Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/43/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109203714

Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky
J. B., bytom G.. V. XXXX/X. proti odporcovi A. B., bytom D., M. XXX. o určenie príspevku na výživu
rozvedeného manžela takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela vo

výške 10,- € mesačne. K zdôvodneniu svojho návrhu uviedla, že je na invalidnom dôchodku, ktorý je
nízky, a preto je nútená žiadať o sociálne dávky, ktorých priznanie je podmienené tým, aby podala návrh
o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela.

Odporca, hoci riadne predvolaný, sa na termín pojednávania neustanovil, svoju neúčasť neospravedlnil,
o odročenie pojednávania nepožiadal, preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti v zmysle
§ 101 ods. 2 O. s. p..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky ako účastníčky konania, ako i oboznámením sa s
obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 03.02.2009, č. k. 19C/236/2008-13, je nesporné, že manželstvo
účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňom 25.02.2009. Zo zápisnice zo dňa 03.02.2009 z
pojednávania o rozvode manželstva účastníkov sp. zn. 19C/236/2008 mal súd taktiež preukázané, že

odporca je zamestnaný vo firme E. s priemerným mesačným zárobkom 8.000,- Sk.

Z potvrdenia Ú. T. zo dňa 03.03.2009 vyplýva, že navrhovateľka poberá dávky v hmotnej núdzi a
príspevky k dávke.

Z potvrdenia S. P. o výplate dôchodkových dávok zo dňa 20.02.2009 vyplýva, že navrhovateľka je
poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 161,50 € mesačne.Zvýpovedenavrhovateľkysúdzistil,žeodroku1996jenainvalidnomdôchodku.Majetokväčšejhodnoty
nevlastní. Býva v 2-izbovom byte so svojou dcérou, ktorá jej finančne pomáha. Navrhovateľka má okrem
bežných výdavkov na nájom, služby spojené s užívaním bytu, stravu, hygienu a oblečenie i výdavky na

lieky mesačne vo výške 10,- €.

Podľa § 72 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh
niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel,
ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí
tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do
osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné

nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté
dieťa.

Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že rozvodom manželstva zanikajú všetky osobné a právne
vzťahy medzi manželmi. V materiálnej oblasti to znamená, že každý z manželov je povinný sa
postarať sám o seba. Zákon však, v záujme zmiernenia niektorých majetkových dopadov upravuje

výnimky. Pokiaľ rozvedený manžel, ktorý požaduje výživné, nie je schopný sám sa živiť, má proti
bývalémumanželovivprípadochhodnýchosobitnéhozreteľaprávodomáhaťsapríspevkunaprimeranú
výživu. Základnou podmienkou úspešnosti návrhu o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela
je preukázanie neschopnosti navrhovateľa sám sa živiť a dôvodnosť neschopnosti navrhovateľa
zabezpečiť si výživu vlastnou prácou alebo iným príjmom. Táto neschopnosť môže vyplývať zo

subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane navrhovateľa. Medzi subjektívne patrí

zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo jej strata v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania
z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o deti a rodinu. Objektívnymi skutočnosťami sú osobná
starostlivosť o maloleté dieťa do 3 rokov veku, resp. staršie dieťa, ak vyžaduje nepretržitú opateru
alebo faktická nemožnosť umiestniť dieťa do zariadenia poskytujúceho dennú starostlivosť v danom

mieste alebo faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste zodpovedajúce jeho fyzickým
a duševným schopnostiam. Bez preukázanie neschopnosti sám sa živiť a dôvodu tejto neschopnosti
nemôže byť navrhovateľ v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela úspešný; z
úspešného preukázania neschopnosti sám sa živiť a dôvodnosti tejto neschopnosti však ešte nevyplýva,
že nárok navrhovateľa na určenie príspevku na rozvedeného manžela je už tým samým opodstatnený.

Súd je totiž povinný ďalej skúmať i potreby, schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu. Pokiaľ sa
preukáže, že pomery odporcu neumožňujú priznať navrhovateľovi príspevok na rozvedeného manžela,
navrhovateľ v konaní nebude mať úspech a príspevok mu nebude priznaný. Rovnako by súd nemohol
vyhovieť návrhu a výživné na rozvedeného manžela priznať, ak by v konaní bolo preukázané, že
o výživné žiada ten z manželov, ktorý sa prevažne podieľal na rozvrate manželstva a sám hrubo

zanedbával svoje manželské povinnosti (§ 72 ods. 2 a § 75 ods. 2 Zákona o rodine).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, dospel potom súd k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný.
Súd nemá pochybnosti o tom, že navrhovateľka zo svojho invalidného dôchodku 161,50 € mesačne
nie je schopná pokryť všetky svoje nevyhnutné potreby. Taktiež súd nemá pochybnosti o tom, že v
dôsledku svojej invalidity si navrhovateľka nie je schopná svoj príjem zvýšiť vlastným pričinením. Z tohto

pohľadu sú základné predpoklady pre priznanie príspevku na rozvedeného manžela v prejednávanejveci splnené. Ako však bolo vyššie uvedené, ďalšou podmienkou ( a to kumulatívnou podmienkou )
pre vyhovenie žalobnému návrhu je i tá skutočnosť, že platenie príspevku na výživu rozvedeného
manžela je v možnostiach a schopnostiach povinnej osoby, t. j. odporcu. Z vykonaného dokazovania

ohľadne majetkových pomerov odporcu, ktorá skutočnosť nakoniec nebola v konaní spornou je zrejmé,
že odporcov mesačný príjem je vo výške okolo 8.000,- Sk. Vychádzajúc z takéhoto príjmu odporcu ako
povinnej osoby je súd potom toho názoru, že samotné pomery odporcu neumožňujú, aby prispieval
navrhovateľke ako svojej bývalej manželke na výživu. Takýto príjem totiž postačuje odporcovi len a
len na zabezpečenie jeho základných osobných potrieb. Z uvedeného dôvodu súd žalobnému návrhu

nevyhovel, a tento v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Plne úspešnému odporcovi vzniklo v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. proti neúspešnej navrhovateľke právo
na náhradu trov konania. Nakoľko z obsahu spisu však nevyplýva, že by odporcovi nejaké trovy konania
vznikli, rozhodol súd ako je uvedené vo výroku a náhradu trov konania odporcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, aka) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.