Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Mária Tóthová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/194/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108209090

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu M. N. D., IČO XX. XXX.
XXX,. zastúpeného Mgr. Z. D., advokátkou so sídlom D. N. V., B. ul. XXXX/XXX. proti žalovanej J. Z.,
štátnej občianke SR, posledne bytom N. D., P. J. X/X-XX. o zaplatenie 56.998,- Sk (1.891,99 Eur) takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie úroku z omeškania 8,5 % od 1.7.2007 do 21.2.2009 s a

z a s t a v u j e.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.891,99 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 22.2.2009

do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 400,04 Eur, Mgr. Z. D., advokátke, všetko do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca uviedol, že žalovaná mala v nájme byt, za ktorý neplatila nájomné a úhrady spojené s užívaním
predmetného bytu. Z toho dôvodu jej bola daná výpoveď z tohto nájmu. Po uplynutí výpovednej lehoty
sa žalovaná z bytu nevysťahovala a užívala ho v roku 2006 bez právneho dôvodu. Vzhľadom na
túto skutočnosť poukázal žalobca na to, že žalovanej vzniklo bezdôvodne obohatenie a požadoval
jeho zaplatenie vo výške zodpovedajúcej ekvivalentu nájomného. Žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k
zaplateniu sumy 56.998,- Sk s 8,5 % úrokom, ako aj k náhrade trov konania.

Pobyt žalovanej sa súdu nepodarilo zistiť, preto súd postupoval pri doručovaní v predmetnej veci podľa
§ 48 ods. 4 O.s.p. Uznesením zo dňa 4.2.2009 zverejnil na úradnej tabuli súdu, že bude doručovať

zásielky pre žalovanú ukladaním v spise.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, oboznámením zmluvy o nájme,
výpoveďou z nájmu, evidenčným listom pre výpočet úhrady za užívanie bytu, vyúčtovaním dodávok
plynu, elektriny vyúčtovania za nájom a služby spojené s užívaním bytu a zistil tento skutkový stav:

Z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 20.8.2002 (v znení jej dodatku) mal súd za preukázané, že žalovaná
bola nájomkyňou bytu č. XX na X. poschodí v dome súpisného čísla X na uliciP. J. v N. D.. Tento nájomný vzťah sa skončil dňom 31.12.2004 v dôsledku výpovede doručenej žalovanej
dňa 29.9.2004, nakoľko žalovaná túto výpoveď nenapadla na súde neplatnosťou. Od tejto doby bývala
žalovaná v predmetnom byte bez právneho dôvodu.

Podľa § 80 písm. b/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo porušenia zákona.

Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák. musí byť vydané všetko, čo bolo nadobudnuté bezdôvodným obohatením.
Ak to nie je možné, zvlášť preto, že obohatenie záležalo vo výkonoch, musí byť poskytnutá peňažná
náhrada.

Inštitút bezdôvodného obohatenia uvedený v citovaných zákonných ustanoveniach vyjadruje zásadu,
že nikto sa nesmie obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech

vrátiť. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku
ktorému dochádza tým, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému
neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. Ku získaniu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade
dochádza momentom prijatia plnenia.

Aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodne obohatenie je

ten, na koho úkor bolo bezdôvodne obohatenie získané. Pasívne legitimovaným je ten, koho majetok
sa na úkor druhého bezdôvodne zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci to malo v
súlade so zákonom nastať.

Zo zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že žalobca ako vlastník domu v ktorom sa
nachádzal byt užívaný žalovanou bol aktívne legitimovaný k podaniu predmetnej žaloby.

V prejednávanej veci zo skutkových zistení vyplynulo, že žalovaná užívala v dobe, za ktorú žalobca
uplatňuje svoj nárok byt č. XX v dome súpisného čísla X na ulici P. J. v N. D. bez toho, aby so žalobcom
mala uzavretú novú nájomnú zmluvu (potom ako zanikla zmluva predchádzajúca). Je teda pasívne
legitimovaná v tomto spore.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná získala majetkovú hodnotu spočívajúcu v užívaní

bytu bez právneho dôvodu. Vznikla jej teda povinnosť vrátiť túto hodnotu, resp. poskytnúť finančnú
náhradu za užívanie bytu, nakoľko túto majetkovú hodnotu nemožno vydať in natura ako má na mysli
ustanovenie § 458 ods. 1 Obč. zák. V prípade užívania cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy, spočíva
obohatenie užívateľa v tom, že vykonával právo nájmu k cudzej veci. Užívateľ nie je schopný takto
spotrebované plnenie vrátiť, a preto v zmysle citovaného ustanovenia § 458 ods. l Obč. zák., je povinný

nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady, ktorá musí zodpovedať peňažnému
oceneniu získaného obohatenia.

Majetkovým vyjadrením prospechu, ktorý získala žalovaná je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá
čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci, spravidla vo forme nájmu a
ktorú by nájomca bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy, ak by bola uzavretá. Ak spočívalo v danom

prípade obohatenie sa žalovanej v tom, že užívala byt, je jej prospechom hodnota jeho užívania, ktorúmusížalobcovivydať,tedazaplatiť.Zajedenásťmesiacov predstavujevýškabezdôvodnéhoobohatenia
z titulu užívania bytu sumu 25.300 Sk (11 x 2.300,- Sk).

Hodnota dodávok plnení spojených s užívaním bytu po vyúčtovaní predstavuje sumu 31.698,- Sk. Spolu

teda žalovaná dlhuje žalobcovi 56.998,- Sk, t.j. 1.891,99 Eur.

Podľa § 517 ods. l,2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide
o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj úrok z
omeškania, výšku úroku stanovuje vykonávací predpis.

Takýmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré v ustanovení § 3 určuje
výšku úroku dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej ku dňu

omeškania. V čase vzniku omeškania žalovanej, to znamená v deň nasledujúci po dátume 22.2.2009 (po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o ukladaní zásielok v spise), odkedy žalobca požadoval úrok z
omeškania bola výška úrokov z omeškania 4 ,25 % teda nárok žalobcu na úrok by predstavoval 8 %.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú
náhradu trov konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok v sume 3.414,- Sk (113,32 Eur) a

trovy právneho zastúpenia vo výške 286,72 Eur (3 úkony á 81,33 eur + 2 x režijný paušál 6,31 Eur +
6,95 Eur a náhrada za stratu času za dve polhodiny á 11,58 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania

- bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.