Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Darina Kuchtová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 16C/17/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507203701
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou Mgr. Martinou Hrušovskou PhD. v právnej veci navrhovateľa:

JUDr. Ľ. Č., narodený X.X.XXXX,. trvale bytom H. M. č. X,. B., zastúpený JUDr. R. B., advokátom, L.
X/A,. B., proti odporcovi : S. X P., s.r.o., P. C. č. X,. B., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený JUDr. R. A.,
advokátom, L. X/A,. B., o návrh na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy vo výške
1.000.000,-Sk takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 6.2.2007 bol tunajšiemu súdu doručený návrh zo dňa 2.2.2007 ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd
uložil odporcovi povinnosť ospravedlniť sa, zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
1.000 000,-Sk a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca dňa X.X.XXXX. v denníku

„ P. „uverejnil vo svojom čísle X,. ročník X,. na strane X článok s nadpisom „ Ú. “, v ktorom uviedol
nepravdivé informácie a tým neoprávnene zasiahol do osobnostných práv navrhovateľa.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka A. O., oboznámením sa s
obsahom listinných dokladov založených v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav veci :

Dňa 3.1.2007 uverejnil navrhovateľ vo svojom čísle X,. ročník X, na strane X, článok s nadpisom : „ Ú.
“. v ktorom autor článku uviedol : „ P.“

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní súdu uviedol, že uverejnením predmetného článku
došlo k zásahu do osobnosti navrhovateľa tým, že bol uvedený nepravdivý údaj a to konkrétne ten,
že navrhovateľ vystupoval ako utajený svedok v prípade zavlečenia P. K. do R.. Navrhovateľ nikdy

nevystupoval ani ako svedok ani ako utajený svedok v prípade zavlečenia P. K. do R.. Ide teda o
úmyselný zásah do cti navrhovateľa, v predmetnom článku sa vôbec nepísalo o samotnom únose P.
ale o jednotke rýchleho nasadenia. Po vyjdení predmetného článku mal navrhovateľ problémy v práci a
týždeň po uverejnení predmetného článku navrhovateľovi a jeho priateľke niekto podpálil auto.

Navrhovateľ na pojednávaní súdu uviedol, že v práci bol na neho vyvíjaný tlak, chceli ho odvolať. Vo
svojej funkcii však zostal, nakoľko neboli preukázané tie skutočnosti. Po uverejnení predmetného článku

mal stále dôvodnú obavu o svoj život. Páchateľa, ktorý mu podpálil auto sa nepodarilo ustáliť, tento čin
je však zdokumentovaný.Právny zástupca odporcu na pojednávaní súdu uviedol, že označenie, že ide o utajeného svedka
nemôže nikomu spôsobiť ujmu. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ v kauze odvlečenia mladého
K. bol vypočutý po poučení svedka. To znamená, že vypovedal ako svedok. Svedčí o tom 3. odsek

odôvodnenia Uznesenia Krajskej prokuratúry 2 Kv 41/01 - 12 zo dňa 8.3.2001. V predmetnom článku ide
o pravdu skresľujúcu informáciu ohľadne toho, že navrhovateľ bol vypočúvaný len ako fyzická osoba.
Právna kvalifikácia postavenia navrhovateľa v trestnom stíhaní na základe navrhovateľom predloženého
uznesenia vyplýva, že nevystupoval ako utajený svedok, ale poskytoval iba vysvetlenie. Preto je v tejto
časti žalovanej vety táto informácia pravdu skresľujúca, avšak aj podľa žaloby má difamačný charakter

tým, že navrhovateľ bol spájaný s kauzou mediálne najznámejšou.

Svedok A. O. na pojednávaní súdu uviedol, že je autorom predmetného článku. Pri písaní článkov
vychádza z údajov, ktoré si overuje. Na predmetný článok si konkrétne nepamätá. Pozná navrhovateľa,
nie však osobne. Zrejme s ním telefonoval, keď uvádzal nejakú citáciu. Nepamätá si odkiaľ čerpal
informáciu, určite si ju overoval.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2, 3 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku l najmä preto,

že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch .
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.
Predmetom ochrany osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka sú také rýdzo osobné práva

občana, ktoré ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a sú s ním úzko späté, pričom cieľom a zmyslom tejto
občianskoprávnej ochrany je všestranný rozvoj a uplatnenie osobnosti človeka. Predmetom ochrany
osobnosti fyzickej osoby podľa občianskeho práva je aj právo na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť,
zaručené Ústavou a Listinou základných práv a slobôd, zahrňujúce česť konkrétnej fyzickej osoby,
ktorá získala a požíva v spoločnosti dobrú povesť. Rozsah uvedeného práva sa v priebehu ľudského

života vyvíja, v súvislosti s jeho uplatňovaním v spoločenskom dianí, pojmovo je česť spájaná s určitými
povolaniami. Najčastejšou formou zásahu sú skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky a to za splnenia
podmienky, že ide o porušenie neoprávnené, protiprávne. Skutkové tvrdenia majú objektívnu povahu,
hodnotiace úsudky sú vždy subjektívne, lebo vyjadrujú názor toho, kto úsudok prednáša. Sloboda
vytvárania a prejavu názoru je nevyhnutnou podmienkou demokracie, má svoje hranice tam, kde by

prejav bol v rozpore s oprávnenými záujmami na slobodnom prejave ostatných. Všeobecne možno
konštatovať, že ide o prípustnú a oprávnenú kritiku v prípade, keď je vecná a konkrétna, primeraná čo
do obsahu a formy, nevykračujúca z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky
uznávaného účelu.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preukázanie skutočnosti, že došlo
k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na
právach chránených ustanoveniami § 11 a nasledujúcich OZ. Obe náležitosti musia byť splnené, aby
vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa citovaných zákonných
ustanovení a povinnosť súdom uložené sankcie znášať. Neoprávneným zásahom do práv chránených

týmito zákonnými ustanoveniami bude zásadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce tvrdenie alebo
pravdivé tvrdenie, ktoré sa dotýka intímnej sféry života občana, ktoré je objektívne spôsobilé narušiť
alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 a nasledujúcich OZ ako aj zásah do súkromia, ktorého
nedotknuteľnosť je garantovaná jednak Ústavou Slovenskej republiky ako aj Listinou základných práv
a slobôd. Nie každý neoprávnený zásah do práv chránených je spôsobilý splniť tieto náležitosti a je

potrebné neoprávnený zásah posudzovať s prihliadnutím na prostredie, v ktorom k zásahu došlo, na
subjekt zásahu, objekt zásahu, na jeho obsah, pokiaľ spočíval v skutkových tvrdeniach, na intenzite a
na ostatných okolnostiach, za ktorých bol vykonaný.Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že v
konaní nebol zistený zo strany odporcu žiadny zásah, ktorý by smeroval k zníženiu vážnosti, dôstojnosti
a cti alebo ohrozil postavenie a uplatnenie navrhovateľa v spoločnosti. Označenie navrhovateľa ako

utajeného svedka v predmetnom článku je podľa názoru súdu nepresná informácia, nápravy ktorej
sa navrhovateľ správne domáhal podľa §§ 19 a 20 zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o
ostatných hromadných informačných prostriedkoch, ktorý ako osobitný prostriedok právnej ochrany
poskytuje právo na opravu proti nepravdivému či pravdu skresľujúcemu údaju, ktorý sa dotýka cti
fyzickej osoby. V prípade, že šéfredaktor opravu neuverejnil vôbec, navrhovateľ mal žiadať, aby súd

uložil odporcovi povinnosti uverejniť opravu. Podľa názoru súdu návrh nie je dôvodný ani v nároku na
nemajetkovú ujmu. Nemajetková ujma je osobitná sankcia, ktorú možno priznať len v prípade, ak sa
preukáže, že konaním odporcu došlo k takému vážnemu zásahu do osobnostných práv navrhovateľa,
ktoré mali konkrétny dopad v jeho spoločenskom, osobnom alebo pracovnom živote ( napr. strata
dôvery okolia, zníženie vážnosti známej osobnosti...). Výška priznanej nemajetkovej ujmy pritom musí
zodpovedať závažnosti zásahu vzhľadom na jeho konkrétne dôsledky a postavenie dotknutej osoby v

spoločnosti. Tieto nevyhnutné zákonné podmienky na priznanie nemajetkovej ujmy v konaní zistené
neboli. Navrhovateľ ohľadne priznania nemajetkovej ujmy taktiež nenavrhol súdu vykonanie dôkazov na
preukázanie svojho tvrdenia, neoznačil súdu žiadne dôkazy. Súd na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy
je v celom rozsahu nedôvodný a preto ho v plnom rozsahu zamietol.

Navrhovateľom navrhovaný dôkaz výsluchom brata navrhovateľa nebol vykonaný, nakoľko jeho
vykonanie pre rozhodnutie vo veci nie je významné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde,

písomne vo 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §
42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ustanovení § 205 ods. 2 OSP.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.