedkov P. Š. a J. K. i písomným záznamom o preberaní tržby.
Z konania navrhovateľa je podľa súdu nepochybné, že navrhovateľ vyvíjal činnosť na dosiahnutie
dojednaného účelu združenia - spoločného podnikania vo W. B., čím plnil povinnosť účastníka združenia
podľa § 830 Občianskeho zákonníka.

Čo sa týka peňazí, ktoré navrhovateľ poskytol odporcovi v sumách 100.000,- Sk dňa 5.6.2003, 200.000,-

Sk dňa 23.6.2003 a 100.000,- Sk dňa 4.7.2003, tieto boli nepochybne poskytnuté v súlade s § 831
Občianskeho zákonníka na účely združenia účastníkov, čo vyplýva už zo samotného textu dohody zo
dňa 4. júla 2003. Pokiaľ ide o predtým poskytnutú pôžičku 100.000,- Sk, pôvodný záväzkovo právny
vzťah medzi účastníkmi zo zmluvy o pôžičke 100.000,- Sk bol podľa § 570 ods. 1 a 2 Občianskehozákonníka nahradený zmluvou o združení, ktorú účastníci uzatvorili. Z obsahu písomnej Dohody zo
dňa 4. júla 2003 je zjavné, že účastníci do peňazí, ktoré navrhovateľ poskytol pre účely združenia s
odporcom, zahrnuli i sumu pôžičky 100.000,- Sk zo dňa 27.5.2003, ktorá bola poskytnutá na základe

písomnej zmluvy. Uvedeným spôsobom potom zanikol záväzkovo právny vzťah zo zmluvy o pôžičke
medzi účastníkmi a bol nahradený novým záväzkovom právnym vzťahom zo zmluvy o združení.
Navrhovateľ tak preukázane poskytol odporcovi spolu 500.000,- Sk na účely združenia, ktoré podľa
zhodných výpovedí účastníkov prevzal odporca.

Podľa § 833 Občianskeho zákonníka poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v

spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného
majetku účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Z uvedeného zákonného ustanovenia
vyplýva, že predpokladom vzniku spoluvlastníckeho práva účastníkov združenia k peniazom, ktoré
jeden z nich na účely združenia poskytol, je skutočnosť, že aj zo strany ďalšieho účastníka združenia
došlo ku vkladu peňazí alebo iných druhovo určených vecí pre účely združenia. Len vtedy totiž možno
určiť spoluvlastnícky podiel každého účastníka združenia na poskytnutých peniazoch alebo druhovo

určených veciach v pomere k výške takto poskytnutých hodnôt. Ak peniaze alebo druhovo určené veci
na účely združenia poskytne len jeden z účastníkov združenia, spoluvlastnícke právo k poskytnutým
peniazom, veciam nevzniká, pretože ustanovenia Občianskeho zákonníka nestanovujú žiadne pravidlo,
akovtakýchtoprípadochmožnourčiťvýškuspoluvlastníckychpodielovúčastníkovzdruženia.Aktedaku
vkladupeňazíalebodruhovourčenýchvecídošlolenzostranyjednéhozúčastníkovzdruženia,nevzniká

k nim spoluvlastnícke právo účastníkov združenia ale poskytnuté peniaze alebo druhovo určené veci
zostávajú vo vlastníctve toho člena združenia, ktorý ich poskytol. V prípade zániku združenia má potom
tento člen podľa § 841 Občianskeho zákonníka nárok na vydanie týchto peňazí alebo druhovo určených
vecí a v prípade, že boli za dobu jeho účasti v združení skonzumované, má nárok na poskytnutie
ekvivalentného plnenia, keď peniaze i druhovo určené veci sú zastupiteľné.

V predmetnej právnej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že navrhovateľ poskytol
odporcovi spolu 500.000,- Sk na účely združenia. Na druhej strane ale nebolo nijako preukázané, že by
nejaké peniaze alebo druhovo určené veci poskytol

24C/76/2006-228

na účely združenia aj odporca. Odporca ani v priebehu konania netvrdil, že by nejakú sumu peňazí

alebo nejaké druhovo určené veci poskytol na účely združenia a oddelil ich od ostatného svojho majetku
ako to vyžaduje 832 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Preto súd musel nutne dôjsť v zmysle vyššie
uvedeného k záveru, že k sume 500.000,- Sk, ktoré navrhovateľ poskytol odporcovi pre účely združenia
nevzniklo účastníkom spoluvlastnícke právo a tieto peniaze zostali vo vlastníctve navrhovateľa.

Keďže bolo ďalej preukázané, že odporca predal tretej osobe zariadenie W. B. a prestal s jeho

prevádzkovaním, pričom členmi združenia boli len navrhovateľ a odporca, a účelom združenia bola
spoločná prevádzka W. B., je nepochybné, že uvedeným konaním odporcu došlo k rozpusteniu
združenia účastníkov a to bez ohľadu na vôľu navrhovateľa. V zmysle § 841 Občianskeho zákonníka
pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účel združenia. Preto
aj navrhovateľ má nárok na vrátenie 500.000,- Sk, ktoré poskytol odporcovi pre účely združenia a ku

ktorým nevzniklo spoluvlastnícke právo členov združenia ale zostali vo vlastníctve navrhovateľa. Ako
už bolo vyššie uvedené, na tomto nič nemení ani to, ak by uvedené peniaze boli už spotrebované,
pretože charakteristickým znakom peňazí je to, že sú zastupiteľné a preto nie je dôležité, či odporca
vráti navrhovateľovi presne tých 500.000,- Sk, ktoré mu navrhovateľ pre účely združenia poskytol alebo
iné peniaze v uvedenej výške.

Na základe týchto záverov súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 16.596,96 eur,
čo je v prepočte konverzným kurzom 500.000,- Sk.Popri tom uložil súd ďalej odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z časti uvedenej istiny, vo výške
3.319,39 eur, ako požadoval navrhovateľ, i úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 10.5.2005 do
zaplatenia, pretože v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka má navrhovateľ právo požadovať

od odporcu, ktorý svoj peňažný dlh riadne a včas nesplnil, a je tak v omeškaní, aj úrok z omeškania.
Odporca nevrátil navrhovateľovi uvedenú sumu istiny ani na jeho písomnú výzvu zo dňa 10.4.2005, ktorá
bol podľa pripojeného podacieho lístka daná pošte na prepravu dňa 18.4.2005, a ktorou navrhovateľ
vyzval odporcu na vrátenie sumu 500.000,- Sk do 15 dní od doručenia listu. Aj keď nebolo v konaní
preukázané, kedy odporca tento list prevzal a kedy tak uplynula 15 dňová lehota daná mu navrhovateľovi

na vrátenie 500.000,- Sk, podľa názoru súdu táto lehota musela nepochybne uplynúť najneskôr dňa
9.5.2005, a keďže odporca do uvedeného dňa navrhovateľovi požadovanú sumu nevrátil, je odo dňa
nasledujúceho, teda od 10.5.2005 v omeškaní. Od uvedeného dňa preto navrhovateľovi popri istine patrí
i úrok z omeškania a to v navrhovateľom uplatnenej výške 5 % ročne, ktorá výška úrokov z omeškania
je menšia ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska /v tom čase 2 x 3
%/, ktorú ako zákonnú výšku úrokov z omeškania ustanovuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. v znení

účinnom k uvedenému dňu. Keď potom navrhovateľ požadoval uvedený úrok z omeškania už odo dňa
27.5.2003, súd jeho návrh v časti o zaplatenie 5 % úroku z omeškania zo sumy 3.319,39 eur za obdobie
od 27.5.2003 do 9.5.2005 zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého aj keď mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v

pomerne nepatrnej časti. V predmetnej právnej veci mal navrhovateľ neúspech v časti o zaplatenie 5 %
úroku z omeškania zo sumy 3.319,39 eur za obdobie od 27.05.2003 do 09.05.2005, čo vzhľadom na
celkový predmet konania možno hodnotiť tak, že navrhovateľ mal neúspech len v pomerne nepatrnej
časti a preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania v sume 3.629,30 eur. Uvedená suma predstavuje
trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v konaní, konkrétne tarifnú odmenu 320,32 eur za prevzatie a

prípravu zastúpenia, tarifnú odmenu 320,32 eur za zastupovanie na pojednávaní pred súdom v N. M. N.
V. dňa 17.9.2007 + 5,91 eur režijný paušál, tarifná odmena 320,32 eur za zastupovanie na pojednávaní
pred súdom dňa 21.8.2008 + 6,31 eur režijný paušál, tarifná odmena 320,34 eur za zastupovanie
na pojednávaní pred súdom dňa 20.2.2009 + 6,95 eur režijný paušál, tarifná odmena 320,34 eur za
zastupovanie na pojednávaní pred súdom dňa 20.5.2009 + 6,95 eur režijný paušál, tarifná odmena

320,34 eur za zastupovanie na pojednávaní pred súdom dňa 15.7.2009 + 6,95 eur režijný paušál,
tarifná odmena 320,34 eur za zastupovanie na pojednávaní pred súdom dňa 11.12.2009 + 6,95 eur
režijný paušál, tarifná odmena 320,34 eur za zastupovanie na pojednávaní pred súdom dňa 15.6.2010
+ 7,21 eur režijný paušál, tarifná odmena 320,34 eur za zastupovanie na pojednávaní pred súdom
dňa 24.8.2010 + 7,21 eur režijný paušál, tarifná odmena 320,34 eur za zastupovanie na pojednávaní

pred súdom dňa 31.8.2010 + 7,21 eur režijný paušál, tarifná odmena 320,34 eur za zastupovanie na
pojednávaní pred súdom dňa 5.10.2010 + 7,21 eur režijný paušál, náhradu cestovného 17,04 eur za
cestu vlastným motorovým vozidlo advokáta na pojednávania dňa 17.9.2007 z miesta sídla advokáta,
T., do miesta súdneho pojednávania, N. M. N. V., a späť, a náhradu za stratu času pri uvedenej ceste v
sume 19,72 eur /9,86 eur za každú aj začatú polhodinu cesty, teda 19,72 eur za dve aj začaté polhodiny

uvedenej cesty/. Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta v rokoch 2007 a 2008 bola vypočítaná podľa
§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v znení účinnom do 31.12.2008, podľa tarifnej hodnoty, ktorú
predstavuje predmet sporu 500.000,- Sk /pred prepočtom na menu euro/ nasledovne: 6.650 Sk + 500
Sk za každých aj začatých 50.000 Sk prevyšujúcich sumu 200.000 Sk, teda 6.650 + 500 x 6 = 6.650
+ 3.000 = 9.650 Sk, čo v prepočte konverzným kurzom predstavuje 320,32 eur. Výška tarifnej odmeny

za úkony advokáta v rokoch 2009 a 2010 bola vypočítaná podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
v znení účinnom od 1.1.2009, podľa tarifnej hodnoty, ktorú predstavuje predmet sporu 16.596,96 eur
nasledovne: 220,74 eur + 16,60 eur za každých aj začatých 1.659,70 eur prevyšujúcich sumu 6.638,78
eura, teda 220,74 + 16,60 x 6 = 220,74 + 99,60 = 320,34 eur. Výška režijného paušálu bola určená
podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu pre ten ktorý rok, v ktorom

bol vykonaný úkon právnej pomoci, za ktorý sa priznáva režijný paušál. Výška náhrady za stratu času
bola určená podľa § 17 uvedenej vyhlášky. Náhrada cestovného bola určená podľa ustanovení zákona
č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za cestu T. - N. M. N. V. a späť, teda 28,4 km, ako základná
náhrada za každý kilometer cesty + náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe
7,1 l na 100 km.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

24C/76/2006

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.