Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/91/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106212328
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne A. P., štátnej

príslušníčky Slovenskej republiky, študentky, bytom B., T. XX, zastúpenej v konaní JUDr. G. A.,
advokátom so sídlom v B., N. X proti žalovaným 1./ M. H., štátnemu občanovi Slovenskej republiky,
vodičovi, N. M. N. V., T. X zastúpenému v konaní JUDr. I. N., PhD., advokátom so sídlom v N. M. N.
V., W. XXa 2./ D. T., spol. s r.o. so sídlom v N. M. N. V., Č. XXXX/X,. IČO XX. XXX. XXX,. za účasti
vedľajšieho účastníka K. P., a.s., B., Š. X,. IČO XX. XXX. XXX. na strane žalovaného 1/ o zaplatenie
5.096.520,-Sk (169.173,47 Eur) takto

r o z h o d o l :

Žaloba o zaplatenie 169.173,47 Eur sa z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatných uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.9.2008 pod č.k.17Co/70/2008-136 bol zrušený
rozsudok súdu tunajšieho súdu zo dňa 13.11.2007 pod č.k. 19C 91/2006-107 v celom rozsahu. Týmto
rozsudkom bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 5.096.520 Sk, ktorá sa týkala náhrady škody za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia z dopravnej nehody zo dňa 1.11.2003.

V intenciách rozhodnutia predtým uvedeného odvolacieho súdu bolo doplnené dokazovanie výsluchom
svedkov E. M., D. V., dopytom na S. P., dopytom na O. R. P. v T., D. I. N. M. N. V. a bol zistený tento
skutkový stav :

Medzi účastníkmi aj naďalej nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 1.11.2003 pri dopravnej nehode utrpela
zlomeninu jabĺčka ľavého kolena, tržno-rezné rany pravého kolena, pomliaždenie hrudníka. Tieto

zranenia si vyžiadali hospitalizáciu od 1.11.2003 do 4.11. 2003 a liečenie v trvaní troch mesiacov. K
dopravnej nehode došlo pri strete úžitkového motorového vozidla zn. Škoda Pick Up, ev.č. N. XXX. A.,
ktoré viedol žalovaný 1/ a motorového vozidla Mazda 626, ev. č. B. XXX. D., ktoré viedla žalobkyňa.

Za bolestivý spôsob liečby, ktorý súvisel s uvedenou dopravnou nehodou, bolo žalobkyni znaleckým
posudkom MUDr. J. L. priznaných 308 bodov, ktoré predstavovali dvojnásobok bolestného určeného
podľa vyhl.č. 32/1965 Zb. Bolestné vo výške 18.480,- Sk (308 x 60) jej bolo vyplatené, rovnako ako
aj sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 33.000,- Sk, a to P. (vedľajším účastníkom). Sťaženie
spoločenského uplatnenia predstavovalo 275 bodov a bolo zvýšené o 100 %, teda na 550 bodov.V zmysle § 120 ods. 3 O.s.p si súd tieto skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov
osvojil, nakoľko ani po zrušení predchádzajúceho rozsudku ( zo dňa 13.11.2007) nenastala žiadna
zmena a neboli navrhnuté ani žiadne nové dôkazy.

Zo spisu Okresného súdu Bratislava II súd zistil, že žalovaný 1/ bol trestným rozkazom zo dňa 29.9.2004
pod č.k. 2T 86/04-27 uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,2 Trestného
zákona za skutok podľa ktorého 1.11.2003 viedol motorové osobné vozidlo Škoda Pick Up s ktorým
nedal prednosť žalobkyni vedúcej osobné motorové vozidlo Mazda. Za tento trestný čin bol právoplatne
odsúdený.

Z tohto spisu jednoznačne vyplynulo, že uvedené motorové vozidlo patrilo vlastnícky jeho

zamestnávateľovi. Táto skutočnosť je zrejmá i z protokolu o dopravnej nehode zo dňa 1.11.2003, kde
ako vlastník vozidla bol označený D. V.. Pravdivosť týchto skutočností vyplýva aj z vyjadrenia O. R. P. v
T., D. I. N. M. N. V., ktorý potvrdil, že vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Škoda Pick Up, ev.č.
N. XXX. A. bol v čase dopravnej nehody D. V. - D. T., IČO XX XXX. XXX.

Z pracovnej zmluvy predloženej žalovaným 1/ mal súd za preukázané, že žalovaný 1/ pracoval u

živnostníka D. V. s obchodným názvom D. T. (IČO XX. XXX. XXX) ako poslíček - vodič od 1.2.1998.
Táto skutočnosť vyplýva aj z výsluchu svedka D. V., ale aj z výpovede svedka E. M., ďalej z cestovných
príkazov a knihy jázd vedených na motorové vozidlo Pick Up, ev.č. N. XXX. A.. Z vyjadrenia S. P. zo dňa
15.12.2008 vyplýva, že žalovaný 1/ bol v čase dopravnej nehody zamestnaný u D. V. (fyzickej osoby),
a to od 1.2.1998.

Vzhľadom na doplnené dokazovanie súd mohol zistený skutkový stav opätovne posúdiť iba s
prihliadnutím na ustanovenie § 420, 427 a 430 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 420 ods. l Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným
porušením právnej povinnosti.

V zmysle ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia škoda je spôsobená právnickou osobou alebo

fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto
osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 427 ods. 1,2 Obč. zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového

vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je zodpovednosťou
objektívnou, ktorej základom je škoda vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravného prostriedku,
a to bez ohľadu na zavinenie. Jej predpokladom je teda škoda, zvláštna povaha prevádzky a príčinná
súvislosť medzi nimi. Subjektom tejto zodpovednosti je vždy prevádzkovateľ, nie vodič, ktorý dopravnú

nehodu zavinil. Vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Obč. zák. toto ustanovenie nie je
ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Z toho dôvodu sa poškodený (v
tomtoprípadežalobkyňa)môžedomáhaťnáhradyškodyvočiprevádzkovateľovidopravnéhoprostriedkupodľa § 427 na základe objektívnej zodpovednosti a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420
na základe zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení. Takýto postup však voči vodičovi nie
je možný, ak bol vodič zamestnancom fyzickej alebo právnickej osoby a ku škode došlo v súvislosti s

plnením jeho zamestnaneckých úloh. V tomto prípade zodpovedá namiesto vodiča jeho zamestnávateľ

(§ 420 ods.2), ktorý ho použil pri svojej činnosti. V prípadoch, v ktorých je daná zodpovednosť
prevádzkovateľa dopravného prostriedku podľa § 427, môže poškodený uplatniť svoj nárok súčasne
voči vodičovi vozidla iba vtedy, ak ide o zodpovednosť podľa

§ 420 ods. 1 Obč. zák. V prípadoch, kde je daná zodpovednosť toho, kto vodiča k činnosti použil v

zmysle§420 ods.2Obč.zák.,jevšakdanázodpovednosťzamestnávateľa(fyzickejosoby podnikateľa,
alebo právnickej osoby).

V predmetnej právnej veci mal súd aj po doplnenom dokazovaní za preukázané, že žalovaný 1/ bol
v čase spôsobenia škody (teda v čase dopravnej nehody) v pracovnom pomere s D. V., ktorý nie
je účastníkom tohto konania. Žalovaný 1/ viedol dopravný prostriedok, ktorým bola spôsobená škoda
v rámci plnenia svojich pracovných povinností. Toto vozidlo nepoužil bez vedomia prevádzkovateľa

alebo proti jeho vôli, auto nemal požičané, pretože si plnil pracovné povinnosti uložené svojim
zamestnávateľom. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané z knihy jázd, z výsluchu svedka D. V., ale
aj svedka E. M.. Vzhľadom na túto skutočnosť súd žalobu proti žalovanému 1/ zamietol.

Okrem toho nárok žalobkyne na bolestné treba vo vzťahu k žalovanému 1/ považovať za premlčaný.
Žalobkyňa sa o škode, ktorá vyplývala z bolestného dozvedela v momente, keď bolesť nastala, teda

1.11.2003. Odvtedy jej plynula subjektívna 2 ročná lehota na uplatnenie tohto nároku na súde, pretože v
tentodeňsadozvedelaajto,ktozaškoduzodpovedá(vyplývatozozáznamupodpísanéhožalobkyňouo
dopravnejnehode,kdejeuvedenýakoprevádzkovateľvozidla,ktoréspôsobilonehoduD.V.).Žalobkyňa
mala teda čas uplatniť tento svoj nárok na súde do 1.11.2005. Ak teda podala žalobu 30.5.2006, urobila
tak po uplynutí 2 ročnej subjektívnej lehoty. S takýmto právnym zdôvodnením (pokiaľ ide o samostatný

nárok na bolestné) sa stotožnil aj odvolací súd, ktorý to vo svojom rozhodnutí zo dňa 23.9.2008 v
odôvodnení konštatoval, že otázku nároku na bolestné voči žalovanému 1/ prvostupňový súd posúdil
správne. Keďže však v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo potvrdené, bolo potrebné
opätovne rozhodnúť aj o tomto nároku.

Pokiaľ ide o žalovaného 2/ zamietol súd proti nemu žalobu z dôvodu nedostatku jeho pasívnej

legitimácie.

Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby je vecná legitimácia účastníkov, teda stav
vyplývajúci z hmotného práva, z ktorého je zrejmé, kto je nositeľom hmotnoprávnych oprávnení, o ktoré
v konaní ide. Kto je pasívne legitimovaným subjektom, teda tým kto za vzniknutú škodu zodpovedá v
danom prípade, vyplynulo z výsledkov dokazovania. Z tohto bolo ustálené, že škodu žalobkyni zavinil

zamestnávateľ žalovaného 1/, ktorým bol D. V., podnikajúci ako fyzická osoba. Toho však žalobkyňa
neoznačila za účastníka konania.

Akžalobkyňaoznačilazažalovaného2/obchodnúspoločnosťD.T.s.r.o.bolojejpovinnosťoupreukázať,
že za vniknutú škodu zodpovedá tento subjekt. Uvedená obchodná spoločnosť však nebola ani
prevádzateľom vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, ani zamestnávateľom vodiča, ktorý nehodu

spôsobil. Žiaden atribút zodpovednosti žalovaného 2/ žalobkyňa (na ktorej v tomto smere spočívalo
dôkazné bremeno) nepreukázala. Preto súdu neostávalo iné ako opätovne žalobu proti tomuto subjektu
zamietnuť.O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého v zložitých prípadoch,
najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v
konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota
troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 4 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).