Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. november 2010

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 4Cb/241/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209202001
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudovít Majerčík

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v právnej veci navrhovateľa : E.-K, s.r.o.,

O. cesta XXXX, M., IČO: XX XXX XXX, v konaní zast. advokátkou JUDr. G. M., O.. M. R. X. X, M., proti
odporcovi : v 1. rade) L. P., B. XXX, I., IČO: XX XXX XXX, v konaní zast. advokátkou JUDr. E. F., T. XX,
M. a v 2. rade) R. D. nar. XX.X.XXXX, F. X/X, M. o zapl. 8.350,96 eur s prísl.

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne istinu v sume
8.350,96 eur, ako aj 0,05 % denný úrok z omeškania

zo sumy 2.268,07 eur od 16.12.2008 do zaplatenia,

zo sumy 5.286,87 eur od 1.5.2008 do zaplatenia

a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov

konania, súdny poplatok v sume 501.- eur, ako aj trovy právneho zastúpenia v sume 2.113,13 eur a to
všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne dňa 9.3.2009 návrh, v
ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade na zaplatenie istiny v sume 11.868,99 eur
s príslušenstvom. V návrhu (č.l. 2 až 4 spisu) navrhovateľ poukázal na to, že s odporcom v 1. rade
dňa 28.2.2008 uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj pohonných hmôt, ostatného tovaru,
umývanie a čistenie áut odberateľa. Kúpna cena bola dohodnutá v kúpnej zmluve a špecifikovaná
faktúrami, ku ktorým bol pripojený prehľad odberov (č.l. 9 až 12 spisu) uvedenými v návrhu, ktoré

navrhovateľ predložil súdu. Súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 28.2.2008 bola aj ručiteľská doložka, v ktorej
je ako ručiteľka uvedená R. P. (t. č. D.) nar. XX.X.XXXX, bytom F. č. X/X, XXX XX M., teda odporkyňa v
2. rade. V zmysle článku IV. kúpnej zmluvy, ručiteľka vyhlásila, že uspokojí dodávateľa ako veriteľa, ak
všetky záväzky odberateľa vyplývajúce z tejto zmluvy neuspokojí ako dlžník. Odporca v 1. rade uhradil
dňa 23.5.2008 sumu vo výške 20.000.- Sk na základe daňového dokladu č. 8010696, ktorého splatnosť
bola dňa 16.4.2008. Odporcovia v 1. a 2. rade úrok z omeškania, v zmysle kúpnej zmluvy vo výške 0,05
% za každý deň omeškania zo sumy 7.114,37 eur, ktorý bol účtovaný daňovým dokladom č. 8010696. od

17.4.2008 do 23.5.2008 (37 dní) čo predstavovalo sumu 131,62 eur neuhradili. Zostatok kúpnej ceny vo
výške 353.599,90 Sk (11.737,37 eur) taktiež neuhradili, čím sa dostali do omeškania. V zmysle článku III.
písm. c) ods. 4 kúpnej zmluvy, v prípade, že odberateľ nedodrží platobné podmienky - neuhradí faktúry
v lehote splatnosti, dodávateľ si vyhradzuje právo účtovať úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý
deň omeškania. Navrhovateľ odporcu vyzval na zaplatenie dlhu, odporca však nereagoval a pohľadávkuneuhradil do podania návrhu na súd. Navrhovateľ si v návrhu uplatnil istinu, ako aj úroky z omeškania
a k návrhu pripojil listinné dôkazy, ktoré preukazovali tvrdenia uvedené v návrhu.

Podaním zo dňa 16.3.2009 (súdu došlo dňa 18.3.2009) právna zástupkyňa navrhovateľa návrh v časti o

zaplatenie 4.182,43 eur (126.000.- Sk) zobrala späť z dôvodu, že dňa 15.12.2008 odporca v 1. rade túto
sumu uhradil a to na základe daňového dokladu č. 8010696, ktorého splatnosť bola dňa 16.4.2008. Úrok
z omeškania zo sumy 6.450,50 eur (194.327,50 Sk) od 24.5.2008 do 15.12.2008 (206 dní) vo výške
0,05 % za každý deň omeškania tak predstavoval sumu 664,40 eur (20.015,70 Sk). Zostatok celkovej
dlžnej sumy (5.286,87 eur + 2.268,07 eur + 664,40 eur + 131,62 eur) t.j. 8.350,96 eur (251.581.- Sk) s

prísl. si navrhovateľ naďalej uplatnil a uplatnil si aj 0,05 % denný úrok z omeškania zo sumy 2.268,07
eur (68.327,50 Sk) od 16.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 5.286,87 eur (159.272,40 Sk) od 1.5.2008
do zaplatenia.

Po zaplatení súdneho poplatku za návrh navrhovateľom dňa 8.4.2009, Okresný súd Komárno v konaní
sp. zn. 4Rob/137/2009, vydal dňa 9.9.2009 v súlade s ustanovením § 172 ods. 6 O.s.p. platobný rozkaz,
proti ktorému podal dňa 17.9.2009 odporca v 1. rade prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej

zástupkyne odpor s odôvodnením. Odporca v 1. rade v odpore (č.l. 24 a 25 spisu) uviedol, že nesúhlasí
s povinnosťou na zaplatenie peňažnej sumy uloženej napadnutým platobným rozkazom. Tvrdil, že
navrhovateľovi nič nedlhuje. Za skutočne dodaný tovar riadne účtovanú kúpnu cenu vždy zaplatil.
So spornými faktúrami navrhovateľa nesúhlasil a svoj nesúhlas navrhovateľovi pred podaním návrhu
na vydanie platobného rozkazu osobne oznámil a navrhol mu ich upresniť, resp. prepracovať. Svoju

reklamáciu mu ústne predložil naposledy vo februári 2009. Ďalej tvrdil, že mu navrhovateľ fakturoval
aj za v skutočnosti nedodaný tovar. Odporca v 1. rade bol toho názoru, že návrh navrhovateľa nie je
dostatočne podložený.

Právna zástupkyňa navrhovateľa vo vyjadrení k odporu (č.l. 29 až 31 spisu) poukázala opätovne na
skutočnosti uvedené v návrhu, ako aj na to, že odporca nepredložil žiaden dôkaz o svojich tvrdeniach.

Navrhovateľ fakturoval odporcovi v 1. rade za tovar, ktorý mu reálne dodal, čiže za tovar, ktorý odporca
v 1. rade odobral od navrhovateľa.

Na pojednávaní dňa 16.6.2010 právna zástupkyňa navrhovateľa poukázala na predložené listinné
dôkazy, písomné vyjadrenia a žiadala, aby súd návrhu vyhovel v celom rozsahu. Odporca v 1. rade tovar,
ktorý je predmetom sporu skutočne reálne odobral a preto mu boli vystavené faktúry, ktoré mu boli tiež

doručené. Tvrdenia odporcu v 1. rade o tom, že mu boli vydané pohonné hmoty v menšom množstve
sú účelové a vykonštruované s cieľom vyhnúť sa zaplateniu pohľadávky. Ďalej uviedla, že na čerpacích
staniciach navrhovateľa boli v tomto smere vykonané kontroly a poukázala ďalej na to, že na žiadnej
z čerpacích staníc navrhovateľa neboli reklamované tieto skutočnosti, pričom nie je logické ani to, že
napriek všetkých uvedeným tvrdeniam, odporca v 1. rade aj naďalej tankuje na čerpacích staniciach

navrhovateľa.

Na tom istom pojednávaní odporca v 1. rade trval na všetkých svojich písomných prednesoch. Ďalej
tvrdil, že fyzicky zistil, že tovar bol dodaný v menšom množstve. Na dôkaz svojich tvrdení uviedol,
že v čase niekedy okolo 15.2.2009 alebo 17.2.2009 po natankovaní plných nádrží piatich autobusov,
nevystačila mu nafta počas jazdy a musel dotankovať najprv 40 litrov a potom 210 litrov. Pred

dotankovaním 40 litrov nameral v nádrži výšku pohonných hmôt 5 cm. Z tohto zistil a usúdil, že pri
dotankovaní 40 litrov mal dotankovať maximálne 175 litrov nafty, pričom musel dotankovať 210 litrov. Po
prerátanísospiatočnýmidátumamizistili,žemumuselibyťvydanépohonnéhmotyvmenšommnožstve.
Chcel tieto skutočnosti reklamovať okamžite u konateľa navrhovateľa Ing. G. U., on však nechcel
prísť na čerpaciu stanicu a nezdvihol mu telefón. Až neskôr s odstupom času asi 35 dní na to o tom

rokovali, ale nedohodli sa. Všetky tieto skutočnosti, podľa jeho názoru potvrdzujú svedkovia, ktorí boli
vypočutí a to vodiči autobusov L. Z. a Y. F., ako aj W. M., ktorá mala na starosti uzávierku každodenných
príjmov tržieb a výdavkov. Reklamácia u navrhovateľa nebola vykonaná písomne. Telefonicky to však
reklamoval, asi päťkrát. Konkrétne u konateľa navrhovateľa Ing. G. U. reklamoval, že mu dodáva miesto
1 litra PHM iba 0,87 litra PHM. Platby, ktoré realizoval a boli zohľadnené v spore boli vykonané ešte pred

podaním žaloby na súd. Vtedy ešte nemal vedomosti o týchto podvodoch resp. bezdôvodnom obohatení
navrhovateľa. Po prerátaní všetkých faktúr, ktoré vyplatil navrhovateľovi zistil, že mu navrhovateľ dlžíasi 4.500.000.- Sk. Potom, čo prešiel tankovať na inú čerpaciu stanicu, spotreba jeho autobusov sa
zmenšila v priemere o 20 litrov, pričom realizoval také isté zákazky ako predtým. Spotreba sa mu znížila
aj pri zájazdoch, nielen pri bežných linkách.

Odporkyňa v 2. rade taktiež na pojednávaní dňa 16.6.2010 uviedla, že ona sa k nevie vyjadriť ku
skutkovým okolnostiam, ktoré súvisia s predmetom sporu. V tom čase, keď sa to stalo, už s odporcom
v 1. rade nežili spolu, v spoločnej domácnosti, ale kedy podpísala zmluvu, boli ešte manželia. Potvrdila,
že sa s konateľom navrhovateľa Ing. G. U. dohodla, že budú splácať dlh v splátkach, o tom mal vedieť aj
odporca v 1. rade. Potom sa však s odporcom v 1. rade rozviedli. Rozsudok Okresného súdu Komárno

sp. zn. 12C/105/2008, zo dňa 26.2.2009 nadobudol právoplatnosť dňa 6.4.2009. Taktiež potvrdila, že
v čase podpisu zmluvy bola si vedomá, že ručí za dlhy spoločne s odporcom v 1. rade. K technickým
veciam sa vyjadriť nevedela. Tvrdila však, že už vtom čase, kedy ešte žila s odporcom v 1. rade, mala
podozrenie o väčšej spotrebe autobusov, pretože sa aj ona podieľala na obchodnej činnosti. Príčinu však
v tom čase ešte zistiť nevedeli. Pri čerpaní PHM u navrhovateľa museli aj v minulosti viacej načerpať,
ako na iných čerpacích staniciach. To bolo možné zistiť aj z pokladničných blokov, ktoré má odporca

v 1. rade odložené.

Na pojednávaní dňa 20.9.2010 bol vypočutý ako účastník konania konateľ navrhovateľa Ing. G. U., ktorý
uviedol, že odporca v 1. rade tankoval na čerpacích staniciach navrhovateľa PHM, pričom spočiatku
platil v hotovosti a potom na vlastnú žiadosť požiadal o možnosť platenia na faktúry, bolo to niekedy v
roku 2008. Po uzatvorení zmluvy spočiatku neboli žiadne problémy, potom platby začali meškať a dostal

sa do omeškania s platbami. Na základe upozornení potom osobne rokoval s odporkyňou v 2. rade, ktorá
žiadala o možnosť splácania dlhu v splátkach. O tom sa aj dohodli, vykonali sa aj menšie splátky, neskôr
však tieto splátky prestali a žiadnym spôsobom nemohli vyriešiť zaplatenie dlhu. Potom sa osobne
rozprával aj s odporcom v 1. rade, ktorý mu povedal, že dáva peniaze odporkyni v 2. rade. Peniaze
však k navrhovateľovi ani potom nedošli. Neskôr odporca v 1. rade namietal, že stojany nevydávajú také

množstvo PHM ako to vykazujú. Konateľ navrhovateľa uviedol, že tomu sa mohol len smiať, pretože
stojany na vydávanie PHM sa kontrolujú minimálne raz za 2 roky, kontrolu vykonáva Slovenská legálna
metrológia V. V.. V žiadnom prípade by si teda nedovolili narúšať plomby po kontrolách, pretože by im
hrozili rôzne sankcie. V prípade, ak odporca v 1. rade neplatil faktúry, jeho karty sa zablokovali, čo je
bežný postup. Odporcovi v 1. rade sa však vydali karty umožňujúce hotovostný odber so zľavou, čo

využíval. Reklamácie, ktoré odporca v 1. rade urobil telefonicky, nemohli byť v žiadnom prípade uznané,
lebo na to nebol žiaden dôvod. Odporca v 1. rade žiadne dôkazy o svojich tvrdeniach nepredložil. Navrhli
odporcovi v 1. rade, že sa zabezpečí kontrolór, ale neskôr komunikácia ohľadne tejto témy medzi nimi
skončila. Napriek tomu sa kontrola u navrhovateľa vykonala, ale nič sa nezistilo. Oficiálne reklamácia
od odporcov v 1. a 2. rade však podaná nebola.

Na pojednávaní dňa 20.9.2010 súd vykonal výsluch svedkov W. M., ako aj L. Z., ktorý potvrdili, že podľa
ich názoru boli zistené rozdiely pri čerpaní PHM, išlo však o laické názory, bez odbornej argumentácie.
Títo svedkovia sa však na presné údaje o tom, aké rozdiely mali byť zistené a v akom množstve,
nepamätali.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa § 120 ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo

veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Po vykonanom dokazovaní, teda po oboznámení sa s návrhmi účastníkov konania, ako aj po
oboznámenísaslistinnýmidôkazmipredloženýmivrámcikonania,súdpozhodnotenívšetkýchdôkazov
tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, po prihliadnutí na všetko, čo vyšlo za konania najavoustálil nasledovný skutkový a právny záver, pričom je nutné uviesť, že účastníci konania boli poučení
písomne aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré im bolo doručené aj spolu s predvolaním na termín
pojednávania.

Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo
alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje
zaplatiť kúpnu cenu (§ 409 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť
kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom (§ 411
Obchodného zákonníka).

Predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie a užívanie tovaru,
ako aj ďalšie doklady ustanovené v zmluve (§ 417 Obchodného zákonníka).

Kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou (§ 447
Obchodného zákonníka).

Kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu (§ 448 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Navrhovateľ uzatvoril s odporcom v 1. rade dňa 28.2.2008 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj
pohonných hmôt, ostatného tovaru, umývanie a čistenie áut odberateľa. Kúpna cena bola dohodnutá
v kúpnej zmluve a neskôr vždy po odobratí tovaru špecifikovaná faktúrami, ku ktorým bol pripojený
prehľad odberov (č.l. 9 až 12 spisu). Kúpna cena bola stanovená v aktuálnych cenách platných na
jednotlivých čerpacích staniciach v deň odberu so zľavou 1.- Sk na liter. Súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa

28.2.2008 bola aj ručiteľská doložka, podľa ktorej je ručiteľkou odporkyňa v 2. rade. V zmysle článku IV.
kúpnej zmluvy, ručiteľka vyhlásila, že uspokojí dodávateľa ako veriteľa, ak všetky záväzky odberateľa
vyplývajúce z kúpnej zmluvy neuspokojí odporca v 1. rade.

Odporca v 1. rade uhradil dňa 23.5.2008 sumu vo výške 20.000.- Sk na základe daňového dokladu č.
8010696, ktorého splatnosť bola dňa 16.4.2008. Odporcovia v 1. a 2. rade úrok z omeškania, v zmysle

kúpnej zmluvy vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 7.114,37 eur, ktorý bol účtovaný
daňovým dokladom č. 8010696. od 17.4.2008 do 23.5.2008 (37 dní) čo predstavovalo sumu 131,62
eur neuhradili. Zostatok kúpnej ceny vo výške 353.599,90 Sk (11.737,37 eur) taktiež neuhradili, čím
sa dostali do omeškania. V zmysle článku III. písm. c) ods. 4 kúpnej zmluvy, v prípade, že odberateľ
nedodrží platobné podmienky - neuhradí faktúry v lehote splatnosti, dodávateľ si vyhradzuje právo

účtovať úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania. Dňa 15.12.2008 odporca v 1.
rade uhradil sumu 4.182,43 eur (126.000.- Sk) a to na základe daňového dokladu č. 8010696, ktorého
splatnosť bola dňa 16.4.2008. Úrok z omeškania zo sumy 6.450,50 eur (194.327,50 Sk) od 24.5.2008
do 15.12.2008 (206 dní) vo výške 0,05 % za každý deň omeškania tak predstavoval sumu 664,40 eur
(20.015,70 Sk). Navrhovateľ si preto naďalej uplatnil zostatok celkovej dlžnej sumy (5.286,87 eur +

2.268,07 eur + 664,40 eur + 131,62 eur) t.j. 8.350,96 eur (251.581.- Sk) a uplatnil si aj 0,05 % denný
úrok z omeškania zo sumy 2.268,07 eur (68.327,50 Sk) od 16.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 5.286,87
eur (159.272,40 Sk) od 1.5.2008 do zaplatenia.

Odporca v 1. rade sa v konaní bránil predovšetkým tým, že mu navrhovateľ nedodal také množstvo
tovaru, ktoré mu vyúčtoval resp. vyfakturoval. Tvrdil, že to niekoľkokrát u navrhovateľa reklamoval, ale o

týchto reklamáciách súdu nevedel predložiť žiaden taký relevantný, listinný dôkaz, ktorý by preukazoval
vykonanie reklamácie zákonným spôsobom. V tomto smere súd teda poukazuje u odporcu v 1. rade na
absenciu spôsobu a formy ako sa reklamácia vykonáva zákonne. Na základe tohto nedostatku, je potom
logické, že navrhovateľ námietky odporcu v 1. rade nepovažoval vôbec za reklamácie. Zároveň však
treba poukázať na veľmi podstatnú a závažnú skutočnosť a to, že kontrola stojanov na vydávanie PHM

sa vykonáva na čerpacích staniciach minimálne raz za 2 roky Slovenskou legálnou metrológiou V. V. anie je teda ani v záujme navrhovateľa narúšať plomby a zasahovať do týchto prístrojov. Na druhej strane
je však potrebné poukázať na tú skutočnosť, že počas dokazovania nebolo zo strany odporcov v 1. a
2. rade hodnoverným spôsobom preukázané, predovšetkým relevantnými dôkazmi, že by navrhovateľ

tovar nebol dodal v takom množstve, ako to bolo vykazované. Námietky odporcu v 1. rade vznesené
počas dokazovania sa totiž nikdy nevzťahovali na tovar, ktorý je predmetom sporu, ktorý bol fakturovaný.
Vtomtosmeresaodporcav1.radedostalibakindíciámaniekuskutočnýmrelevantnýmdôkazom,ktoré
by jednoznačne preukázali poruchovosť stojanov cez ktoré sa PHM vydávali, prípadne preukazovali
zámerné manipulovanie s počítadlami na stojanoch, alebo iných nekalých praktikách navrhovateľa resp.

jeho zodpovednosti zo zmanipulovania množstva dodaných PHM. Taktiež je potrebné poukázať na to,
že už pri cenotvorbe prejavil navrhovateľ svoju dobrú vôľu, už stanovením zľavy z ceny za 1 liter v
sume 1.- Sk (0,033 eur). Táto skutočnosť nesvedčí o tom, že by navrhovateľ chcel oklamať odporcu
v 1. rade resp. odporkyňu v 2. rade, ktorá tiež čerpala PHM v režime o ktorom sa písomne dohodol
navrhovateľ predovšetkým s odporcom v 1. rade. Odporca v 1. rade počas dokazovania nepredložil taký
dôkaz, ktorý by bol odborným a relevantným dôkazom toho, že mu navrhovateľ skutočne dodal menšie

množstvo tovaru a že počítadlá na stojanoch, ktoré vydávajú PHM na čerpacích staniciach navrhovateľa,
by zaznamenávali pri výdaji PHM iné množstvá než tomu bolo v skutočnosti. Počas dokazovania boli
vyjadrenéznačnépochybnostiotom,čitypizovanénádrže,naktorésaodvolávalpočaskonaniaodporca
v 1. rade spĺňajú príslušnými právnymi predpismi stanovené metrologické podmienky. Záverom súd
poukazuje na to, že ak by aj bolo možné aplikovať v danom spore ustanovenie § 421 ods. 2 Obchodného

zákonníka, na základe vykonaného dokazovania je možné ustáliť názor, že v prípade dodania tovaru
v rámci tolerancie t.j. plus - mínus 5 % (určenej zákonom) je tovar dodaný riadne vo vzťahu ku jeho
množstvu. Túto toleranciu by však bolo potrebné hodnoverne preukázať, čo v danom konaní vykonané
odporcov 1. rade, ale ani odporkyňou v 2. rade nebolo.

Keďže tvrdenia navrhovateľa o tom, že kúpna cena tovaru odporcom v 1. rade nebola zaplatená v

rozsahu, v ktorom bol návrh podaný resp. upravený po čiastočnom späťvzatí návrhu, boli počas konania
preukázané a ich opak sa nepreukázal, súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne a preto mu
súd vyhovel.

Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa
dlžníkovým ručiteľom (§ 303 Obchodného zákonníka).

Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj
záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to písomne vyzval (§ 306 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Z vyššie uvedeného ďalej vyplýva, že návrh bol dôvodne podaný aj proti ručiteľke, teda odporkyni
v 2. rade, nakoľko navrhovateľ mal záväzok zabezpečený ručením ručiteľkou a odporca v 1. rade
nesplnil svoj záväzok, ktorý mu vyplýval z predmetnej kúpnej zmluvy. Odporkyňa v 2. rade uviedla

počas dokazovania, že najprv mala snahu splatiť dlh v splátkach, ale najmä pre nesúhlas odporcu v 1.
rade a jeho hádky s konateľom navrhovateľa, dlh splatený nebol a nakoniec došlo k súdnemu sporu.
Odporkyňa v 1. rade potvrdila, že vo veci rokovala s navrhovateľom resp. aj s jeho pracovníkmi, ale k
mimosúdnemu vyriešeniu sporu nakoniec nedošlo a po rozvode manželstva s odporom v 1. rade sa už
o vec nezaujímala.

V súvislosti so zavedením meny euro „€“ v Slovenskej republike ako výlučného zákonného platidla,
jednotnej meny a menovej jednotky podľa právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev súd
ustálil výšku navrhovateľovi priznanej istiny po prepočte konverzným kurzom iba v eurách, aj keď
pôvodné faktúry boli vystavené v slovenských korunách. Súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade, aby
pohľadávku, ktorá bola predmetom sporu, zaplatili navrhovateľovi spoločne a nerozdielne, pričom

plnením hociktorého z nich, bude pohľadávka navrhovateľa účinne splnená.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného od 1.2.2004 do 15.1.2009) ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej

banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo
k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň
kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa § 768f Obchodného zákonníka ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na
omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

Na základe uvedeného a vyššie citovaných zákonných ustanovení účinných v čase omeškania, keďže

sa odporca v 1. rade dostal do omeškania so splnením svojho dlhu a dlh nesplatila ani odporkyňa v 2.
rade, ako aj preto, že uplatnený úrok z omeškania nie je v rozpore s platnými zákonnými ustanoveniami,
súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania tak, ako je to určené v petite tohto rozsudku.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Výška priznanej náhrady trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh, ktorý
navrhovateľ zaplatil v sume 501.- eur, ako aj z trov právneho zastúpenia, ktoré si uplatnila právna
zástupkyňa navrhovateľa písomne a ktoré boli vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

Náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva zo 6 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia, písomné podanie návrhu, vyjadrenie k odporu a účasť na pojednávaniach dňa 16.6.2010,
dňa 20.9.2010 a dňa 10.11.2010) po 253,94 eur, ako aj z 3 úkonov právnej služby určené vo výške 1/4
odmeny (odročené pojednávania dňa 16.12.2009, dňa 22.2.2010 a dňa 21.4.2010) po 63,49 eur, ako aj
4 krát paušálnej náhrady po 6,95 eur a 5 krát paušálnej náhrady po 7,21 eur, ako aj 19 % DPH.

Trovy právneho zastúpenia sú určené celkom sumou 2.113,13 eur s DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre. Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. Ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.