Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. november 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/171/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110217513
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobkyne M. Š., nar.

XX.XX.XXXX,. občianky SR, bytom K. č. XXX,. práv. zast. A. K... spol. s r.o. so sídlom v H., N... S.. M.
č. XX/XX,. IČO XX. XXX. XXX. proti žalovanému Z., s.r.o. sídlom v T., Z. č. XX,. IČO XX. XXX. XXX.
o zaplatenie 2.183,69,-€ s prísl .takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 2.183,69,-€ spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo
sumy 507,70,-€ od 16.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 966,23,-€ od 16.7.2010 do zaplatenia, zo sumy
354,88,-€ od 16.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 354,88,- € od 16.7.2010 do zaplatenia a náhrady trov
konania 443,7,-€ k rukám Mgr. M. L..

Konanie v časti o zaplatenie 54,86,-€ spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy zo sumy 371,33,-

€ od 16.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 149,68,-€ od 16.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 377,30.-€ od
16.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 22,42,-€ od 16.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 399,72,- € od
16.7.2010 do zaplatenia s a z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom zo dňa 30.08.2010 domáhala zaplatenia 2.238,55,-€ s prísl. Po
pripustení zmeny žalobnej žiadosti zo dňa 11.10.2010 sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie 2.183,69,-€ spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 507,70,-€ od 16.04.2010 do
zaplatenia, zo sumy 966,23,-€ od 16.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 354,88,-€ od 16.06.2010 do
zaplatenia, zo sumy 354,88,- € od 16.07.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. V zostávajúcej

časti vzala návrh späť. Uviedla, že bola zamestnaná u žalovaného na základe pracovnej zmluvy v
predajni B. v H. ako predavačka mäsových výrobkov. V pracovnej zmluve mala dohodnutú mzdu
10.800,-Sk mes. v hrubom + podielovú prémiu 3,5% z tržby za daný mesiac bez DPH. Pracovala od
05.11.2008 až do piatku 23.04.2010, kedy si ju zavolal cca o 11, 00 hod. vedúci a poslal ich domov,
s tým, že budú v práci odpájať elektrinu a majú prísť do práce v pondelok. O výpovedi s nimi nikto
nehovoril, tvrdili, že ich prevezme iná firma. V pondelok 26.04.2010 prevzala žalobkyňa do vlastných
rúk výpoveď z pracovného pomeru, v ktorej žalovaný oznámil, že jej dáva výpoveď podľa § 63 ods.1

písm. b/ Zákonníka práce a pracovný pomer sa jej končí 20.04.2010. V utorok dňa 27.04.2010 išla
žalobkyňa do práce a to už bola predajňa zatvorená. V predajni mala svoje osobné veci, ku ktorým sa
dostala až za asistencie polície a zástupcu vedúceho, ktorý ju vpustil do prevádzky. Žiadne rozhodnutie
o organizačných zmenách nevidela. Nevedela o tom, či na ich pracovisku mali zástupcov odborovej
organizácie. Odvtedy, t.j. od 27.4.2010 s nimi nikto od žalovaného nekomunikoval a ona už nemá záujem
pre žalovaného pracovať, lebo nemá kde. Osobitnú žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru výpoveďou nepodala. Svojím návrhom si uplatnila zaplatenie mzdy za 3/2010 v sume 507,70,-

€, ktorá jej nebola zaplatená, mzdu za 4/2010 vrátane odstupného v sume 966,23,-€ a náhradu mzdy
za 2 mesiace výpovednej doby v sume 354,88,-€ v čistom (v hrubom 377,30,-€). Mzda bola splatnávždy 15-teho dňa v mesiaci a na účet prišla 16-teho dňa v mesiaci. Dňa 25.05.2010 žalobkyňa listom
oznámila žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú a domáhala sa zaplatenia mzdy a náhrady
mzdy. Žalovaný nijako nereagoval. Podľa ust.§ 62 Zákonníka práce v prípade žalobkyne je výpovedná

doba pri skončení prac. pomeru 2 mesiace, výpovedná doba u nej začala plynúť v 5/2010 a skončila
sa 30.06.2010.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný z adresy uvedenej
v obchodnom registri. Neúčasť neospravedlnil a nepožiadal z dôležitých dôvodov o odročenie
pojednávania. Preto súd vec podľa § 101 ods.2 O.s.p. prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, pričom

prihliadol na obsah spisu a vykonané listinné dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámil pracovnú zmluvu, ukončenie pracovného
pomeru zo dňa 20.04.2010, oznámenie zo dňa 25.05.2010, výplatné pásky , výpis z obchodného
registra žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav veci :

žalobkyňa pracovala pre žalovaného ako predavačka v predajni B. v H. na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 05.11.2008 až do 23.04.2010. Mala dojednaný pracovný pomer na dobu neurčitú. Dňa 26.04.2010

doručil žalovaný žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce,
bez udania dôvodu, s tým, že jej pracovný pomer končí 20.04.2010 a odstupné jej bude vyplatené po
ukončení mesiaca vo výplatnom termíne. Žalobkyňa sa listom zo dňa 25.05.2010 domáhala neplatnosti
výpovede u žalovaného a dlžnej mzdy za vykonanú prácu, vrátane náhrady mzdy za výpovednú dobu.
Prideľovania práce podľa pracovnej zmluvy sa nedomáhala. Žalobkyňa ukončila prácu u žalovaného

dňa 23.04.2010 a do skončenia pracovného pomeru k 30.06.2010 už do práce nenastúpila, pre zrušenie
a uzavretie prevádzky. Výplatný termín mzdy bol vždy 15-teho dňa v mesiaci.

Z výplatnej pásky za 3/2010 vyplýva, že žalobkyni mal žalovaný zaplatiť dlžnú mzdu v sume 507,70,-
€. Z výplatnej pásky za 4/2010 vyplýva, že žalovaný mal žalobkyni zaplatiť mzdu za 4/2010 vrátane
odstupného v celkovej sume 966,23,-€. Z výplatnej pásky žalobkyne mal súd preukázané, že v mesiaci

1/2010 odpracovala žalobkyňa 21 pracovných dní a celkove 152 hodín a jej hrubá mzda bola 352,35,-€
a 1 deň bol sviatok. V mesiaci 2/2010 odpracovala žalobkyňa 20 pracovných dní a celkove 160 hodín a
jej hrubá mzda bola 370,-€. V mesiaci 3/2010 odpracovala žalobkyňa 23 pracovných dní a celkove 176
hodín a jej hrubá mzda bola 371,33,-€ a čerpala 1 deň dovolenky.

Podľa § 61 ods.1,2 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj

zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 96 ods.1,2,3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti,

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca
so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je
účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie.

Súd v dôsledku prejavu vôle žalobcu a za predpokladaného súhlasu žalovaného v časti uvedenej vo
výroku rozhodnutia konanie zastavil.

Podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.Podľa § 62 ods.1,2 Zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva
mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov,

je výpovedná doba najmenej tri mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 76 ods.1 Zákonníka práce zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer
výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil
vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume
najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u

zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného
mesačného zárobku.

Podľa § 79 ods.3 písm. a/ Zákonníka práce ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a
zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom
nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bola daná neplatná výpoveď,

uplynutím výpovednej doby.

Podľa § 142 ods.3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na
strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 132 Zákonníka práce ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako aj na náhradu mzdy a

na náhradu za čas pracovnej pohotovosti, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Podľa § 129 ods.1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do
konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

Podľa § 134 ods. 1,2, 4 zák.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne

účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na
výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení nesk. predpisov výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Súd mal preukázané, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trval od 05.11.2008 a skončil sa
30.06.2010, na základe ust. § 79 ods. 3 písm. a/ Zákonníka práce č. 311/2002 Z.z. v platnom znení.
V danom prípade žalovaný rozviazal dňa 20.4.2010 pracovný pomer výpoveďou neplatne, pretože vo

výpovedi nebol presne vymedzený výpovedný dôvod stanovený v ust. § 63 ods.1 Zákonníka práce a
keďže išlo o skončenie pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien ( § 63 ods.1 písm. b/ ZP),
zákon vyžaduje, aby o organizačnej zmene bolo rozhodnuté v písomnej forme, čo sa v danom prípade
nepreukázalo. Zamestnávateľ vo výpovedi uviedol, že pracovný pomer sa skončí dňa 20.04.2010, teda
ešte predtým, než bola výpoveď žalobkyni vôbec doručená a to bez toho, aby rešpektoval zákonom

stanovenú 2-mesačnú výpovednú dobu. Žalobkyňa výpoveď prevzala dňa 26.04.2010 a od 01.05.2010
jej začala plynúť 2- mesačná výpovedná doba, ktorá uplynula dňa 30.06.2010. Na ďalšom zamestnávaní
už netrvala a od 23.04.2010 jej z dôvodu uzavretia prevádzky nebolo zamestnávateľom umožnené
pokračovať v práci a to až do uplynutia výpovednej doby. V konaní sa nepreukázalo, že žalobkyňa v
lehote 2 mesiacov odvtedy, ako sa mal pracovný pomer skončiť, podala na súde žalobu o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru, čo malo za následok, že sa výpoveď, ktorú prevzala považovala za

platnú ( § 36 ods.1 Zákonníka práce) a je pracovný pomer sa skončil uplynutím výpovednej doby dňa
30.06.2010.

Žalovaný nezaplatil žalobkyni dobrovoľne mzdu za 3/2010 v sume 507,70,-€, splatnú dňa 15.04.2010,
tým sa dostal dňom 16.04.2010 do omeškania Taktiež nezaplatil ani mzdu s odstupným za 4/2010,
v sume 966,23,-€, splatnú podľa pracovnej zmluvy a dohody, pokiaľ ide o odstupné ( v písomnej

výpovedi sa zaviazal, že ho žalovaný zaplatí po ukončení mesiaca 4/2010 v riadnom výplatnom termíne)
dňa 15.05.2010 a dňom 16.05.2010 sa dostal do omeškania, pričom žalovaný žiadal priznať úrok až
od 16.04.2010. Žalovaný od 23.04.2010 pre prekážky v práci na jeho strane neumožnil žalobkyni
odpracovať si celú výpovednú dobu v mesiacoch máj a jún 2010 tým, že zrušil prevádzku. Za tieto dva
mesiace preto žalobkyni patrí náhrada mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku.

Pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádzal súd z príjmov žalobkyne za posledný
odpracovaný kalendárny štvrťrok, t.j. za mesiace január, február, marec 2010. Čistý príjem žalobkyne
za tento čas predstavoval sumu 1213,56,-€, po odrátaní súm poistného na nemocenské a zdravotné
poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti a bez dane z príjmu
fyzickej osoby, pretože žalobkyni sa poskytoval daň. bonus 146,04,-€ (43,74 + 10,9 + 15,10 + 43,6+

32,7,-€). Čistá mzda bola vydelená počtom skutočne odpracovaných hodín žalobkyne ( 152 +160 +
176) spolu 488 hodín. Takto súd zistil priemerný čistý hodinový zárobok žalobkyne, ktorý predstavuje
2,19,-€ (1067,52 : 488 = 2,187,-€). Následne priemerný hodinový zárobok bol vynásobený priemerným
počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac ( znížené o prestávky na jedenie a
oddych), čo činí 167 hodín pri pracovnom fonde 8 hodiny na deň a z toho vychádza priemerný čistý

mesačný zárobok žalobkyne 365,32,-€ ( 2,187,-€ x 167 hodín). Žalobkyňa si uplatnila žalobou náhradu
mzdy za 5,6/2010 len v sume 354,88,-€ mes. a súd jej priznal ňou uplatnenú sumu. Náhrada mzdy
bola splatná rovnako ako mzda, čiže mesiac pozadu. Náhrada mzdy za 5/2010 v sume 354,88,-€ bola
splatná dňa 15.6.2010 a dňom 16.6.2010 sa dostal žalovaný s jej plnením do omeškania a náhrada
mzdy za 6/2010 v sume 354,88,-€ bola splatná dňa 15.07.2010 a dňom 16.07.2010 sa dostal žalovaný

s plnením do omeškania. Keďže žiadnu z vyššie uvedených súm nezaplatil dobrovoľne, súd ho k
tomu zaviazal, vrátane na zaplatenie úrokov z omeškania dňom nasledujúcim, po uplynutí splatnosti
jednotlivých žalobou uplatnených nárokov. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil podľa § 517 ods.2
Občianskeho zákonníka a nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, pričom výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K 16.04.2010 bola základná úroková
sadzba ECB 1%, čiže výška úroku z omeškania predstavuje 9%. ročne ( 1% + 8 percentuálnych bodov).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. ( procesná úspešnosť ) a § 146
ods. 2 O.s.p. veta ( zodpovednosť za zastavenie konania) prvá v zmysle ktorých nepatrne neúspešnej
žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania. Boli uplatnené trovy v celkovej výške 491,28,-€. Trovy

spočívali v zaplatenom súdnom poplatku za návrh 134,-€ a trovách právneho zastúpenia za 2 úkony
právnej pomoci po 61,41,-€ / úkon ( príprava a prevzatie veci zo dňa 25.5.2010 a podanie žaloby na
súd dňa 23.6.2010 ) počítané z ceny veci 1.113,99,-€ a za účasť na pojednávaní dňa 11.10.2010 v
sume 91,29,-€ / úkon, počítané z ceny veci 2183,69,-€ + 3x 7,21,-€ paušál, náhrada za stratu času za
účasť na pojednávaní dňa 11.10.2010 za 4 polhodiny po 12,02,-€/ polhodina a cestovné osobným mot.vozidlom zn. KIA ev. č. H. XXXAY. dňa 11.10.2010 H. - T. a späť 138 km v sume 36,46,-€ ( 138 km x
0,183,-€/ km = 25,25 €, 138km x 0,065 cena 1L/100km x 1,25,-€ 1L/PHM = 11,21,-€) a predstavovali
spolu v celkovej výške sumu 443,7,-€ podľa § 10 ods. 1, § 14 ods.1 písm. a/,c/, d/, § 16 ods.3, § 17

ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie práv. služieb v znení
nesk. predpisov, § 1 písm. b/ Opatrenia č. 632/2008 Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR o sumách
základnej náhrady za používanie cest. mot. vozidiel pri pracovných cestách, účinného od 01.01.2009.
Trovy konania v sume 443,7,-€ bude žalovaný povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k
rukám právneho zástupcu žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.