Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. máj 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/96/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109203930
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa P. L. S. s.r.o.,

so sídlom N. M. N. V., Č.. A. XX/XX,. IČO XX. XXX XXX. proti odporcovi M. M., štátnemu občanovi
Slovenskej republiky, bytom M. XXX. o zaplatenie 2.772,72 eur takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 2.772,72 eur a náhradu trov konania v sume
402,32 eur, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podanom na tunajšom súde domáhal od odporcu zaplatenia
náhrady škody vo výške 2.772,72 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca ako jeho zamestnanec
spôsobil dňa 23.4.2008 dopravnú nehodu, pri ktorej bolo poškodené nákladné motorové vozidlo zn.
MAN EČV: N. XXX. B. s návesom zn. DOLL, EČV: N. XXX. Y., ktorých držiteľom je navrhovateľ. Celková

škoda spôsobená na uvedených vozidlách dosiahla výšku 2.014.921,20 SK a 60.070,- Kč, pričom zo
strany poisčovne bolo navrhovateľovi vyplatené poistné plnenie vo výške 1.578.272,- Sk. Rozdiel medzi
skutočnou škodou a poistným plnením vznikol odpočítaním DPH, spoluúčasti, rozdielu výšky účtovanej
a poistenej práce a nepreplatením časti nákladov. Odporca dosiahol za prvý polrok 2008 priemerný
hodinový zárobok 125,80 Sk, čo predstavuje priemerný mesačný zárobok 20.882,80 Sk. V zmysle
príslušných ustanovení Zákonníka práce požaduje navrhovateľ od odporcu zaplatenie náhrady škody
vo výške štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Poukázal na to, že po dopravnej nehode požadoval od neho navrhovateľ

náhradu škody nižšiu o 159,7 eur. Ďalej uviedol, že škodu, ktorú spôsobil dopravnou nehodou
nespôsobil z nedbanlivosti ale preto, že ho navrhovateľ nútil pracovať nadčasy a jeho únava tak bola
príčinou havárie. Navrhovateľ mu ako zamestnávateľ ani nevyplácal časť mzdy a zostatok mu platil s
oneskorením.Okremtohomudaldňa12.9.2008okamžitéskončeniepracovnéhopomeru,ktoréodporca
považuje za neplatné a vyslovenia jeho neplatnosti sa domáha v súdnom konaní spolu s nárokom na
náhradu mzdy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka J. V., oboznámením obsahu nižšie

uvedených listín a zistil tento skutkový stav:

Z výpovedí účastníkov konania, pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 11.1.2006 medzi navrhovateľom
ako zamestnávateľom a odporcom ako zamestnancom a z rozsudku tunajšieho súdu vyhláseného dňa
22.10.2009 v konaní sp.zn. 19C/223/2008 vyplynulo, že odporca pracoval pre navrhovateľ ako vodič
nákladného auta a na prácach s hydraulickou rukou od 12.1.2006. Dňa 12.9.2008 navrhovateľ okamžiteskončil s odporcom pracovný pomer z dôvodu neospravedlnenej absencii v práci počas dvoch dní.
Odporca platnosť tohto právneho úkonu napadol na súde a tunajší súd rozsudkom č.k. 19C223/2008-95
zo dňa 22.10.2009 určil, že toto okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Navrhovateľ sa

proti tomuto rozsudku odvolal a vec nie je právoplatne skončená.

Výpoveďami účastníkov ako aj obsahom vyžiadaného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/30/2009
bol preukázané, že dňa 23.4.2008 v čase okolo 16,26 hod. viedol odporca pri plnení pracovných úloh
pre navrhovateľa nákladné motorové vozidlo zn. MAN EČV: N. XXX. B. s návesom zn. DOLL, EČV: N.
XXX. Y., plne naloženým drevnou guľatinou, po ceste č. I./XXX. v smere od M. do P., pričom v kilometri

XX,XXX. v ostrej pravotočivej zákrute nezvládol vedenie vozidla a napriek následnému brzdeniu prešiel
s celou jazdnou súpravou cez protismerný pruh, kde došlo v dôsledku nestability k jej prevráteniu na ľavý
bok,pričomsaprepravovanádrevnáguľatinavysypalaznávesunapole,kdepoškodilatelekomunikačné
zariadenie - sieťový rozvod, ktorý spájal jednotlivé telekomunikačné káble. Za tento skutok, ktorý je
kvalifikovaný ako prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia
podľa § 288 Trestného zákona bol odporca odsúdený po uznaní viny na peňažný trest. V trestnom

rozkaze Okresného súdu Martin č.k. 2T/30/2009-73 zo dňa 12.3.2009, ktorým sa tak stalo, je za príčinu
dopravnej nehody označená skutočnosť, že odporca nezvládol vedenie vozidla v dôsledku neprimeranej
a nepovolenej rýchlosti jazdy, keď v úseku, kde je zvislou dopravnou značkou povolená maximálna
rýchlosť 60 km/hod. išiel rýchlosťou približne 90 km/hod..

Hoci odporca za príčinu dopravnej nehody uvádzal svoju únavu spôsobenú prácou nad povolený časový

limit a nadváhu prepravovaného nákladu, tieto jeho tvrdenia sa nijako nepreukázali. Vo svojej výpovedi
v prípravnom trestnom konaní pred vyšetrovateľom dňa 13.6.2008 odporca uviedol, že počas jazdy sa
cítil dobre, nebol unavený a jeho jazda pred nehodou prebiehala normálne. Uviedol, že má odjazdených
140.000 km. O nadváhe nákladu odporca nič vo výpovedi neuvádzal. V prípravnom trestnom konaní
bol pribratý znalec, aby sa vyjadril k príčine dopravnej nehody odporcu z technického hľadiska. Znalec

vo svojom odbornom vyjadrení, ktoré je súčasťou trestného spisu Okresného súdu Martin sp. zn.
2Z/30/2009, uviedol, že príčinou vzniku dopravnej nehody bol nesprávny spôsob jazdy odporcom, keď
tento jazdil technicky neprimeranou rýchlosťou, keď do kritickej oblasti musel vojsť rýchlosťou až o 50
% vyššou, než aká je tam dopravnou značkou predpísaná. K tvrdeniam odporcu o nadváhe nákladu
a o práci presahujúcej maximálne prípustný časový limit, ktoré porušenia právnych predpisov mali byť

bežné pri práci pre navrhovateľa súd vypočul svedka J. V.. Tento poprel, že by nedodržiaval maximálny
prípustný čas vedenia nákladného vozidla alebo by preťažoval vozidlo pri práci pre navrhovateľa. K
takýmto porušeniam ho navrhovateľ nikdy nenútil. Naopak sám navrhovateľ zamestnal svedka pre to,
aby odporca neprekračoval maximálny prípustný čas vedenia nákladného vozidla a keď k tomu malo
dôjsť tak nariadil odporcovi auto odstaviť a na ďalšiu jazdu nastúpil svedok.

Na základe týchto skutočností mal súd za preukázané, že príčinou vzniku dopravnej nehody, pri ktorej
došlo ku škode, ktorej náhrady sa navrhovateľ od odporcu domáha, bola nedbanlivosť odporcu, ktorý
nezvládol vedenie vozidla v dôsledku neprimeranej a nepovolenej rýchlosti jazdy.

Podľa výpovede navrhovateľa, leasingových zmlúv č. LZF/05/10778 a LZF/05/10779, ktoré má
uzatvorená navrhovateľ ako leasingový nájomca so spoločnosťou Č. L. a.s. sú predmetné nákladné

motorové vozidlo zn. MAN EČV: N. XXX. B. a náves zn. DOLL, EČV: N. XXX. Y. vlastníctvom
menovanej spoločnosti a navrhovateľ ich za úhradu trvale užíva ako leasingový nájomca. Podľa čl.
3.2.6. Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu Č. L., a.s. pre dopravnú techniku 03/05
v prípade vzniku škody na predmete leasingu rozdiel medzi poistným plnením a skutočnou škodou
vyjadrenou v Sk (vrátane dojednanej spoluúčasti) nesie leasingový nájomca, ktorý aj znáša všetky

náklady súvisiace s uvedením predmetu leasingu do pôvodného stavu.

Z kópií spisov A. - S. P., a.s. o likvidácii poistných udalostí č. 0741017111 a č. 0841016929 vyplynulo, že
pri vyššie uvedenej nehode bola na návese zn. DOLL spôsobená škoda, ktorej oprava /vrátane odťahu
poškodeného vozidla/ stála 106.226,- Sk, na ktorú škodu poisťovňa plnila po odpočítaní spoluúčasti
95.603,- Sk. Na nákladnom motorovom vozidle zn. MAN bola spôsobená škoda /vrátane odťahu

poškodeného vozidla/, ktorej oprava stála 1.669.840,- Sk bez DPH, na ktorú škodu poisťovňa plnilapo odpočítaní spoluúčasti a rozdielu výšky účtovanej a poistenej práce 1.482.669,- Sk. Rozdiel medzi
škodou a poistným plnením pri oboch vozidlách spolu je tak 197.794,- Sk.

Podľa výplatných lístkov odporcu za obdobie január, február a marec 2008 dosiahol odporca u

navrhovateľa v januári 2008 priemerný hodinový zárobok 125,4545 Sk, vo februári 2008 priemerný
hodinový zárobok 120 Sk a v marci 2008 priemerný hodinový zárobok 132,6316 Sk. Priemerný hodinový
zárobok odporcu za celé uvedené obdobie bol 126,0287 Sk, čo predstavuje priemerný mesačný zárobok
21.005,- Sk /rok 2008 mal 250 pracovných dní, čo je 2000 pracovných hodín, z ktorých na jeden mesiac
pripadá 166,67 pracovných hodín/.

Navrhovateľ vyzýval odporcu na náhradu škody, ktorá mu pri vyššie uvedenej nehode vznikla listami zo

dňa 12.9.2008, 30.9.2008 a 10.10.2008.

V zmysle § 81 písm. e) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný okrem inéh hospodáriť riadne s
prostriedkami,ktorémuzverilzamestnávateľ,achrániťjehomajetokpredpoškodením,stratou,zničením
a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu

spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

Podľa § 186 ods. 1 a 2 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do

predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody
spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého
zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred
porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť
zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití

omamných látok alebo psychotropných látok.

Podľa § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu
v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný

zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Po posúdení skutočností zistených vykonaným dokazovaním podľa vyššie citovaných ustanovení
Zákonníka práce dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.

Bolo preukázané, že odporca pri plnení pracovných úloh pre navrhovateľa, svojho zamestnávateľa,

spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej boli poškodené motorové vozidlo zn. MAN EČV: N. XXX. B.
a náves zn. DOLL, EČV: N. XXX. Y.. Príčinou vzniku tejto dopravnej nehody bola neprimeraná a
nepovolená rýchlosť jazdy v dôsledku ktorej odporca nezvládol vedenie vozidla. Odporca si musel
byť pri svojej praxi vodiča /odjazdených 140.000 km/ vedomý toho, že takáto jazda môže viesť ku
vzniku dopravnej nehody a teda aj ku vzniku škody na vozidlách, ktoré vedie, avšak bez primeraných

dôvodov sa spoliehal na to, že k takejto situácii nedôjde. Takýmto spôsobom potom z nedbanlivosti
porušil svoju povinnosť zamestnanca stanovenú v § 81 písm. e) Zákonníka práce, hospodáriť riadne s
prostriedkami,ktorémuzverilzamestnávateľ,achrániťjehomajetokpredpoškodením,stratou,zničením
a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Odporca preto podľa § 179
ods. 1 Zákonníka práce zodpovedá navrhovateľovi ako svojmu zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu

spôsobil pri uvedenej dopravnej nehode. Škoda, ktorá navrhovateľovi takto vznikla predstavuje rozdielmedzi skutočnou škodou a výškou poistného plnenia, ktoré mu bolo poukázané zo strany poisťovne,
pričom podľa všeobecných leasingových podmienok musí navrhovateľ ako leasingový nájomca vyššie
uvedených vozidiel túto škodu znášať sám, nejde na ťarchu vlastníka vozidiel, leasingovej spoločnosti.

Z vykonaného dokazovania súd ustálil túto výšku škody na sumu 197.794,- Sk. Náhrada škody,
ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi však nesmie podľa citovaných ustanovení § 186
Zákonníka práce presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku
pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Tento priemerný mesačný zárobok zistil súd v súlade
s §134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce za obdobie 1 až 3/2008 sumou 21.005,- Sk. Suma rovnajúca sa

štvornásobku takto zisteného priemerného mesačného zárobku odporcu je 84.020,- Sk, čo v prepočte
konverzným kurzom je 2.788,95 eur. Navrhovateľ požadoval od odporcu zaplatenie náhrady škody vo
výške 2.772,72 eur a týmto návrhom je súd podľa § 153 ods. 2 O.s.p. viazaný a nemôže ho prekročiť
a prisúdiť navrhovateľovi viac.

Na základe týchto záverov súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2.772,72 eur.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia uložil súd ďalej odporcovi povinnosť zaplatiť v konaní
úspešnému navrhovateľovi náhradu trov tohto konania v sume 402,32 eur. Uvedená suma predstavuje
náhradu za súdny poplatok 166,- eur zaplatený navrhovateľom z návrhu na začatie konania a 236,32 eur
ako trovy právneho zastúpenia, keď navrhovateľ bol pri podaní návrhu zastúpený advokátom. Konkrétne

trov právneho zastúpenia predstavujú tarifnú odmenu 111,21 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia +
režijnýpaušál6,95euratarifnúodmenu111,21eurzapísomnýnávrhnazačatiekonania+režijnýpaušál
6,95 eur. Výšku tarifnej odmeny stanovil súd podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom od 1.1.2009, v súlade s
tarifnou hodnotou, ktorú predstavoval predmet sporu 2.772,72 eur. Tarifná odmena tak bola 41,49 eura

+ 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura, teda 41,49 eur + 7
x 9,96 eur = 71,37 eur. Výška režijného paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako
jedna stotina výpočtového základu pre rok 2009.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa navrhovateľ domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.