Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Janáková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8C/44/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Gabrielou Janákovou v právnej veci navrhovateľa Ing. A. B.,

technika, bytom N. D., S. XXX/XX,. občana SR, proti odporkyni A. B., nezamestnanej, bytom N. D., S.
XXX/XX,. občianke SR, o zrušenie spoločného nájmu bytu, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu družstevného bytu č. X na ulici S. č. XXX/XX. v N. D., ktorý
pozostáva z troch izieb, kuchyne a príslušenstva.

Za ďalšieho nájomcu tohto bytu a člena družstva sa u r č u j e navrhovateľ.

Odporkyňa j e p o v i n n á byt vypratať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia spoločného nájmu družstevného bytu č. X na ulici
S. č. XXX/XX. v N. D., ktorý pozostáva z troch izieb, kuchyne a príslušenstva s tým, že bude určený
za ďalšieho nájomcu tohto bytu a člena družstva a odporkyňa bude zaviazaná byt vypratať bez bytovej

náhrady. V návrhu uviedol, že jeho manželstvo s odporkyňou bolo rozvedené, odporkyňa byt opustila
1.11.1998, nikdy neprispievala na úhrady spojené s užívaním bytu. Uviedol, že podľa informácií, ktoré
má, odporkyňa žije niekde v Č. R.. V predmetnom byte nebýva ani on od roku 2001, žije v K., kde má
manželku a zamestnanie, v spornom byte v súčasnosti býva syn.

Odporkyňa so zrušením spoločného nájmu bytu súhlasila. Uviedla, že by bola najradšej, keby sa
nájomníčkoutohtobytustalaichnajmladšiadcéra,ktoránemávlastnýbyt,pokiaľtonepôjde,žiadala,aby
sa ona stala jedinou nájomníčkou sporného bytu s tým, že zabezpečí navrhovateľovi bytovú náhradu.
Uviedla, že nemá iný byt, nie je vlastníčkou ani spoluvlastníčkou inej nehnuteľnosti, v súčasnosti sa

zdržiava u svojej matky v Č. R., ktorá potrebuje jej starostlivosť, každý týždeň sa však musí hlásiť na Ú.
P., S. V. A. R. v D. N. V. a vtedy prespáva v spornom byte spolu so synom. Potvrdila, že poplatky za byt
a služby spojené s užívaním bytu hradí navrhovateľ spolu so synom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rozsudok tunajšieho súdu,
č. k. 4C 1332/99-55, zo dňa 1.2.2001, rozhodnutie o pridelení bytu, protokol o prevzatí bytu, dohodu
o užívaní družstevného bytu, rozhodnutie Ú. P., S. V. A. R. zo dňa 27.5.2004, zmluvu o prenájme,
potvrdenie o hlásení pobytu, potvrdenie o prechodnom pobyte, potvrdenie spoločnosti S. B. s.r.o. zo dňa28.10.2002, spis tunajšieho súdu sp.zn. 4C/1332/1999, oznámenie O. v P. B. zo dňa 2.2.2006, návrh
dohody o prevode členských práv a povinností a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa 16.6.1979 bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu

č.k. 4C/1332/99-55 zo dňa 1.2.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.4.2001. Z manželstva
pochádzajú tri deti, ktoré boli v čase rozvodu manželstva plnoleté.

Z rozhodnutia zo dňa 23.4.1982 súd zistil, že počas trvania manželstva bol navrhovateľovi výmerom O.
S. B. D. v P. B. pridelený do užívania byt č. X vo vchode č. XX. v budove súp. č. XXX. na ulici S. v
N. D., pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva. Podpisom dohody o užívaní družstevného
bytu a protokolu o prevzatí bytu dňa 27.4.1982 vzniklo účastníkom právo spoločného užívania bytu

manželmi, ktoré sa v zmysle § 871 ods. 1 v nadväznosti na § 703 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
zmenilo na spoločný nájom bytu manželmi a spoločné členstvo v družstve. Z výsluchu účastníkov súd
zistil, že účastníci konania sa na ďalšom nájme bytu po rozvode manželstva nedohodli.

Prenajímateľ bytu - O. S. B. D. v P. B. uviedlo, že ponecháva na rozhodnutí súdu, komu z účastníkov
konania pridelí byt do ďalšieho nájmu, ako i členstvo v družstve.

Podľa § 705 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme
družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,

ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na
záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníkom konania vzniklo právo spoločného
nájmu bytu za trvania manželstva a spoločné členstvo v družstve. Účastníci konania sa o nájme

bytu po rozvode manželstva nedohodli a preto súd na návrh navrhovateľa toto právo zrušil. Zároveň
určil navrhovateľa za ďalšieho nájomcu tohto bytu a člena družstva. Pri rozhodovaní o tom, koho
určí za ďalšieho nájomcu bytu a člena družstva súd vychádzal zo skutočnosti, že obaja účastníci
konania nemajú inak zabezpečené trvalé bývanie. Navrhovateľ býva síce v súčasnosti v byte svojej
manželky v K., avšak podľa jeho vyjadrenia tento byt je vo výlučnom vlastníctve jeho manželky, ktorá

byt vlastnila ešte pred uzavretím manželstva s navrhovateľom, takže navrhovateľ nie je vlastníkom
ani spoluvlastníkom tohto bytu. Podľa jeho vyjadrenia nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom inej
nehnuteľnosti. Odporkyňa v súčasnosti býva u svojej chorej matky, ktorej poskytuje opateru, nie je
vlastníčkou ani spoluvlastníčkou inej nehnuteľnosti ani jej nesvedčí právo užívať iný byt. Súd potom
pri rozhodovaní prihliadol najmä ku skutočnosti, že navrhovateľ doposiaľ hradí poplatky spojené s

nájmom a užívaním sporného bytu, ako aj j tomu, že navrhovateľ má finančné možnosti zabezpečiť
odporkyni bytovú náhradu, pričom odporkyňa, ktorá je nezamestnaná, bytovú náhradu navrhovateľovi
nie je schopná zabezpečiť.

Podľa § 7l2a ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods.1 a 2 druhej vety môže
súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len

na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po
rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte,
dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada
mu nepatrí.

O bytovej náhrade súd rozhodol tak, že zaviazal odporkyňu byt vypratať do l5 dní po zabezpečení

náhradného bytu, keď v konaní nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by odporkyni
malo byť priznané iba náhradné ubytovanie alebo prístrešie.O trovách konania rozhodol podľa § l42 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu
trov konania, keď navrhovateľ bol v konaní úspešný v časti zrušenia spoločného nájmu bytu, určenia za
ďalšieho nájomcu bytu a člena družstva a neúspešný v časti rozhodnutia o bytovej náhrade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.