Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 21, 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/82/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110201822
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. R. Z.,

štátneho občana Slovenskej republiky, bytom T., O. XXXX/XX,. 2/ M. Z., štátnej občianky Slovenskej
republiky, bytom T., Š. XXXX/XX,. obaja v konaní zastúpení JUDr. J. K., advokátom, so sídlom T., L. X
proti odporcovi V. Š., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom T., B. XX,. v konaní zastúpený A. K.
JUDr. A. J., spol. s r.o., so sídlom T., N. S.. A. XXX/XX. o zaplatenie 8.298,48 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom 1) a 2) spoločne a nerozdielne istinu 8.298,48 eur spolu s
9 % ročným úrokom z omeškania od 09.10.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 868,67
eur, k rukám JUDr. J. K., advokáta, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali od odporcu zaplatenia istiny 8.298,48 eur spolu s 9 %

ročným úrokom z omeškania od 9.10.2009 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Uviedli, že od odporcu kúpnou zmluvou zo dňa 3.9.2001 kúpili byt č. XX. v dome súp.č. 1718 na
O. ulici v T. za kúpnu cenu 800.000,- Sk /26.555,14 eur/. Rozsudkom tunajšieho súdu v konaní sp.
zn. 13C/153/2004 bolo určené, že predmetný byt patrí do dedičstva po poručiteľke T. K. z dôvodu.
že kúpna zmluvou, ktorou navrhovatelia predmetný byt kúpili je absolútne neplatná. Navrhovatelia
vyzvali odporcom listom na vrátenie kúpnej ceny, ktorý list odporca prevzal dňa 8.10.2009. Odporca
odmietol kúpnu cenu vrátiť v uplatňovanej výške a oznámil, že je ochotný navrhovateľom zaplatiť len

7.733,19 eur /232.970,- Sk/, pretože on predal predmetný byt za takúto cenu. Keďže navrhovatelia zatiaľ
nedisponujú dôkazom, že odporcovi v skutočnosti na

15C82/2010

kúpnu cenu vyplatili 800.000,- Sk, tak si uplatňujú len 8.298,48 eur /250.000,- Sk/, čo bola kúpna cena
bytu podľa kúpnej zmluvy.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Poukázal na to, že predmetný byt navrhovateľom
predal kúpnou zmluvou za kúpnu cenu 250.000,- Sk. Listom zo dňa 20.12.2005 doručeným odporcovi
dňa 8.1.2006 navrhovatelia od kúpnej zmluvy odstúpili a vyzvali odporcu na vrátenie kúpnej ceny
vo výške 850.000,- Sk. Pretože odporca byt predal navrhovateľom za kúpnu cenu 250.000,- Sk, na

výzvu navrhovateľov nereagoval. Odstúpením od kúpnej zmluvy sa kúpna zmluva zrušila a odporcovi
vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľom kúpnu cenu dňom nasledujúcim po doručení výzvy, teda dňa
9.1.2006. Od uvedeného dňa začala navrhovateľom plynúť dvojročná premlčacia doba, aby si svoj
nárok na vrátenie kúpnej ceny uplatnili na súde. Tento nárok si však navrhovatelia uplatnili až návrhom
doručeným súdu dňa 26.1.2010, teda po uplynutí premlčacej doby. Odporca teda vznáša námietkupremlčania. Nedostatkom podaného návrhu navrhovateľ je aj absencia právneho titulu, o ktorý by mohli
opierať svoj právny dôvod na vrátenie kúpnej ceny. Rozsudok Okresného súdu Trenčín vo veci sp. zn.
13C/153/2004 nezakladá hmotnoprávny nárok na vrátenie kúpnej ceny, keď sa jednalo o rozsudok o

určení vlastníckeho práva.

Vec súd prejednal na pojednávaní dňa 21.9.2010, na ktorom sa nezúčastnil odporca a jeho právny
zástupca. Títo svoju neprítomnosť ospravedlnili v deň pojednávania písomne z dôvodu, že krátkosti
času na prípravu pojednávanie, keď odporca splnomocnil svojho právneho zástupcu zastupovaním
v predmetnej právnej veci dňa 20.9.2010. Vzhľadom na skutočnosť, že odporcovi bolo doručené

predvolanie na pojednávanie určené na deň 21.9.2010 do vlastných rúk už dňa 10.8.2010 a teda mal
dostatok času na zvolenie si právneho zástupcu pre toto konanie tak, aby mal tento dostatok času
na prípravu pojednávania. Z týchto dôvodv súd nepokladal ospravedlnenie odporcu a jeho právneho
zástupcu za dôvodné a vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa 1/ a oboznámením obsahu výpisu z LV č. 5847 pre
k.ú. T., kúpnej zmluvy uzatvorenej účastníkmi konania dňa 3.9.2001, listu navrhovateľov odporcovi zo

dňa 5.10.2009, odpovede odporcu na tento list zo dňa 29.10.2009, pripojených spisov tunajšieho súdu
sp. zn. 7C/317/2000 a 13C/153/2004 a zistil tento skutkový stav:

Z výpovede navrhovateľa 1/ a obsahu kúpnej zmluvy, ktorú účastníci uzatvoril dňa 3.9.2001 mal
súd za preukázané, že odporca ako predávajúci predal navrhovateľom ako kupujúcim byt č. XX.
nachádzajúci sa na X.. poschodí bytového domu súp.č. 1718, or.č. XX. na ulici O. v T. spolu s príslušným

spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu súp.č. 17187 a pozemku
parc.č. 1531/10, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. 5847, k.ú. T.. Podľa čl. III uvedenej zmluvy bolo
medzi účastníkmi dohodnutá kúpna cena za predmet kúpy vo výške 250.000,- Sk, ktorá bola odporcovi
ako predávajúcemu zaplatená v celosti pred podpisom zmluvy. Tvrdenia navrhovateľa 1/, že kúpna cena
bola v skutočnosti 800.000,- Sk, ktorú sumu aj odporcovi navrhovatelia vyplatili, neboli v konaní nijako

preukázané.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 7C/317/2000-142 zo dňa 21. februára 2003 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne ako súdu odvolacieho č.k. 19Co/184/2003-184 zo dňa 8. apríla
2004, ktoré rozhodnutia sú súčasťou spisu tunajšieho súdu sp. zn.7C/317/2000, bolo preukázané,
že predmetný byt č. XX. spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckom podielom na spoločných častiach a

zariadeniach domu a na pozemku bol pred jeho predajom navrhovateľom predmetom viacerých kúpnych
zmlúv.Konkrétnesajednalookúpnuzmluvu,ktorúakopredávajúcauzatvorilaT.K.,rod.O.akupujúcaJ.
K. dňa 12.11.1999 a následnú kúpnu zmluvu, ktorú uzatvorila J. K. ako predávajúca a odporca V. Š. ako
kupujúci a z ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech odporcu povolený
O. Ú. v T., odbor katastrálny dňa 16.5.200 pod č. V 1409/2000. Okresný súd Trenčín vyššie uvedeným

rozsudkom určil, že obe predmetné kúpne zmluvy sú neplatné. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva,
že kúpna zmluva uzatvorená T. K., rod. O. ako predávajúcou a J. K. ako kupujúcou dňa 12.11.1999 je
absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keď zo strany predávajúcej
chýbala slobodná i vážna vôľa túto zmluvu uzatvoriť. Z uvedeného dôvodu je potom podľa súdu neplatná
aj následná kúpna zmluva uzatvorená J. K. ako predávajúcou a odporcom V. Š. ako kupujúcim, keď

predávajúca nemohla na kupujúceho previesť vlastnícke právo k predmetnému bytu, ktoré z dôvodu
absolútnej neplatnosti predchádzajúcej kúpnej zmluvy nemala. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací
vyššie uvedeným rozsudkom zo dňa 8. apríla 2004 odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil. Rozsudok odvolacieho súdu je právoplatný dňom 24.5.2004.

ZrozsudkuOkresnéhosúduTrenčínč.k.13C/153/2004-197zodňa27.mája2009vspojenísrozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne ako súdu odvolacieho č.k. 19Co/191/2009-213 zo dňa 28. augusta 2009
vyplýva,ževyššieuvedenýmrozsudkomtunajšísúdurčil,žepredmetnýbytč.XX.aknemuprislúchajúci
spoluvlastníckypodielnaspoločnýchčastiachazariadeniachdomuanapozemkupatriadodedičstvapo
nebohej T. K., rod. O.. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd uviedol, že v konaní sp. zn. 7C/317/2000
bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou predmetné nehnuteľnosti T. K., rod. O. previedla na J.

K. i kúpnej zmluvy, ktorou posledne menovaná previedla následne tie isté nehnuteľnosti na odporcu V.Š.. Podľa vysloveného názoru súdu je potom absolútne neplatnou i kúpna zmluva, ktorou odporca V.
Š. predmetné nehnuteľnosti previedol do vlastníctva navrhovateľov 1, 2 Ing. R. Z. a jeho manželky M.
Z.. Z tohto dôvodu potom určil, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po už zomrelej T. K.,

rod. O.. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vyššie uvedeným rozsudkom tento rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2009.
Podľa výpisu z LV č. 5847 pre k.ú. T. je v súčasnosti T. K., rod. O. opätovne zapísaná v katastri
nehnuteľností ako výlučná vlastníčka predmetného bytu a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku a to titulom vyššie uvedeného

rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 13C/153/2004-197 zo dňa 27. mája 2009.

Listom zo dňa 5.10.2009 vyzvali navrhovatelia cestou svojho právneho zástupcu odporcu na vrátenie
kúpnej ceny za predmetný byt. Odporca výzvu podľa pripojenej doručenky prevzal dňa 6.10.2009.
Odporca na túto výzvu odpovedal listom zo dňa 29.10.2009, v ktorom potvrdil doručenie výzvy
navrhovateľov na vrátenie kúpnej ceny. Poukázal na to, že predmetný byt predal navrhovateľom za
kúpnu cenu 232.970,- Sk a keďže nedisponuje finančnými prostriedkami na vrátenie kúpnej ceny navrhol

vec riešiť tak, že by navrhovateľom postúpil svoju pohľadávku voči J. K., od ktorej on sám predmetný
byt odkúpil.

Takto dokazovaním zistený skutkový stav posúdil súd podľa ustanovení § 457 a § 107 v spojení s § 100
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že kúpna zmluva, ktorú účastníci uzatvoril dňa 3.9.2001 a
predmetom ktorej bol vyššie uvedený byt a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiachazariadeniachdomuakoajnapozemkubolaposúdenávsúdnomkonanívedenomnatunajšom
súde pod sp.zn. 13C/153/2004 ako absolútne neplatný právny úkon, pretože i kúpne zmluvy, ktoré

jej predchádzali a predmetom ktorých boli tie isté nehnuteľnosti boli v súdnom konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp.zn. 7C/317/2000 posúdené ako absolútne neplatné právne úkony. Z tohto dôvodu
potom bolo právoplatným rozsudkom súdu určené, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po
medzi časom zomrelej T. K., rod. O., ktorá je aj v súčasnosti zapísaná v katastri nehnuteľností ako ich
vlastníčka.

Pretože kúpna zmluva, ktorú účastníci uzatvorili je absolútne neplatným právnym úkonom, sú účastníci
podľa § 457 Občianskeho zákonníka povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostali. Odporca ako
predávajúci z tejto kúpnej zmluvy je tak povinný navrhovateľom vrátiť kúpnu cenu, ktorú podľa kúpnej
zmluvy dostal, teda 250.000,- Sk /v prepočte konverzným kurzom 8.298,48 eur/ a na druhej strane
majú navrhovatelia ako kupujúci povinnosť vrátiť vlastnícke právo k predmetu kúpy, ktoré mali dostať

podľa rovnakej kúpnej zmluvy. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry je pritom takáto povinnosť splnená
tým, že vlastnícke právo znovu nadobudne oprávnený vlastník, teda sa nemusí jednať práve o osobu
predávajúceho z kúpnej zmluvy ak len on sám takýmto skutočným vlastníkom nie je. V danej veci bolo
zistené, že pôvodná vlastníčka predmetných nehnuteľností je opäť zapísaná v katastri nehnuteľností
ako vlastník a preto má súd za to, že navrhovatelia svoju povinnosť podľa § 457 Občianskeho zákonníka

splnili. Preto je namieste už len splnenie povinnosti odporcu vrátiť navrhovateľom kúpnu cenu, ktorú
dostal podľa neplatnej kúpnej zmluvy.Pokiaľ ide o námietku premlčania práva navrhovateľov žiadať vrátenie kúpnej ceny, ktorú vzniesol
odporca, tu súd poukazuje na ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie
zohľadňuje synalagmatický záväzok účastníkov neplatnej zmluvy, keď títo si musia vzájomne vrátiť

plnenia, ktoré podľa neplatnej zmluvy dostali. Ak bola predmetom neplatnej zmluvy kúpa nehnuteľností,
teda prevod vlastníckeho práva za kúpnu cenu, je zrejmé, že ten, ktorý má predmet zmluvy vydať
nemôže namietať premlčanie

vlastníckeho práva vlastníka predmetu zmluvy, pretože vlastnícke právo sa podľa § 100 ods. 2 veta
prvá Občianskeho zákonníka nepremlčuje. Z tohoto dôvodu nemôže súd prihliadať ani na námietku

premlčaniaprávadruhejzmluvnejstranynavráteniezaplatenejkúpnejceny.Zmyslomtohtoustanovenia
je zachovať rovnováhu práv oboch zmluvný strán neplatnej zmluvy. Na uvedenom nič nemení ani
skutočnosť, že samotný predávajúci podľa kúpnej zmluvy nebol vlastníkom predmetu zmluvy.

Čo sa týka skutočností uvádzaných odporcom, že navrhovatelia od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpili a
odo dňa nasledujúceho po odstúpení im začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva na vrátenie
kúpnej ceny, tu súd uvádza, že platne odstúpiť možno len od platne uzatvorenej zmluvy. Ak je zmluva

absolútne neplatná, táto neplatnosť pôsobí od samého začiatku, ex tunc, a preto od takto neplatnej
zmluvy nemožno ani odstúpiť.

Na základe uvedených záverov súd uložil odporcovi povinnosť vrátiť navrhovateľom 1, 2 kúpnu cenu
8.298,48 eur, ktorú dostal na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, ktorú účastníci uzatvorili.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
aj úrok z omeškania. Výška úrokov je upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom k
prvému dňu omeškania odporcu tak, že je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Keďže si odporca uvedenú povinnosť nesplnil po tom, čo ho na vrátenie kúpnej ceny navrhovatelia

vyzvali listom zo dňa 5.10.2009, ktorý prevzal dňa 6.10.2009, dostal sa odporca so splnením svojho
peňažného záväzku odo dňa nesledujúceho po doručení výzvy navrhovateľov do omeškania a
navrhovatelia majú právo od neho požadovať popri istine kúpnej ceny i úrok z omeškania. Preto súd
odporcu zaviazal i k zaplateniu úrokov z omeškania odo dňa 9.10.2009 /tu je súd viazaný návrhom
účastníkov, ktorý žiadali úrok z omeškania až od 9.10.2009 hoci odporca bol podľa zistení súdu v

omeškaní od 7.10.2009/ vo výške 9 % ročne, ktorá sadzba zodpovedá základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky /1 %/ + 8 percentuálnych bodov.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia uložil súd

odporcovi ďalej povinnosť zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne náhradu trov tohto konania v
sume 868,67 eur, čo predstavuje trovy právneho zastúpenia navrhovateľov v tomto konaní. Konkrétne sú
trovy právneho zastúpenia navrhovateľov tvorené tarifnou odmenou 237,34 eur za prevzatie a prípravu
zastúpenia dňa 1.12.2009 + 6,95 eur režijný paušál, tarifnú odmenu 237,34 eur za písomný návrh
na začatie konania zo dňa 26.1.2010 + 7,21 eur režijný paušál, tarifnú odmenu 237,34 eur za účasť

na pojednávaní dňa 21.9..2010 + 7,21 eur režijný paušál a 135,28 eur ako 19 % DPH z priznaných
tarifných odmien /19 % z 712,02 eur/. Výška tarifnej odmeny bola určená podľa § 10 ods. 1 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. v súlade s tarifnou hodnotou, ktorú predstavuje predmet sporu 8.298,48 eur. Výška
režijného paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového
základu pre ten ktorý rok, v ktorom bol

úkon právnej pomoci vykonaný. Daň z pridanej hodnoty súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľov
len zo sumy priznaných tarifných odmien, keď podľa § 18 ods. 3 uvedenej vyhlášky ak je advokát
platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena o daň z pridanej hodnoty. Súd v rámcitrov právneho zastúpenia nepriznal navrhovateľovi uplatnenú tarifnú odmenu a režijný paušál za úkon
predžalobnej výzvy odporcovi zo dňa 5.10.2009, keď tento úkon nebol vykonaný v súdnom konaní, teda
nejde o trovy konania a navrhovatelia si mohli trovy tohto úkonu uplatniť ako hmotnoprávny nárok na

náhradu nákladov spojených s uplatnením ich pohľadávky, ktorej sú tieto náklady príslušenstvom podľa
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

15C/82/2010-41

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.