Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Veselová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/27/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Veselová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely

Veselovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci
navrhovateľky: V. K., rod. C., nar. XX.X.XXXX,. bytom H. XXX,. právne zastúpenej Mgr. I. Ž., advokátkou,
so sídlom N.. A. H. XX, R. proti odporcovi: B. C., rod. C., nar. XX.X.XXXX,. bytom H. XXX,. právne
zastúpenému JUDr. J. Z., advokátom, so sídlom M. XX,. R., o vzájomnom návrhu odporcu, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Ružomberku
č.k. 9C/116/2009-112 zo dňa 12.10.2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Ružomberku rozsudkom č.k. 9C/116/2009-112 zo dňa 12.10.2009 zamietol vzájomný
návrh odporcu, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo
výške 181,32 €, ktoré zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že odporca
vzájomným návrhom sa domáhal určenia, že pozemok parc. č. C-KN 884/2 - zastavaná plocha o výmere
601 m2, pozemok parc. č. C-KN 884/3 - záhrada o výmere 367 m2, pozemok parc. č. C-KN 884/4 -
v častiach trvalé trávnaté porasty o výmere 2.518 m2 a orná pôda o výmer 239 m2 a pozemok parc.
č. C-KN 885/4 - orná pôda o výmere 1.188 m2, všetky nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č.

716, k.ú. H., zapísané na Správe katastra R. patria do dedičstva po poručiteľovi Š. C., nar. X.XX.XXXX,.
zomr. dňa XX.X.XXXX.. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D233/97 zo dňa 22.7.1997 - dedičské konanie
po nebohom Š. C., nar. X.XX.XXXX,. zomr. dňa XX.X.XXXX. (pôvodné dedičské konanie) mal súd za
preukázané, že ako dedičia po uvedenom poručiteľovi okrem odporcu a navrhovateľky prichádzali do
úvahy aj Š. C., nar. X.X.XXXX,. A. M., rod. C., nar. X.X.XXXX,. J. C., nar. XX.X.XXXX. a H. C., rod. Ž.,
nar. X.X.XXXX.. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 4D/67/2006 zo dňa 30.11.2006 - dedičské konanie
po nebohom Š. C., nar. X.XX.XXXX,. zomr. dňa XX.X.XXXX. (náhradné dedičské konanie) mal súd za

preukázané, že ako dedičia okrem odporcu a navrhovateľky prichádzali do úvahy aj A. C. , rod. M., nar.
XX.X.XXXX,. J. G., rod. C., nar. XX.X.XXXX,. Š. C., nar. XX.X.XXXX,. M. J., rod. C., nar. XX.X.XXXX,.
J. C., nar. XX.X.XXXX a A. M., rod. C., nar. X.X.XXXX.. Na podaní určovacieho návrhu spočívajúceho
v tom, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, resp. že ju poručiteľ vlastnil ku dňu smrti je aktívne
legitimovaný ten, koho práv a povinnosti sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len tá osoba,
ktorá je poručiteľovým dedičom, v prípade jeho právnym nástupcom. Dedičstvo sa nadobúda smrťou
poručiteľa, , keď v dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičovprávoplatným rozhodnutím súdu nemôže byť istota, s akým výsledkom sa konanie o dedičstve skončí.
Ak zanechá poručiteľ viac dedičov, sú do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov
celého majetku patriaceho do dedičstva. Tento vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku má za následok,

že do vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu sú dedičia považovaní za vlastníkov celého
majetku patriaceho do dedičstva a že z právnych úkonov týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv
patriacich do dedičstva sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich
dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa navzájom podieľajú na týchto právach a povinnostiach. V
sporoch s inými osobami, ktoré sa týkajú vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sa tento

vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku upravuje tým, že majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov
v zmysle § 91 ods. 2 OSP, lebo ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozhodnutie sporu musí
vzťahovaťnavšetkýchdedičov.Keďževpredmetnejveciúčastníkomsporovéhokonaniabollenodporca
- syn poručiteľa a navrhovateľka (dcéra poručiteľa) a nie aj ostatní dedičia, ktorých okruch vyplýva z
vyššie uvedených osvedčení o dedičstve. Preto vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd prvého
stupňa k záveru, že v danom prípade pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie vzájomný návrh odporcu

zamietol. Vzhľadom na samotný nedostatok vecnej legitimácie sa potom súd prvého stupňa nezaoberal
dôvodnosťou návrhu, resp. ďalšími hmotnoprávnymi podmienkami dôvodnosti nároku uplatneného
vzájomným návrhom odporcu.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že s
právnym záverom súdu prvého stupňa nesúhlasí. Uviedol, že u vecnej legitimácie nejde o otázku okruhu

účastníkov, ale o to, či účastníci konania sú tými účastníkmi, ktorí podľa hmotného práva správne mali a
mohli žalovať (aktívna hmotná legitimácia), alebo ktorí mali a mohli byť podľa hmotného práva žalovaní
(pasívna hmotná legitimácia). Teda tieto osoby majú, resp. musia vystupovať buď na strane žalobcov
alebo žalovaných. Nerozlučné spoločenstvo súčasne znamená to, že títo spoločníci tvoria určitú jednotu,
majú vystupovať v procese ako kolektív jednotne, akoby boli jednou osobou. Na určité procesné úkony

uvedené v druhej vete § 91 ods. 2 O.s.p. je dokonca potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú
na jednej strane. Ak dedičmi po poručiteľovi Š. C. je okrem navrhovateľky a mňa odporcu aj ďalších 6
dedičov a správnych úkonov týkajúcich sa veci, ktoré sú predmetom sporu, sme oprávnení spoločne a
nerozdielne všetci 8 dedičia (teda aj navrhovateľky, ktorá je ako výlučná vlastníčka zapísaná v katastri
nehnuteľnosti), aké máme postavenie v spore podľa § 91 ods. 2 O.s.p.? Sme všetci 8 dedičia (aj

navrhovateľka) aktívne hmotne legitimovaní a mali by sme vystupovať na strane žalobcov? A kto by
bol na strane žalovanej, resp. žalovaných? Opäť navrhovateľka, ako jedna z dedičov po poručiteľovi Š.
C., ktorá je zapísaná ako vlastníčka v katastri nehnuteľnosti a proti ktorej vzájomný návrh smeroval?
Alebo 7 dedičia budú na strane žalobcov, ale navrhovateľka na strane žalovaných, hoci všetci 8 sú
podľa hmotného práva oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne? A čo s tými dedičmi, ktorí nebudú

mať záujem začať spor, či pristúpiť do sporu na strane navrhovateľov? Budú označení ako žalovaní
spolu s navrhovateľkou a ako sa bude posudzovať ich pasívna hmotná legitimácia? Alebo ak nebudú
mať záujem vystupovať na strane žalobcov, nebude môcť vôbec uplatniť právo na súde? Podľa ust.
§ 91 ods. 2 O.s.p. by však nerozluční spoločníci mali zásadne vystupovať na jednej strane, teda buď
na strane žalobcov alebo žalovaných. Preto sa odvolateľ domnieva, že v tomto posudzovanom prípade

nejde o procesné nerozlučné spoločenstvo a že ako jeden z dedičov je sám oprávnený podať návrh na
určenie, že vec patrí do dedičstva proti inému z dedičov toho istého poručiteľa, ktorý je však podľa jeho
názoru a tvrdenia neoprávnene, či nesprávne zapísaný ako vlastník v tejto veci v katastri nehnuteľnosti.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

K podanému návrhu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že sa nemôže stotožniť s dôvodmi
odvolania, že v danom prípade sa nejedná o procesné a nerozlučné spoločenstvo. Odporca podal
vzájomný návrh, aby nehnuteľnosti patrili do dedičstva po neb. Š. C., zomr. XX.X.XXXX,. pričom označil
účastníkov konania len ju a seba. Ona má za to, že z právnych úkonov týkajúcich sa v tejto veci sú
oprávnení a povinní voči iným osobám dedičia spoločne a nerozdielne a že majú postavenie vyplývajúce

z ust. 91 ods. 2 O.s.p.. Nejde tu o prípad, kedy sa jedná o určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkmi konania, preto podľa jej názoru súd je viazaný návrhom účastníka. Teda nemožno ho
prekročiť ani prisúdiť niečo iné, než toho, čoho sa účastník domáhal. Je toho názoru, že návrh, že určitá
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, je svojou povahou žalobou určovacou podľa § 80 písm.
c) O.s.p.. Navrhla preto rozsudok okresného súdu potvrdiť.Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu
ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a v

spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok podľa ust. § 219 ods.
1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového
materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v odvolacom konaní, sa v plnom rozsahu stotožnil
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu a preukázaný skutkový stav vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací
súd poukazuje a s ktorým sa stotožňuje. Navyše odvolací súd poznamenáva, že pre sporové konanie
treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov podľa § 91 ods.
2 O.s.p.. Postavenie žalobcu je určené obsahom rozhodnutia súdu v dedičskom konaní, kde ostatní
účastníci musia vystupovať v konaní ako žalovaní aj v prípade, že v konaní o dedičstve sa niektorí z

nich nestávali odmietavo k spornej otázke, prípadne boli pasívni. Ak sa však sporu nezúčastnia všetci
nerozluční spoločníci, nemožno návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie. S poukazom na
uvedené odvolaciemu súdu neostávalo iné ako rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

V odvolacom konaní bola úspešná navrhovateľka, preto by jej podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. patrilo právo na náhradu trov odvolacieho konania, trovy odvolacieho konania

neboli vyčíslené postupom podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a iné trovy zo spisu nevyplývajú, preto bolo
rozhodnuté tak, že navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.