Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 1, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 24Cb/113/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208207843
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvkonanípredsamosudcomJUDr.MonikouŠkolníkovouvprávnejvecižalobcu:

Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: I. P., II. S.,
zastúpenému opatrovníkom O., III. I. o zaplatenie 16.757,85 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v I., II. a III. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 16.757,85
eura istiny a 11,99%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 14.646,85 eura od 1.4.2008 do zaplatenia, a
to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní v I., II. a III. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.005,38
eura z titulu náhrady trov konania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 14.4.2008 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaných v

I., II. a III. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 504.847,10 Sk (16.757,85 eura) s
príslušenstvom, t.j. 11,99%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 441.251,10 Sk (14.646,85 eura)
od do zaplatenia z titulu zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2977856 6 02 zo
dňa 17.8.2005.

Žalovaný v I. rade nepredložil súdu písomné vyjadrenie k žalobe napriek tomu, že dňa 18.6.2010 riadne
prevzal rovnopis žaloby a výzvu na predloženie písomného vyjadrenia k žalobe v lehote 15 dní spolu s
poučením podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Žalovaný v I. rade sa bez ospravedlnenia nedostavil na nariadené
pojednávanie napriek tomu, že dňa 27.10.2010 riadne prevzal predvolanie na pojednávanie spolu s

poučením podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

Zásielky obsahujúce písomnosti súdu, ktoré boli adresované žalovanému v II. rade na adresu uvedenú
v žalobe, sa vrátili súdu nedoručené s oznámením pošty "adresát neznámy". Dopytom na centrálnu
evidenciuobyvateľstvasúdzistil,žežalovanývII.radenemávevidenciiobyvateľstvahlásenúinúadresu
trvalého, prípadne prechodného pobytu. Rovnako bolo bezúspešné aj doručovanie prostredníctvom
polície, ako aj doručovanie na adresu zistenú lustráciou cez Sociálnu poisťovňu. Z uvedených dôvodov
súd v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil žalovanému v II. rade pre dané konanie opatrovníka
uznesením zo dňa 13.8.2010 pod č. k. 24Cb/113/2009 - 71, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

25.9.2010.SúdvykonalvovecidokazovanievypočutímsplnomocnenéhozástupcužalobcuažalovanéhovIII.rade,
oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav
nasledovným spôsobom.

Na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2977856 9 01 bola medzi žalobcom ako veriteľom,
žalovaným v I. rade ako dlžníkom a žalovaným v II. rade ako spoludlžníkom uzavretá zmluva o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2977856 6 02 zo dňa 17.8.2005, predmetom ktorej bolo
poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 430.000,- Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a pri dodržaní všetkých

zmluvných podmienok, ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny
medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 2977856 9 01 vo výške cca 258.000,- Sk. Presná výška
stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky.

Žalovaný v III. rade písomným vyhlásením zo dňa 17.8.2005, tvoriacim súčasť uzavretej zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, prevzal na seba povinnosť vyplývajúcu z ručenia a

zaviazal sa uspokojiť pohľadávku žalobcu, ak ju neuspokoja žalovaní v I. a II. rade.

Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru bolo
dojednané v článku II. zmluvy. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžníci,
t.j. žalovaní v I. a II. rade zaviazali splácať úroky mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 2.505,- Sk. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru bola v zmluve

dohodnutá na 6,99%. Dlžníci sa zaviazali uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške
4,70%, pričom splátka predstavovala sumu 3.763,- Sk mesačne. Žalovaní v I. a II. rade túto svoju
povinnosť neplnili, na čo boli upozornení upomienkami zo dňa 10.8.2006 a zo dňa 24.10.2006.

Po opätovnom neuhradení povinných splátok zo strany žalovaných v I. a II. rade, žalobca listom zo dňa
7.12.2006 odstúpil od predmetnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a zároveň

požadoval okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov, a to v súlade s článkami VI. a VII.
zmluvy.

Podľa článku VI., ods. 2 uzavretej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ak je dlžník v
omeškaní so splátkou, má veriteľ právo účtovať si 3% p.a. úrok pri stavebnom úvere a 5% p.a. úrok pri
mimoriadnom medziúvere z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zameškaných splátok.

Podľa článku VI., ods. 3 uzavretej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v prípade
omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je
veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

Podľa článku VI., ods. 4 uzavretej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v prípadoch
uvedených v odseku 3., čl. VI. tejto zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere 4% p.a.

úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého ostatku dlhu a pri medziúvere 5% p.a. úrok
z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu.

Podľa článku VII., ods. 1 uzavretej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere veriteľ má
právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného
úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných

podmienok.Vprípadeodstúpeniaodúverovejzmluvyjeveriteľoprávnenýodstúpiťsúčasneajodzmluvy
o stavebnom sporení, ktorá je základom pre poskytnutie tohto úveru.

Podľa článku XIX., ods. 3 Všeobecných podmienok stavebná sporiteľňa môže od úverovej zmluvy
odstúpiť a požadovať okamžité splatenie stavebného úveru v prípadoch, ak:a) je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako 3
mesiace v zmysle § 506 Obchodného zákonníka,

b) hodnota objektu záložného práva alebo iných zábezpek sa natoľko znížila, že pre stavebnú sporiteľňu

nie je postačujúca zábezpeka stavebného úveru a stavebný sporiteľ napriek vyzvaniu neposkytne ďalšie
záruky v priebehu primeranej lehoty, ktorú stanoví stavebná sporiteľňa,

c) celý objekt záložného práva alebo jeho časť sa odpredá alebo prevedie bez písomného súhlasu
stavebnej sporiteľne, alebo sa zmení jeho užívanie,

d) stavebný sporiteľ, spoludlžník alebo ručiteľ prestane splácať stavebný úver, na majetok niektorej z
týchto osôb alebo záložcu je podaný návrh na začatie konkurzného konania, alebo sa začne nútená

exekúcia na hnuteľný alebo nehnuteľný majetok,

e) stavebný sporiteľ predložil k žiadosti o poskytnutie stavebného úveru údaje, ktoré boli nepravdivé
alebo neúplné,

f) stavebný sporiteľ neplní načas povinné splátky poistenia (čl. XV., bod 4), resp zruší poistnú zmluvu
bez súhlasu stavebnej sporiteľne,

g) zomrie jedna z osôb určených v písm. d) a splácanie stavebného úveru ostatnými osobami z písm.
d) alebo dedičmi stavebného sporiteľa nie je zabezpečené,

h) stavebný sporiteľ použije stavebný úver na iné účely ako na účely vymedzené v čl. I., ods. 2,

i) stavebný sporiteľ nespĺňa dohodnuté Všeobecné podmienky alebo nedodrží dohodnuté záväzky
zmluvy o úvere.

Stavebná sporiteľňa má v týchto prípadoch právo účtovať si aj 3% úrok z omeškania nad dohodnutú
úrokovú sadzbu zo zostatku dlhu a zameškaných splátok.

Zoznenia§269ods.1,ods.2Obchodnéhozákonníka(ďalejlenOZ)vyplýva,žeustanoveniaupravujúce
v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý
stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci
dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 273 ods. 1 OZ časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky
vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa § 497 OZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažnéprostriedkydourčitejsumyadlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiť
úroky.

Podľa § 499 OZ za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 500 ods. 1, ods. 2 OZ je dlžník oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov
v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ
poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie.Ak zmluva neurčuje inú výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou
účinnosťou a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď
doručená dlžníkovi.

Podľa § 501 ods. 1, ods. 2 OZ je veriteľ povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to
dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.

Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných
prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom.

Podľa § 502 ods. 1, ods. 2 OZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa § 503 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,
sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné

aj úroky z tejto splátky.

Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je
povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 504 OZ je dlžník povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do
jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 505 OZ ak zanikne alebo ak sa zhorší za trvania zmluvy zabezpečenie záväzku vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky, je dlžník povinný doplniť zabezpečenie na pôvodný rozsah. Ak tak dlžník neurobí v
primeranej lehote, môže veriteľ od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 506 OZ ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po
dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú

sumu s úrokmi.

Podľa § 507 OZ ak má dlžník poskytnuté peňažné prostriedky podľa zmluvy použiť iba na určitý účel a
dlžník ich použije na iný účel alebo ak ich na dohodnutý účel nemožno použiť, je veriteľ oprávnený od
zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil bez zbytočného odkladu použité a nevrátené prostriedky
s úrokmi.

Zo znenia § 303 OZ vyplýva, že kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.Podľa § 304 ods. 1, ods. 2 OZ ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť.
Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať
na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od
splnenia podmienky.

Podľa § 305 OZ je veriteľ povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej
zabezpečenej pohľadávky.

Podľa § 306 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ je veriteľ oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len
v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne

vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník
svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník a použiť
nazapočítaniepohľadávkydlžníkavočiveriteľovi,aknazapočítaniebyboloprávnenýdlžník,kebyveriteľ
vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči

veriteľovi.

Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť
ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.

Podľa § 307 ods. 1 OZ ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok.
Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

Podľa § 308 OZ ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je
oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie
nároku voči dlžníkovi.

Podľa § 309 OZ ak ručiteľ uspokojí veriteľa bez vedomia dlžníka, môže dlžník uplatniť voči ručiteľovi
všetky námietky, ktoré bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi, keby od neho veriteľ splnenie vymáhal.

Dlžníkvšaknemôževočiručiteľoviuplatniťnámietky,naktorédlžníkručiteľaneupozornilbezzbytočného
odkladu po doručení správy, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia.

Podľa § 310 OZ právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

Podľa § 311 ods. 1, ods. 2 OZ ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.

Ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný

ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.

Zvykonanéhodokazovaniajezrejmé,žeúčastnícikonaniaplatneuzatvorilizmluvu,nazákladektorejbol
žalovaným v I. a II. rade poskytnutý mimoriadny medziúver v sume 430.000,- Sk. Žalovaní v I. a II. rade
sa zaviazali splácať pravidelné mesačné splátky, a keďže sa dostali do omeškania s ich úhradou, vzniklo
žalobcovi právo na odstúpenie od predmetnej zmluvy a súčasne žalobcovi vzniklo právo požadovať

okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru vrátane príslušenstva v súlade s čl. VI. a VII. predmetnej
zmluvy. Žalovaný v III. rade podpísal zmluvu ako ručiteľ, čím sa zaviazal uspokojiť pohľadávku veriteľa,
t.j. žalobcu, ak tak neurobia dlžníci, t.j. žalovaní v I. a II. rade.S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že
nárok uplatnený žalobcom je skutkovo i právne opodstatnený a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Súčasne súd v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť žalovaných v I., II. a III. rade spoločne a

nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 1.005,38 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno
odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.