Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. február 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 22C/13/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej

veci navrhovateľa: V. M., U. XXX, XXX XX Q. proti odporcovi: I.. J.. Q. B., W. XX, Bratislava o zaplatenie
XXX,XX,-V..XXX,XX,-Sk s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal voči odporcovi zaplatenia
XX.XXX,XX,-Sk s príslušenstvom titulom preplatenia faktúry za odcudzené vstupné dvere.

Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca, ako majoritný spolumajiteľ nehnuteľnosti, domu na W. E. Č..
XX F. Q., bol rozsudkom bývalého Obvodného súdu Bratislava I sp. zn. 14C 528/78 zo dňa 30.4.1978
zaviazaný za kompletnú nehnuteľnosť pozostávajúcej zo záhradnej U. Č.. XXXX a zastavanej U. Č..

XXXX evidovanej k.ú. Bratislava I staré Mesto, zapísanej na C. Č.. XXXX, platiť základné ročné poistné
zo stavby. Navrhovateľa tým istým rozsudkom zaviazal súd platiť v mesačnom nájomnom sumu zo
svojho podielu 1/6 na vyčlenenú čiastku za poistenie domu odporcovi. Navrhovateľ dodnes uvedenú
čiastku odporcovi platí. Navrhovateľovi bol vykradnutý v roku 2001 byt, ktorý obýval v predmetnom
bytovom dome neznámym páchateľom, ktorý odstránil pôvodné masívne dvere zabezpečujúce
navrhovateľov byt od spoločných priestorov domu. Navrhovateľ si dal na zákazku vyrobiť na miesto
pôvodných drevených dverí, dvere pancierové. Faktúru na pancierové dvere si dal navrhovateľ spolu

s ostatným ukradnutým hnuteľným zariadením preplatiť poisťovni u ktorej má navrhovateľ poistený
hnuteľný majetok svojho bytu. Poisťovňa ale vstupné dvere ukradnuté neznámym páchateľom odmietla
zo zmluvy plniť, pretože sa jedná o stavebnú časť domu a táto nie je predmetom navrhovateľovej zmluvy
uzavretej iba k dielom hnuteľného majetku. Odporca napriek tomu, že je povinný platiť stavebnú poistku
za dom podľa rozsudku XX K. XXX/XX, odmietol navrhovateľovi preplatiť faktúru za nové vstupné dvere.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol, že predmetné vstupné dvere
ukradol neznámy páchateľ. R. na W. E. Č. XX v Bratislave je ním poistený. Nie je jeho povinnosťou platiť
poistku za navrhovateľov 1/6 podiel.

Súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 101 ods. 2 OSP, nakoľko tento svoju

neprítomnosť na nariadenom pojednávaní konanom dňa X.X.XXXX ospravedlnil a zároveň súhlasil, aby
súd pokračoval v konaní.Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomodporcu,oboznámenímsaslistinnýmidôkazmi-faktúrouč.
4/2001, uznesením OR PZ Bratislava I, situačným plánom domu, ako aj ostatným spisovým materiálom,
na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca bol v čase odcudzenia vchodových dverí do
bytu navrhovateľa (v roku 2001) majoritným (väčšinovým) a navrhovateľ menšinovým podielovým
spoluvlastníkom domu na W. E. Č.. XX F. Q..

Sporné nebolo ani to, že na prelome mesiacov máj - jún 2001 v Bratislave na W. E. Č.. XX nezistený
páchateľ nezisteným spôsobom odcudzil vonkajšie vchodové dvere do bytu, z ktorého odcudzil aj ďalšie
hnuteľné veci. Uznesením OR PZ Bratislava I bolo trestné stíhanie vo veci trestného činu krádeže

prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti, ktoré by oprávňovali oznámiť obvinenie proti určitej
osobe.

Z faktúry č. 4/2001 súd zistil, že navrhovateľ uhradil v hotovosti spoločnosti Š&P zámočníctvo-
inštalatérstvo, Š. U. sumu XX.XXX,XX,-Sk za zhotovenie a montáž plechových dverí na W. XX, v byte
rodinného domu.

Odporca vo svojej výpovedi pred súdom namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v spore,
nakoľko v tom čase (čase krádeže) ako podielový spoluvlastník rodinného domu bol odcudzením
vchodových dverí rovnako poškodený ako navrhovateľ (podľa spoluvlastníckeho podielu dokonca vo
väčšom rozsahu), preto nemôže v spore vystupovať ako žalovaný.

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa§139ods.1Občianskehozákonníkazprávnychúkonovtýkajúcichsaspoločnejvecisúoprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci

väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

Podľa§ 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa§ 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.Zo žalobného návrhu navrhovateľa vyplýva, že svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy navrhovateľ
opiera o rozsudok XXC XXX/XX z ktorého mala odporcovi vyplynúť povinnosť platiť stavebnú poistku
za dom na W. E. XX F. Q.. Tým, že si podľa navrhovateľa odporca túto povinnosť neplnil, pričom z

poistenia, ktoré mal uzavreté priamo navrhovateľ bolo vylúčené poistenie vstupných dverí (vzhľadom na
ich stavebnú súčasť s domom), odporca nesie zodpovednosť za škodu vzniknutú navrhovateľovi.

S týmto názorom navrhovateľa sa podľa súdu nemožno stotožniť. V prvom rade si treba uvedomiť,
že škodu, ktorá vznikla v roku 2001 tým, že boli odcudzené vchodové dvere k bytu navrhovateľa
v rodinnom dome na W. E. Č.. XX F. Q., nespôsobil odporca, ale doposiaľ nezistený páchateľ,

pričom táto škoda nebola spôsobená výlučne navrhovateľovi, ale bola spôsobená vlastníkovi resp.
všetkým spoluvlastníkom rodinného domu (t.j. tak navrhovateľovi ako aj odporcovi, ktorý bol v tom
čase väčšinovým spoluvlastníkom domu). To znamená, že nie je možné, aby sa jeden poškodený
spoluvlastník domáhal náhrady škody voči druhému (dokonca väčšinovému) spoluvlastníkovi tej istej
nehnuteľnosti (nehovoriac o tom, že škodu spôsobil doposiaľ neznámy páchateľ).

Rovnako to, že bol odporca povinný rodinný dom poistiť na základe rozsudku z roku 1978 (aj keď

toto nebolo navrhovateľom preukázané), neznamená, že mu táto povinnosť vyplývala aj v roku 2001
(t.j. po cca 23 rokoch), nakoľko poistný vzťah je vzťahom záväzkovoprávnym a konsenzuálnym, čo
znamená, že nemožno nikoho donútiť k tomu, aby uzavrel s poisťovňou poistný vzťah (s výnimkou
prípadov uvedených osobitnými predpismi, ako je to napr. pri povinnom zmluvnom poistení motorových
vozidiel, príp. poistenie pri výkone funkcie advokáta príp. ďalších slobodných povolaní). Poistný vzťah

možno založiť len na základe zhodnej vôle poisťovne a poisteného, ktorý sa premietne do uzavretia
poistnej zmluvy s konkrétnymi poistnými podmienkami. K uzavretiu takéhoto vzťahu však nemožno
nikoho donútiť. To znamená, že odporca nebol povinný uzatvárať poistnú zmluvu na poistenie rodinného
domu, tak ako sa domnieva navrhovateľ. Vzťah medzi navrhovateľom a odporcom bol v roku 2001
vzťahom vyplývajúcim z podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, kde im vyplývali vzájomné

práva a povinnosti tak vo vzťahu k sebe navzájom ako aj vo vzťahu k tretím osobám navonok. Z
predloženého rozsudku krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14 Co 160/77 zo dňa XX.X.XXXX vyplynulo,
že tento zrušil rozsudok súdu prvého stupňa (pre nedostatočné zistenie skutkového stavu), ktorým tento
zaviazal navrhovateľa na zaplatenie žalovaného obnosu s odôvodnením, že navrhovateľ užíva spoločnú
nehnuteľnosť, avšak za túto neplatí riadne žiadne úhrady. To znamená, že v roku 1977 prebiehali

medzi navrhovateľom a odporcom viaceré spory, avšak tieto sa týkali úpravy ich vzájomných povinností
(s ohľadom na ich záväzky voči tretím osobám vyplývajúce zo spoluvlastníctva nehnuteľnosti). Inak
povedané, odporca žaloval navrhovateľa za to, že tento ako podielový spoluvlastník, predmet svojho
spoluvlastníctva riadne užíval, avšak povinnosti s tým spojené (úhrada platieb a pod.) si neplnil a všetky
tietovýlučneznášalodporca. Pretosaodporcadomáhalvočinavrhovateľovizaplatenia týchtonákladov,

zodpovedajúcich navrhovateľovmu podielu. Navrhovateľ nepreukázal, že by medzi účastníkmi bola v
minulosti (v roku 2001) uzatvorená nejaká dohoda, ktorou by si upravili užívanie spoločnej nehnuteľnosti
vrátane platieb inak ako podľa príslušných ustanovení zákona upravujúcich podielové spoluvlastníctvo
resp. že by mali medzi sebou uzavretý nájomný vzťah, v ktorom by odporca vystupoval ako prenajímateľ
nehnuteľnosti a z ktorého by mu vyplývala povinnosť (resp. zodpovednosť) aj za škodu spôsobenú

nájomcovi na jeho veciach.

Aj za predpokladu, že by odporca bol povinný poistiť dom poistením, ktoré by sa vzťahovalo (pokrývalo)
aj na krádež vchodových dverí a toto neurobil (aj keď odporca vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdí opak,
tvrdí, že dom na W. E. Č.. XX F. Q. poistil), vzhľadom na podielové spoluvlastníctvo k predmetnému
domu a teda aj k vchodovým dverám (sám navrhovateľ tvrdí, že jeho poisťovňa mu oznámila, že

vchodové dvere nie sú súčasťou jeho poistenia, nakoľko sú stavebnou súčasťou domu, t.j. museli byť v
podielovom spoluvlastníctve vlastníkov samotného rodinného domu) nemôže byť zodpovedný za škodu
na odcudzených dverách, nakoľko táto škoda vznikla, ako podielovému spoluvlastníkovi dverí, aj jemu.

V danom prípade, ak teda navrhovateľovi vznikla škoda na vstupných dverách do jeho bytu (za
predpokladu,žepôvodnévchodovédverebolivovýlučnomvlastníctvenavrhovateľa,čonebolozostrany

navrhovateľa preukázané), ktorý sa nachádzal v rodinnom dome, ktorý bol v tom čase v podielovom
spoluvlastníctve účastníkov sporu, a ktorá bola spôsobená ich odcudzením neznámym páchateľom, takmohol žalovať buď priamo na náhradu škody ten subjekt, ktorý škodu spôsobil t.j. páchateľa trestného
činu (po tom čo bude známy resp. škodu si uplatniť v prípadnom adhéznom konaní) príp. príslušnú
poisťovňu z titulu poistenia, ktoré mal navrhovateľ uzavreté s príslušnou poisťovňou po tom, čo mu

oznámila, že nebude plniť poistné plnenie. Žalovať však druhého (v tom čase rovnako poškodeného
spoluvlastníka tej istej nehnuteľnosti) resp. nárok odvodzovať od jeho údajnej povinnosti poistiť dom,
ktorá mu mala vyplývať z rozsudku z roku 1978, podľa súdu nie je možné, preto žalobný návrh ako
nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nepovažoval za potrebné a účelné vykonať ďalšie dôkazy navrhnuté

navrhovateľom (ako výsluch zámočníka U. U.W., policajtov - nasr. M., J. T.. P.), nakoľko tieto dôkazy
by neprispeli k skutkovému zisteniu danej veci.

O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Nakoľko si odporca náhradu trov konania neuplatnil, pričom mu v konaní ani žiadne trovy konania
nevznikli, súd odporcovi, hoci bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis