Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. jún 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/1/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110200112
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky A. M., štátnej

občianky Slovenskej republiky, bytom P., P. X,. v konaní zastúpenej JUDr. F. G., bytom I., Ľ.Š. XXX/X.
proti odporkyni A. D., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom P., P. X,. v konaní zastúpenej JUDr.
P. Ž., advokátom, so sídlom D. N. V., C. I. XX/XXX. o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky sa v celom rozsahu z a m i e t a.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 250,95 eur, k rukám
právneho zástupcu odporkyne JUDr. P. Ž., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenie, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na LV č. 3659 k.ú. P. ako parcela KNE č. 2167/501 orná pôda o výmere 845 m2 a parcela

KNE č. 2167/502 orná pôda o výmere 726 m2. Uviedla, že uvedené pozemky sú v súčasnosti zapísané
v katastri nehnuteľností ako podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky v podiele 54/72 a odporkyne
v podiele 108/432. Odporkyňa svoj spoluvlastnícky podiel mala nadobudnúť vydržaním, čo bolo
osvedčené notárskou zápisnicou zo dňa 16. apríla 1999, o čom je ale navrhovateľka presvedčená, že je
to v rozpore s podmienkami vydržania. Uvedený podiel odporkyne predstavuje spoluvlastnícke podiely
pzemnoknižných spoluvlastníčok Z. K., rod. V. /podiel 6/72/ a K. V., rod. P. /podiel 12/72/. Uvedené
pozemky však užíval v celosti ešte starý otec navrhovateľky spolu so svojimi synmi G. a J., otcom
navrhovateľky a to až do svojej smrti v roku 1945. Potom pozemky užívali v celosti rodičia navrhovateľky

a po nich ona. Starý otec navrhovateľky pritom nadobudol podiel pozemnoknižnej spoluvlastníčky K. V.
zámenou za iný pozemok. Pri užívaní predmetných pozemkov boli navrhovatelia i jej predkovia v dobrej
viere, že ho užívajú ako svoj vlastný.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Pokladá sa za oprávnenú spoluvlastníčku predmetných
nehnuteľností v podiele, v ktorom je zapísaná v katastri nehnuteľností. Splnila všetky podmienky
vydržania tohto spoluvlastníckeho podielu, čo môže aj preukázať svedkami.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedka Š. T., oboznámením obsahu spisu
Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 11D/1608/02 a nižšie uvedených listín a zistil tento skutkový

stav:

Výpisom z LV č. 3659 pre k.ú.P. bolo preukázané, že na tomto liste vlastníctva sú v katastri nehnuteľností
zapísané nehnuteľnosti - pozemky KNE parc. č. 2167/501 orná pôda o výmere 845 m2 a parc.č.2167/502 orná pôda o výmere 726 m2 a to ako podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky v podiele 54/72
a odporkyne v podiele 108/432. Uvedené pozemky boli vytvorené z pozemku parc.č. 2167 zapísaného v
pozemkovej knihe vo vl. č. 1962 pre v k.ú. I.-P., po T. k.ú. P., čo bolo preukázané uvedenou PKN vložkou

a nižšie uvedenými notárskymi zápisnicami. V tejto PKN vložke č. 1962 sú ako podieloví spoluvlastníci
uvedeného pozemku parc.č. 2167 naposledy zapísaní Z. K. rod. V. v podiele 6/72, K. V., rod. P. v podiele
12/72 titulom dedenia v roku 1931, J. T. v podiele 35/72 a J. T., G. T., R. T., J. T., A. R., rod. T. a V. T.
spolu v podiele 19/72. J. T. svoj podiel 35/72 na uvedenej nehnuteľnosti zdedil po svojom otcovi Š. T. v
roku 1945, ako o tom svedčí zápis titulu nadobudnutia v PKN vložke ako aj testament Š. T. spísaný vo

forme notárskej zápisnice č. 117/1943 Dr. A. H., verejného notára I., zo dňa 23.1.1945, podľa ktorého
Š. T. poručil synovi J. T. pozemok - roľa zvaná Z. ležiaca v hone zvanom H. L., čo zodpovedá názvu
predmetného pozemku parc.č. 2167 v PKN vl.č. 1962.

V súčasnosti je navrhovateľka ako podielová spoluvlastníčka pozemkov KNE parc. č. 2167/501 a parc.č.
2167/502 zapísaná v katastri nehnuteľností titulom nadobudnutia - osvedčenia o vydržaní spísaného
v notárskej zápisnici notárky JUDr. M. Z. zn. N 237/00, Nz 391/00 zo dňa 2.11.2000. Podľa obsahu

tejto zápisnice navrhovateľka vyhlásila, že je podielovou spoluvlastníčkou pozemku parc.č. 2167 v
k.ú. I.-P., po T. k.ú. P. a to v podiele 54/72. Uvedený spoluvlastnícky podiel predstavuje v súhrne
spoluvlastnícke podiely pozemnoknižných spoluvlastníkov súrodencov otca navrhovateľky J. T., ktoré
menovaný otec navrhovateľky nadobudol reálnou deľbou a spoluvlastnícky podiel A. T., rod. J., starej
matky navrhovateľky, po smrti ktorej nebol prejednaný ako dedičstvo, keď nehnuteľnosť užíval ešte

starý otec navrhovateľky Š. T., až do svojej smrti v roku 1945, a od roku 1970 do užívania vstúpila
navrhovateľka. Uvedené skutočnosti mala navrhovateľka preukázať prehláseniami právnych nástupcov
po nebohom J. T., prehláseniami V. M., A. M., E. M., J. R., Ing. A. T. a V. T. a prehláseniami T. K. a
J. K.. Posledne dvaja menovaní v čestnom prehlásení zo dňa 13.7.2000 prehlásili, že navrhovateľka
je držiteľkou pozemku parc.č. 2167/1,2 v k.ú. P.. Súrodenci navrhovateľky /9 osôb/ ako právnya

nástupcovia po nebohom J. T. v prehlásení zo dňa 22.5.2000 súhlasili, aby podiely po nebohom J. T.
na parcele č. 2167 boli prevedené na meno navrhovateľky, keď ich otec, menovaný J. T., ešte za života
túto parcelu určil navrhovateľke, ich sestre.

Odporkyňa je v súčasnosti ako podielová spoluvlastníčka pozemkov KNE parc. č. 2167/501 a parc.č.
2167/502 zapísaná v katastri nehnuteľností titulom nadobudnutia - notárskej zápisnice notárky JUDr.

Ž. P. zn. N 137/99, Nz 137/99 zo dňa 16. apríla 1999. Z obsahu tejto notárskej zápisnice vyplýva, že
ňou bolo osvedčené prehlásenie odporkyne o vydržaní spoluvlastníckych podielov pozemnoknižných
spoluvlastníčok Z. K. rod. V. v podiele 6/72 a K. V. rod. P. v podiele 12/72 na pozemku parc.č. 2167
zapísaného v pozemkovej knihe pre k.ú. I.-P., po T. k.ú. P.. Odporkyňa prehlásila, že uvedené podiely na
pozemku užíva v dobrej viere ako vlastné po svojej právnej predchodkyni - tete K. V., rod. P., ktorá tieto

podiely odporkyni darovala ešte za svojho života. Uvedené skutočnosti mali odporkyni podľa notárskej
zápisnice potvrdiť svedkyne M. Š. a A. T..

Navrhovateľka vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že jej starý otec bol v podiely aký
vyplýva z PKN vložky č. 1962 spoluvlastníkom parc.č. 2167. Neskôr získal zámenou s K. V., rod. P. aj
jej spoluvlastnícky podiel 12/72 na uvedenej nehnuteľnosti, čo bolo ešte predtým ako táto zriadila závet

ohľadne svojho nehnuteľného majetku. O tejto zámene sa však žiadna písomná dohoda nespisovala.
K. V. rod. P. závetom spísaným vo forme notárskej zápisnice Š. N. v I. zn. N 372/54, NZ 331/54 zo
dňa 27.10.1954 prejavila závetom svoju poslednú vôľu, podľa ktorej všetok svoj nehnuteľný majetok
nachádzajúci sa v k.ú. obce S. P. porúča a ponecháva A. P.. Zámenu uskutočnenú medzi Š. T. a K. V.
rod. P., po ktorej sa mal Š. T., starý otec navrhovateľky, stať spoluvlastníkom predmetného pozemku aj

v podiele 12/72 zapísaného v pozemkovej knihe na K. V., rod. P. potvrdil vo svojej výpovedi i svedok Š.
T., brat navrhovateľky. Ohľadne spôsobu, ako navrhovateľka alebo jej právny predchodcovia nadobudli
i spoluvlastnícky podiel 6/72 pozemnoknižnej spoluvlastníčky Z. K. rod. V. navrhovateľka nevedela nič
uviesť, len poukázala na to, že uvedený pozemok užíval jej starý otec Š. T. v celosti a po jeho smrti jeho
syn J. T., otec navrhovateľky, a po ňom ona sama. Navrhovateľka ďalej vypovedala, že za svojho života

jej rodičia predmetný pozemok parc.č. 2167 nedarovali, ani ho inak na ňu nepreviedli.Z obsahu dedičského spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 11D/1608/02 vedeného v
dedičskej veci po nebohom J. T., otcovi navrhovateľky, ktorý zomrel dňa 25.8.1978, vyplynulo, že
pozemok parc.č. 2167 zapísaný v PKN vložke č. 1962 pre k.ú. I.-P., po T. k.ú. P., resp. pozemky KNE

parc. č. 2167/501 orná pôda o výmere 845 m2 a parc.č. 2167/502 zapísané na LV č. 3659 pre k.ú. P.
nebol predmetom dedičského konania po menovanom a to ani v základnom dedičskom konaní vedenom
pod sp.zn. D 1154/88 ani konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva vedenom pod sp. zn. 11D/1608/02.

V listine - Plná Moc zo dňa 29.10.2008 M. P. prehlásila, že v minulosti jej právny predchodcovia - otec
A. P. a jeho teta K. V. rod. P. vlastnili parcelu č. 2167 zapísanú v PKN vložke č. 1962 v k.ú. P., pričom

došlo k zámene pozemkov medzi rodinou P. a rodinou Š. T. a na základe tejto zámeny sa Š. T. a neskôr
jeho syn J. T. stali vlastníkmi parcely č. 2167.

A. K. rod. H. ako dedička po nebohej Z. K. v prehlásení zo dňa 20.3.2000 uviedla, že súhlasí
s usporiadaním časti PKN parcely č. 2167 v podiele 1/12 v prospech navrhovateľky. Rovnako s
usporiadanívlastníctvaparcelyč.2167vprospechnavrhovateľkysúhlasiliajA.P.akodedičponebohom
V. P. a K. V. /prehlásenie zo dňa 20.3.2000/ a M. P. rod. P. a V. P. rod. Š. ako dedičky po A. P. a K. V. /

nedatované prehlásenia/.

Podľa žiadosti o usporiadanie vlastníctva k pozemkom zo dňa 29.5.2000, ktorú navrhovateľka
adresovala K. pre R. navrhovateľka žiadala o súhlasné stanovisko k usporiadaniu pozemkov
nachádzajúcich sa v k.ú. P., medzi inými i parcely č. 2167 s tým, že nehnuteľnosť jej v roku 1989 darovali
A. P. a F. P. a nehnuteľnosť od roku 1989 užíva a v držbe ju nik nenapadá. Navrhovateľka následne

žiadosťou zo dňa 26.7.2000 opätovne požiadala K. pre R. o usporiadanie vlastníctva k pozemkom,
konkrétne k pozemku parc.č. 2167 zapísaného PKN vložke č. 1962 pre k.ú. P., keď uviedla, že podiely
pozemnoknižných spoluvlastníčok Z. K., rod. V. 6/72 a K. V., rod. P. 12/72 užíval v dávnej minulosti jej
starý otec Š. T. s K. V. rod. P. a po ich smrti A. P. s manželkou E.. Ona do skutočnej držby a úžitku týchto
spoluvlastníckych podielov vstúpila v roku 1970.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

V zmysle § 481, § 482, § 483 a § 484 veta prvá Občianskeho zákonníka ak je len jeden dedič,
potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol. Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o
dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli. Ak nedôjde k

dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané. Súd potvrdí
nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov.

Po posúdení výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka
dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníčky sú podľa súčasného stavu zápisu v katastri

nehnuteľností podielovými spoluvlastníčkami pozemkov KNE parc. č. 2167/501 orná pôda o výmere 845
m2 a parc.č. 2167/502 orná pôda o výmere 726 m2 a to navrhovateľka v podiele 54/72 a odporkyňa
v podiele 108/432. Navrhovateľka podaným návrhom požaduje určiť, že je sama výlučnou vlastníčkou
týchto nehnuteľností, teda nárokuje si aj na spoluvlastnícky podiel 18/72, ktorý je v súčasnostizapísaný ako vlastníctvo odporkyne. Uvedený spoluvlastnícky podiel odporkyne je preukázane tvorený
spoluvlastníckymi podielmi bývalých pozemnoknižných spoluvlastníčok zapísaných v PKN

vložke č. 1962 a to Z. K. rod. V. v podiele 6/72 a K. V., rod. P. v podiele 12/72.

Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel 12/72 pozemnoknižnej spoluvlastníčky K. V., rod. P. a spôsob, akým
ho nadobudla navrhovateľka, resp. jej právny predchodcovia, tak podľa navrhovateľky mala menovaná
zameniť svoj spoluvlastnícky podiel za inú nehnuteľnosť so starým otcom navrhovateľky Š. T.. Hoci tieto
tvrdenia navrhovateľky sú v rozpore s obsahom jej žiadostí adresovaných K. R. (29.5.2000 a 26.7.2000),
podľa ktorých sama navrhovateľka získala tento spoluvlastnícky podiel darovaním od dedičov K. V..
Rod. P., tak súd dospel k záveru, že s ohľadom na výpoveď svedka Š. T. a listinu - Plná Moc zo dňa

29.10.2008 od M. P. je pre toto konanie dostatočne preukázané, že uvedený spoluvlastnícky podiel
12/72 pozemnoknižnej spoluvlastníčky K. V., rod. P. získal zámenou starý otec navrhovateľky Š. T..
Keďže sa však jednalo o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu mimo pozemkovú knihu, zápisy v
príslušnej vložke o takej zámene nesvedčia, možno len konštatovať menovaný Š. T. získal predmetný
pozemok v uvedenom spoluvlastníckom podiele len do držby a spoluvlastnícke právo v tomto podiele

mohol nadobudnúť až vydržaním. Keďže k zámene malo prísť za života Š. T., ktorý zomrel v roku 1945,
a sama K. V., rod. P. nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti podľa zápisu v
pozemkovej knihe v roku 1931, je zrejmé, že k zámene muselo dôjsť niekedy v období rokov 1931 až
1945, a teda za platnosti uhorského obyčajového práva na Slovensku. Keďže uhorské obyčajové práva,
platné na Slovensku až do 31.12.1950, vyžadovalo na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

vydržaní uplynutie doby 32 rokov pokojnej držby, je zjavné, že menovaný Š. P. za svojho života uvedený
spoluvlastnícky podiel K. V., rod. P. nemohol do vlastníctva nadobudnúť vydržaním. Takto uvedený
spoluvlastnícky podiel mohol nadobudnúť až jeho syn, J. T., otec navrhovateľky, ktorému Š. T. odkázal
testamentom predmetný pozemok. Keďže na Slovensku od 1.1.1951 bol účinný Občiansky zákonník
č. 141/1950 Zb., ktorý pripúšťal nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti vydržaním a vydržaciu dobu

pre nehnuteľnosti stanovil na 10 rokov s tým, že možno započítať i vydržaciu dobu predchodcu,
je nepochybné, že k uplynutiu vydržacej doby došlo za života J. T., zomretého v roku 1978, ktorý
predmetný pozemok užíval od smrti svojho otca Š. T. v roku 1945. Pretože navrhovateľka sama
uviedla, že za života jej otec pozemok parc.č. 2167 nedaroval, ani ho inak na ňu nepreviedol, mohla
navrhovateľka spoluvlastnícky podiel 12/72 pozemnoknižnej spoluvlastníčky K. V., rod.. P., ktorý vydržal

jej otec, získať v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka len dedením. Tu potom platí, že aj keď
sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa /§ 460 Občianskeho zákonníka/ tak naše právo vyžaduje,
aby bolo nadobudnutie dedičstva potvrdené súdom, resp. notárom v konaní o dedičstve /§ 481
až 484 Občianskeho zákonníka/. Vykonaným dokazovaním bolo pritom preukázané, že predmetom
dedičského konania po nebohom J. T. pozemok parc.č. 2167, a to ani v žiadnom spoluvlastníckom

podiele, nebol. Vlastníctvo navrhovateľky k uvedenému spoluvlastníckemu podielu 12/72 na pozemku
parc.č. 2167 /teraz 2167/1 a 2167/2/ teda nebolo titulom dedenia potvrdené v dedičskom konaní a
navrhovateľka tak nemôže sama žalovať o určenie vlastníckeho práva k tomuto spoluvlastníckemu
podielu a obchádzať tak dedičské konanie po svojom otcovi. Je potrebné, aby pozemok parc.č. 2167
v uvedenom spoluvlastníckom podiele 12/72 bol po nebohom J. T. prededený, teda aby súd, prípadne

notár potvrdil nadobudnutie tohto dedičstva niektorému alebo viacerým, prípadne i všetkým dedičom
po nebohom J.

T.. Až ten dedič, ktorému bude dedičstvo takto potvrdené sa môže domáhať určenia svojho vlastníckeho
práva k predmetnému spoluvlastníckemu podielu na pozemku parc.č. 2167.

Čo sa týka spoluvlastníckeho podielu 6/72 pozemnoknižnej spoluvlastníčky Z. K., rod. V. tak

navrhovateľka nevedela uviesť akým spôsobom ona alebo jej právny predchodcovia tento
spoluvlastníckypodielnapozemkuparc.č.2167nadobudli.Uviedlalen,žepredmetnýpozemokvcelosti,
teda aj v uvedenom spoluvlastníckom podiele, užíval už jej starý otec Š. T., po ňom jej otec J. T. a po
ňom ona sama. Ani listinné dôkazy, ktoré navrhovateľka v konaní produkovala nič nesvedčia o spôsobe
nadobudnutia tohto spoluvlastníckeho podielu, keď predložené prehlásenie A. K. rod. H., ktorá má byť

dedičkou po nebohej Z. K. obsahuje len toľko, že menovaná nemá námietok s usporiadaním časti
PKN parcely č. 2167 v podiele 1/12 v prospech navrhovateľky. Ak mal uvedený spoluvlastnícky podiel
nadobudnúť vydržaním niektorý z právnych predchodcov navrhovateľky, potom platí to, čo je uvedené
vyššie pri spoluvlastníckom podiely K. V., rod. P., teda, že navrhovateľka nemôže obchádzať dedičskékonanie po svojich právnych predchodcoch a požadovať určenie svojho vlastníckeho práva ak uvedený
spoluvlastnícky podiel jej nebol ako dedičstvo potvrdený v dedičskom konaní. Ak by na druhej starne
mala uvedený spoluvlastnícky podiel nadobudnúť vydržaním sama navrhovateľka, bolo by potrebné

preukázaťsplneniepodmienok§134ods.1Občianskehozákonníkaprevydržanieatoidobromyseľnosť
navrhovateľky ako držiteľky tohto spoluvlastníckeho podielu. Keďže sama navrhovateľka nevedela
uviesť akým spôsobom tento spoluvlastnícky podiel nadobudla do užívania ona alebo jej právny
predchodcovia, ťažko možno usudzovať na jej dobrú vieru, že jej tento spoluvlastnícky podiel patrí.

Na uvedených záveroch by nič nezmenilo ani dokazovanie navrhované navrhovateľkou, ktorá žiadala

vypočuť ako svedkov Ing. V. P. z O. Ú. P., V. P., M. P., A. P. a M. K.. Ohľadne spoluvlastníckeho
podielu 12/72 pozemnoknižnej spoluvlastníčky K. V., rod. P. mal súd dostatočne preukázaný
vykonaným dokazovaním skutkový stav ako je vyššie uvedený. Ohľadne spoluvlastníckeho podielu 6/72
pozemnoknižnej spoluvlastníčky Z. K., rod. V. by navrhované dokazovanie malo slúžiť na preukázanie
tvrdení navrhovateľky o nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu 6/72 ale sama navrhovateľka súdu
žiadne takéto tvrdenie neuviedla a to ani vo svojom návrhu na začatie konania a ani vo svojej výpovedi

ako účastníčka konania. Preto súd takto navrhované dokazovanie nevykonal.

Navrhovateľka ďalej požadovala doplniť dokazovanie výsluchom odporkyne na skutočnosti, akým
titulom a a kým spôsobom nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach.
Ani tento návrh súd neakceptoval a navrhovaný dôkaz nevykonal, pretože predmetom konania nie je
spoluvlastnícky podiel odporkyne v tom zmysle, či ho odporkyňa nadobudla oprávnene, akým titulom

a spôsobom. Vykonávané dokazovanie má slúžiť predmetu konania, teda k vyriešeniu otázky, či je
navrhovateľka výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností a navrhovaný dôkaz by o tomto nič
nevypovedal.

Na základe uvedených záverov súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže súd návrh v celom rozsahu zamietol, bola v
predmetnom konaní úspešná odporkyňa, a preto súd navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporkyni
náhradu trov konania v sume 250,95 eur. Uvedená suma predstavuje trovy právneho zastúpenia
odporkyne v tomto konaní, konkrétne tarifnú odmenu 55,49 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia +

7,21 eur režijný paušál, tarifnú odmenu 55,49 eur za účasť na pojednávaní dňa 4.5.2010 + 7,21 eur
režijnýpaušál,tarifnúodmenu55,49eurzaúčasťnapojednávanídňa3.6.2010+7,21eurrežijnýpaušál,
náhradu cestovného 14,77 eur za cestu vlastným motorovým vozidlo advokáta na pojednávania v dňoch
4.5.2010 a 3.6.2010 z miesta sídla advokátskej kancelárie, D. N. V., do miesta pojednávania, T., a
náhradu za stratu času pri uvedených cestách v sume 48,08 eur /12,02 eur za každú aj začatú polhodinu

cesty, pri dvoch cestách trvajúcich 2 x 2 aj začaté polhodiny/. Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta
bola vypočítaná podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako jedna trinástina výpočtového
základu, pretože hodnota pozemkov, ku ktorým navrhovateľka požadovala určiť svoje vlastnícke právo
nebola v konaní zistená a bolo by ju možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami, kedy by súd musel
na jej zistenie nariadiť znalecké dokazovanie, čo sa nezlučuje so zásadami rýchleho a hospodárneho

konania. Výška režijného paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina
výpočtového základu. Výška náhrady za stratu času bola určená podľa § 17 uvedenej vyhlášky. Náhrada
cestovnéhobolaurčenápodľaustanovenízákonač.283/2002Z.z.ocestovnýchnáhradáchnasledovne:
28 km D. N. V. - T. a späť x 0,183 základnej náhrady za každý kilometer cesty + náhrada za spotrebované
pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 7,2 l na 100 km, teda pri ceste 28 km je spotreba 2,016 l

(7,2/100 x 28) a cene nafty 1,126 eur / 1 l dňa 4.5.2010 a cene nafty 1,122 eur /1 l dňa 3.6.2010; t.j.
náhrada cestovného pri 1. ceste dňa 4.5.2010 je 7,39 eur /5,124 eur kilometrovné + 2,27 eur náhrady za
spotrebované pohonné hmoty (2,016 x 1,126)/ a náhrada cestovného pri 2. ceste dňa 3.6.2010 je 7,38
eur /5,124 eur kilometrovné + 2,26 eur náhrady za spotrebované pohonné hmoty (2,016 x 1,122)/.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.