Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 20, 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/157/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106224523
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa Oldřicha Šedého, bytom
Púchov, Obrancov mieru č. 1154/10, zastúpeného JUDr. Michalom Rosinom, advokátom so sídlom v
Púchove, Továrenská č. 109 proti odporcovi Stavebnému bytovému družstvu Púchov, so sídlom Púchov,
Námestie Slobody č. 560, IČO: 36 016 641, zastúpenému JUDr. Soňou Baginovou, advokátkou so

sídlom v Púchove, Royova č. 806, o zaplatenie 557,90 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. októbra 2007, č.k. 18C/157/2006-176, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo veci samej p o t v r d z u j e .

Výrok o trovách prvostupňového konania m e n í tak, že odporcovi sa náhrada trov konania n
e p r i z n á v a .

Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh , ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcu
zaplatenia 16.807,39 Sk ( 557,90 eur ). Uviedol, že podaným návrhom sa navrhovateľ po úprave

žalobného petitu domáhal od odporcu zaplatenia 36.440,47 Sk ( 1.209,60 eur ) titulom
vydania bezdôvodného obohatenia ako preplatku na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu
za roky 1997-2002. Rozsudkom tamojšieho súdu, č.k. 8C/729/2000-476 zo dňa 26.1.2005 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 5Co/102/2005-519 zo dňa 24.5.2006, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21.8.2006, bol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 19.633,08 Sk ( 651,70 eur )
zamietnutý, a to v časti o zaplatenie 18.012,08 Sk ( 597,89 eur ) z dôvodu, že navrhovateľ sa domáhal

preplatkov za roky 1997-2002 v uvedenej výške napriek tomu, že ich v skutočnosti odporcovi nikdy
nezaplatil a v časti o zaplatenie 1.621,- Sk ( 53,81 eur ) z dôvodu, že súd mal preukázané, že táto
suma bola vrátená manželke odporcu dňa 17.9.1997. Návrh v časti o zaplatenie 16.807,39 Sk ( 557,90
eur ) vylúčil na samostatné konanie, nakoľko uvedená suma obsahovala položky, u ktorých bola sporná
správnosť ich vyúčtovania odporcom. Predmetom tohto konania bolo zistenie, či nájomné a náhrady
za služby spojené s užívaním bytu navrhovateľa boli odporcom vyúčtované správne. Za týmto účelom
ustanovil v konaní znaleckú organizáciu, ktorá v znaleckom posudku č. 23/2007 dospela k záveru,

že navrhovateľ za roky 1997-2002 nemal voči odporcovi žiaden preplatok na platbách spojených s
užívaním jeho bytu č. 15 na ul. Obrancov mieru č. 1154/10 Púchove ( anuita, poplatok za káblovú
televíziu, dodávku teplej vody, dodávku studenej vody, fond opráv, poplatok za výkon správy ), naopak
celkový finančný nedoplatok navrhovateľa voči odporcovi za uvedené roky predstavuje čiastku 6.335,-
Sk ( 210,28 eur ). Znalecký posudok vyhodnotil súd prvého stupňa ako komplexný, vierohodný, logickýs tým, že závery znaleckého posudku obsahujú odpovede na súdom uložené úlohy. Vzhľadom k
vykonanému dokazovaniu, najmä zo záverov znaleckého posudku č. 23/2007, dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa nebol dôvodný. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému

odporcovi náhradu trov konania vo výške 15.712,- Sk ( 521,54 eur ).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci, nesprávne vec posúdil po právnej stránke, svojím postupom odňal
navrhovateľovi možnosť konať pred súdom a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Uviedol, že sa podaným návrhom domáhal podrobného preskúmania správnosti
a oprávnenosti všetkých s prejednávaným obdobím súvisiacich položiek na uvádzaných vyúčtovaniach
odporcom, čo súd prvého stupňa, podľa jeho názoru, nevykonal správne. Tvrdil, že súdu oznámil svoje
námietky proti vypracovanému znaleckému posudku, ktoré odôvodňoval tým, že znalecká organizácia
ho neoslovila za účelom predloženia listinných dôkazov, ktoré by podľa neho mohli ovplyvniť výsledok
znaleckého posudku. Vytýkal súdu prvého stupňa, že napriek tejto skutočnosti považoval za hlavný

dôkaz v danej veci práve uvedený znalecký posudok a osvojil si jeho záver. Trval na tom, že jednotlivé
body a položky vyúčtovaní, ich oprávnenosť a správnosť mali byť preskúmané znaleckou organizáciou
pri vyhotovovaní znaleckého posudku v jeho prítomnosti. Nepovažoval za správny postup súdu prvého
stupňa, keď napriek jeho písomnému ospravedlneniu pojednávanie dňa 17.10.2007 neodročil, a to i
napriek žiadosti jeho zástupkyne o odročenie pojednávania. Týmto postupom súdu mu bola odňatá

možnosť konať pre súdom. Súčasne namietal správnosť rozsudku aj v časti trov konania a domáhal sa
použitia ust. § 150 O.s.p. z dôvodu, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd
náhradu trov konania celkom alebo v časti priznať. Tieto dôvody videl vo svojej sociálnej situácii - je
dôchodcom s minimálnym príjmom a súdom mu v tomto konaní bolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov. Navrhovateľ vo svojom podaní vzniesol námietku zaujatosti zákonnej sudkyne.

Odporca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

Krajský súd prejednal vec podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho
dôvodov, vo veci nariadil pojednávanie, uskutočnil výsluch navrhovateľa a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Občianske súdne konanie je ovládané prejednacou zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť

skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Dokazujú sa
len tie skutočnosti, ktoré zostávajú medzi účastníkmi sporné. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci konania.
Platí zásada, že každý z účastníkov ( a teda nielen navrhovateľ, ktorý sa domáha určitého práva

alebo nároku ) preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v
spore, pričom právne posúdenie uplatneného nároku spočíva na súde. Odvolací súd môže hodnotenie
dôkazov, vykonané okresným súdom, preskúmavať len vtedy, pokiaľ je toto hodnotenie v rozpore s
pravidlami logického myslenia. Odvolací súd je v sporovom konaní viazaný skutkovým stavom tak, ako

hozistilsúdprvéhostupňa,dokazovanievpotrebnomrozsahuopakujelenvtedy,akmázato,žeokresný
súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 213 ods. 2 O.s.p. )
a doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkmi môže za podmienky, že ich
nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol alebo za podmienok ustanovených v § 205a
O.s.p. ( § 213 ods. 3 O.s.p. ).

V predmetnej veci prevzal krajský súd skutkové zistenia okresného súdu, ktorý vykonal všetky
účastníkmi navrhnuté dôkazy a na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam. Neboli splnené ani podmienky na doplnenie dokazovania podľa § 205a O.s.p..Navrhovateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom
( odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. ), keď súd napriek
jeho písomnému ospravedlneniu neodročil pojednávanie určené na deň 17.10.2007.

O procesnú vadu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, spočívajúcu v odňatí možnosti konať
pred súdom, ide len vtedy, ak súd v priebehu konania neumožnil účastníkovi realizovať práva priznané
muObčianskymsúdnymporiadkom.Takýmtoprávomúčastníkaobčianskehosúdnehokonaniajeiprávo
na prejednanie veci v jeho prítomnosti ( čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky ). To ale
neznamená, že by súd vôbec nemohol rozhodnúť v neprítomnosti účastníka, možnosť byť prítomný na

súdnom konaní však musí účastníkovi vždy poskytnúť.

Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka na súdnom konaní
Občiansky súdny poriadok zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak nie je ustanovené inak, aby na
prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je
potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla
najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať ( § 115 ods. 1,2 O.s.p. ). Je potom

na účastníkovi, či svoje právo využije. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania, môže súd vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom
na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy ( § 101 ods. 2 O.s.p. ).

Z obsahu spisu vyplýva, že pojednávanie pred prvostupňovým súdom bolo nariadené na deň

17.10.2007. Predvolanie na pojednávanie bolo navrhovateľovi doručené dňa 10.9.2007, jeho právnemu
zástupcovi dňa 11.9.2007. Podaním zo dňa 18.9.2007, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa
24.9.2007, navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu svojho nepriaznivého
zdravotného stavu. Nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd prvého stupňa na tomto pojednávaní vec
prejednal v neprítomnosti odporcu ( § 101 ods. 2 O.s.p. ), ale za prítomnosti jeho právneho zástupcu,

vypočul Ing. Jozefa Kačenku, osobu zodpovednú za výkon znaleckej činnosti ustanovenej znaleckej
organizácie, ktorý sa podrobne vyjadril k námietkam navrhovateľa a odporcu k znaleckému posudku
a poučil účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Následne zástupca navrhovateľa požiadal o odročenie
pojednávaniazdôvodu,žesabudesnažiťouzavretiemimosúdnejdohodysodporcomakoispoukazom
na skutočnosť, že navrhovateľ nie je prítomný na pojednávaní z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu

a sťaženej komunikácie s ním, nevedel uviesť, či má návrhy na doplnenie dokazovania. Súd prvého
stupňa uznesením, vyhláseným na pojednávaní, jeho návrhu na odročenie pojednávania nevyhovel,
následne vyhlásil dokazovanie za skončené a po prednese záverečných rečí vyhlásil rozsudok.

V prejednávanej veci bol postup súdu prvého stupňa v súlade s citovaným ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
umožňujúcom súdu vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu

nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania ( o odročenie
pojednávania nepožiadal ani jeho právny zástupca prítomný na pojednávaní, ktorý o odročenie
pojednávania požiadal až pred záverom pojednávania ). Z tohto predpokladu vychádza aj ust. § 119
ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. V tejto súvislosti
treba zdôrazniť, že ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní samo o sebe nezahŕňa žiadosť o odročenie

pojednávania. Ak navrhovateľ nepožiadal o odročenie pojednávania a súd prvého stupňa za týchto
okolností vo veci pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti, ale za prítomnosti jeho právneho zástupcu,
neporušil tým žiadne právo patriace navrhovateľovi ako účastníkovi konania. Je tiež potrebné uviesť, že
odvolací súd umožnil navrhovateľovi, aby v danej veci vypovedal pred odvolacím súdom ako účastník
konania dňa 20.5.2010.

Z týchto dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.
v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. nie je daný.

.Navrhovateľvpodanomodvolaníďalejnamietal,ženesúhlasísozávermiznaleckéhoposudkuzdôvodu,
že tento bol vypracovaný znaleckou organizáciou bez jeho súčinnosti. Tvrdil, že disponuje listinnými
dôkazmi, ktoré by podľa jeho názoru mohli ovplyvniť výsledok znaleckého dokazovania. Navrhovateľ

teda namietal, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ). Jedná sa o odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. e) O.s.p., ktorý je daný v prípade, že účastník oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky v
súlade s ust. § 205a ods. 1 písm. c) a d) a z týchto skutočností vyplynie skutkový stav, ktorý je v rozpore
so zisteným skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutého rozhodnutia.

Vsúvislostistýmtouplatnenýmodvolacímdôvodomjepotrebnépoukázaťnauznesenieokresnéhosúdu
zo dňa 19.10.2006, č.k. 18C/157/2006-25, ktorým v danej veci ustanovil znaleckú organizáciu a uložil
jej vypracovanie znaleckého posudku. Súčasne uložil účastníkom konania, aby znaleckej organizácii
poskytli potrebné informácie a dali k dispozícii všetky podklady k vypracovaniu znaleckého posudku.
Uvedené rozhodnutie navrhovateľ prevzal dňa 27.10.2006, jeho právny zástupca dňa 31.10.2006, a
preto navrhovateľovi nič nebránilo, aby znaleckej organizácii zaslal všetky listinné dôkazy, ktorými

disponoval a poskytol všetky informácie, ktoré považoval za potrebné k vypracovaniu znaleckého
posudku. Naopak, citované rozhodnutie mu priamo túto povinnosť ukladalo. Pokiaľ navrhovateľ túto
svoju povinnosť nesplnil, nie je možné ustáliť, že znalecká organizácia porušila svoje povinnosti tým, že
znaleckýposudokvypracovalabezsúčinnostisnavrhovateľom.Jetiežpotrebnéuviesť,žeosobnáúčasť
navrhovateľa pri vypracovaní znaleckého posudku, ktorej sa navrhovateľ domáhal a svoju neúčasť na

jeho vypracovaní vytýkal znaleckej organizácii, je v občianskom súdnom konaní neprípustná, nakoľko
by došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov.

Odvolací súd tiež poukazuje v súvislosti s predmetným odvolacím dôvodom na výpoveď navrhovateľa
ako účastníka konania pred odvolacím súdom na pojednávaní dňa 20.5.2010, keď opakovane
deklaroval, že všetky listinné dôkazy, ktorými disponuje, sa nachádzajú v súdnom spise, žiadne iné

listinné dôkazy nemá a domáha sa len ich prešetrenia odvolacím súdom.

Ak závisí rozhodnutie súdu od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, čo je i prípad
danej veci, ustanoví súd po výsluchu účastníkov znalca, ktorého vyslúchne, pričom môže znalcovi uložiť,
aby posudok vypracoval písomne ( § 127 ods. 1 O.s.p. ). S písomným posudkom bez vyslúchnutia
znalca sa môže súd uspokojiť len v odôvodnených prípadoch, a to predovšetkým vtedy, ak posudok

je komplexný, obsahuje úplné odpovede na súdom položené otázky, vychádza zo zásad správneho
formálno-logického uvažovania a účastníci jeho závery nespochybňujú závažnými námietkami. Súd
nemôže sám hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti ani odstraňovať jeho
prípadné chyby v písaní a počítaní. Ak sú zo strany účastníkov konania vznesené námietky k záverom
posudku, alebo, ak má súd po posúdení logickej stavby posudku pochybnosti o presvedčivosti jeho

záverov, musí vždy pristúpiť k výsluchu znalca. Takýto procesný postup uprednostňuje aj Občiansky
súdny poriadok v citovanom zákonnom ustanovení. Výsledkom výsluchu znalca k sporným otázkam
súdom a umožnenie kladenia otázok účastníkom konania môže byť buď odstránenie nejasných, resp.
nepresvedčivých záverov znalca v posudku, alebo v prípade, že posudok nie je dostatočne presvedčivý
ani po výsluchu znalca, môže ho súd dať preskúmať inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej

inštitúcii. Súd bez vykonania ďalšieho znaleckého dokazovania alebo iného zrejmého dôkazu sám
nemôže robiť odborné závery.

Súd prvého stupňa postupoval v súlade s deklarovaným postupom, ustanovil znaleckú organizáciu za
účelom vypracovania znaleckého posudku, po jeho vypracovaní tento doručil na vyjadrenie účastníkom
a po vznesení námietok proti znaleckému posudku zo strany oboch účastníkov nariadil výsluch osoby,

ktorá za znaleckú organizáciu zodpovedá za závery znaleckého posudku, a to Ing. Jozefa Kačenku,
ktorý všetky námietky účastníkov riadne vysvetlil a doplnil na pojednávaní dňa 17.10.2007. Následne
súd znalecký posudok vyhodnotil ako komplexný, vierohodný, logický s tým, že závery znaleckého
posudku obsahujú odpovede na súdom uložené otázky. Súd prvého stupňa a ani súd odvolací nemohol
urobiť iné odborné závery, ako znalecký ústav ustálil vo svojom znaleckom posudku. Kontrolné znalecké

dokazovanie nebolo navrhovateľom navrhované.Z týchto dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p.
nebol daný.

Navrhovateľ namietal tiež odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1

písm. g) O.s.p., keď tvrdil, že vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa.

Základným právom účastníka občianskeho súdneho konania je, aby jeho vec bola prejednaná a
rozhodnutá nestranným súdom ( čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ), ktoré právo je zabezpečené
vylúčením sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre jeho zaujatosť ( § 12 až § 16
O.s.p. ). Súčasťou tohto práva však nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť
vždy označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci. Obsahom tohto základného

práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý kvalifikovaný
návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a
rozhodnúť o ňom, s výnimkou tej situácie, že dôvodmi na vylúčenie sudcu sú okolnosti, ktoré spočívajú
v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci ( § 14 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 15.10.2008 ).

V danej veci navrhovateľ dôvodil, že vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa. Odvolací súd sa s jeho

tvrdením nestotožnil, nakoľko z obsahu spisu nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by bola zákonná
sudkyňa vylúčená z prejednania a rozhodnutia tejto veci. Tvrdenie navrhovateľa, že zákonná sudkyňa
veci nerozumie a nemôže preto vo veci spravodlivo rozhodnúť, vyjadrenie nedôvery navrhovateľom
zákonnej sudkyni, prípadne žiadosti o jej výmenu, tvrdenia, že sudkyňa rozhoduje o niečom inom, ako
navrhovateľ žiadal, nie sú dôvodmi, ktoré by mohli objektívne spôsobiť jej vylúčenie z prejednania a

rozhodnutia v tejto veci. Inštitút vylúčenia sudcu je totiž objektívnou procesnou kategóriou, a preto
vylúčenie sudcu nastáva priamo zo zákona a nie až výrokom nadriadeného súdu.

Z tohto dôvodu odvolací súd mal za to, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.,
§ 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. nie je daný.

Pokiaľ navrhovateľ mienil svojim odvolaním vzniesť námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni - JUDr.

Gabriele Janákovej, je potrebné uviesť, že odvolací súd nezistil žiadne zákonom predpokladané
skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v tejto veci.
Ak navrhovateľ svoju zaujatosť odôvodňoval len dôvodmi spočívajúcimi v postupe súdu v konaní , na
túto námietku, ktorá nespĺňala zákonom predpísané náležitosti, podľa § 15a ods. 5 O.s.p. neprihliadal.

Záverom považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že tvrdenia navrhovateľa, že súd prvého stupňa

rozhodol o niečom inom, ako sa navrhovateľ svojím návrhom vo veci samej domáhal, nie sú pravdivé.
Jeho návrh na začatie konania bol na výzvu súdu podrobne špecifikovaný jeho právnym zástupcom
ešte v konaní sp. zn. 8C/729/2004 ( č.l. 215-220 uvedeného spisu ) a na návrh jeho právneho zástupcu
súd prvého stupňa uznesením zo dňa 11.2.2004, č.k. 8C/729/2004-223 pripustil zmenu návrhu v znení
požadovanom navrhovateľom, resp. jeho právnym zástupcom a o tomto návrhu súd prvého stupňa ďalej

konal a rozhodoval.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny vo veci samej potvrdil.

Ďalej sa odvolací súd zaoberal dôvodmi odvolania navrhovateľa proti trovám prvostupňového konania.

Jednou z hlavných zásad, z ktorých vychádza Občiansky súdny poriadok ( O.s.p. ) v ustanoveniach o
náhrade trov konania, je zásada zodpovednosti za výsledok, podľa ktorej účastník má nárok na náhradu

trov konania potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva vtedy, ak mal úspech vo veci. Táto
zásadajevyslovenávust.§142ods.1O.s.p.ariadilsaňouajsúdprvéhostupňaprisvojomrozhodovaní
o trovách tohto konania.Pokiaľ navrhovateľ poukazoval v súvislosti s rozhodnutím súdu prvého stupňa o trovách konania na
svoju sociálnu situáciu, keď jediným zdrojom jeho príjmu je starobný dôchodok, musel sa odvolací súd
zaoberať otázkou možného použitia ust. § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p..

Podľa § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Aplikáciaust.§150O.s.p.vzneníúčinnomdo14.10.2008,akoivsúčasnomznení §150ods.1prvá
veta O.s.p. umožňuje súdu výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať, ak sú preto
dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Pri takomto rozhodovaní musí ísť o celkom výnimočný prípad,
pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov.

Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba podľa ustálenej súdnej praxe prihliadať na
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré
viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoja v konaní. Pri hodnotení pomerov účastníkov
je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho účastníka, ktorý by mal trovy konania zaplatiť, ale treba
zohľadniť aj dopad tohto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ je starobným dôchodcom, vo vysokom veku, má zdravotné
problémy a jeho jediným zdrojom príjmu je starobný dôchodok. Vzhľadom k jeho finančným a sociálnym
pomerom bol v konaní oslobodený od súdnych poplatkov a na bránenie jeho práva mu bol v konaní
ustanovený zástupca z radov advokátov, ktorému bude štát hradiť trovy právneho zastúpenia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci sú dôvody hodné

osobitného zreteľa pre použitie ust. § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p., ktoré spočívajú v nepriaznivých
sociálnych pomeroch na strane navrhovateľa. Aplikáciou citovaného zákonného ustanovenia v tomto
konkrétnomprípadedôjdekodstráneniuneprimeranejtvrdostizákonavočinavrhovateľovi,pričomkaždý
z účastníkov bude sám znášať trovy vzniknuté mu v tomto konaní. S prihliadnutím na pomery odporcu,
ktorý je právnickou osobou, dospel odvolací súd k záveru, že toto rozhodnutie nezasiahne neprimerane

do jeho majetkových pomerov, na ktorú skutočnosť tiež prihliadal.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania
zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 a § 150 ods.
1 O.s.p. a úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na vyššie

uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa pre takéto rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .