Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 1, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 15C/198/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208226196

Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Donnerová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej
veci žalobcu L. bytom W., Bratislava, zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Burdyovou, Krajinská
30, Bratislava, proti žalovanému B. bytom A., Bratislava, zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom

Tuhovčákom, Záhradnícka 41, Bratislava, o 2.655,51 € s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 432,80 € na účet advokáta JUDr.
Jozefa Tuhovčáka, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, podanou na súd dňa XX. XX. XXXX, domáhal proti žalovanému zaplatenia 80.000,-
Sk (2.655,51 €) s úrokom 11 % ročne od 16. 6. 2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Podanie žaloby na súd žalobca odôvodnil tým, že v roku 2008 žalobca požičal žalovanému finančné
prostriedky 80.000,- Sk. Dňa 02. 5. 2008 žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi v celkovej výške
80.000,- Sk a to, čo do rozsahu, dôvodu a výšky.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadril.

Vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov konania, svedkyne M. a oznámením obsahu listinných
dôkazov predložených žalobcom, súd zistil tento skutkový stav veci:

Písomným podaním, datovaným dňom 02. 5. 2008, označeným ako “Vec: Uznanie dlhu“, žalovaný
vyhlásil, že uznáva svoj dlh vo výške 80.000,- Sk voči žalobcovi a tento splatí najneskôr do 15. 6. 2008.

Zo mzdových listov žalobcu za dobu od 01. 9. 2006 do 16. 4. 2007, vydaných zamestnávateľom žalobcu
M., spol. s r. o. Bratislava, súd zistil, že priemerný čistý príjem žalobcu bol v dobe od septembra 2006 do

decembra 2006 v sume 13.175,- Sk mesačne a v dobe od januára 2007 do apríla 2007 v sume 15.153,-
Sk mesačne.

Starí rodičia žalobcu B. a N. dňa 05. 5. 2010 písomne čestne prehlásili, že darovali žalobcovi k jeho 18-
tym narodeninám (15.01.2003) sumu 100.000,- Sk.Podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. P. je žalovaný výlučným vlastníkom bytu č.
XX., nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na A. v Bratislave, súp. č. XXXX.. Na tomto liste
vlastníctva bolo ku dňu 30. 4. 2010 poznamenané, že na majetok žalovaného sa vedú štyri exekučné

konania.

Z písomného uznania dlhu, datovaného dňom 25. 7. 2005, súd zistil, že žalovaný uznal dlh voči B. v
sume 520.000,- Sk, a tento sa zaviazal vrátiť do 11. 10. 2005. V prípade nesplnenia dlhu dal žalovaný
do zálohy svoj byt na A. v Bratislave, zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. P. a pozemok parc. č. XXXX/
XX, zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. M..

Žalobca ako účastník konania pred súdom vypovedal, že dňa 02. 02. 2008 uzavrel so žalovaným, v sídle

realitnej kancelárie žalovaného EUROREAL na Kašmírskej 3/A v Bratislave, ústnu zmluvu o pôžičke
peňazí 160.000,- Sk. Túto sumu peňazí mal pred odovzdaním žalovanému odloženú doma, nevyberal
ich z peňažného účtu. Peniaze žalobca odovzdal v hotovosti žalovanému. Žalovaný povedal žalobcovi,
že peniaze mu vráti do troch mesiacov. Účastníci konania si nedohodli žiadny úrok z pôžičky peňazí.
Prítomná pri ústnej zmluve o pôžičke bola matka žalobcu a zároveň zamestnankyňa a v tom čase

partnerka žalovaného B.. Peniaze, teda sumu 160.000,- Sk mal žalobca z jeho pracovného pomeru,
v ktorom bol od septembra 2007 v Motor-Car Bratislava, z úspor z platu a niečo mal ešte ušetrené.
Peniaze šetril päť rokov, od jeho veku 18 rokov. Peniaze, ktoré šetril, mal celý čas schované doma,
odkladal si všetky peniaze, ktoré zarobil. Žalovaný ho požiadal o pôžičku peňazí, pretože vedel, že
žalobca si odkladá peniaze. Žalovaný hovoril, že si chce kúpiť auto, že to bude iba dočasné, že má

rozbehnuté nejaké obchody. Matka žalobcu nemohla požičať žalovanému peniaze, pretože nemala takú
sumu nasporenú, musela platiť za byt a musela živiť aj žalobcu. V čase uzavretia zmluvy o pôžičke
peňazí až doposiaľ býva žalobca v byte s jeho matkou, s ktorou mal aj má dobrý vzťah. Žalovaný a matka
žalobcu sa v priebehu troch mesiacov po uzavretí ústnej zmluvy o pôžičke peňazí rozišli. Nerozišli sa
v dobrom. Žalovaný nechcel vrátiť žalobcovi požičané peniaze a odkazoval mu, nech mu tieto peniaze

vráti jeho matka. Uznanie dlhu datované dňom 02. 5. 2008 napísal žalobca a žalovaný ho podpísal v
notárskej kancelárii B. za prítomnosti žalobcu a matky žalobcu. V písomnom uznaní dlhu je uvedená
suma 80.000,- Sk, pretože vyššiu sumu dlhu žalovaný nebol ochotný uznať. V písomnom uznaní dlhu
žalobca neuviedol dôvod, lebo v tom čase nevedel, že to v uznaní dlhu má byť uvedené. Žalobca ďalej
vypovedal, že žalovaný si požičal peniaze aj od pani Z.. Od žalobcu si žalovaný požičal peniaze, aby

mohol vrátiť pôžičku peňazí pani Z.. V čase, keď žalobca požičal peniaze žalovanému, žalovaný už auto
mal asi dva alebo tri mesiace. Požičaniu peňazí žalobcom žalovanému predchádzala dopravná nehoda,
ktorú mala matka žalobcu.

Žalovaný ako účastník konania pred súdom vypovedal, že neuzavrel so žalobcom žiadnou formou
žiadnu zmluvu o pôžičke peňazí. Žalovaný potvrdil, že od mája 2002 do augusta 2007 bol v partnerskom

vzťahu s matkou žalobcu K... Od roku 2002 do 2008 bola B. v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným, a
to v realitnej kancelárii Jozef Židek - EUROREAL v Bratislave. Matka žalobcu skončila pracovnoprávny
pomer u žalovaného po tom, ako skončili ich partnerský vzťah. Ešte počas trvania partnerského vzťahu
matka žalobcu oboznámila žalovaného s tým, že žalobca jej požičal 100.000,- Sk. Žalovaný nebol
osobne pri požičiavaní peňazí žalobcom jeho matke, túto informáciu mal žalovaný len z ústneho podania

matky žalobcu. Nebola to jednorázová pôžička peňazí, ale tieto peniaze si matka žalobcu požičala od
žalobcu v menších sumách asi na trikrát, bolo to v období roku 2007. Dôvodom tejto pôžičky peňazí bola
havária motorového vozidla žalovaného, na ktorom havarovala matka žalobcu. Na havarovanom vozidle
vzniklatotálnaškoda,zavinníčkudopravnejnehodybolauznanámatkažalobcu.Ztohoplynuliproblémy,
matka žalobcu mala traumu, aj fyzické zdravotné problémy, nevedela sa zaradiť do pracovného procesu.

Tým pádom aj firma žalovaného išla dolu vodou a náklady stále rástli. Poisťovňa plnila žalovanému
poistné plnenie za havarované motorové vozidlo asi 73.000,- Sk. Žalovaný vypovedal, že dňa 02. 5.
2008 uznal neexistujúci dlh z dôvodu, že chcel mať pokoj od matky žalobcu, ktorá v tom čase odchádzala
z jeho firmy a trvala na tom, aby uznanie dlhu podpísal. Písomné uznanie dlhu písala matka žalobcu v
počítači žalovaného. Hoci matka žalobcu žalovanému tvrdila, že peniaze, požičané od žalobcu použila

nafiremnéúčely,tietopeniazenikdynebolidanédoúčtovníctvafirmyažalovanýnemalkontrolunadtým,
ako boli požičané peniaze použité. Matka žalobcu mala pred skončením jej pracovného pomeru mzdu
zhruba 16.000,- Sk mesačne brutto. Interná dohoda medzi ňou a žalovaným bola, že zo zisku z jehopodnikania sa delili na polovicu. Žalovaný mal vedomosť, že žalobca pracoval v M. a. s. Bratislava. Bolo
to prvé zamestnanie žalobcu, predtým žalobca študoval na vysokej škole politológiu, diaľkovo. Predtým
zamestnaný nebol, nerátajúc jednorázové brigády, na ktoré chodil. Žalobca robil v M. a. s. Bratislava

necelý rok, pretože sa pripravoval na štúdium práva na vysokej škole. Matka žalobcu bola dlhý čas
rozvedená, so žalobcom bývali spolu v byte, ktorý bol v jej osobnom vlastníctve, žalovaný s nimi tiež
býval dva roky. Pokiaľ žalobca vypovedal, že žalovaný si požičal peniaze na auto, žalovaný vypovedal,
že peniaze na auto si požičal od pani Vizváryovej, ktorá u neho robila na živnosť.

Zo svedeckej výpovede M.j súd zistil, že pracovala na živnosť pre žalovaného ako realitná maklérka.

Koncom roka 2007 alebo začiatkom roka 2008 svedkyňa uzavrela so žalovaným jednu písomnú zmluvu
o pôžičke peňazí 400.000,- Sk. Z tejto pôžičky peňazí jej žalovaný vrátil jednorázovo 150.000,- Sk. Bolo
to v prvom polroku 2008. O vrátenie zvyšku tejto pôžičky peňazí prebieha exekučné konanie. Túto
pôžičku peňazí si žalovaný požičal na kúpu motorového vozidla, avšak svedkyňa nevedela uviesť, či
žalovanýpoužilpeniazenakúpuauta.Svedkyňavypovedala,ževobdobí,keďonapožičalažalovanému
peniaze niekto v realitnej kancelárii hovoril, že žalovanému požičal peniaze aj žalobca. Svedkyňa

nevedelauviesťakúsumupeňazímalžalobcapožičaťžalovanému,aninaakýúčel.Otomsanehovorilo.
Svedkyňa potvrdila, že nejakú dobu predtým, ako požičala peniaze žalovanému, mala pani M. dopravnú
nehodu s motorovým vozidlom, ktoré sa používalo v realitnej kancelárii žalovaného.

Podľa § 39 Obč. zák. je neplatným právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 488 Obč. zák., záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 558 Obč. zák., ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 657 Obč. zák., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 Obč. zák. pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že
žalobe žalobcu proti žalovanému nie je možné vyhovieť.

Súd sa ako otázkou predbežnou zaoberal skutočnosťou, či účastníci konania skutočne uzavreli ústnou
formou zmluvu o pôžičke peňazí, platnosťou tejto zmluvy a tiež platnosťou písomného uznania dlhu
žalovaným žalobcovi.

Občiansky zákonník nevyžaduje pre platnosť zmluvy o pôžičke peňazí písomnú formu. Tento právny
úkon je teda možné uzavrieť aj ústne. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom, teda podmienkou

jej platnosti je skutočné (reálne) odovzdanie požičanej sumy peňazí veriteľom dlžníkovi a ich prevzatie
dlžníkom.

V danej veci žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania rozhodných skutočností zakladajúcich
jeho žalobou uplatneného práva, teda preukázať, že v rozhodnej dobe 02.02.2008 disponoval určitou
sumou vlastných peňazí a že tieto peniaze požičal žalovanému takým spôsobom, že mu ich aj skutočne

odovzdal. Žalobcom označenými a súdom vykonanými dôkazmi (§ 120 ods. 1, § 126, § 129 ods. 1, §
131 O.s.p.) na preukázanie tvrdenia žalobcu, ktoré mali pre rozhodnutie súdu zásadný význam, žalobcanepreukázal, že v rozhodnej dobe disponoval peňažnými prostriedkami v sume 160.000,- Sk, a že tieto
skutočne prenechal žalovanému. Žalobca vypovedal, že uvedenú sumu peňazí mal nasporenú zo mzdy,
ktorú dostával od zamestnávateľa M., spol. s r. o. Bratislava a z úspor, ktoré šetril päť rokov od jeho

veku 18 rokov. Peniaze, ktoré takto žalobca šetril, mal celý čas schované doma. Jediným zamestnaním
žalobcu bol jeho pracovný pomer v spoločnosti M., spol. s r. o. Bratislava, ktorý trval osem mesiacov
od septembra 2006 do apríla 2007. Predtým žalobca študoval. Za dobu trvania uvedeného pracovného
pomeru žalobca zarobil spolu 113.312,- Sk (3.761,27 €) netto, pričom jeho priemerný čistý príjem bol
14.164,- Sk (470,16 €) mesačne. Podľa písomného čestného prehlásenia starých rodičov žalobcu,

títo darovali žalobcovi k jeho 18-tym narodeninám sumu 100.000,- Sk. Zmluvu o pôžičke peňazí mali
účastníci konania uzavrieť dňa 02. 02. 2008, kedy mal žalobca 23 rokov. V rozhodnej dobe až doposiaľ
žalobca býva v byte s jeho matkou. V čase, kedy malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke peňazí medzi
žalobcom a žalovaným, pracovala matka žalobcu v realitnej kancelárii žalovaného, kde mala príjem
asi 16.000,- Sk mesačne brutto. Z tohto príjmu mala matka žalobcu platiť všetky úhrady za plnenia
spojené s užívaním bytu, uspokojovať svoje nevyhnutné životné potreby a tiež potreby žalobcu, ktorý

sám vypovedal, že ho matka musela živiť.

V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi nesporné (§ 120 ods. 3 O.s.p.), že v dobe predtým, ako
mali účastníci konania uzavrieť zmluvu o pôžičke peňazí, mala matka žalobcu JQ. dopravnú nehodu,
ktorú sama zavinila. Pri dopravnej nehode došlo k totálnej škode na motorovom vozidle žalovaného a
ku škode na zdraví B.. z čoho je zrejmé, že v rozhodnej dobe mali žalobca aj jeho matka finančné, ba

až existenčné problémy. Pokiaľ mal žalobca v tejto dobe disponovať takou značnou sumou vlastných
peňazí je nevieryhodné, že tieto jeho všetky peniaze, a to peňažný dar od starých rodičov v roku 2003
a krátkodobý príjem z pracovného pomeru od septembra 2006 do apríla 2007, žalobca nespotreboval,
mal ich odložené doma, pričom sa nechal živiť matkou, ale ich požičal osobe (žalovanému), ktorá mala
mať viac nesplatených dlhov (aj voči matke žalobcu) a ktorej vzťah s jeho matkou nebol už dobrý.

Písomné uznanie dlhu, datované dňom 02. 5. 2008, ktorým žalobca preukazoval existenciu jeho
pohľadávky voči žalovanému, súd posúdil ako absolútne neplatné.

Na rozdiel od zmluvy o pôžičke peňazí, Občiansky zákonník vyžaduje pre platnosť uznania dlhu písomnú
formu. V písomnom uznaní dlhu musí byť výslovne uvedený dôvod a výška uznaného dlhu (§ 558 Obč.
zák.).

V písomnom uznaní dlhu žalovaným, ktorý listinný dôkaz predložil súdu žalobca, absentovala základná
obsahová náležitosť, a to uvedenie právneho dôvodu vzniku uznaného dlhu. Žalovaný totiž písomne
uznaljehodlhlendovýšky80.000,-Sk,nievšakdodôvodu.Tentojednostrannýprávnyúkonžalovaného
je preto absolútne neplatný, pre jeho rozpor so zákonom (§ 39 v spojení s § 558 Obč. zák.).

Skutočnosť, že žalovaný uzavrel inú zmluvu o pôžičke peňazí s treťou osobou, ani skutočnosť, že na

majetok žalovaného je vedených niekoľko exekučných konaní, nie je dôkazom, preukazujúcim vznik
žalobou uplatneného nároku žalobcu proti žalovanému.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
preukázať, že skutočne uzavrel so žalovaným ústnu zmluvu o pôžičke peňazí, na základe ktorej
prenechal žalovanému 80.000,- Sk, resp. 160.000,- Sk, preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú

zamietol.

Súd upustil od výsluchu svedkyne B. z dôvodu, že svedkyňa sa javila ako zaujatá pre jej príbuzenský
pomer k žalobcovi a jej pomer k veci. Na pojednávaní, konanom pred tunajším súdom dňa 30. 4. 2010,
na ktorom mala byť B. vypočutá ako svedkyňa, táto výslovne uviedla, že má záujem, aby tento spor
vyhral žalobca, ktorý je jej syn a aj preto, že to boli jeho peniaze.“O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal vo veci plný úspech,
preto mu súd priznal proti neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania 432,80 €, ktoré sú trovy
právneho zastúpenia žalobcu advokátom, priznané v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení

neskorších predpisov.

Podľa § 10 ods. 1 cit. vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci 2.655,51 € v
sume 101,25 € za jeden úkon právnej služby. Podľa § 14 ods. 1 písm. a), d), § 16 ods. 3 cit. vyhlášky
súd priznal žalobcovi náhradu tarifnej odmeny jeho advokáta za štyri úkony právnej služby po 101,25
€/1 úkon (1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 27. 4. 2010; 2.-4. účasť na pojednávaniach, konaných

pred tunajším súdom v dňoch 30. 4. 2010; 18. 6. 2010 a 01. 12. 2010) a náhradu réžijného paušálu v
uplatnenej sume 27,80 € (4 x 6,95 €, § 153 ods. 2 O. s. p.), čo je spolu 432,80 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).