Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/17/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108203794
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu M. T., IČO

XXXXXXXX. proti žalovanému M. R., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, invalidnému dôchodcovi,
bytom T., H. XXXX/XX. o vypratanie bytu takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý vypratať byt číslo X nachádzajúci sa v T. na H. ulici v dome súpisného čísla
2201, orientačného čísla 94, ktorý pozostáva z jednej izby, kuchyne a príslušenstva, a to do 15 dní po
zabezpečení náhradného prístrešia.

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby súd rozhodol o vyprataní žalovaného z bytu, ktorého je vlastníkom. Poukázal na to,
ženájomnývzťah,nazákladektoréhožalovanývbytebýval,zanikolnazákladeplatnejvýpovede.Támu

bola doručená z dôvodu hrubého porušovania domového poriadku s tým, že znehodnocoval majetok,
ako aj z dôvodu neplatenia nájomného. Navrhoval, aby k vyprataniu došlo bez náhrady, a to do 15 dní
od právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poprel, že by porušoval domový poriadok a poukázal na to, že
dodatočne dlh na nájomnom zaplatil. Domnieval sa, že výpoveď je voči nemu vykonštruovaná kvôli
niektorým ľudom bývajúcim v jeho susedstve, s ktorými má konflikty. Poukázal na to, že je invalidný
dôchodca a z toho dôvodu nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie nájomného vo výške,
ktorú žalobca požadoval. So znížením nájomného mu žalobca nevyšiel v ústrety. Uviedol, že sa nemá
kde vysťahovať a ani na takúto možnosť nevidí žiadne dôvody.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov J. M., M. L., Ing. P. D.,
oboznámením Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, rozhodnutím o pridelení bytu, výpoveďou
zo dňa 27.8.2007 a zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom bytového domu súpisného čísla 2201 na H.
ulici v T.. V tomto bytovom dome sa nachádza byt č. X, ktorý bol ako byt špeciálneho určenia pridelený
žalovanému na základe rozhodnutia M. Ú. č. 1105/91-On zo dňa 31.12.1991. Žalovaný ho prevzal
27.2.1992 na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu. Zmenou legislatívy sa jeho pôvodne užívacie
právo zmenilo na nájom.Z výpovede zo dňa 27.8.2007 pod. č. UPM/práv-2007/67728/91026 mal súd za preukázané, že žalobca
vypovedal žalovanému nájom bytu č. X na H. ulici v T. v zmysle § 711 ods. 1 písm. c/, d/ Občianskeho
zákonníka. Túto výpoveď zdôvodnil tým, že žalovaný neplatil nájomné a ku dňu výpovede dlhoval

141.205,- Sk a hrubo poškodzoval prenajatý byt, príslušenstvo, spoločné priestory, narušoval pokojné
bývanie ostatných nájomcov, či vlastníkov, ohrozoval bezpečnosť a dobré mravy v dome. Výpoveď
žalovanýprevzaldovlastnýchrúkdňa3.9.2007.Vyplývatozdokladuodoručenívýpovedepredloženého
žalobcom, ale aj z výpovede žalovaného, ktorý jej prevzatie nepoprel.

Podľa § 710 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa

nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže
nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa
primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

V ustanovení § 711 ods. 1 písm. a-g/ Občianskeho zákonníka sú vymedzené zákonné dôvody, pre ktoré

možno nájomný pomer zo strany prenajímateľa jednostranne vypovedať.

Z odseku 6 § 711 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na
súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

Lehota uvedená v citovanom ustanovení je hmotnoprávna a prekluzívna. Z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že žalovaný výpoveď doručenú mu 3.9.2007 na súde ku dňu rozhodovania o vyprataní
nenapadol neplatnosťou. Preto v zmysle predtým uvedeného ustanovenia treba mať za to, že táto
výpoveď je platná, a to bez ohľadu na to, či dôvody výpovede boli dané alebo nie. Preto sa súd nemohol
zaoberať týmito dôvodmi, ani preverovať, či boli dané alebo nie.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a právne posúdenie veci mal súd za to, že žalovaný sa toho času
zdržuje v byte (ktorého vlastníkom a prenajímateľom je žalobca) bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
Nájomný pomer mu totiž zanikol výpoveďou, po uplynutí výpovednej doby, keďže nepodal na súde

žalobu o neplatnosť tejto výpovede.

S poukazom na uvedené skutočnosti bola žaloba na vypratanie predmetného bytu dôvodná, preto jej
súd v plnom rozsahu vyhovel. Keďže žalobca použil vo svojej výpovedi zo dňa 27.8.2007 dva výpovedné
dôvody (podľa § 711 ods. 1 písm. c/ aj d/), nebolo rozhodujúce ani to, že žalovaný dlh na nájomnom
zaplatil. Preto súd neskúmal, či v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka nedošlo k zániku jedného

výpovedného dôvodu.Napriek tomu, že žalobca žiadal žalovaného vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, teda bez
náhrady, súd sa vzhľadom na tvrdenie žalovaného, že sa nemá kde vysťahovať a je osobou telesne
postihnutou, zaoberal aj možnosťou vypratania za náhradu.

Otázku poskytnutia bytových náhrad rieši ustanovenie § 712, 712a/ občianskeho zákonníka v
nadväznosti na jednotlivé výpovedné dôvody.

Podľa § 712a ods.2 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods.
1 písm. c), nájomca nemá právo na bytovú náhradu. Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa §
711 ods. 1 písm. c) a ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.

Z dikcie uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že ak sa skončil nájomný pomer výpoveďou z

dôvodu § 711 ods. 1 písm. c/ Občianskeho zákonníka (teda, že nájomca hrubo poškodzuje prenajatý byt,
jeho príslušenstvo, prenajaté priestory alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov
a nájomcov bytov alebo porušuje dobré mravy v byte), nájomca nemá právo na bytovú náhradu.
Keďže žalovaný nenapadol žalobcom použitý výpovedný dôvod, súd ho nemohol preskúmavať a musel
vychádzať iba z toho, že žalovanému nepatrí bytová náhrada vzhľadom k tomu, že nájomný pomer

mu skončil výpoveďou podľa § 711 ods.1 písm. c/ Občianskeho zákonníka. Ak však ide o dôvod hodný
osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný dlh na nájomnom zaplatil a žalobcom použitý výpovedný dôvod podľa
§ 711 ods. 1 písm. c/ Obč. zákonníka nebol dostatočne konkrétny a riadne skutkovo vymedzený
konkrétnymi skutočnosťami, zaoberal sa súd aj tým, či by vzhľadom na zdravotný stav žalovaného,

nebolo v rozpore s dobrými mravmi vypratať ho bez náhrady. Z výsluchu svedkov však vyplynulo,
že žalovaný je neprispôsobivou osobou, ktorá narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov.
Keďže je však plne invalidným dôchodcom s telesným postihnutím, určil súd, že žalovaný má právo na
prístrešie, nakoľko túto skutočnosť považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa.

Pokiaľ ide o trovy konania rozhodoval súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd prizná náhradu

trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
a to proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca bol v konaní plne úspešný a prislúcha mu
teda aj plná náhrada trov konania. Súd mu ich však za použitia § 150 O.s.p nepriznal.

Podľa§150O.s.p.aksúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočnenáhradutrovkonania
celkom alebo sčasti priznať.

Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval súd príjem žalovaného iba z invalidného dôchodku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.