Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. september 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13C/63/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210207895
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Frimmelovou v právnej veci

navrhovateľa: F.. M. N., K. XX, G., zast. JUDr. Ondrejom Matejkom, Špitálska 25, Bratislava, proti
odporkyni: I. N., E. XX, G., zast. splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Ingrid Ledererovou, Astrová 54,
Bratislava, o zníženie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 14.04.2010 žiadal navrhovateľ o zníženie vyživovacej povinnosti jeho, ako otca, voči
plnoletej dcére, odporkyni, a to zo sumy 175 € na sumu 100 € mesačne.

Návrh odôvodnil tým, že Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.10.2009 spis. zn.: 11CoP
178/09-135 mu bola uložená vyživovacia povinnosť k odporkyni, v tom čase maloletej I. N., vo výške

175 € mesačne, ktorú je povinný od 17.12.2008 zasielať k rukám matky odporkyne do 15-teho dňa
v mesiaci vopred. Nakoľko uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave bola jeho vyživovacia
povinnosť k odporkyni zvýšená zo sumy 3.000,-Sk (99,58 €), bola mu uložená aj povinnosť doplatiť
zvýšené výživné za obdobie od podania návrhu matky na zvýšenie výživného do vynesenia rozsudku
Krajského súdu v Bratislave celkovo vo výške 716,49 € formou mesačných splátok vo výške 40 € spolu s
bežným výživným. Skonštatoval, že na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave je teda zaviazaný
vyživovacou povinnosťou k odporkyni mesačne vo výške 215 €.

Navrhovateľ považuje za neúnosné a odporujúce dobrým mravom podieľať sa na výžive odporkyne

sumou 175 € mesačne, nakoľko jeho majetkové pomery a príjmové možnosti to neumožňujú. Považuje
za nemorálne, aby prispieval na výživu jedného zo svojich detí sumou 175 € mesačne a na svoje ostatné
dve maloleté deti spolu pre obe sumou 202 €.

Vnávrhuuviedol,ževsúčasnostipracujeakosamostatnezárobkovočinnáosoba-živnostník.Jehočistý
príjem za rok 2009 bol 1.500,19 €, čo mesačne predstavuje sumu 125,01 €. Žije v spoločnej domácnosti
s manželkou, s ktorou má dve maloleté deti, P. (5 rokov) a M. (8 rokov). Syn P. má nepriaznivý zdravotný
stav, ktorý si vyžaduje starostlivosť manželky, táto je preto na rodičovskej dovolenke a opatruje ho.
Rodičovský príspevok manželky za rok 2009 bol 1.926,24 €, čo mesačne predstavuje sumu 160,52 eur.

Spoločný príjem ich domácnosti v roku 2009 mesačne predstavoval 285,53 €. V návrhu špecifikoval
odôvodnené priemerné mesačné výdavky jeho rodiny, ktoré predstavujú 669 eur, pričom navrhovateľtiež poukázal na skutočnosť, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, a byt, v ktorom s rodinou býva, patrí
jeho rodičom.

Podnikateľskej činnosti sa navrhovateľ venuje od roku 2008, odkedy skončil dovtedajší pracovný pomer

v spoločnosti U. N. s.r.o.. Poukázal na to, že nie je pravda, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal
výhodnejšieho zamestnania, nakoľko tým, že skončil pracovný pomer výpoveďou, urobil maximum pre
to, aby si zabezpečil čo najvyšší príjem pri skončení zamestnania, na aký mal v zmysle Pracovnej
zmluvy so spoločnosťou U. N. s.r.o. nárok, keďže zamestnávateľ mu ponúkal skončenie pracovného
pomerudohodoubezvyplateniaodstupného.Vsúčasnostiprebiehasúdnekonanie,vktoromsadomáha

vyplatenia mzdových nárokov za obdobie výpovednej lehoty.

Poukázal na to, že vzhľadom na jeho príjmy a výdavky, musí siahať na úspory, ktoré si v minulých rokoch
vytvoril. S poukazom na svoje finančné možnosti navrhol odporkyni, aby bývala v jeho domácnosti,
avšak táto s ním prerušila komunikáciu. Dňa 22.01.2010 odporkyňa spoločne s matkou začali voči
nemu exekučné konanie na vymáhanie výživného podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
13.10.2009 sp. zn. 11CoP 178/09-135.

V roku 2009 navrhovateľ spočítal všetky odôvodnené priemerné mesačné výdavky odporkyne (bez
výdavkov na volejbal, ktorý hrá odporkyňa aktívne), a dospel k záveru, že tieto nedosahujú sumu, na
platenie ktorej bol ako otec zaviazaný rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, teda 175 € mesačne.
Z toho potom vyplýva, že matka odporkyne, s ktorou táto žije v spoločnej domácnosti, neprispieva na
výdavky odporkyne vôbec.

Poukázal na to, že matka odporkyne ako invalidná dôchodkyňa poberá mesačne dôchodok 253,80 eur,
vlastní nehnuteľnosť, v ktorej býva, a má vyživovaciu povinnosť ešte k jednému maloletému dieťaťu. Pre
porovnanie upozornil na to, že príjmy jeho rodiny pre štvorčlennú domácnosť boli v roku 2009 mesačne
285,53 €.

Vzhľadom na tieto skutočnosti má navrhovateľ za to, že suma 100 eur je pre odporkyňu postačujúca, a

vzhľadom na jeho majetkové a príjmové pomery je aj dostatočne primeraná.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu žiadala návrh ako neopodstatnený zamietnuť,
resp. zastaviť konanie z dôvodu prekážky už rozhodnutej veci s poukazom na právoplatný rozsudok
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 8.4.2009 č..k. 27P 398/2008-86 v spojení so zmeňujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.10.2009 č.k. 11CoP 178/09-135 v tej istej veci, ktorým

bolo výživné len nedávno zvýšené na sumu 175 eur.

Rozsudok, ktorým bolo navrhovateľovi uložené prispievať na výživu odporkyne sumou 175 eur,
nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2009. Krajský súd dospel k záveru, že od posledného rozhodovania
a výživnom v roku 2000 došlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane odporkyne v zmysle zvýšenia
jej potrieb, ktoré odôvodňujú zmenu rozhodnutia ohľadne výšky výživného.

Už Krajský súd neakceptoval argumentáciu navrhovateľa, ktorá je totožná aj s jeho terajším návrhom
na zníženie výživného, pričom tento podal dňa 14.4.2010 vo veľmi krátkom časovom odstupe od
právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí jeho návrhu na zníženie výživného a zvýšenia výživného na 175
eur. Krajský súd okrem toho dospel aj k záveru, že otec, teda navrhovateľ, sa bez dôležitého dôvodu
vzdal zamestnania v ktorom dosahoval vysoký zárobok, že pracovná pozícia navrhovateľa zrušená

nebola ako tvrdil na súde, a výpoveď z pracovného pomeru dal sám dňa 01.07.2008.

Krajský súd neakceptoval "výpočty" navrhovateľa na odôvodnené denné potreby odporkyne, a v
dôvodoch rozsudku jednoznačne konštatoval, že výdavky na jej odôvodnené mesačné potreby sú
opodstatnené a vysoko prevyšujú náklady, ktoré ako primerané vyčíslil otec, teda navrhovateľ. Napriektomuto stanovisku Krajského súdu v Bratislave, ktoré je uvedené jasne v právoplatnom rozsudku, tie isté
nezmyselné "výpočty" navrhovateľ uvádza opätovne aj v terajšom novom návrhu na zníženie výživného.
Odporkyňa považuje výpočty navrhovateľa ohľadom jej potrieb za absurdné.

Poukázala i na to, že navrhovateľ jej doposiaľ neplatí právoplatne určené výživné vo výške 175 eur
spolu so splátkami zročného výživného, a poukazuje jej výživné vo výške určenej pred 10-timi rokmi,
teda 99,58 eur mesačne.

Súdny exekútor zaslal dňa 16.2.2010 navrhovateľovi upovedomenie o začatí exekúcie č. Ex 38/10-2,
proti ktorému navrhovateľ dňa 11.3.2010 podal neopodstatnené námietky. Aby odporkyňa konečne
dostávala výživné, ktoré jej bolo určené, dňa 14.1.2010 podala jej matka Okresnej prokuratúre Bratislava

II trestné oznámenie voči odporcovi, pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 Tr. zák.

Uviedla, že s navrhovateľom prestala komunikovať po tom, čo na ňu sústavne vyvíjal nátlak, aby
súhlasila s tým, že jej bude platiť výživné iba v pôvodnej výške - 100 € mesačne. Už je unavená z
jeho neustálych nátlakov na ňu, je vystresovaná z ich stretnutí, vyčerpávajú ju, sú jej nepríjemné a z

navrhovateľa má strach. Jediné, o čom s ňou navrhovateľ chce diskutovať, je výživné, jeho výška a
podaná exekúcia.

Výživné v určenej výške odporkyňa potrebuje, je naň odkázaná a nemyslí si, že by bolo neprimerané
alebo v rozpore s morálkou.

Odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľ v tomto novom návrhu na zníženie výživného namieta

dodatočne správnosť už právoplatnému rozhodnutia odvolacieho súdu, čo je v úplnom rozpore so
zákonom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu
Bratislava II sp. zn. 27P 398/2008 a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu, pričom zistil
nasledovný skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni doposiaľ trvá. Jej výška bola naposledy určená v
konaní Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 27P 398/2008 - zmeňujúcim rozhodnutím Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 13.10.2009 č. k. 11CoP 178/09-135, ktorým bolo navrhovateľovi výživné na odporkyňu
zvýšené na sumu 175 eur mesačne a zároveň mu bola uložená povinnosť doplatiť zvýšené výživné
vo výške 716,49 € formou mesačných splátok vo výške 40 € spolu s bežným výživným. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2009, teda cca 4 mesiace pred podaním návrhu navrhovateľa na
zníženie výživného.

Z listinných dôkazov je zrejmé, že pre neplnenie povinnosti určenej právoplatným rozsudkom súdu,
podala matka odporkyne dňa 22.01.2010 návrh na vykonanie exekúcie proti navrhovateľovi, pričom
upovedomením zo dňa 16.02.2010 súdny exekútor o začatí exekúcie upovedomil navrhovateľa, ktorý

podal námietky proti trovám exekúcie, v ktorých uviedol, že s exekúciou nesúhlasí. Uznesením
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16Er/145/2010 zo dňa 19.05.2010 boli námietky navrhovateľa
proti exekúcii a proti trovám exekúcie zamietnuté. Na rovnakom skutkovom základe podala matka
odporkyne dňa 13.01.2010 na navrhovateľa trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného
činu zanedbania povinnej výživy podľa 207 Trestného zákona, dňa 18.05.2010 bolo pod sp. zn. ORP-

XXXX/X-OSV-G začaté trestné stíhanie.

V súčasnosti je odporkyňa žiačkou 4. ročníka A. F.G. X. v G., študuje dennou formou. Brigádnicky
nezarába, nakoľko denne chodí do školy a pripravuje sa na štúdium. Priemerné mesačné náklady na jej
potreby vyčíslila v písomnom podaní, pričom poukázala na rozsudok Krajského súdu, ktorý tieto nákladypovažoval za odôvodnené, k zmene jej pomerov od rozhodnutia, ktorým bola navrhovateľovi určená
vyživovacia povinnosť vo výške 175 eur, právoplatného dňa 02.12.2009, nedošlo.

Na strane matky odporkyne taktiež nedošlo k zmene pomerov, zhoršil sa jej zdravotný stav, je invalidná

dôchodkyňavdôsledkutrvaléhoochoreniapresclerosismultiplex.Bolunejzistenýintenzívnyduplikátny
karcinóm prsníka a dňa 01.02.2010 jej bola vykonaná ľavostranná kvadrantektómia a musí absolvovať
liečbu chemoterapiou.

Nakoľko navrhovateľ sa v konaní domáhal zníženia výživného na odporkyňu s odôvodnením, že došlo
k zmene pomerov na jeho strane, súd skúmal túto tvrdenú skutočnosť, pričom zistil:

Navrhovateľ je ženatý, má dve ďalšie vyživovacie povinnosti ku M., nar. XXXX a P., nar. XXXX. Do júna

2008 pracoval ako člen manažmentu U. N. s.r.o.. Pracovný pomer ukončil výpoveďou z pracovného
pomeru, doručenou zamestnávateľovi 01.07.2008. V konaní na Okresnom súde Bratislava I sa domáha
náhrady mzdy za obdobie výpovednej lehoty. V predmetnom zamestnaní dosiahol priemerný netto
mesačný príjem 145.487.- Sk, teda 4.829,28 € (za január až jún 2008 vrátane).

Od skončenia pracovného pomeru je živnostník. Podľa daňového priznania za rok 2009 mal navrhovateľ

príjemzpodnikania3.321,50eur,výdavky(bližšienešpecifikované)uviedolvovýške1.821,31eur.Podľa
jeho vlastného vyjadrenia, mu bol v auguste 2010 vyplatený honorár vo výške 3.840 eur. V súčasnosti
pracuje na projekte, za ktorý mu bude vyplatený honorár 5.770 eur.

Byt, v ktorom býva, vlastnia jeho rodičia. Manželka navrhovateľa O. N., s trvalým pobytom v S., N. X,
je Sociálnou poisťovňou evidovaná ako osoba, starajúca sa celodenne o dieťa do 6 rokov veku. Jej

pracovný pomer v J. knižnici v S. sa skončil výpoveďou pre zánik jej pracovného miesta dňa 01.06.2008.
Stará sa o maloletého P., ktorý je podľa posudku ÚPSvaR v Martine zo dňa 24.02.2010 dieťaťom s
dlhodobonepriaznivýmzdravotnýmstavom.Lekárskusprávuoaktuálnomzdravotnomstavemaloletého
navrhovateľ nepredložil. Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2009 vyplýva, že počas
roka poberala manželka navrhovateľa rodičovský príspevok vo výške 158,67 eur mesačne do augusta,

od septembra poberá 164,22 eur mesačne.

Na pojednávaní zotrval navrhovateľ na návrhu i na jeho odôvodnení. Uviedol, že vzhľadom na jeho
finančné pomery, si už aj na výživné 100 eur mesačne, ktoré považuje za primerané, musí požičiavať.

Poukázal na to, že vzhľadom na správanie sa dcéry k nemu, si táto podľa neho ani také výživné
nezaslúži.

Zmenu svojich pomerov od 02.12.2009 (právoplatnosť rozsudku KS BA) odôvodnil znížením príjmov.
Uviedol, že manželka za rok 2009 dostávala od januára do augusta rodičovský príspevok vo výške
158,67€,odaugustadodecembravovýške164,22€mesačne,spoluvsume1926,24€rok,čomesačne
je 160,52 €. Jeho brutto príjmy sú mesačne 276 €, čistý ročný príjem bol v roku 2009 vo výške 1500,19
€, čo mesačne predstavuje sumu 125,01 €. Suma príjmov ich domácnosti, t.j. rodičovského príspevku a

jeho čistého mesačného príjmu bola 285, 53 € (160,52 € + 125,01 €). Žiadne hodnotné veci nevlastní,
auto predal, aby splatil pôžičky. Úspory, ktoré deklaroval v predchádzajúcom konaní, spotreboval.

V súčasnosti pracuje ako živnostník, v auguste mu bol vyplatený honorár za projekt vo výške 3.840 eur.
V súčasnosti pracuje na projekte, za ktorý mu bude vyplatený honorár 5.770 eur. V podnikaní sa mu
čiastočne darí, za rok 2009 mal brutto príjem 3.321 eur, čo považuje za čiastočný úspech na začiatku

podnikania. Prácu si nehľadá, pretože podniká a svoje schopnosti chce využiť, a celú energiu dáva do
podnikania.Odporkyňa na pojednávaní žiadala návrh zamietnuť. Poukázala na to, že navrhovateľ dal byt, v ktorom
býva, prepísať na otca. Uviedla, že navrhovateľ promoval v USA, preto je absurdné že by si nevedel
nájsť prácu vhodne finančne ohodnotenú.

Od posledného rozhodnutia k zmene jej pomerov, ani pomerov jej matky nedošlo.

Navrhovateľ na pojednávaní poukázal na niektoré položky z prehľadu mesačných výdavkov odporkyne,
ktoré nepovažuje za nevyhnutné.

Ide o položky:

-telefónna karta za 9,96 eur,

-internet za 16,56 eur (internet nie je vôbec potrebné zahŕňať do jej výdavkov, nakoľko ak ho odporkyňa

potrebuje, určite je na škole)

-výdavky na doučovanie angličtiny (nedôvodné, nakoľko navrhovateľ ovláda na profesionálnej úrovni
anglický jazyk a preto môže doučovať odporkyňu sám)

-tanečný kurz (neodôvodnená položka pravidelných výdavkov, lebo trvá 10 mesiacov)

-kontaktné šošovky (považuje za neúčelnú a neodôvodnenú položku, nakoľko rovnaký účel spĺňajú

lacnejšie dioptrické okuliare)

-poistenie v H. (odporkyňa nevykonáva žiadne rizikové činnosti, pre ktoré by bolo takéto poistenie nutné)

-strava vo výške 178 eur mesačne okrem školských obedov (považuje navrhovateľ za nepreukázané)

Navrhovateľ na záver zhrnul, že výdavky, vyčíslené odporkyňou, sú účelové, po odpočítaní položiek,
ktoré navrhovateľ rozporuje, je primeraná a odôvodnená výška jej výdavkov 108,40 eur.

Súd konštatuje, že rovnako navrhovateľ argumentoval už i v predchádzajúcom konaní, pričom súdy sa
s jeho námietkami ohľadom nie nevyhnutných výdavkoch odporkyne vysporiadali v rozsudkoch.

Odporkyňa s prednesom navrhovateľa nesúhlasila.

Podľa § 78 ods. l Zák. o rod. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh.

Podľa § 62 ods. l až 4 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľasvojich schopností,možností majetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima

na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. l Zák. o rod. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšiehozamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Vzhľadom na zistený skutkový stav rozhodol súd o zamietnutí návrhu, nakoľko zastáva názor, že návrh

nie je dôvodný. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažná zmena
pomerov, a nestačí úvaha o tom, či je doterajšie výživné primerané, pretože by išlo o neprípustnú
reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.

Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 zák. o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na strane
povinného alebo oprávneného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Od poslednej úpravy výživného, keď o jeho výške bolo právoplatne rozhodnuté dňa 02.12.2009, sa

potreby t. č. dospelej odporkyne nezmenili, je naďalej študentkou denného štúdia bez príjmu, žijúcou v
spoločnej domácnosti s matkou, manželom matky a ich neplnoletým dieťaťom. Odporca ani v konaní
neargumentoval tým, že sa zmenili pomery odporkyne, namietal opätovne, tak ako v konaní 27P
398/2008 a v konaní pred odvolacím súdom 11CoP 178/09, výšku jej odôvodnených výdavkov. Súd
má za to, že v predchádzajúcom konaní boli výdavky odporkyne, a jej odôvodnené potreby starostlivo

skúmanéavyhodnotené.Taktiežpomeryjejmatkysanezmenili,ažnaskutočnosť,žesazásadnezhoršil
jej zdravotný stav ochorením na rakovinu.

V tejto časti dospel súd k záveru, že pomery odporkyne sa nezmenili, preto súdu v tomto konaní
neprináleží preskúmavať a revidovať právoplatný rozsudok v konaní o výživnom, ktoré bolo právoplatne
ukončené 4 mesiace pred podaním návrhu na zníženie výživného navrhovateľom.

Navrhovateľ ďalej v konaní argumentoval tým, že zníženie výživného, ktoré požaduje, je odôvodnené
zmenou jeho pomerov.

Tu je potrebné skonštatovať, že nemožno vyhovieť argumentácii odporkyne, že konanie je potrebné
zastaviť pre prekážku veci rozhodnutej. Súd je povinný sa zaoberať tvrdenou zmenou pomerov na strane
navrhovateľa, preskúmať ju, a následne vyhodnotiť, či ide o natoľko výraznú zmenu pomerov na jeho

strane, ktorá by odôvodňovala aj zníženie výživného. K zmene môže dôjsť za akýkoľvek, aj krátky čas,
je vždy potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia s
okolnosťami v čase terajšieho rozhodnutia.

Súd dospel k záveru, že na strane navrhovateľa nedošlo k takej zásadnej zmene pomerov oproti času,
kedy bolo rozhodnuté o výživnom naposledy, teda právoplatne 02.12.2009.

Navrhovateľ je živiteľom 4-člennej rodiny, jeho finančná situácia sa výrazne nezmenila. Navrhovateľ
predal motorové vozidlo, za čo získal finančnú protihodnotu. Ani pomery v jeho súčasnej rodine sa
nezmenili. Aktuálnu lekársku správu o zdravotnom stave syna P. nepredložil, hoci argumentoval tým, že
manželka sa musí o syna starať.

Tu súd poukazuje na dôkazy, vykonané v predchádzajúcom i tomto konaní, z ktorých vyplýva, že

manželka bola riadne zamestnaná až do 01.06.2008, kedy dostala výpoveď z organizačných dôvodov.
Toto zistenie je v rozpore s tvrdením navrhovateľa o nevyhnutnosti starostlivosti manželky o syna, čo
jej neumožňuje zamestnať sa, pričom aktuálny zdravotný stav syna nepreukázal. Z posudku ÚPSaR v
Martine totiž vyplýva, že zdravotný stav syna P. si vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany matky len
pri dennej pravidelnej rehabilitácii, a to už od narodenia. Vzhľadom k tomu bola manželka navrhovateľa

do 01.06.2008 riadne zamestnaná.

Skutočnosti, o ktoré opiera navrhovateľ svoj návrh, boli známe už i v predchádzajúcom konaní, v ktorom
argumentoval rovnako. Už Krajský súd pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom skonštatoval,že je pravdou, že príjmy navrhovateľa poklesli, zobral však do úvahy skutočnosť, v pôvodnom konaní
preukázanú, že navrhovateľ sa bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania, v ktorom jeho mesačný
príjem dosahoval v priemere 5.027,91 eur. Za tejto situácie Krajský súd neprihliadol na pokles príjmu

navrhovateľa, keďže tento je za pokles príjmov zodpovedný, nakoľko z vlastného rozhodnutia dal zo
zamestnania výpoveď.

Tento stav zostal nezmenený aj v tomto konaní. Navrhovateľ sa ani nepokúsil zamestnať a ani si
nehľadá prácu primeranú jeho vzdelaniu a vhodne finančne ohodnotenú s tým, že v konaní uviedol, že je
vzhľadom na vek a sféru, v ktorej pracoval, podľa jeho skúseností, nezamestnateľný. Toto svoje tvrdenie

nepreukázal žiadnym dôkazom.

V konaní uviedol, že ovláda anglický jazyk na profesionálnej úrovni, avšak ani v tejto oblasti sa
nepokúsil zamestnať. Podľa vyjadrenia navrhovateľa, celú svoju energiu a odbornú kvalifikáciu uplatňuje
v podnikaní. Prácu si nehľadá, lebo podniká.

Súd má za to, že pomery navrhovateľa sa výrazne nezmenili, a zastáva názor, že navrhovateľ sa vzdal
z vlastného rozhodnutia zamestnania, v ktorom dosahoval nadštandartné príjmy, pričom iné, vzhľadom

na jeho kvalifikáciu, primerane ohodnotené zamestnanie si nehľadá.

Súd tiež považuje za potrebné poukázať na to, že navrhovateľ bol živnostníkom už i počas
predchádzajúceho konania o výživnom. V predmetnom predchádzajúcom konaní deklaroval v
protinávrhu na zníženie výživného pokles svojho priemerného brutto príjmu za obdobie od júla 2008
do januára 2009 na sumu 83,18 eur mesačne. V tomto konaní v návrhu deklaruje priemerný mesačný

netto príjem za rok 2009 vo výške 125,01 eur. Za obdobie od januára 2010 do augusta 2010 zarobil ako
živnostník (podľa jeho vyjadrenia) sumu 3.840 eur. Za uvedené obdobie teda predstavuje jeho priemerný
príjem 480 eur mesačne. O prípadných vynaložených nákladoch nepredložil navrhovateľ dôkaz, ani
nimi neargumentoval. V súčasnosti pracuje na zákazke, za ktorú očakáva honorár 5.770 eur. Súd teda
konštatuje, že finančná situácia navrhovateľa sa od posledného rozhodnutia o výživnom nezhoršuje,

naopak, ku dňu rozhodnutia v tomto konaní sa jeho príjmy zvýšili.

Súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, nakoľko pomery navrhovateľa ani odporkyne sa od
02.12.2009 závažne nezmenili, navrhovateľ si vzhľadom na svoje schopnosti a vzdelanie vhodne
finančne ohodnotenú prácu nehľadá, poslednému zamestnávateľovi dal výpoveď, hoci dosahoval
vysoký zárobok. Všetky navrhovateľom tvrdené skutočnosti a argumenty boli zohľadnené v poslednom

rozhodnutí o výživnom, ktoré nie je možné v tomto konaní reparovať.

Súd vo veci nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (ohľadom opodstatnených výdavkov odporkyne, jej
nákladov na stravu, zabezpečiť potvrdenie, že navrhovateľ neodvádza do Sociálnej poisťovne odvody,
resp. zisťovanie na Stavebnom úrade v G., prečo doručovali rozhodnutie o stavebnom povolení v roku
2006 matke odporkyne), nakoľko to považoval za nadbytočné, a skutkový stav za spoľahlivo zistený.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol.

Odporkyňa bola v konaní úspešná, preto by jej prináležalo voči navrhovateľovi právo na náhradu trov
konania.Žiadnetrovysineuplatnila,anijejžiadnenevznikli,pretojejsúdprávonanáhradutrovnepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.

2 o. s. p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.