Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. máj 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/10/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109201096

Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslav Manďákom, v právnej veci navrhovateľa M. M.,
bytom H. N. XX,. právne zast. JUDr. R. M., advokátkou so sídlom Z., V. XXXX/XX. proti odporcovi B. T.
T. s. r. o., so sídlom T., P. X,. IČO XX. XXX. XXX,. právne zast. JUDr. V. A., advokátom A., s. r. o., so

sídlom B., Š. XX,. IČO XX. XXX. XXX. o neplatnosť skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi odporcom listinou zo
dňa 26.11.2008 j e n e p l a t n é.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 332,55 €, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo dňa 26.11.2008, ktoré mu dal odporca z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Neplatnosťokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruzdôvodniltým,žeodporcavokamžitomskončení
pracovného pomeru skutkovo nevymedzil dôvod okamžitého skončenia.

Odporca žiadal žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť s tým, že napadnuté okamžité
skončenie pracovného pomeru spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy zo dňa 25.05.2007 súd zistil, že pracovný pomer medzi účastníkmi bol dohodnutý
na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace, s termínom

nástupu do práce 28.05.2007 a s miestom výkonu práce Z., druh práce bol dojednaný ako vodič,
mesačná mzda bola dohodnutá vo výške minimálne mzdy v príslušnom mesiaci.

Zlistinyzodňa26.11.2008označenejakoukončeniepracovnéhopomeruvyplýva,žeodporcavzmysle§
68 Zákonníka práce rozviazal s navrhovateľom pracovný pomer ku dňu 26.11.2008 z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny.

Po takto vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že medzi odporcom ako zamestnávateľom a
navrhovateľom ako zamestnancom na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 25.05.2007 vznikolpracovný pomer na dobu neurčitú s termínom nástupu do práce 28.05.2007, s miestom výkonu
práce v meste Z. s pracovným zaradením vodič, za dohodnutú mesačnú mzdu vo výške minimálnej
mzdy. V konaní mal súd tiež preukázané, že odporca bez akéhokoľvek skutkového vymedzenia

konania navrhovateľa, v ktorom vidí odporca závažné porušenie pracovnej disciplíny, listom zo dňa
26.11.2008 navrhovateľovi oznámil, že s ním za závažné porušenie pracovnej disciplíny rozväzuje
ku dňu 26.11.2008 pracovný pomer. Tento list navrhovateľ prevzal dňa 28.11.2008. Nakoniec bolo
preukázané, že podaním došlým na tunajší súd dňa 23.01.2009 sa navrhovateľ domáhal určenia, že
ukončenie pracovného pomeru okamžitým skončením je neplatné.

Prejednávanú vec je potrebné posudzovať s ohľadom na to, že odporca s navrhovateľom okamžite
skončil pracovný pomer dňa 28.11.2008, podľa zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce).

Podľa § 68 ods. 1 písmeno b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer,
ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa ustanovenia § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ
aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo

možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer

skončiť.

Pred samým posúdením platnosti, resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa súd najskôr
zaoberal otázkou, či žaloba bola v zmysle cit. ust. § 77 Zákonníka práce podaná včas. Pri riešení tejto
otázky súd vychádzal z toho, že účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru nastávajú zo zákona
tým dňom, keď písomný prejav o okamžitom skončení pracovného pomeru bol druhému účastníkovi

doručený. Z uvedeného vyplýva, že ak okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi
doručené dňa 28.11.2008, potom žaloba podaná na súde 23.01.2009 bola podaná včas.

Ďalej súd pristúpil k skúmaniu platnosti, resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Záver súdu,
že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke listom odporcu zo dňa 26.11.2008 je
neplatné, vychádza z cit. ust. § 68 ods. 1 písm. b/ a § 70 Zákonníka práce. Z cit. ust. vyplýva, že dôvod

okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného
pomeru uvedený tak, aby bolo

zrejmé,akésúskutočnédôvody,ktorévedúdruhéhoúčastníkapracovnéhopomeruktomu,žerozväzuje
pracovný pomer, aby nevznikali pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zaistené, že uplatnený dôvod

nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia
pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým
spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu
tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z akého dôvodu sa pracovný pomer okamžite skončil.

Pri úvahe, akým spôsobom má byť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru konkretizovaný

tak, aby boli splnené požiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 70 Zákonníka práce, je potrebné
mať na zreteli, že ustanovenie § 68 ods. 1 Zákonníka práce vymedzuje len skutkové podstaty pre
okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom. K tomu, aby bolo možné v konkrétnom
prípade posúdiť, či okamžité skončenie pracovného pomeru je platným právnym úkonom, je potrebné
zistiť, či nastali také skutočnosti, ktoré právna norma predpokladá ako dôvod pre okamžité skončenie

pracovného pomeru. Z dôvodu uvedeného v ustanovení § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce môžezamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer vtedy, ak zamestnanec svojím konkrétnym zavineným
konaním porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom. Dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru preto musí byť uvedený nie len tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v ustanovení

§ 68 ods. 1 bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom
konaní zamestnanca videl zamestnávateľ dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru; len taká
konkretizácia použitého dôvodu po skutkovej stránke zaisťuje, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého
dôvodubolsozamestnancomokamžiteskončenýpracovnýpomeražedôvodnebudemožnédodatočne
meniť. Skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, pritom nie je

potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je
okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, ak by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle
zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený.

Súd ustálil, že v prejednávanej veci odporca nesplnil základnú hmotnoprávnu podmienku platného
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z cit. ust. § 70 Zákonníka práce jednoznačne vyplýva,
že v okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí byť zjavné, v akom

konkrétnom konaní zamestnanca vidí zamestnávateľ dôvod pre okamžité skončenie pracovného
pomeru. V prejednávanej veci však okamžité skončenie pracovného pomeru nespĺňa náležitosti
skutkového vymedzenia, pretože skutkové vymedzenie dôvodov absolútne absentuje. Odporca sa
vo svojom okamžitom skončení pracovného pomeru obmedzil len na konštatovanie, že navrhovateľ
závažne porušil pracovnú disciplínu. Z takejto formulácie nemožno v žiadnom prípade usúdiť, v akom

konkrétnom konaní navrhovateľa videl odporca dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. So
zreteľom na uvedené súd nemohol inak, ako určiť, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané
navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 26.11.2008 je neplatné.

Plne úspešnému navrhovateľovi vzniklo v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. voči neúspešnému odporcovi
právo na náhradu trov konania, ktoré sú tvorené trovami právneho zastúpenia za 3,25 úkonom právnej

služby po 53,49 € ( prevzatie, žaloba, 17.03.2009 pojednávanie odročené bez pojednávanie vo veci
samej, 05.05.2009 pojednávanie ), 4 x 6,95 € režijný paušál, cestovné 38,19 € a strata času 8 polhod.
po 11,59.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.