Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. november 2010

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/71/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľov
v rade: 1/ h. Doc. PhDr. M. R. PhD., nar. X.X.XXXX,. bytom B. XXX/X,. R., 2/ MUDr. S. N., nar.
XX.XX.XXXX,. bytom J. M. XX, M., 3/ V. N., nar. XX.XX.XXXX,. bytom K. XX,. M., 4/ M. F., nar.
XX.XX.XXXX,. bytom M. R. Š. XX,. M., 5/ PharmDr. D. F., nar. XX.X.XXXX,. bytom D. X/F, B., všetci
navrhovatelia zast. JUDr. O. Š., advokátom, AK P. S. M. XX,. B., proti odporcovi: S. R. - M. S. S.
R., so sídlom Ž. N. XX,. B., po vstupe prokurátora do začatého konania, o náhradu škody spôsobenú
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, o odvolaní navrhovateľov v 1/ až 5/ rade a odvolaní

odporcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/30/2009-218 zo dňa 4.1.2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok rozsudkom č.k. 3C/30/2009-218 zo dňa 4.1.2010 zaviazal odporcu k
povinnosti zaplatiť navrhovateľom v 1/ - 5/ rade náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci vo výške 138.695,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej
sumy od 8.1.2009 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že bude o nich rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovatelia v 1/ - 5/ rade sa domáhali, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť im náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci vo
výške 971.226,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročnej z dlžnej sumy od 18.1.2005
až do zaplatenia, ako aj náhrady trovy konania. Túto náhradu požadovali podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Navrhovatelia v 1/ až 5/ rade boli
účastníkmi konania o vyslovenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu vedeného Okresným súdom
Ružomberok pod sp.zn. 5C/188/2002 v postavení odporcov v 2/ - 6/ rade. Toto konanie bolo právoplatne

skončené rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.8.2008 sp.zn. 23Co/123/2006. Navrhovatelia
v 1/ - 5/ rade poukázali, že Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 7.9.2004 sp.zn. 23Co/61/04 potvrdil
rozsudok Okresného súdu Ružomberok zo dňa 11.11.2003 sp.zn. 5C/188/02, ktorým bola vyslovená
neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 25.5.1999, ktorej vklad bol povolený dňa 26.7.1999 pod č. V 768/1999
Okresným úradom, Odbor katastra nehnuteľností v R. a ktorou predávajúci P. E. H. S. Ľ., s.r.o., so
sídlom v R., odpredal navrhovateľom v 1/ - 5/ rade podiel 1/20 každému nehnuteľností vedených na LV
č. 4134 k.ú. R., a to budovy súp.č. XXXX. postavenej na pozemku parc.č. KN 44, ako aj pozemku parc.č.KN 44. Na základe podaného dovolania odporcov v 2/ - 6/ rade Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn.
1Cdo 27/2005 zo dňa 22.11.2005 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 7.9.2004
sp.zn. 23Co/61/04 a rozsudok Okresného súdu Ružomberok zo dňa 11.11.2003 sp.zn. 5C/188/02 zrušil

a vec vrátil Okresnému súdu Ružomberok na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v tomto zrušujúcom
rozsudku konštatoval, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je treba zrušiť, lebo je nesprávny.
Uviedol, že nižšie súdy vychádzali z názoru, že nárok uplatnený navrhovateľkou nie je premlčaný,
lebo za začiatok plynutia premlčacej doby v danej veci treba považovať vklad kúpnej zmluvy uzavretej
medzi žalovanou v 1/ rade a žalovanými v 2/ - 6/ rade do katastra nehnuteľnosti. Uvedený názor je ale

nesprávny. Súdna aplikačná prax vychádza z toho, že všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle
§ 101 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, začína plynúť
objektívne. Predmetné právo môže byť totiž vykonané v deň, kedy nárok dosiahol vo svojom vývoji
najvyššie procesné štádium, ktorým je právo podať žalobu na súde. Toto právo nie je nijako závislé
od subjektívnej vedomosti oprávneného subjektu o podstate práva a o jeho výkone. V danom prípade
žalobkyňa mohla reálne uplatniť predkupné právo 24.5.1999, kedy bola uzatvorená kúpna zmluva,

ktorou bolo predkupné právo porušené. Okamih, kedy došlo k porušeniu práva, nemožno posúvať až
do dňa vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, pretože v takom prípade už ide o spôsob,
ktorým sa úradne završuje súkromno-právny úkon a ktorým má právny význam pre prevod vlastníckeho
práva, nie je pre právny úkon ako taký. Treba dôsledne odlišovať obligačno-právny účinok zmluvy o
prevode nehnuteľnosti, t.j. existenciu účinnej zmluvy ako právneho titulu na strane jednej a vecno-právny

účinok vkladu do katastra nehnuteľnosti ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na strane druhej,
tedavposudzovanomprípadeneboldôvodsaodchýliťodjudikatúryozačiatkuplynutiapremlčacejdoby.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd SR potom rozsudok odvolacieho súdu ako aj ostatný rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

V priebehu dovolacieho konania bola na základe právoplatného rozsudku krajského súdu v Žiline sp.zn.

23Co/61/04 opäť spoločnosť P. s.r.o., Správou katastra R. naspäť zapísaná do katastra nehnuteľnosti
záznamom vykonaným pod č. Z 600/2005 ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností. Na spoločnosť
P., s.r.o., bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.9.2003 č.k.
9K/3/03-99 a správca konkurznej podstaty vypracoval súpis majetku patriaceho do konkurznej podstaty
úpadcu medzi iným aj predmetný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 4134

k.ú. R.. V súlade so schváleným plánom speňaženia a na základe opatrenia Krajského súdu v Bratislave
č.k. 9K/3/03-186 zo dňa 20.1.2005 udelil správcovi súhlas na predaj tohto majetku a kúpnou zmluvou
zo dňa 27.5.2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra R. zo dňa 31.5.2005 pod č. V 845/05 bol
odpredaný spoluvlastnícky podiel vo vyššie uvedenej nehnuteľnosti za cenu 2.901.560,- Sk stanovenú
znaleckým posudkom súdneho znalca Ing. M. H.. Takýmto spôsobom navrhovatelia v 1/ - 5/ rade

napriek platne uzavretej kúpnej zmluve zo dňa 25.5.1999 a zaplateniu kúpnej ceny za spoluvlastnícky
podiel vo výške 1.250.000,- Sk, nie sú v súčasnosti spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, čím im
bola spôsobená majetková ujma a to jednak v podobe skutočnej škody, ušlého zisku a trov právneho
zastúpenia. Majetková ujma v podobe skutočnej škody pozostáva zo zmenšenia majetku navrhovateľov
v 1/ - 5/ rade, nakoľko cena predmetnej nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom bola vo výške

2.901.560,- Sk a v rámci konkurzného konania im bola vrátená iba suma vo výške 1.250.000,- Sk, ďalej
medzi spoločnosťou P.,s.r.o. a J. P. bola dňa 21.4.1000 uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov,
na základe ktorej bola doba nájmu dojednaná na dobu určitú od 1.7.1999 do 30.6.2049 a nájomné
bolo dojednané vo výške 3.000,- Sk/m2 ročne, čo predstavovalo ročné nájomné v sume 540.000,-
Sk a keďže navrhovatelia v 1/ - 5/ rade nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu vstúpili do právneho

postavenia prenajímateľov v dôsledku nezákonných rozhodnutí nedosiahnu úhradu nájomného za
užívanie priestorov, čo predstavuje majetkovú ujmu v podobe ušlého zisku vo výške 24.007.500,-
Sk. Navrhovateľom v 1/ - 5/ rade bola spôsobená ďalšia majetková ujma v podobe ušlého zisku na
náraste cien nehnuteľnosti za obdobie od 17.1.2005, t.j. od nadobudnutia právoplatnosti nezákonného
rozhodnutia do súčasnosti, keď podľa „bázického medziročného indexu cien nehnuteľností“ nárast

predstavuje 177,8 %, čím by bola súčasná hodnota spoluvlastníckeho podielu vo výške 5.158.973,- Sk,
a teda ušlý zisk je vo výške 2.257.413,- Sk. Taktiež navrhovateľom v 1/ - 5/ rade vznikla škoda v podobe
trov právneho zastúpenia, ktoré museli hradiť z vlastných prostriedkov v celkovej výške 1.342.687,54
Sk. Spolu si teda navrhovatelia uplatnili náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánov
verejnej moci sumu 29.259.160,54 Sk, t.j. 971.226,20 € s tým, že si uplatnili aj úrok z omeškania vo

výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu vo výške 8 % ročne s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.Súd prvého stupňa zisťoval, či sú splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu v
súlade so zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Týmito
predpokladmi sú: nezákonné rozhodnutie, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným

rozhodnutím a škodou. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje definíciu pojmu nezákonné rozhodnutie.
V zmysle ust. § 6 ods. 1, 2 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Pod pojmom škody treba rozumieť
majetkovú ujmu - uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk a medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou

škodou musí byť príčinná súvislosť. Preto súd prvého stupňa v zmysle uvedeného skúmal, či rozsudok
Okresného súdu Ružomberok zo dňa 11.11.2003 pod č.k. 5C/188/02-220 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline zo dňa 7.9.2004 pod č.k. 23Co/61/04-305 je nezákonným rozhodnutím. Podľa
názoru prvostupňového súdu v danom prípade sa jedná o nezákonné rozhodnutie, nakoľko Najvyšší
súd SR svojim rozsudkom zo dňa 22.11.2005 č.k. 1Cdo 27/05-356 zrušil toto rozhodnutie z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c) O.s.p.). Keďže navrhovatelia v 1/ - 5/ rade

vyčíslili škodu, ktorá im vznikla v celkovej výške 971.226,20 €, ktorá pozostáva zo skutočnej škody vo
výške 54.821,75 €, ušlého zisku vo výške 871.835,39 €, z toho titulom nájomného 796.903,01 € a titulom
nárastu cien nehnuteľnosti vo výške 74.932,38 € a titulom náhrady trov konania v sume 44.569,06 €
priznal im náhradu škody nie v uplatnenej, ale konštatoval, že ich nárok je dôvodný len v časti, v ktorej sa
domáhali voči odporcovi zaplatenia náhrady škody vo výške 138.695,53 € spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 8.1.2009 do zaplatenia a v ostatnej časti nárok navrhovateľov v
1/ - 5/ rade ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podali tak navrhovatelia v 1/ - 5/ rade, ako aj odporca, v zákonom stanovenej
lehote odvolanie.

Navrhovatelia v 1/ - 5/ rade sa odvolali v časti výroku, ktorým bol ich návrh ako nedôvodný zamietnutý.

V odvolaní vytýkali súdu nesprávne rozhodnutie, pretože prvostupňovému súdu sa javilo ako primerané
priznať navrhovateľom v 1/ - 5/ rade náhradu škody titulom ušlého zisku len ku dňu začatia tohto konania,
ku dňu 2.3.2009, keď navrhovatelia v 1/ - 5/ rade považujú súdom priznanú náhradu ušlého zisku
za obdobie od nadobudnutia právoplatnosti nezákonného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, t.j. od
17.1.2005 do začatia predmetného konania za absolútne neprimeranú a nespravodlivú. Navrhovatelia

v 1/ - 5/ rade nedosiahnu nájomné, ktoré by pri absencii nezákonného rozhodnutia za normálnych
okolností dosiahli. Preto požadujú vzhľadom na riadne preukázaný nájomný vzťah na dobu určitú až do
30.6.2049 priznať náhradu ušlého zisku na nájomnom za celé obdobie od právoplatnosti nezákonného
rozhodnutia do uplynutia dohodnutej doby nájmu vo výške 796.903,01 €. Ďalej žiadajú priznať v
rámci ušlého zisku aj majetkovú ujmu predstavujúcu nárast cien predmetných nehnuteľností. Opierajú

sa o bázický medziročný index cien nehnuteľností na bývanie. Súd prvého stupňa na uplatňovaný
nárast cien nehnuteľnosti vôbec neprihliadal, čo považujú za nesprávne a v rozpore so zákonom.
Taktiež prvostupňový súd nesprávne vyčíslil a nesprávne priznal výšku náhrady trov konania, ktoré
navrhovateľom v súvislosti s uplatňovaním svojho zákonného nároku preukázateľne zaplatili. Preto
žiadajú priznať náhradu trov konania, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie vo výške, v akej

bola vyčíslená a preukázaná v podanom návrhu v celkovej výške 44.569,06 €. Navrhovateľom vznikla
škoda nadobudnutím právoplatnosti nezákonného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline 23Co/61/04,
ktoré nastalo 17.1.2005, a preto požadujú o zaplatenie úrokov z omeškania od tohto dátumu. Na základe
uvedeného navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrhu navrhovateľov v
1/ - 5/ rade v celom rozsahu vyhovie.

Odvolanie podal aj odporca. V odvolaní uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia, keď poukázal na to, že nie každé právoplatné rozhodnutie,
ktoré je následne zrušené alebo zmenené príslušným orgánom, je možné považovať v zmysle ust.
zák. č. 514/2003 za nezákonné. Tento zákon vyžaduje kumulatívne splnenie niekoľkých zákonných
podmienok, pričom jednou z nich je výslovné konštatovanie nezákonnosti ako dôvodu pre zrušenie

alebo zmenu napadnutého rozhodnutia (podľa ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo príslušným orgánom zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť). Najvyšší súd SR vo výroku rozsudku z 22. novembra 2005 č.k. 1Cdo/27/05-356 ani vjeho odôvodnení výslovne nekonštatoval ako dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia nezákonnosť.
Sporné rozhodnutie Krajského súdu v Žiline Najvyšší súd SR zrušil z dôvodu iného právneho názoru
(právneho posúdenia veci) odvolacieho súdu, so závermi ktorého sa Najvyšší súd SR nestotožnil. Na

podklade uvedeného je zjavné, že v danom prípade neboli splnené zákonom stanovené podmienky,
preto sporné rozhodnutie nie je možné považovať v zmysle citovaného zákona za nezákonné. Navrhol
preto rozsudok okresného súdu zrušiť, resp. zmeniť a návrh navrhovateľov v 1/ - 5/ rade zamietnuť s
tým, že žiadnemu z účastníkov neprizná nárok na náhradu trov konania.

K podanému odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrili navrhovatelia v 1/ - 5/ rade, ktorí navrhli, aby

odvolací súd rozhodol v zmysle navrhovateľmi podaného odvolania tak, že rozsudok okresného súdu
zmení a návrhu navrhovateľov v 1/ - 5/ rade v celom rozsahu vyhovie a prizná im náhradu trov konania.

K podanému odvolaniu navrhovateľov v 1/ - 5/ rade sa písomne vyjadril odporca, ktorý v rámci vyjadrenia
vzniesol aj námietku premlčania a navrhol, aby návrh navrhovateľov v 1/ - 5/ rade bol zamietnutý a
žiadnemu z účastníkov nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.

K podanému vyjadreniu odporcu sa vyjadrili navrhovatelia v 1/ - 5/ rade, ktorí uviedli, že ich nárok nie je

premlčaný, pretože škoda bola navrhovateľom spôsobená rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 7.
septembra 2004 sp.zn. 23Co/61/04, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 17. januára 2005.
Tento rozsudok na základe dovolania bol zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 1Cdo 27/2005
zo dňa 22. novembra 2005. Toto rozhodnutie bolo navrhovateľom prostredníctvom právneho zástupcu
doručené 9.12.2005 a žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody bola Ministerstvu spravodlivosti

SR doručená 10.12.2008. Preto majú za to, že vznesená námietka premlčania je neopodstatnená a
nedôvodná.

Prokurátor, ktorý vstúpil do začatého konania podľa ust. § 35 ods. 2 písm. k) O.s.p. uviedol, že
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ako každá iná zodpovednosť o
náhradu škody musí mať splnené tri podmienky, ktoré sú nasledovné: nezákonné rozhodnutie súdu,

škoda a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. V danom rozhodnutí prokurátor
postrehol skutočnosť, že pokiaľ sa hovorí o konkurze právneho predchodcu obchodnej spoločnosti P.,
na ktorú bol v roku 2003 vyhlásený konkurz a bol ustanovený správca konkurznej podstaty a vykonaný
súpis majetkovej podstaty a speňažovanie majetku úpadcu, majetok, ktorý bol spísaný, pokiaľ nie je
vyznačená poznámka v prípade, ak si osoba učiní nárok, resp. spochybňuje vlastníctvo úpadcu, vyznačí

sa poznámka a konkurzný súd vyzve osobu, ktorá si takto uplatnila nárok, aby v určitej lehote podala
žalobu na konkurznom súde a posudzovalo by sa, či vec patrí alebo nepatrí do konkurzu. V roku
2003 došlo k takémuto súpisu a tento súpis bol potom ďalším podkladom pre speňaženie konkurznej
podstaty. Podľa prokurátora je otázne, či je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím,
o ktorom tvrdia navrhovateľovi, a teda v podstate v tomto konaní prezentuje, či je práve tou príčinou,

ktorá viedla k vzniku škody. Tak isto spochybňuje aj samotnú výšku škody, pretože navrhovatelia
si uplatnili škodu ako skutočnú, ktorá mala predstavovať čiastku rovnajúcu sa rozdielu ceny podľa
znaleckého posudku v konkurznom konaní a ceny, ktorá im bola vyplatená ako obstarávacia cena
nehnuteľnosti, resp. ich podielu, ktorí nadobudli. Navrhovatelia si potom uplatnili ušlý zisk za nejakých 49
rokov a následne si uplatnili zhodnotenie nehnuteľnosti prostredníctvom bázického indexu. Predmetom

konania má byť skutočná škoda. Pokiaľ im v konkurznom konaní bola vyplatená čiastka, bola tou
čiastkou, o ktorú bol znížený majetok navrhovateľov a to čiastka, ktorá bola uplatnená ako rozdiel medzi
znaleckým posudkom a tou čiastkou, ktorá bola navrhovateľom v konkurznom konaní vyplatená, tak
podľa prokurátora práve táto čiastka by mala predstavovať ušlý zisk, pretože k ďalšiemu ušlému zisku
podľa názoru uviedol len to, že nie je ho možné uplatňovať ako formu renty na 40 rokov dopredu. Navrhol

preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajskýsúdakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)pozistení,žeodvolaniabolipodanéúčastníkmikonania
v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1
O.s.p. po nariadení pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p., keď po zopakovaní a doplnení
dokazovania dospel k právnemu záveru, že rozsudok nie je možné ani potvrdiť ani zrušiť, preto ho podľa

ust. § 220 O.s.p. zmenil.Tendencia prenášať na štát zodpovednosť za nesplnenie rôznych záväzkov iných osôb zo zákona, zo
zmluvy, z deliktu, má základ v ust. čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy

alebo nesprávnym úradným postupom, tiež čl. 5 ods. 5 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, o odškodnení za pozbavenie osobnej slobody, v čl. 3 jeho protokolu č. 7
o odškodnení za justičný omyl, či v čl. 5 Občiansko-právneho dohovoru o korupcii, o náhrade škody
spôsobenej korupciou verejných činiteľov. S výnimkou čl. 5 ods. 5 Dohovoru požadujú k svojej realizácii
ďalšiu zákonnú úpravu, ktorou je zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Definíciu škody neponecháva tento zákon už na Občiansky zákonník ako to bolo podľa predchádzajúcej
právnej úpravy, ale jej pojem pre svoje účely definuje v ust. § 17 ods. 1,2.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia v tomto konaní.

Podľa ust. § 6 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa ods. 1 možno priznať iba
vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 17 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučineným vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj majetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Citované zákonné ustanovenie zakotvuje podmienku práva na náhradu škody podľa § 6 ods. 1 s

výnimkou ničotných rozhodnutí, že právoplatné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené príslušným
orgánom pre nezákonnosť.

Zákon č. 385/2000 Z.z. v platnom znení o súdoch a prísediacich upravuje činnosť súdov a sudcov, ktorí
vykladajú a uskutočňujú právo nezávisle a nestranne.

Podľaust.§2ods.1,2,3,4zák.č.385/2000Z.z.sudcajepredstaviteľsúdnejmoci.Právomocsúdusudca

vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone
svojej funkcie nezávislý, keď zákonny a iné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia
a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností
zistených v súlade so zákonom. Sudca je pri rozhodovaní viazaný len Ústavou SR, ústavnými zákonmi,
medzinárodnými zmluvami, podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR a zákonmi. Právny názor Ústavného súdu

obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 Ústavy SR na základe návrhu súdu je pre
súd záväzný. Za podmienok ustanovených osobitnými predpismi je sudca viazaný aj právnym názorom,
ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí súd vyššieho stupňa.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, zopakovaním
dokazovania výsluchom účastníkov, hodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania

postupom podľa ust. § 132 O.s.p. dospel k právnemu záveru, ktorý sa nestotožnil so súdom prvého
stupňa. Podľa právneho záveru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci neboli splnené zákonom
stanovené podmienky pre možnosť postupu podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Zodpovednosť štátu ani základ
nároku navrhovateľov v 1/ - 5/ rade v predmetnej veci nie je daná s poukazom na § 5 a § 6 zák. č.
514/2003. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 7.9.2004sp.zn. 23Co/61/2004 nie je možné chápať ako nezákonné rozhodnutie v zmysle uvedených ustanovení.
Nie každé rozhodnutie (má sa na mysli právoplatné rozhodnutie druhostupňového orgánu) je možné
považovať automaticky za nezákonné iba z toho dôvodu, že bolo zrušené príslušným nadriadeným

orgánom.Zákonstanovujeďalšiupodmienku,abybolomožnéspornérozhodnutieoznačiťzanezákonné
a tou je samotná nezákonnosť. Táto podmienka v prípade rozhodnutia Krajského súdu Žilina sp.zn.
23Co/61/2004 absentuje, nakoľko toto rozhodnutie nebolo zrušené pre nezákonnosť, ale pre iný právny
názor vyslovený súdom, s ktorým sa dovolací súd nestotožnil. Samotný dovolací súd - Najvyšší súd SR
v rozsudku 1Cdo/27/2007 konštatoval, že rozsudok odvolacieho súdu je treba zrušiť, lebo je nesprávny.

Nesprávnosťaleešteneznamenánezákonnosť.Anisamotnínavrhovatelianevedelizodpovedaťotázku,
aký právny predpis porušili súdy. Na túto otázku zodpovedali, že použili Občiansky zákonník, ale
zle ho vyložili. Na otázku, ktoré konkrétne zákonné ustanovenie, odpovedali, že táto otázka nemôže
byť položená im, ale že na túto otázku odpovedal Najvyšší súd SR, ktorý rozhodnutie krajského
súdu zrušil. Ďalej doplnili, že krajský súd nesprávne posúdil plynutie premlčacej lehoty, ktorá sa má
počítať od uzavretia kúpnej zmluvy a nie od zavkladovania kúpnej zmluvy. Samotný dovolací súd

poukázal na to, že zodpovedanie otázky o začiatku plynutia premlčacej doby pre uplatnenie nároku
spoluvlastníka na predkupné právo vyriešila súdno-aplikačná prax. Z uvedeného vyplýva, že neexistuje
právne ustanovenie, ktoré danú problematiku upravuje, ale že ide o súdno-aplikačnú prax, ktorá je
jednotná v názore (uvedené znamená, že zákon vyslovene neupravuje, preto to rieši súdna prax),
že všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá podľa ust. § 101 OZ plynie odo dňa, kedy sa právo

mohlo vykonať prvý raz, začína plynúť objektívne, že predmetné právo môže byť vykonané, resp.
uplatnené v deň, kedy nárok dosiahol vo svojom vývoji najvyššie procesné štádium, ktorým je právo
podať žalobu na súde. Toto právo nie je nijako závislé od subjektívnej vedomosti oprávneného subjektu
o podstate práva a o jeho výkone (uplatnení). Z uvedeného je podľa právneho záveru odvolacieho
súdu zrejmé, že nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu, ale došlo k vysloveniu právneho názoru, ktorý

bol odlišný so záverom Najvyššieho súdu, ktorý vychádzal zo súdno-aplikačnej praxe. Súdno-aplikačná
prax, ktorá je neustále vo vývoji obdobne ako legislatíva znamená, že nemožno vyvrátiť ani potvrdiť, že v
budúcnosti vzhľadom na meniace sa spoločensko-ekonomické podmienky, na ktoré následne reaguje aj
spoločenská nadstavba, prinesie zásadne odlišnú súdno-aplikačnú prax, aká je aktuálna v súčasnosti.

Odvolací súd preto po doplnenom dokazovaní dospel k právnemu záveru, že návrh navrhovateľov nie

je dôvodný, a preto rozsudok okresného súdu nebolo možné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, už
vôbec nie potvrdiť, preto rozsudok okresného súdu podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil.

V odvolacom konaní bol úspešný odporca, preto by mu podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 224 ods. 1 O.s.p. patrilo právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže si výslovne trovy
odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho

konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.