Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. apríl 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/276/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107236470
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Martinou Trnavskou v právnej veci navrhovateľky E. U., štátnej

občianky Slovenskej republiky, bytom V. H. XX. proti odporcovi K. P., a.s., V. I. G., so sídlom B., Š. X,.
IČO XX. XXX. XXX. o zaplatenie 18.769,63 Eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa domáhala uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej 565.454,- Sk po prepočítaní v
súlade s § 2 ods. 3 veta druhá zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike 18.769,63 Eura
titulom náhrady škody spôsobenej ublížením na zdraví jej manželovi. Uviedla, že dňa 10.12.2004 došlo k
dopravnejnehode,ktorúspôsobilvodičP.J.ml.Pritejtodopravnejnehodedošlokusmrteniujejmanžela

Š. U.. Odporca jej oznámil, že škodová udalosť bola vybavená bez poskytnutia náhrady škody z dôvodu,
že jej manžel vošiel do koridoru pohybu motorového vozidla. Vzhľadom k tomu, že vodič J. práve v
tom čase obiehal motorové vozidlo neprimeranou rýchlosťou, požaduje náhradu škody, ktorú z dôvodu
spoluúčasti jej manžela na spôsobení škody znižuje o 1/3- inu. Výšku náhrady škody vyčíslila ako súčet
rozdielu medzi priemerným čistým mesačným príjmom poškodeného jej manžela zisteným z osobného
listu dôchodkového poistenia (9.071,- Sk) a jej vdovským dôchodkom (5.478,- Sk; 5.963,- Sk mesačne)
od 10.12.2004 do 10.12.2006, kedy by vznikol jej manželovi nárok na starobný dôchodok a rozdielu
medzi predpokladaným starobným dôchodkom jej manžela (10.000,-Sk) a vdovským dôchodkom od

16.12.2016 do 16.12.2024, kedy by jej muž dovŕšil 70. rok života, čo je priemerná dĺžka života mužov.
Ďalej si vyčíslila náhradu škody titulom pohrebných nákladov podľa dokladov vo výške 9.761,- Sk.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Mal za to, že nie je daná zodpovednosť vodiča za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravného prostriedku pri tejto dopravnej nehode, nakoľko podľa záveru znaleckého
posudku vyžiadaného v trestnom konaní príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bola
skutočnosť, že chodec U. vytvoril vodičovi J. prekážku z technického hľadiska náhlu a vodič nemal
možnosť zabrániť zrážke s chodcom. Preto nevznikol navrhovateľke nárok na plnenie z poistnej

zmluvy poisteného P. J. na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Zároveň namietol premlčanie nároku na náhradu škody. Uviedol, že dopravná nehoda sa stala
10.12.2004 a navrhovateľka si nárok na náhradu škody uplatnila 10.12.2007.

Súd vykonal dokazovanie výzvou zo dňa 30.10.2006, oznámením odporcu zo dňa 24.11.2006,
návrhom na zastavenie trestného stíhania zo dňa 11.07.2005, zápisnicou o ohliadke miesta cestnejdopravnej nehody, rozhodnutím S. P. Ú. zo dňa 31.01.2005, zo dňa 07.06.2007 a zo dňa 26.08.2007,
vyšetrovacieho spisu Okresnej prokuratúry Trenčín č. Č. O.-XXX/DI-TN-XX,. objednávky pohrebu,
pokladničného dokladu, príjmového pokladničného dokladu a zistil tento skutkový stav:

Dňa 10.12.2004 došlo na ceste I. k dopravnej nehode medzi osobným motorovým vozidlom, ktoré viedol
vodič P. J. a chodcom Š. U.. Pri tejto dopravnej nehode došlo k ťažkému zraneniu chodca U., ktorý na
mieste nehody zraneniam podľahol.

Uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry v Trenčíne zo dňa 28.7.2005 sp. zn. 1Pv 1203/04 bolo
zastavené trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví, pretože trestné stíhanie proti tomu,
ktozomrel,jeneprípustné.Vodôvodneníuzneseniasa poukazujenaznaleckýposudokzodborucestnej

dopravy -odvetvie nehôd v cestnej doprave, podľa ktorého dopravnú nehodu z technického hľadiska
zapríčinil chodec U. tým, že vstúpil do koridoru pohybu vodiča v čase, keď mu muselo byť jasné, že
vodič nemá možnosť zabrániť nehode, pohyboval sa po nesprávnej strane vozovky a vytvoril vodičovi
J. prekážku z technického hľadiska náhlu. Vodič nemal ani pri povolenej rýchlosti možnosť zabrániť
zrážke s chodcom. Ďalej sa v odôvodnení uvádza, že s poukazom na listinné dôkazy zabezpečené

počas prípravného konania možno konštatovať, že v danom prípade došlo zo strany nebohého Š. U.
k naplneniu formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví, nakoľko svojím
konaním spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej utrpel poškodený P. J. zranenie.

Zo zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody ako aj z výsluchu navrhovateľky súd zistil,
že o škodovej udalosti, teda o dopravnej nehode ako aj o okolnostiach a o tom, kto bol jej účastníkom

bola navrhovateľka osobne vyrozumená realizátorom dopravnej nehody, službukonajúcim príslušníkom
policajného zboru dňa 11.12.2004 o 00.15 hod.

Pohreb Š. U. sa konal dňa 14.12.2009 a k tomuto dňu vynaložila navrhovateľka všetky náklady s tým
spojené, a to výdavok za rakvu vo výške 6.700,- Sk , za tufu vo výške 580,- Sk podľa pokladničného
dokladu zo dňa 14.12.2004 a za prepravu pohrebnou službou 2.401,- Sk podľa pokladničného dokladu

zo dňa 14.12.2004.

Rozhodnutím S. P. Ú. zo dňa 31.1.2005, ktorého prílohou bol aj osobný list dôchodkového poistenia, bol
navrhovateľke od 10.12.2004 priznaný vdovský dôchodok v sume 5.478,- Sk mesačne.

Podľa §15 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu

škodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.Poškodenýjeoprávnenýuplatniťsvojnároknanáhraduškody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody
proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Podľa § 4 ods. 1,2, 3,4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov

poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody
na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo
stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní

nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a)
alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene
krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady
zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,

dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky
starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. Poistený má
právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, akku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania
poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákon č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonníka) právo

sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať.

Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k

udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

V predmetnej právnej veci má súd za preukázané, že navrhovateľka mohla byť v právnom vzťahu s
odporcom ako poisťovateľom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel iba
z titulu náhrady škody v zmysle citovaného ustanovenia § 15 zákona č. 381/2001 Z.z.. Vzhľadom k
tomu, že odporca namietol premlčanie, súd aplikoval na zistené skutkové okolnosti ustanovenia zákona

upravujúce premlčanie pri práve na náhradu škody ( § 106 Občianskeho zákonníka).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri práve na náhradu škody je stanovená dvojaká
kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna, ktorá je dvojročná, a objektívna, trojročná prípadne
desaťročná (ak ide o škodu spôsobenú úmyselne). Ich počiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný
vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho behu, počiatku i konca, a ak sa skončí beh niektorej

z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčacia dobu.

Začiatok subjektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody sa viaže k okamžiku, kedy poškodený
získal vedomosť o tom, že na jeho úkor došlo ku škode (nie teda len o protiprávnom úkone či o škodnej
udalosti) a kto za ňu zodpovedá. To predpokladá, že sa poškodený dozvedel tak o zodpovednom
subjekte, ako i o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne

vyjadriť v peniazoch. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby na náhradu škody sa vyžaduje
skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode. K tomu
však dochádza vtedy, keď poškodený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno dovodiť vznik škody a
orientačne (približne) i jej rozsah tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v peniazoch. Nie je
potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku),

ale v zmysle ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď
mákdispozíciiúdaje,ktorémuumožňujúpodaťžalobuonáhraduškodynasúde,tj.keďzískalvedomosť
o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej
dodatočného spresnenia, pričom nie je rozhodné, že mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť
už skôr.

V danej veci z vykonaného dokazovania a to zo zápisnice o ohliadke miesta cestnej dopravnej
nehody ako aj z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že o zodpovednom subjekte sa navrhovateľka
dozvedela dňom 11.12.2004. O škode ( majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu) sa navrhovateľka v
prípade uplatnených pohrebných nákladov dozvedela dňom 14.12.2004, ako vyplynulo z pokladničných
dokladov, a o ujme vyčíslenej navrhovateľkou v závislosti od vdovského dôchodku dňom 31.01.2005,

kedy jej bol vdovský dôchodok priznaný, ako vyplynulo z predmetného rozhodnutia S. P. -Ú..

Navrhovateľka podala žalobu dňa 10.12.2007. Subjektívna lehota na uplatnenie jej práva na náhradu
škody proti odporcovi však uplynula najneskôr dňom 31.01.2007.

Ak dlžník namietne premlčanie, nemožno premlčané právo priznať, pretože uplatnením námietky
premlčania došlo k zániku nároku. To znamená, že došlo k zániku autoritatívnej vynútiteľnosti práva.

Veriteľ teda má právo od dlžníka požadovať plnenie, ale toto právo nemôže úspešne uplatniť na súdet.j. nemôže ho procesne vynútiť. Jeho prípadnú žalobu o splnenie súd za splnenie ďalších zákonných
podmienok zamietne. Je to tak nie preto že žalobca nemá právo, ale preto, že nemá nárok, takže svoje
právo nemôže úspešne uplatniť na súde. V predmetnej veci sa odporca dovolal premlčania, súd preto

nemôže právo na náhradu škody navrhovateľke priznať a preto jej návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Podľa tohto ustanovenia má účastník,
ktorý mal vo veci plný úspech, nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti tomu účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal.

Odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania súd nepriznal, nakoľko mu zo spisu
žiadne trovy vynaložené na účelné bránenie práva nevyplynuli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát
rozhodoval namiesto samosudcu,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, .