Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. marec 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/38/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vékonyová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsamosudkyňouJUDr.EvouVékonyovouvprávnejvecinavrhovateľaS.P.,štátneho

občana Slovenskej republiky, bytom O. č. XXX,. v konaní zast. JUDr. J. K., advokátom, so sídlom T., L.
č. X proti odporcovi J. M., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom T., L. X o určenie vlastníckeho
práva takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 54,- Sk na účet tunajšieho
súdu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom pozemkov parc.č.
3616/2 o výmere 353 m2 a parc.č. 3617/2 o výmere 386 m2 v k.ú. O., ktoré boli vytvorené geometrickým

plánom č. 3/321704-382/2001. Uviedol, že predmetné pozemky užíval najneskôr od roku 1941 jeho
strýko J. P. ako svoj reálne vyčlenený spoluvlastnícky podiel z pôvodnej PKN parcely č. 3339. Obrábal
ich ako role do roku 1980, potom sa zatrávnili. V užívaní týchto pozemkov ho nikto nerušil. J. P. zomrel
v roku 1986 a ešte za svojho života poručil celý svoj majetok navrhovateľovi a tento z tohto titulu vstúpil
do ich držby a vydržaním k týmto pozemkom nadobudol vlastnícke právo.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že je vlastníkom pozemkov parc.č 3616 a 3617 v k.ú. O.,
pričom tieto sú od roku 1965 užívané výlučne jeho rodinou a takýto dlhý čas sú pozemky aj oplotené.
Tieto nehnuteľnosti riadne zdedil po svojej matke a je ich výlučným vlastníkom.

Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,svedkovO.P.,O.B., J.M.,J.C.,oboznámením

geometrického plánu č. 31321704-382/2001, čestného vyhlásenia O. B. a O. B. zo dňa 2.12.2002, kópie
z katastrálnej mapy, výpisu z LV č. 3073 pre k.ú. O., výpisov z pozemkovej knihy záp. č. 1063, záp.č.
3, záp.č. 5, záp.č. 4, výpisu z LV č. 2943 pre k.ú. O., rozhodnutia Š. N. sp. zn. D 502/86, výpisu z
evidencie nehnuteľností z evidenčného listu č. 1101, závetu neb. J. P., osvedčenia o dedičstve neb. M.
M., uznesenia o odovzdaní pozostalosti po J. P. F., výpisov z LV č. 1451, LV č. 2086 a č. 2943 pre k.ú. O.,
identifikácie parciel č. 8686/05, kópie z katastrálnej mapy zo dňa 28.10.2005 a zistil tento skutkový stav:Podľa súčasného stavu v katastri nehnuteľností je navrhovateľ výlučným vlastníkom pozemkov parc.č.
3616 - orná pôda o výmere 630 m2 a parc.č. 3617 - trvalé trávnaté porasty o výmere 665 m2 v k.ú.
O. vedených na LV č. 2943. Vlastnícke právo nadobudol titulom dedenia po svojej neb. matke M.

M., zomr. X.X.XXXX.. Z obsahu dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 19D 1499/95 vyplynulo, že
vlastnícke právo neb. M. M. bolo do katastra nehnuteľností zapísané na základe osvedčenia podľa §
2 a nasl. Zák.č. 293/92 Zb., ktoré bolo spísané vo forme notárskej zápisnice číslo N 94/94, NZ 203/94
vyhotovenej notárkou Mgr. A. S..

Právny predchodca navrhovateľa neb. J. P., zomr. XX.X.XXXX,. zanechal závet, podľa ktorého všetok

svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok poručil navrhovateľovi a jeho manželke O. P., každému v 1-ici. Podľa
Rozhodnutia Š. N. v T. sp. zn. D 502/86 uzavreli títo závetní dedičia dedičskú dohodu, podľa ktorej sa
okrem iného navrhovateľ stal spoluvlastníkom pozemku parc.č 3339 v podiele 1080/20160-in.

Podľa identifikácie parciel zo dňa 28.10.2005 je pôvodná PKN parcela č. 3339 v k.ú. O. podľa
súčasného stavu katastra nehnuteľností rozdelená na 18 parciel, vrátane parciel č. 3617 a 3616.
Pozemok parc.č. 3617 je pritom z tejto parcely vytvorený z časti a pozemok parc.č. 3616 vcelku. Obaja

právni predchodcovia účastníkov boli podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc.č. 3339 v k.ú. O. a to
neb. J. P. vo veľkosti 1080/20160-in a neb. M. M. v podiele 90/1350-in.

Podľa svedeckej výpovede O. P., manželky navrhovateľa, sa s manželom o pozemky nestarali, pokiaľ
strýko J. P. žil. Po jeho smrti sa o ne začali viacej zaujímať a zistili, že sú oplotené. J. P. sa už za života
sťažoval, že rodina odporcu si oplotila aj to, čo patrilo jemu.

Zo svedeckej výpovede O. B. vyplynulo, že roľu „ Z. P., V. D. L.“ v období rokov 1937-1941 užíval brat J.
P. R. P.. J. bratovi niekedy pomáhal, ale inak bol stolár a živil sa len týmto remeslom. Neskôr pozemky
užívali p. B. a p. M., ktorý ich dostali do užívania od štátu. Niekedy v rozmedzí rokov 1975-1978 ho
obhospodarovala rodina odporcu, títo ho aj oplotili. Vtedy sa R. P. sťažoval, že zabrali aj jeho pozemok.
Zo svedeckej výpovede J. C. vyplynulo, že na predmetných pozemkoch nikdy nevidel nikoho z rodiny

P.. Od matky vie, že v minulosti nejaké pozemky užíval R. P..

Svedok J. M., otec odporcu, uviedol, že jeho manželka M. M. bola na základe dedenia po svojom otcovi
spoluvlastníčkou pozemku parc.č. 3339. Tento pozemok reálne užívalo 14 osôb. Medzi týmito osobami
však nebol J. P.. S manželkou asi v roku 1965 nasadili na pozemku ovocné stromy a asi od roku 1970
sú pozemky oplotené. J. P. nikdy neužíval ani žiadne pozemky v okolí pozemkov parc.č 3616 a 3617.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

Podľa § 134 ods. 1,3 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do tejto doby
sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Súd mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že návrh nie je dôvodný.

Vydržanie je nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej

zákonom stanovenú dobu. Okrem existencie spôsobilej veci, subjektu vydržania a uplynutia vydržacejdoby je predpokladom takéhoto nadobudnutia vlastníckeho práva aj oprávnená držba. Oprávnená držba
predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že právni predchodcovia účastníkov boli podielovými

spoluvlastníkmi PKN parcely č. 3339 v k.ú. O.. Súčasné CKN parcele č. 3616 a 3617, ktoré sú v katastri
nehnuteľností vedené ako vlastníctvo odporcu, sú časťou pôvodnej PKN parcely č. 3339. V konaní
nebolo spoľahlivo preukázané, že by v minulosti došlo ku kvalifikovanému zrušeniu tohto podielového
spoluvlastníctva reálnym rozdelením. Z výpovedí svedkov však vyplynulo, že pôvodnú PKN parcelu
užívalo viacero užívateľov a to každý vo vymedzenej časti. Z výpovede svedkov J. C., O. B. a J. M.

vyplynulo, že právny predchodca navrhovateľa J. P. neužíval žiadnu časť pôvodnej PKN parcely č. 3339.
Svedok O. B. uviedol, že sporné pozemky užíval a správal sa k nim ako vlastník brat J. P. R. P., ktorý ako
bolozistenézdedičskéhospisuŠ.N.vT.sp.zn.2D649/85,boltaktiežpodielovýmspoluvlastníkomtohto
pozemku. Taktiež svedok J. C. uviedol, že od svojej matky počul, že v minulosti pozemok užíval R. P., J.
P. na týchto pozemkoch nikdy nevidel. Vzhľadom na obsah týchto svedeckých výpovedí nemal súd za
preukázané, že právny predchodca navrhovateľa J. P. nadobudol vydržaním resp. iným právnym titulom

vlastnícke právo k časti pozemkov parc.č. 3616 a 3617, vyčlenenej predloženým geometrickým
plánom, keď nebolo spoľahlivo preukázané, že tieto pozemky niekedy užíval a správal sa k nim v
dobre viere ako ich vlastník.

Rovnako ani u navrhovateľa neboli splnené zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním. Aj samotná manželka navrhovateľa vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že s

navrhovateľompozemokneužívalianejavilioňzáujem,pokiaľžilJ.P..Ažpojehosmrtivroku1986zistili,
že pozemky sú oplotené. Skutočnosť, že by navrhovateľ pozemky fakticky užíval, resp. že by vykonával
právne panstvo nad vecou, nebola preukázaná ani inými svedeckými výpoveďami. Z uvedeného je
zrejmé, že u navrhovateľa nebol splnený základný predpoklad pre vydržanie vlastníckeho práva a to
existencia oprávnenej držby.

Vzhľadom na uvedené výsledky vykonaného dokazovania súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Navrhovateľ navrhoval v konaní vypočuť ako svedka O. B., bytom T. T., B. č. XX/XX.. Súd tohto
navrhnutého svedka nevypočul, nakoľko jeho zdravotný stav mu takýto výsluch neumožnil, pričom ho
nebolo možné vypočuť ani v domácom prostredí. Navrhovateľ súdu predložil už pri podaní návrhu čestné
prehlásenie O. B., ktorý spolu s O. B. prehlásil, že sporné pozemky užíval J. P.. Toto prehlásenie však

nemalo pre posúdenie veci zásadný význam, nakoľko išlo o predtlačený text, ktorý p. B. len podpísal.
Okrem toho O. B., ktorý toto vyhlásenie taktiež podpísal na tej istej listine, neskôr vo svojej svedeckej
výpovedi uviedol, že pozemky v skutočnosti užíval brat J. P..

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 O.s.p., v zmysle
ktorého by odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, patrila náhrada trov konania, avšak vzhľadom na

to, že ju nepožadoval, rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V zmysle § 148 ods.1 O.s.p. súd zaviazal navrhovateľa, ktorý v konaní nemal úspech, na náhradu trov
konania štátu vo výške 54,-Sk, ktoré pozostávajú z vyplateného svedočného.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho

súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho saodvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.