Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. jún 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 9C/38/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu C. J. T., S. D., T., H. X,.

IČO XXXXXXXX,. zastúpeného JUDr. J. M., advokátom so sídlom v T., M. N. XX. proti žalovaným 1/
D. T., štátnej občianke SR, bytom D. XXX,. toho času na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom
JUDr. S. J., vyššou súdnou úradníčkou tunajšieho súdu, 2/ M. K., štátnej občianke SR, bytom K. XXX.
o zaplatenie 184.589,- Sk takto

r o z h o d o l :

Žalovaná 1 j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 88.679,70 Sk do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná 2 j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 39.899,80 Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti s a žaloba proti žalovaným 1,2 z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca uviedol, že žalované 1,2 pracovali ako hmotne zodpovedné zamestnankyne na jeho predajni,
kde v inventúrnom období od 25.11.2000 do 27.6.2001 vznikol schodok vo výške 215.561,- Sk. Tento

schodok rozúčtoval tak, že na žalovanú 1/ pripadla suma

210.232,- Sk a na žalovanú 2/ vo výške 5.329,- Sk. Pri ďalšej inventúre dňa 13.7.2001 vznikol schodok
vo výške 5.185,- S, ktorý bol rozúčtovaný na žalovanú 1/ vo výške 3.889,- Sk a na žalovanú 2/ vo
výške 1.296,- Sk. Žalovaná 2/ uhradila z titulu tohto schodku sumu, ktorá na ňu pripadla. Žalovaná
1/ zaplatila 29.532,- Sk. Zvyšok škody vo výške 184.589,- Sk ostal neuhradený. Preto žalobca navrhol,
aby súd zaviazal na zaplatenie celej tejto sumy predovšetkým žalovanú 1/. V prípade, že súd zistí, že
miera zodpovednosti za vzniknutú škodu na strane žalovaných bude iná , žiadal, aby súd zaviazal obe

žalované k náhrade celej výšky uplatnenej pohľadávky podľa miery ich zavinenia.

Žalovaná 1/ žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že žalovaná 2/ bola iba v pozícii predavačky-
pokladníčky, a napriek tomu mala od predajne náhradné kľúče aj samostatný bezpečnostný kód. Tvrdila,
že to bolo s vedomím inšpektorky predajne. Počas jej neprítomnosti chodievala žalovaná 2/ do predajne
v čase, keď táto nebola otvorená. Uviedla, že manko bolo spôsobené výlučne konaním žalovanej 2/,
ktorá sa priznala k tomu, že tovar z predajne viac razy vzala bez zaplatenia. Schodok zistený druhou
inventúrou tiež nebola ochotná zaplatiť. Poukázala na to, že tento vznikol počas jedného dňa, kedy ona
vôbec nebola v predajni pretože sa venovala kontrolným orgánom žalobcu, ktorý vykonávali inventúru.Schodok vo výške 5.185,- Sk podľa nej vznikol v pokladni, kde v uvedený deň bola iba žalovaná 2/, ktorá
jediná v ten deň nakladala s finančnou hotovosťou.

Žalovaná 2/ sa bránila tým, že svoj podiel manka zaplatila tak ako jej ho žalobca vypočítal. Nebola

ochotná nahradiť škodu vo vyššej výške ako na ňu pripadla náhradová povinnosť. Poukázala na to,
že na prevádzkovej jednotke bývala častokrát sama, nakoľko žalovaná 1/ chodievala do predajne
nepravidelne. Stávalo sa, že neprišla do práce vôbec, alebo chodila neskoro, prípadne odchádzala
z predajne skôr. Z toho dôvodu mala aj samostatný kľúč od predajne a neskôr prístupový kód k
signalizačnému zariadeniu. Tvrdila, že do predajne chodila po pracovnej dobe preto, lebo nestihla urobiť
všetku prácu počas pracovnej doby. Z toho dôvodu išla napríklad vyložiť alebo doložiť tovar.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením spisu tunajšieho súdu
2T/10/2002, výsluchom svedkov D. K., Ľ. S., A. P. a Ľ. Š., oboznámením prehlásení o uznaní záväzku,
pracovnými zmluvami a dohodami o hmotnej zodpovednosti žalovaných 1,2, oboznámením výpisu zo
signalizačného zariadenia a zistil tento skutkový stav:

Pracovný pomer žalovanej 1/ u žalobcu vznikol dňa 13.5.1998 na základe pracovnej zmluvy z toho

istého dňa a bol uzatvorený na dobu neurčitú. Tým istým dňom bola uzavretá aj dohoda o jej hmotnej
zodpovednosti. Miestom výkonu prác bola prevádzková jednotka XXX v D., pracovné zaradenie v tejto
zmluve dohodnuté nebolo. Pracovný pomer žalovanej 2/ bol založený dňom 1.3.2000, a to pracovnou
zmluvou z toho istého dňa s miestom výkonu prác K., prevádzková jednotka XXX. Súčasne s touto
pracovnou zmluvou bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená aj dohoda o hmotnej zodpovednosti

za prevádzkovú jednotku. Tieto skutočnosti súd zistil z uvedených pracovných zmlúv a dohôd o hmotnej
zodpovednosti.

Medzi účastníkmi nebolo sporné a vyplynulo to aj z výsluchu oboch žalovaných, že v čase vzniku
schodku obe pracovali na prevádzkovej jednotke XXX K.. Žalovaná 1/ bola v tom čase zaradená do
funkcie vedúcej a žalovaná 2/ ako predavačka. Obe žalované tiež potvrdili, že v čase nástupu žalovanej

2/ na uvedenú prevádzkovú jednotku, bola vykonaná vstupná inventúra. Od uvedenej prevádzkovej
jednotky mali kľúče obe žalované. Obe mali tiež vstup do predajne prostredníctvom samostatného kódu
signalizačného zariadenia.

Z výsluchu účastníkov vyplynulo, že v inventúrnom období od 25.11.2005 do 27.6.2001 vznikla
žalobcovi škoda 215.561,- Sk a v ďalšom inventúrnom období vznikol schodok 5.329,- Sk. Tieto

inventúry sa vykonávali fyzickým porovnaním skutočného stavu súpisom zásob a jeho porovnaním so
stavom účtovným. Výsledky oboch inventúr žalované 1,2 nenamietali.

Z výsluchu svedkyne D. K., ktorá v čase rozhodnom pracovala u žalobcu ako inšpektorka súd zistil,
že žalovaná 1/ ako vedúca predajne nemala oprávnenie dať žalovanej 2/ ako predavačke kľúče od
prevádzkovej jednotky, ani jej umožniť prístup do predajne prostredníctvom samostatného kódu. Podľa

tvrdenia uvedenej svedkyne bola žalovaná 1/ poučená o tom, že samostatný vstup do predajne by
mohla mať žalovaná 2/ iba vtedy, keď by bola vo funkcii zástupkyne. Svedkyňa nevedela o tom, že
žalovaná 2/ má samostatný prístup do predajne prostredníctvom kľúča aj kódu.

Svedok Ľ. S. potvrdil, že na predajni v K., kde pracovali žalované 1,2 inštaloval signalizačné zariadenie
tak, že obe žalované mali do tejto predajne vstup samostatne. Vstupný kód pre žalovanú 2/ vytvoril na

základe pokynu žalovanej 1/.Z výsluchu svedkýň A. P. a Ľ. Š. mal súd za preukázané, že žalované 1,2 predávali tovar takým
spôsobom, že kupujúci zaň platili až dodatočne, nie hneď pri prevzatí tovaru. Žalované sa na predajni
striedali, málokedy sa stalo, že boli obe prítomné naraz, nakoľko žalovaná 1/ nechodievala do práce

pravidelne, častokrát bola žalovaná 2/ na predajni sama.

Zo spisu tunajšieho súdu zn. 2T/10/2002 vyplynulo, že žalované 1,2 boli uznané, že sú vinné z trestného
činu sprenevery na tom skutkovom základe, že v čase od 25.11.2000 do 27.6.2001 brali potraviny
a iný tovar bez toho, aby zaň riadne zaplatili, vypožičali si z predajne finančné hotovosti a zároveň
dávali zákazníkom rôzny tovar na „dlh“. Trestný rozkaz, na základe ktorého boli odsúdené nadobudol
právoplatnosť dňom 30.3.2002.

Zistený skutkový stav posúdil súd ako zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Túto zodpovednosť upravoval druhý oddiel ôsmej
hlavy časti Zákonníka práce č. 65/1965 Zb.( platného v čase vzniku škody). Bola v ňom upravená
všeobecná zodpovednosť zamestnanca (§ 172) a osobitné druhy

zodpovednosti, medzi ktoré patrí aj zodpovednosť za vzniknutý schodok (§ 176). Rozdiel medzi

týmito dvoma zodpovednosťami (všeobecnou a osobitnou) spočíva najmä v predpokladoch vzniku
zodpovednosti za škodu a tiež v stanovenom rozsahu náhrady škody.

Podľa § 176 ods. 1-3 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. (platného v čase vzniku škody), ak prevzal na
základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny,
tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.

V dohodách sa môže so zamestnancom súčasne dojednať, že ak budú pracovať na pracovisku s
viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za
schodokspoločne(spoločnáhmotnázodpovednosť).Dohodaohmotnejzodpovednostisamusíuzavrieť
písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak preukáže,
že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Konštrukcia osobitnej zodpovednosti podľa citovaného zákonného ustanovenia je založená na tom, že
zamestnanec, s ktorým bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, nevyúčtoval hodnoty zverené
mu na základe tejto dohody, takže vznikol schodok. Schodok pritom predstavuje účtovný rozdiel
medzi celkovou hodnotou vecí (a iných hodnôt) riadne zverených a zúčtovaných na jednej strane a
medzi hodnotou vecí (a iných hodnôt) zistených a vyúčtovaných na strane druhej. Osobitosťou tejto

zodpovednosti je, že sa pri nej vychádza z prezumpcie viny zamestnanca a zavinenie zamestnanca nie
je zamestnávateľ povinný dokazovať. Zamestnávateľ preukazuje len platné uzavretie dohody o hmotnej
zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať.

V konkrétnom prípade mal súd za to, že žalované 1,2 na základe písomne uzavretej spoločnej dohody
o hmotnej zodpovednosti mali zverené hodnoty na prevádzkovej jednotke č. XXX K., ktoré mali

povinnosť vyúčtovať. V dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach bola vykonaná inventúra, pri ktorej
sa vykonal súpis zásob nachádzajúcich sa na tejto predajni a porovnal sa s účtovným stavom. Za
obdobie od 25.11.2000 do 27.6.2001 bol zistený rozdiel vo výške 215.561,- Sk. Z toho schodok
predstavoval 186.029,- Sk, pretože od sumy 215.561,- bolo potrebné odpočítať sumu 29.532,- Sk, ktorá
nebola schodkom, ale škodou vzniknutou predajom tovaru spotrebiteľom bez zaplatenia a teda škodou

spôsobenou trestnou činnosťou. Zvyšok vo výške 186.029,- Sk predstavoval schodok na hodnotách,
ktoré boli žalované 1,2 povinné vyúčtovať. Schodok pri inventúre dňa 13.7.2001 predstavoval výšku
5.185,- Sk.Podľa§181Zákonníkapráceplatnéhovčasevznikuškodyzamestnanec,ktorý zodpovedá za schodok
(§ 176) alebo za stratu zverených predmetov (§ 178), je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej
výške.

Podľa predtým citovaného ustanovenia § 176 ods. 3 Zák. práce sa však zamestnanec zbaví
zodpovednosti za schodok celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo
sčasti bez jeho zavinenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná 2/ ako predavačka mala
prístup do predajne bez vedomia žalovanej 1/ a tento prístup aj často využívala po pracovnej dobe,
počas víkendov. Pri inštalovaní signalizačného zariadenia nebol prítomný zodpovedný zamestnanec
žalobcu, ktorý by zamedzil tomu, aby sa každá zo žalovaných dostala do predajne bez vedomia tej

druhej. Technik inštalujúci sprístupnenie predajne kódom pre obe nebol inštruovaný tým, že prístupový
kód má dať iba žalovanej 1/. Žalobca takýmto postupom porušil svoju prevenčnú povinnosť, ktorá mu
vyplývala z ustanovenia § 170 Zákonníka práce v tom čase platnom.

Podľa§170ods.1,2zák.č.65/1965Zb.zamestnávateľjepovinný zabezpečovaťsvojimzamestnancom
také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia zdravia a majetku;

ak zistí závady, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie. Zamestnávateľ je povinný sústavne
kontrolovať, či zamestnanci plnia svoje pracovné úlohy tak, aby nedochádzalo ku škodám.

Ak by si žalobca dôsledne plnil povinnosť predchádzať škodám, ktorá mu vyplývala z citovaného
zákonného ustanovenia, bol by zabezpečil, aby nenastala situácia pri ktorej došlo k možnosti otvárať
a zatvárať predajňu iba jednou zo žalovaných. Žalobca mal zabezpečiť, aby sa nemohli žalované

dostať do predajne každá samostatne alebo zabezpečiť, aby boli obe v rovnakom postavení hmotne
zodpovedných zamestnancov ( vedúca a zástupkyňa). Nemusel vzniknúť schodok takého veľkého
rozsahu. Situácia, ktorá v predajni nastala totiž umožňovala ktorejkoľvek zo žalovaných obohacovať sa
na úkor tej druhej. Žalobca nekontroloval, či žalované 1,2 plnia pracovné úlohy tak, aby nedochádzalo
ku škodám. Ak by nezanedbal túto povinnosť, zistil by, že žalovaná 2/ má náhradné kľúče od predajne.

Zistil by aj to, že žalovaná 2/ je častokrát na predajni sama v dôsledku absencií žalovanej 1/ ako aj to, že
žalovaná 1/ umožnila žalovanej 2/ prístup do predajne v jej neprítomnosti (napr. výpisom zo záznamov
signalizačného zariadenia) a že žalovaná 2/ do predajne chodí po pracovnej dobe, aj počas víkendov
v čase, keď mala byť predajňa zavretá.

Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že na vzniku škody sa podieľal aj žalobca. Mieru tejto

zodpovednosti ustálil súd na 1/3-inu čo pri škode 186.029,- Sk predstavuje sumu 62.009,50 Sk. Preto sa
žalované 1,2 v tomto podiele vyvinili (v zmysle § 176 ods. 3 zák. práce) zo svojej zodpovednosti. Z toho
dôvodu súd ustálil, že predmetom náhrady škody za inventúrne obdobie od 25.11.2000 do 27.6.2001
je škoda vo výške 124.019,50 Sk

(186.029,- Sk - 62.009,50 Sk).

Podľa § 182 ods. 1- 3 predtým citovaného Zákonníka práce pri spoločnej zodpovednosti za schodok
sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov,
pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške. Podiel náhrady
určený podľa predchádzajúceho odseku nesmie u jednotlivých zamestnancov, s výnimkou vedúceho
a jeho zástupcu, presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom

škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok sú povinní uhradiť vedúci a jeho
zástupca podľa pomeru svojich dosiahnutých hrubých zárobkov. Ak sa zistí, že schodok alebo jeho
časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec
podľamierysvojhozavinenia.Zvyšujúcučasťschodkuuhradiavšetcispoločnezodpovednízamestnanci
podielmi určenými podľa predchádzajúcich odsekov.Medziúčastníkminebolosporné,ženazákladeichpracovnéhozaradenia podiel náhradypodľapomeru
ich dosiahnutých hrubých zárobkov v zmysle uvedeného § 180 ods. 1,2 predstavoval sumu, ktorú určil
v zmysle § 185 Zákonníka práce žalobca.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal však súd za to, že pri určení podielu zodpovednosti na
manku je na mieste zmeniť spôsob jeho určenia v zmysle § 182 ods. 3 Zák. práce, tak ako to alternatívne
navrhoval žalobca. Miera zavinenia na strane žalovanej 2/ bola vzhľadom na zistený skutkový stav
rozhodne väčšia ako jej vyplývalo z jej pracovného zaradenia predavačky. Dôvodom je skutočnosť,
že žalovaná 2/ chodievala do predajne sama po pracovnej dobe a počas víkendov, kedy mala byť
predajňa zavretá. Vzhľadom na čas ktorý v predajni strávila (zopár minút) je nepravdepodobné, že

tam chodila dokončiť prácu, ktorú nestihla v súvislosti s vykladaním a dokladaním tovaru tak ako to
tvrdila. Niekoľko minútové návštevy predajne žalovaná 2/ nevedela zdôvodniť. Bez ohľadu na to, čo tam
žalovaná 2/ robila, nemala do predajne chodiť sama, v neprítomnosti žalovanej 1/. Okrem toho žalovaná
2/ sama žalobcovi doznala, že si z predajne brala tovar bez zaplatenia a bola ochotná zaplatiť celé
manko, čo si rozmyslela až dodatočne. Napriek tomu však miera zavinenia žalovanej 1/ bola podľa

názoru súdu väčšia ako miera zavinenia žalovanej 2/, pretože ako vedúca predajne zodpovedná za
chod prevádzkovej jednotky nemala umožniť prístup do prevádzkovej jednotky bez svojej prítomnosti
svojej predavačke - žalovanej 2/. Nemala dôvod dôverovať jej natoľko, že dala súhlas na sprístupnenie
signalizačného zariadenia samostatným kódom. Ako vedúca pracovníčka nemala vytvoriť možnosť
chodiť do predajne zamestnancovi, ktorého rozsah zodpovednosti pri náhrade škody je podstatne nižší

ako rozsah zodpovednosti vedúceho. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že miera
zodpovednosti žalovanej 1/ na vzniknutom schodku predstavuje podiel 2/3 a miera zodpovednosti
žalovanej 2/ predstavuje podiel 1/3.

Spoukazomnauvedenéskutočnosti súdurčil,žezainventúrneobdobieod25.11.2000do27.6.2001má
žalovaná 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 88.679,70 Sk (2/3 zo sumy 124.019,- Sk, ktorá je určená

z vyčísleného schodku 186.029,- Sk po odpočítaní podielu zodpovednosti žalobcu v 1/3 a žalovaná
2/ sumu 41.339,80 Sk. Z tejto sumy však žalovaná 2/ zaplatila žalobcovi čiastku 5.329,-Sk, ktorú bolo
potrebné odpočítať od uvedenej náhradovej povinnosti. Za prvé inventúrne obdobie má teda žalovaná
2/ povinnosť zaplatiť sumu 36.010,80 Sk.

Pokiaľ ide o inventúru ku dňu 13.7.2001, nebolo medzi účastníkmi sporné, že zistený schodok

predstavoval sumu 5.329,- Sk. Vznikol za jeden pracovný deň, ako schodok v pokladni. Žalovaná 2/
potvrdila výpoveď žalovanej 1/, že v uvedený deň strávila pracovný čas s kontrolnými orgánmi žalobcu
a prácou s dokladmi. V predajni nevykonávala žiadnu činnosť a nedošla teda do kontaktu s peniazmi ani
s tovarom. Z toho dôvodu bol súd toho názoru, že podľa miery zavinenia za tento schodok zodpovedá v
celosti iba žalovaná 2/. Keďže z predmetného schodku žalobcovi už nahradila čiastku 1.296,- Sk, ostáva

jej doplatiť sumu 3.889,- Sk

Žalovaná 2/ je teda povinná nahradiť žalobcovi škodu vo výške 39.899,80 Sk (36.010,80 + 3.899,- Sk)
a žalovaná 1/ sumu 88.679,70 Sk. Obom bola uložená povinnosť nahradiť vzniknutú škodu v uvedenej
výške v zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšujúcej časti súd žalobu proti žalovaným 1,2 zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd rozhodoval o trovách konania a vyslovil, že žiadny z
účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vychádzal z toho, že žalobca alternatívne navrhol, aby súd
zmenil podiel žalovaných na schodku podľa miery ich zavinenia. Toto zavinenie nešpecifikoval konkrétne

a nenavrhol žiaden pomer. Nebolo teda možné jednoznačne stanoviť pomer jeho úspechu k jednotlivým
žalovaným. Vcelku bol v konaní úspešný iba čiastočne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

- vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník
konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalovaní nesplnia povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.