Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 1, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 45C/26/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208202410
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou v právnej

veci navrhovateľky: R. XXX XX Bratislava, proti odporcovi: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne
nám. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 603 481 o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 04. 02. 2008 domáhala, aby súd nahradil vyhlásenie
vôle odporcu ako prevádzajúceho uzavrieť s navrhovateľkou ako nadobúdateľom zmluvu o prevode
vlastníctva bytu.

Navrhovateľka v návrhu uviedla, že je nájomníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa na C.. poschodí domu
na E., so súp. č. XXX, postaveného na parcele č. XXX, zapísaného na LV č. 8, vedeného Správou

katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres: V., k.ú.: E. (ďalej len "byt") na základe rozhodnutia
bývalého Obvodného národného výboru Bratislava I. Zápis o dohode a prevzatí bytu bol spísaný dňa
24. 03. 1981.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že požiadala v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov o prevod vlastníckeho práva k bytu. Žiadosť navrhovateľky bola dňa 19. 09.
2005 doručená Miestnemu úradu mestskej I.dporca v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.z. v znení
neskorších predpisov na navrhovateľku vlastnícke právo k predmetnému bytu nepreviedol, pretože
podľa jeho názoru

dom na E. ul. č. X v V. má špecifický charakter, je domom osobitného určenia, konkrétne domom s
opatrovateľskou službou, a z tohto dôvodu nie je možné navrhovateľke byt do osobného vlastníctva
previesť.

Hlavné mesto SR Bratislava sa stalo vlastníkom Domu na E. v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí. Hlavne mesto SR Bratislava zverilo tento dom v súlade s čl. 36 Štatútu hlavného mesta SR
Bratislavy, na základe Protokolu č. 11/92 zo dňa 31. 12. 1991 do správy Mestskej časti Bratislava - E.
Dňa 01. 01. 2006 došlo tzv. "odzvereniu" domu na E. zo správy Mestskej časti Bratislava - E..
To znamená, že dom na E. bol na základe Protokolu č. XXXXXXXXXXXX o odňatí správy nehnuteľného

majetku hlavného mesta SR Bratislavy odňatý zo správy Mestskej časti Bratislava E. a opätovne savrátil do správy Hlavného mesta SR Bratislavy. V súčasnosti je predmetný dom vo vlastníctve Hlavného
mesta SR Bratislavy, a je v správe Bytového podniku Mestskej časti Bratislava - E.

Predmetný dom na E. v V. bol skolaudovaný v roku 1980. Užívanie Domu na E. bolo v zmysle

kolaudačného rozhodnutia zo dňa 05. 11. 1980 povolené na účel bytový. Rozhodnutím bolo
povolené užívanie 240 bytových jednotiek v Dome na E. na účel bytový, a užívanie 4 kusov osobných
výťahov v predmetnom dome. Z ustanovenia § 85 ods. 1 Stavebného zákona a rovnako zo skutočnosti,
že do dnešného dňa nebolo vydané rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby, vyplýva,
že dom na E. je možné užívať výlučne na účel bytový.

Navrhovateľka nesúhlasí s tvrdením odporcu, že dom na E. ulici je domom s opatrovateľskou službou,

čo podľa odporcu vyplýva jednak zo Štatútu domu pre starších občanov, ktorý nadobudol účinnosť
dňa 01. 11. 2006 a jednak z Uznesenia Rady národného výboru hl. mesta SR Bratislavy, na základe
ktorého podľa odporcu nadobudol charakter domu s opatrovateľskou službou. Uznesením Rady
národného výboru nebolo možné zmeniť účel užívania domu na E.j ul. č. X z účelu bytového na účel
výkonu opatrovateľskej služby, pretože na takúto zmenu účelu užívania by bolo potrebné rozhodnutie

príslušného stavebného úradu. Rovnako ani Štatútom domu pre starších občanov nie je možné zmeniť
charakter stavby, a ani spôsob užívania stavby. Štatút domu pre starších občanov len deklaruje, že je
určitým druhom projektu zameraného na pomoc starším občanom. Nájomné vzťahy medzi vlastníkom
bytov v dome na E. a nájomníkmi uzavreté pred dňom účinnosti štatútu zostávajú nedotknuté.

Dom na E. v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 182/1992 Zb. nie je domom osobitného určenia,

pretože ani svojím stavebným usporiadaním, ani umiestnením, ani vybavením a ani svojím spôsobom
užívania nie je určený na to, aby v ňom býval iba obmedzený okruh osôb. Dom na E. ulici nespĺňa
zákonnú definíciu domu osobitného určenia, nejde totiž o takú stavbu, ktorá by vykazovala špecifické
vlastnosti tykajúce sa jeho stavebného usporiadania, umiestnenia a už vôbec nie vybavenia domu či
spôsobu užívania, nakoľko predmetný dom slúži len účelu bytovému.

Podľa navrhovateľky dom na E. na výkon opatrovateľskej služby podľa predpisov o sociálnom
zabezpečení (§ 3 ods. 2 zákona č. 189/1992 Zb.) v žiadnom prípade určený nie je a účelu výkonu
opatrovateľskej služby ani nikdy neslúžil. Všetkých 240 bytových jednotiek nachádzajúcich sa v
predmetnom dome slúži na účel bytový, tak ako zo vyplýva z príslušného kolaudačného rozhodnutia.
Nájomcami bytov nachádzajúcich sa v dome na E. nikdy neboli výlučne len také osoby, ktoré by

potrebovali opatrovateľskú službu. V dome na E. bývajú nielen starší občania, ale aj mladé rodiny s
deťmi. Dom na E. nie je domom s opatrovateľskou službou, pretože v predmetnom dome sa v zmysle
vyššie uvedených právnych predpisov o sociálnom zabezpečení opatrovateľská služba nájomcom
neposkytuje a ani nájomcom v predmetnom dome poskytovaná nikdy nebola. Žiadnemu z nájomcov
bytov nie je a ani nebola poskytovaná opatrovateľská služba z toho dôvodu, že dotyčná osoba je

nájomcom niektorého z bytov predmetného domu. V prípade, že niektorý z nájomcov potreboval
opatrovateľskú službu, bol nútený zaobstarať si jej poskytovanie sám. Nájomníkom nie sú a ani neboli
poskytované zo strany vlastníka predmetného domu žiadne bezplatné služby sociálneho či zdravotného
charakteru. Navyše sa tento dom nenachádza medzi zariadeniami sociálnych služieb podľa zákona č.
195/1998 Z.z., a preto nie je možné ho zaradiť medzi zariadenia sociálnych služieb.

Z ustanovenia § 29a zákona č. 182/1993 Z.z. vyplýva odporcovi povinnosť uzatvoriť s navrhovateľom
zmluvu o prevode vlastníctva bytu, a to v lehote do dvoch rokov od podania žiadosti žalobcu o prevod
vlastníctva. Navrhovateľka požiadala o prevod vlastníctva dňa 19. 09. 2005, zákonná dvojročná
lehota uplynula dňom 19. 09. 2007. Odporca si svoju povinnosť previesť na navrhovateľku vlastnícke
právo k predmetnému bytu do dnešného dňa nesplnil a odmieta si ju splniť.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 09. 09. 2010. Vo svojom podaní
uviedol, že žiada, aby súd návrh v plnom rozsahu zamietol. Podľa Zápisu o odovzdaní a prevzatí č.
131/80 sa dňa 23. 06. 1980 začalo preberacie konanie 240 malometrážnych bytov E., ktorých popis
je 240 b.j. určených ako domov dôchodcov s miestnosťami pre lekársku a opatrovateľskú službu.Preberacie konanie bolo ukončené dňa 30. 06. 1980. Dňa 03. 04. 1984 prijala Rada Národného výboru
hlavného mesta SSR Bratislavy Uznesenie č. 86 na zabezpečenie koordinácie opatrovateľskej služby
poskytovanej občanom Obvodnými národnými výbormi v domoch s opatrovateľskou službou na F. a

E. ulici s účinnosťou od 01. 05. 1984. Podľa § 43b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. bytové
budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové
budovy patria: a) bytové domy, b) rodinné domy, c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy,
študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov. Z tohto dôvodu neobstojí tvrdenie
navrhovateľky,oktoréopierasvojžalobnýnávrh.Jenepochybné,žezákladnýmúčelomexistenciedomu

na E.e zabezpečenie bytových potrieb vopred presne určených skupín obyvateľov, čo
kolaudačnému rozhodnutiu nijako neodporuje. Počas celej existencie domu mal tento dom špeciálny
režim a okruh jeho nájomcov bol špecificky daný. Vo svojich začiatkoch fungoval ako tzv. DOS-ka, teda
dom opatrovateľskej služby, neskôr, po vzniku obcí, ako samostatných samosprávnych celkov, ktoré
na seba zo zákona prevzali niektoré úlohy dovtedy prináležiace štátu, začal dom plniť funkciu domu
osobitného určenia. Domom osobitného určenia zákon č. 189/1992 Zb. rozumie dom, ktorý svojím

stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania je určený na to, aby byty
v ňom obýval vymedzený okruh osôb. Dom na E.ci je takýmto domom. Už z jeho stavebno-technického
usporiadania je zrejmé, že mal slúžiť na riešenie bytovej otázky vymedzeného okruhu osôb, nakoľko
ide o malometrážne bytové jednotky, ako to vyplýva zo zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy z 30. júna
1980,kdesakonštatuje,žepreberajúcaorganizácia.Investing,inv.-inž.organizáciaNVhlavnéhomesta

SSR Bratislavy preberá 240 malometrážnych bytov na Rezedovej ulici v Bratislave, určených ako domov
dôchodcov, s miestnosťami pre lekársku a opatrovateľskú službu. V nadväznosti na túto skutočnosť
potom, vtedajšia Rada NV prijala vyššie citované uznesenie, v ktorom bol dom na E. ponímaný ako dom,
ktorý bol určený na bývanie len presne určeným uchádzačom, ktorí spĺňali vopred určené podmienky.
Byty v tomto dome boli prideľované na základe Rozhodnutia o pridelení bytu v dome s opatrovateľskou

službou, ktoré boli vydávané Obvodnými národnými výbormi.

Zákonč.195/1998osociálnejstarostlivostinanovodefinovalpojmysociálnastarostlivosťaposkytovanie
sociálnej pomoci a s pojmom domov opatrovateľskej služby tak, ako bol chápaný dovtedy už nepočítal.
Obce však napriek tomu boli a sú povinné zabezpečiť v rámci svojich možností starostlivosť o tých
občanov, ktorý sa ocitli v životne ťažkej situácií. Na plnenie tejto úlohy im zákon č. 182/1993 Z.z. v §

31 vtedy platného znenia umožňoval, aby vyčlenili spod jeho účinnosti byty, resp. domy, ktoré budú
tomuto účelu slúžiť. Toto ustanovenie hlavné mesto realizovalo prostredníctvom VZN č. 12/93, ktoré
určilo, že hlavné mesto vyčleňuje z bytov v domoch vo svojom vlastníctve, ktoré nie sú zverené do správy
mestských častí 5 % na zabezpečenie bývania sociálne slabších vrstiev a súčasne uložilo mestským
častiam, aby rovnako vyčlenili minimálne rovnaký podiel bytov, ktoré im boli zverené do správy, ktoré

budú slúžiť tomuto účelu.

Výber a poradie uchádzačov o nájom v takýchto domoch a bytoch zostavovala celomestská komisia
zložená zo 17 zástupcov všetkých mestských častí Bratislavy, ktorá pracovala v zmysle rokovacieho
poriadku a prijatých Zásad výberu nájomcov do mestských bytov osobitného určenia a do mestských
bytov v domoch osobitného určenia, prijatých v roku 2003. Tieto zásady sa výslovne vzťahovali aj na

byty na E. a presne stanovujú postup žiadateľa pri podaní žiadosti ako aj postup komisie pri rozhodovaní
o žiadosti.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že dom na E. nie je bytovým domom, ale ide o dom osobitného určenia,
na ktorý sa v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. tento zákon nevzťahuje. O tejto skutočnosti
vie aj navrhovateľka, nakoľko dňa 05. 03. 1981 vydal Bytový odbor ObNV Bratislava I Rozhodnutie

o pridelení bytu v dome s opatrovateľskou službou č.: V., ktorým sa navrhovateľke pridelil byt v
Dome s opatrovateľskou službou č.XX na C. poschodí. Ako z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva,
navrhovateľka bola v tom čase zapísaná v osobitnom zozname uchádzačov o pridelenie bytu v DOS. V
bežných bytových domoch sa takýto postup neuplatňuje.

Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesom právnej zástupkyne navrhovateľky poverenej zástupkyne

odporcu a oboznámením listinných dôkazov: zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, žiadosť o
prevod vlastníctva bytu, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 05. 11. 1980, protokol č. XX XX XXXX XX XX o
odňatísprávynehnuteľnéhomajetku Hl.mestaSRBratislavyzodňa30.12.2005,Štatútdomupre
starších občanov, návrh zmluvy o prevode vlastníctva bytu, Zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo
stavby, návrh uznesenia na delimitáciu prevádzky domov opatrovateľskej služby na F. a E.j ul. zo dňa 22.03. 1984, uznesenie č. XX, VZN hl. mesta SR Bratislavy č. XX/XXXX o prevode vlastníctva bytov a
nebytových priestorov, VZN hl. mesta SR Bratislavy č. X/XXXX o postupe pri uzatváraní zmlúv o nájme
bytov, Zmluva o nájme č. XX XX XXXX XX XX, Rozhodnutie o pridelení bytu v dome s opatrovateľskou

službouzodňa05.03.1981,rozhodnutieMestskejčastiBratislava-E.zodňa06.09.2010akoiobsahom
zapožičaného spisu tun. súdu 51C/20/2008 a zistil nasledovný skutkový stav:

Dom na E. v ktorom sa predmetný byt nachádza, bol skolaudovaný v roku 1980. Kolaudačné rozhodnutie
bolo vydané dňa 05. 11. 1980 Obvodným národným výborom Bratislava, odborom výstavby a územného
plánovania. Právoplatnosť rozhodnutia potvrdil Okresný úrad Bratislava II. dňa 15. 04. 2002. Na základe

tohto rozhodnutia bolo povolené užívanie stavby: 240 bytových jednotiek, E.a účel bytový, ako aj
užívanie 4 kusov osobných výťahov v predmetnom dome pre užívateľa: Bytový podnik Bratislava II,
Jarabinková 6. V súčasnosti je predmetný dom vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, a je v
správe Bytového podniku Mestskej časti Bratislava - E.

Podľa Zápisu o odovzdaní a prevzatí č. XXX/XX s.a dňa 23. 06. 1980 začalo preberacie konanie
240 malometrážnych bytov E. ul. V., ktorých popis v zmysle zápisu je: "240 b.j. určených ako domov

dôchodcov s miestnosťami pre lekársku a opatrovateľskú službu". Preberacie konanie bolo ukončené
dňa 30. 06. 1980.

Dňa 05. 03. 1981 vydal Bytový odbor ObNV Bratislava I Rozhodnutie o pridelení bytu v dome s
opatrovateľskou službou č.: Byt.2XX-X-XXXX/XXXX, ktorým sa navrhovateľke pridelil byt v Dome
s opatrovateľskou službou č.XX na C.X. poschodí. Ako z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva,

navrhovateľka bola v tom čase zapísaná v osobitnom zozname uchádzačov o pridelenie bytu v DOS.

Navrhovateľka požiadala o prevod vlastníctva dňa 19. 09. 2005.

Odporca na navrhovateľku vlastnícke právo k predmetnému bytu nepreviedol s odôvodnením, že
predmetný dom na E. má špecifický charakter, je domom osobitného určenia, konkrétne dom s
opatrovateľskou službou, a z tohto dôvodu nie je možné navrhovateľke byt do osobného vlastníctva

previesť.

Na základe Zmluvy o nájme č. XX XX XXXX XX XX zo dňa 13. 02. 2008 prenajal odporca nájomcovi:
Ružinovský domov seniorov nebytové priestory v dome na E. na účely výdaju stravy pre osoby bývajúce
na E. ako aj osoby s trvalým pobytom v mestskej časti Ružinov, ktorým mestská časť na základe § 71
písm. h) zák. č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci a uznesenia miestneho zastupiteľstva č. 29/II/2003

poskytuje príspevok na spoločné stravovanie.

Zo Stanoviska stavebného úradu k určeniu charakteru domu na E. zo dňa 13. 10. 2008 vyplynulo, že
ide o dom osobitného určenia.

Rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - E. bolo určené, že stavba na E. neh. parc. č. XXX, k. ú. E.
súp. č. stavby XXX, zapísaný v liste vlastníctva č.X, vo vlastníctve Hl. m. SR Bratislavy, nie je domom

osobitného určenia. Toto rozhodnutie však ešte nenadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu
do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome,
v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50% nájomcov bytov. Túto povinnosť obec nemá, ak

nájomcom bytu je právnická osoba, ak ide o byt v rodinnom dome alebo ak ide o byt, na ktorý sa
nevzťahovala povinnosť previesť vlastníctvo bytu podľa § 29 ods. 3 a vlastníctvo tohto bytu prešlo na
obec podľa osobitného predpisu.Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov, tento zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia1) okrem bytov stavebne určených
na bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt, 1a) byty v domoch osobitného

určenia, 2) byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na predaj bytov
v rodinných domoch, 3) ktoré majú len jeden byt.

Podľa § 43b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len
"stavebný zákon") bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na
bývanie. Medzi bytové budovy patria:

a) bytové domy,

b) rodinné domy,

c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a
útulky pre bezdomovcov.

Podľa § 43b ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len
"stavebný zákon") bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých

bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie.

Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len
"stavebný zákon") stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v
stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby,
jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré

by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu
o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia
§ 76 až 84.

Podľa § 95 ods. 1 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
platnom do 01.09.1994, starým občanom národné výbory poskytujú služby a dávky sociálnej

starostlivosti, ktorými sa uľahčuje život v starobe a umožňuje uspokojovanie osobitných potrieb
odôvodnených starnutím. Udržiavanie domácnosti a osobnej hygieny sa im uľahčuje poskytovaním
opatrovateľskej služby a účasťou na spoločnom stravovaní. Utváraním vhodných podmienok sa im
umožňuje aktívna účasť na spoločenskom a kultúrnom živote, na pracovnej a verejnej činnosti podľa ich
záujmov a zdravotného stavu a účasť na rekreácii.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a
s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov domom osobitného určenia je dom, ktorý svojím
stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania je určený na to, aby byty
v ňom obýval vymedzený okruh osôb.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s

bytovými náhradami v znení neskorších predpisov domom osobitného určenia je a) obytný dom s bytmi
určenými výlučne na výkon opatrovateľskej služby podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, b) obytný
dom vo vlastníctve alebo v nájme cirkvi alebo

náboženskej spoločnosti s bytmi trvale určenými výlučne na bývanie duchovných cirkvi alebo
náboženskej spoločnosti.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s
bytovými náhradami v znení neskorších predpisov nájomcom bytu v dome osobitného určenia môže byť
iba ten, kto spĺňa predpoklady vyplývajúce z osobitného určenia bytu. Prenajímateľom bytov je orgán
oprávnený konať za vlastníka alebo nájomcu domu osobitného určenia.Rozhodujúcou otázkou, s ktorou sa súd musel v konaní vysporiadať pre účely posúdenia dôvodnosti
návrhu, bola otázka charakteru domu na E. ulici č. X v V. konkrétne otázka, či tento dom je alebo nie
je domom osobitného určenia v zmysle § 1 ods. 2 z.č. 182/1993 Z.z., v znení neskorších predpisov. Vo

vzťahu k bytom v takýchto domoch totiž obci nevzniká povinnosť previesť byt do vlastníctva nájomcu
podľa § 29a citovaného zákona a nájomca sa preto nemôže v takomto prípade úspešne domáhať
ani nahradenia vyhlásenia vôle obce.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že na základe kolaudačného rozhodnutia vydaného dňa 05. 11.
1980 Obvodným národným výborom Bratislava, odborom výstavby a územného plánovania, ktorého
právoplatnosť potvrdil Okresný úrad Bratislava II. dňa 15. 04. 2002, bolo povolené užívanie stavby:

240 bytových jednotiek, E. na účel bytový, ako aj užívanie 4 kusov osobných výťahov v predmetnom
dome pre užívateľa: Bytový podnik Bratislava II, Jarabinková 6. Súd má však v súvislosti s predmetným
kolaudačným rozhodnutím za to, že v danom období nebola definovaná zákonom kategória domu
"osobitného určenia", a preto ani nebolo možné tento dom skolaudovať ako dom resp. stavbu osobitného
určenia. V danom období existovali v zmysle § 67 a nasl. vyhlášky č. 83/1976 Zb. o všeobecných

technických požiadavkách na výstavbu tzv. stavby pre zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť, avšak táto
vyhláška stanovovala len technické požiadavky na výstavbu a nemala vplyv na stanovenie kategórie
účelu stavby v kolaudačnom rozhodnutí. Súd má za to, že označenie účelu stavby: bytový, tak ako to
bolo aj v tomto prípade, nevylučuje jej užívanie pre účely domu s opatrovateľskou službou, resp. neskôr
po zmene právnej úpravy, domu osobitného určenia.

S poukazom na vyššie uvedené preto pre posúdenie charakteru bytového domu na E. nemôžu
byť rozhodujúce údaje uvedené v predmetnom kolaudačnom rozhodnutí, ale súd musel pri svojom
rozhodovaní vychádzať z iných, relevantných, dôkazov a z nich vyplývajúceho skutkového stavu.

Pre účely tohto súdneho konania je rozhodujúce, či v čase vydania Rozhodnutia o pridelení bytu v
dome s opatrovateľskou službou, spĺňal dom na E. ulici zákonné podmienky domu osobitného určenia.

Vo vzťahu k tejto otázke súd dospel k záveru, že predmetný dom tieto podmienky spĺňa. Vykazuje
všetky potrebné znaky domu osobitného určenia vymedzené v § 3 ods. 1,2 zákona č. 189/1992 Zb., v
zmyslektoréhodomomosobitnéhourčeniajedom,ktorýsvojímstavebnýmusporiadaním,umiestnením,
vybavením alebo spôsobom užívania je určený na to, aby byty v ňom obýval vymedzený okruh osôb.
V konaní bolo nepochybne preukázané, že ide o dom, ktorý svojím vybavením a usporiadaním takéto

požiadavky spĺňa. V dome sa nachádza vrátnica, ktorej prevádzka je dokonca financovaná odporcom.
V priestoroch stavby je umiestnená lekárska miestnosť, nachádza sa tam jedáleň, priestory pre klub
dôchodcov. Zároveň odporca preukázal, že v predmetných priestoroch je jeho obyvateľom v prípade
potreby zabezpečovaná a poskytovaná opatrovateľská služba.

Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, od počiatku svojej existencie dom na E. ulici spĺňal požiadavky

domu "osobitného určenia" a na tento účel bol aj využívaný. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia o
určení súpisného a orientačného čísla zo dňa 06. 10. 1999, z ktorého vyplýva, že ide o stavbu postavenú
v hl. meste SR Bratislave, v mestskej časti Bratislava - E., na ulici E., súp. č. II.XXX, orientačné číslo
X. Stavba sa nachádza v k.ú. E. číselný kód XXXXXX na parcele č. 967 a ide o "dom opatrovateľskej
služby". Rovnako táto skutočnosť vyplýva aj zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí č. XXX/XX sa dňa 23.

06. 1980, z ktorého vyplýva, že ide o 240 malometrážnych bytov E. určených ako domov dôchodcov s
miestnosťami pre lekársku a opatrovateľskú službu.

V tejto veci treba ešte zdôrazniť, že aj samotná navrhovateľka od počiatku vedela, že ide o byt
s opatrovateľskou službou, nakoľko i zo samotného textu Rozhodnutia o pridelení bytu v dome s
opatrovateľskou službou jednoznačne vyplýva o aký byt ide. Takisto navrhovateľka bola zapísaná v

osobitnom zozname uchádzačov o pridelenie bytu v dome s opatrovateľskou službou. Z tohto dôvodu
súd vyhodnotil tvrdenia navrhovateľky ako účelové.Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetný bytový dom na E., v ktorom
sa nachádza aj predmetný byt, je nesporne domom osobitného určenia v zmysle § 1 ods. 2 zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Keďže zákon č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov sa, s poukazom na ustanovenie § 1 ods.
2 citovaného zákona, na predmetný byt (v dome osobitného určenia) nevzťahuje, nevznikla odporcovi
povinnosť s navrhovateľom ako nájomcom predmetného bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva
bytu podľa § 29a citovaného zákona.

Na základe vyššie uvedeného a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd návrh navrhovateľky
v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný
žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní do dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.