Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/34/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108205892

Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu J. I., štátneho občana
S. R., povolaním murára, bytom S. č. XXX. proti žalovanej O. S., IČO XX. XXX. XXX,. zastúpenej v
konaní JUDr. M. V., advokátkou so sídlom v T., N. A. XX. o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Žaloba o určenie vlastníckeho práva k pozemkom parcelného čísla 973 a 974 k.ú. S. sa z a m i e t a.

Žalobca je povinný zaplatiť JUDr. M. V., advokátke trovy žalovaného vo výške 127,30 Eur, všetko do 15

dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnosti parc. č. 973 a 974 katastrálneho územia S..
Uviedol, že tieto užíva pokojne a nerušene. Získal ich od svojho otca J. I., ktorý ich dostal tiež od svojho
otca, J. I. teda jeho starého otca. J. I. tieto pozemky kúpil od svojho brata O., ktorý za túto kúpu získal
iné nehnuteľnosti. Svoje vlastnícke právo opieral o vydržanie.

Žalovaná obec žiadala žalobu zamietnuť. Tvrdila, že žalobca pozemky, ktoré sú predmetom žaloby nikdy
neužíval. Poukázala na to, že tieto sú zapísané v liste vlastníctva na fyzické osoby. Spoluvlastníkmi
sporných nehnuteľností sú M. I. - B., K. I. - B., B. I. B., a to každý v jednej tretine. Preto namietala
pasívnu legitimáciu pre daný spor.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesom žalovaného, oboznámením spisu tunajšieho
súdu 4C 141/98, oboznámením listu vlastníctva č. 359 kat. územia S. a zistil tento skutkový stav veci:

Z listu vlastníctva č. 359 katastrálneho územia S. vyplýva, že nehnuteľnosti parc. č. 973 a 974 sú vedené
na spoluvlastníkov M. I. - B., K. I. - B., B. I. B., a to každého v jednej tretine.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4C 141/98 mal súd za preukázané, že ohľadne parciel, ktoré sú

predmetom sporu sa na Okresnom súde Trenčín viedlo konanie účastníkov v obrátenom postavení.
Žaloba O. S. o určenie vlastníctva k pozemkom parc. č. 973 a č. 974, ktorá smerovala proti J. I.
(terajšiemu žalobcovi) bola zamietnutá. V tomto konaní žalobca vo svojom podaní zo dňa 15.4.1998
uviedol, že predmetné nehnuteľnosti odpredal M. B. z dôvodu, že nebol schopný nehnuteľnosti udržiavaťv stave súcom na užívanie. Z toho dôvodu ich tento užíval od roku 1996. Za pozemky žalobcovi riadne
zaplatil.

Z výsluchu žalobcu vyplýva, že sporné pozemky po dobu 20 rokov užíval iný obyvateľ O. S., a to J. B.,

ktorému tieto pozemky daroval.

Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov podľa § 132 O.s.p. dospel súd k
právnemu názoru, podľa ktorého bolo potrebné žalobu proti žalovanému zamietnuť pre nedostatok jeho
pasívnej vecnej legitimácie.

Občianske súdne konanie v Slovenskej republike je z zmysle zákona č. 99/1963 Zb. v znení jeho noviel
a doplnkov (Občiansky súdny poriadok, ďalej iba O.s.p.) ovládané zásadou dispozičnou, čo znamená,

že konanie pred súdom sa začína zásadne na návrh. Jednou z náležitostí takéhoto návrhu v zmysle
§ 79 O.s.p. je označenie účastníkov konania.

Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

V zmysle citovaného ustanovenia má v každej žalobe (návrhu) označený účastník takzvanú procesnú

legitimáciu, ktorá sa rozlišuje podľa toho či účastník vystupuje na strane žalobcu (aktívna legitimácia )
alebo žalovaného (pasívna legitimácia).

V prípade každého konania na súde však treba vychádzať nielen z procesných predpisov (§ 79,
§ 90 príp. § 80 O.s.p), ale aj z hmotnoprávnych predpisov, ktoré určujú kto z procesne spôsobilých
účastníkov môže byť subjektom konkrétnych práv a povinností, teda kto má okrem procesnej legitimácie

aj legitimáciu vecnú.

Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho
konania(žalobca)jesubjektomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide(jeaktívnevecne
legitimovaný) a účastník na opačnej strane (žalovaný) je subjektom hmotno - právnej povinnosti ( je
pasívne vecne legitimovaný).

Jedným zo základných predpokladov úspešnosti každej žaloby je teda skutočnosť, či účastníci majú
vecnú legitimáciu, ktorú súd musí vždy skúmať.

V predmetnom konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že nehnuteľnosti, ktorých vydania sa žalobca
domáha sú zapísané v liste vlastníctva č. 359 kat. územia S. ako spoluvlastníctvo predtým uvedených
osôb (K., M., B. I. B.).

Žaloba žalobcu síce smerovala k odstráneniu pochybnosti o spoluvlastníctve sporných nehnuteľností s
právnym dôsledkom zápisu zmeny v liste vlastníctva, ale voči nesprávnemu subjektu.Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv sú údaje
katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Medzi údaje uvedené v § 7 citovaného
zákona patrí aj údaj o vlastníctve k nehnuteľnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba mať za to, že nositeľom práv a povinnosti z právneho hľadiska
sú osoby zapísané v liste vlastníctva a nie žalovaná. Opak zápisu v liste vlastníctva žalobca ničím
nepreukázal. Ak tieto osoby zapísané v liste vlastníctva nie sú na žive, mala žaloba smerovať proti ich
dedičom, ak bolo prejednané dedičstvo po nich k predmetným pozemkom. Ak nie, bolo potrebné zvoliť
iný právny postup.

Aj zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4C 141/98 vyplynulo, že žalovaná obec nie je vlastníkom. To, že by

žalovaná bola vlastníkom sporných nehnuteľností nebol v konaní ničím preukázaný.

Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci nevyplynulo ani to, že by žalobca bol vlastníkom sporných
nehnuteľností. Z jeho vyjadrenia v konaní sp. zn. 4C 141/98 (č.l. 7-10) vyplýva, že tieto pozemky
odpredal. Aj preto, že žalobca ničím nepreukázal svoje vlastníctvo v čase rozhodovania súdu bola
predmetná žaloba zamietnutá.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov
konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Trovy žalovaného predstavovali právne zastúpenie za dva právne úkony (príprava a prevzatie, účasť na
pojednávaní dňa 5.2.2009. Za jeden právny úkon to prestavuje sumu 53,49 Eur (2 x 53,49 Eur + 19 %
DPH). Teda trovy predstavovali sumu 127,30 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.