Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. október 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 22C/67/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej

veci navrhovateľa: JUDr. Marta Todeková, Nemocničná 1, Dolný Kubín, správca konkurznej podstaty
úpadcu DRUKOS, a.s., ul. Prof. Sáru 5, Banská Bystrica, IČO: 36039187, proti odporcovi: L. o zaplatenie
X.XXX,XX,-EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.178,05,- EUR spolu s úrokom z omeškania z dlžnej
sumy vo výške 17,6% ročne odo dňa 1.5.2001 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 5. 2001 domáhal od odporcu

zaplatenia sumy 125.868,-Sk s príslušenstvom titulom dlžnej sumy na nájomnom za používanie
osobného motorového vozidla.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 5.9.2000 uzavrel s odporcom nájomnú zmluvu o zapožičaní
motorového vozidla na dobu určitú od 5.9.2000 do 31.12.2000. Na základe bodu 5 tejto zmluvy
navrhovateľ dňa 31.12.2000 vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX na úhradu sumy za prenájom vozidla vo
výške XX.XXX,-Sk s dátumom splatnosti 7.1.2001.

Nájom motorového vozidla pokračoval na základe nájomnej zmluvy o zapožičaní motorového vozidla zo
dňa 29.12.2000 na dobu určitú od 1.1.2001 do 15.2.2001. Navrhovateľ na základe bodu V. tejto zmluvy
dňa 15.2.2001 vystavil faktúru č. XXXXXXXXX na sumu XX.XXX,-Sk s dátumom splatnosti 22.3.2001.

Na základe poistnej udalosti a bodu 2 článku II podmienky nájmu navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru

č. XXXXXXXXX na sumu 5.000,-Sk s dátumom splatnosti 21.3.2001.

Dňa 19.4.2001 boli odporcovi na adresu, ktorú oznámil faxom , doručené faktúry a bol vyzvaný na ich
úhradu. Odporca dlžnú sumu k dnešnému dňu neuhradil.

Odporca žiadal žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť s tým, že odporca nie je navrhovateľovi nič
dlžný práve naopak navrhovateľ je dlžný jemu. Na jeseň roku 2000 bol totiž oslovený navrhovateľom,
aby pre neho sprostredkoval úver, teda našiel investora, ktorý by navrhovateľovi poskytol úver vo výškeXX,X mil USD.. Nakoľko v tom čase nemal k dispozícii osobné auto s ktorým by mohol absolvovať cesty
dozahraničia,požiadalnavrhovateľa,abymutakévozidloposkytol,sčímnavrhovateľsúhlasil.Motorové
vozidlo odporca prevzal na základe nájomnej zmluvy. Pracovníci navrhovateľa ho ubezpečili, že faktúry

za prenájom vozidla môže ignorovať. Odporca v ďalšom uviedol, že práve navrhovateľ je mu dlžný za
činnosť, ktorú pre neho odporca vykonával za účelom získania vyššie uvedeného úveru.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi založenými v spise z ktorého
ustálil nasledovný skutkový stav:

Skutočnosti uvedené navrhovateľom v žalobnom návrhu neboli medzi účastníkmi sporné, čo potvrdil aj
odporca vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe ako aj v konaní pred súdom. Nebolo teda sporné, že

účastníci dňa 5.9.2000 uzavreli nájomnú zmluvu na prenájom motorového vozidla značky J., na základe
ktorej bol odporca povinný za prenájom vozidla platiť navrhovateľovi nájomné vo výške 737 SK s DPH za
každý prevádzkový deň. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 5.9.2000 do 31.12.2000. Za uvedené
obdobie navrhovateľ vyfakturoval odporcovi faktúrou č. XXXXXXXXXX nájomné vo výške XX.XXX,-
Sk, ktorú odporca riadne prevzal. Spornou nebolo ani uzavretie ďalšej nájomnej zmluvy na prenájom

predmetného motorového vozidla na základe ktorej bol odporca povinný za prenájom vozidla platiť
navrhovateľovi nájomné vo výške XXX SK s DPH za každý prevádzkový deň. Zmluva bola uzavretá na
dobu určitú od 1.1.2001 do 15.2.2001. Za uvedené obdobie navrhovateľ vyfakturoval odporcovi faktúrou
č. XXXXXXXXXX nájomné vo výške XX.XXX,-Sk, ktorú odporca riadne prevzal. V oboch zmluvách si
účastníci v oboch zmluvách (článok II bod 2) zároveň dohodli, že "v prípade akejkoľvek škody na vozidle,

či už z viny nájomcu, alebo z viny tretej osoby znáša rozdiel medzi sumou predstavujúcou škodu na
vozidle a sumou, ktorá bude zaplatená poisťovňou vždy nájomca". Na základe uvedeného článku zmlúv,
navrhovateľ vyfakturoval odporcovi faktúrou č. XXXXXXXXXX. sumu X.XXX,-Sk ako spoluúčasť podľa
podmienok poistnej zmluvy z dôvodu škody spôsobenej na predmetnom motorovom vozidle.

Z listu odporcu zo dňa 1.11.2000 súd zistil, že sám odporca požiadal navrhovateľa o zaslanie faktúry za

nájomné za mesiac október 2000 v zmysle článku IV. nájomnej zmluvy na ním uvedenú adresu.

Z doručenky a pripojeného sprievodného listu zo dňa 6.4.2001 súd zistil, že odporcovi boli doručené
všetky tri faktúry znejúce v súhrne na žalovanú sumu dňa 19.4.2001.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za nesporné, pričom ani samotný odporca v konaní pred
súdom ich pravdivosť nevyvrátil ani nenamietal. Odporca namietal len to, že na základe dohody s

navrhovateľom nemusel predmetné faktúry platiť, nakoľko pre odporcu vykonával sprostredkovateľskú
činnosť za účelom poskytnutia úveru navrhovateľovi treťou osobou.

V tomto smere zo zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej medzi účastníkmi dňa 30.11.2000 súd zistil,
že jej predmetom bolo sprostredkovanie úveru vo výške XX.XXX.XXX,-USD pre navrhovateľa, pričom
zmluva o úvere mala byť uzavretá najneskôr do 31.1.2001.

22C 67/2001 -119

V článku II bod 1, 2 tejto zmluvy si účastníci dohodli, že navrhovateľ sa zaviazal odporcovi za
sprostredkovanie zaplatiť províziu vo výške 1% z realizovaného úveru. Ostatné náklady vynaložené na
sprostredkovanie bol povinný hradiť z vlastných prostriedkov sám odporca. Navrhovateľ bol povinný
zaplatiť odporcovi províziu prevodom finančných prostriedkov na jeho účet ihneď po pripísaní finančných

prostriedkov poukázaných v zmysle zmluvy o úvere na účet navrhovateľa (článok II bod 4 Zmluvy).

Z vyjadrenia samotného odporcu ako aj z predloženej e-mailovej komunikácie medzi účastníkmi
bolo preukázané, že k samotnému uzavretiu úverovej zmluvy, ktorú mal sprostredkovať odporca pre
navrhovateľa nikdy nedošlo. V dôsledku tohto mal súd za to, že odporcovi ani nevznikol nárok nadojednanú províziu, nakoľko tento mu mohol vzniknúť len za predpokladu, že by reálne aj došlo k
uzavretiu úverovej zmluvy resp. k samotnej realizácii úveru. Uvedené nepochybne vyplýva z článku II
bod 1 a 4 zmluvy o obchodnom zastúpení kde sa hovorí, že províziu je navrhovateľ povinný zaplatiť

odporcovi až po tom, čo na jeho účet budú pripísané finančné prostriedky poukázané v zmysle zmluvy
o úvere, ako aj z toho, že odporca mal nárok na províziu vo výške 1% z realizovaného úveru (nie za
činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu úveru, ale až z jeho realizácie).

Podľa§663Občianskehozákonníka,nájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatunájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak

nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

Podľa §774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje
obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa § 775 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu
treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa
§ 40a.

Podľa § 776 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba
vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.

Nájomná zmluva sa uzaviera medzi prenajímateľom, t.j. osobou, ktorá vec prenajíma (odovzdáva do
nájmu), a nájomcom, t.j. osobou, ktorá vec najíma. Podstata nájomnej zmluvy a z nej vyplývajúceho
nájomného pomeru spočíva v tom, že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania
za odplatu. Nájomný pomer má vždy dočasný charakter, pričom dočasnosť trvania nájomného pomeru
môže byť výslovne dohodnutá (napr. na dobu niekoľkých mesiacov alebo rokov) alebo vec môže byť

odovzdaná aj bez konkrétneho časového určenia.

Predmetom nájmu môže byť akákoľvek vec, ktorá môže byť predmetom právneho vzťahu (pozri výklad
k § 118 a nasl. OZ). Predmetom nájmu môžu byť tak hnuteľné, ako aj nehnuteľné veci.

Z nájomnej zmluvy vyplýva pre nájomcu právo, aby prenajatú vec užíval alebo z nej bral úžitky. Ako
môže nájomca užívať vec alebo brať z nej úžitky, upravujú ďalšie ustanovenia Občianskeho zákonníka,

resp. to upravuje nájomná zmluva. Takisto práva a povinnosti prenajímateľa sú upravené v ďalších
ustanoveniach Občianskeho zákonníka, resp. môžu byť spresnené v nájomnej zmluve.

Nájomná zmluva musí obsahovať označenie prenajímateľa a nájomcu, medzi ktorými sa zmluva
uzaviera, predmet nájmu a odplatu za nájom (nájomné). Okrem týchto podstatných náležitostí môže
zmluva obsahovať aj ďalšie náležitosti, napríklad dohodnutú dobu nájmu, spôsob odovzdania a užívania

najatej veci, spôsob platenia nájomného, výpovedné dôvody, možnosti predčasnej výpovede pred
dohodnutou dobou nájmu a pod.

Ako už bolo uvedené vyššie, nájomná zmluva zakladá odplatný nájomný pomer. Prenajímateľ
prenecháva nájomcovi predmet nájmu za odplatu, t.j. za nájomné. Bez platenia nájomného by nájomná
zmluva nebola nájomnou zmluvou. Výška nájomného je spravidla dohodnutá v nájomnej zmluve. Preto

zákon ustanovuje predovšetkým povinnosť nájomcu platiť nájomné podľa zmluvy.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi vznikol platný nájomný vzťah
na základe uzavretých písomných nájomných zmlúv zo dňa 5.9.2000 a 29.12.2009 kde ako prenajímateľ
vystupoval navrhovateľ a ako nájomca odporca. Na základe predmetných zmlúv bol navrhovateľ povinný

odovzdať predmet nájmu (v tomto prípade osobné motorové vozidlo J.) odporcovi v stave spôsobilom na
riadne užívanie a odporca bol povinný platiť navrhovateľovi zmluvne dohodnuté nájomné. Navrhovateľ
si svoju povinnosť vyplývajúcu z nájomných zmlúv riadne splnil. Navrhovateľ odporcovi nájomné riadne
vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX. (za obdobie od 5.9.2000 do 31.12.2000, t.j. 118 dní) vo výške
XX.XXX,-Sk, a faktúrou č. XXXXXXXXXX (za obdobie od 1.1.2001 do 15.2.2001, t.j. 46 dní) vo výške

XX.XXX,-Sk. Odporca predmetné faktúry riadne prevzal, ich obsah nenamietal, avšak vyúčtované
nájomné navrhovateľovi neuhradil, čo nepoprel ani vo svojom vyjadrení. Odporca sa v konaní bránil
tým, že na základe dohody s navrhovateľom bol oprávnený faktúry ignorovať. Túto skutočnosť však
odporca nijako v konaní nepreukázal, pričom je nelogické, aby navrhovateľ súhlasil s tým, že mu
odporca nebude platiť nájomné (už pri prvej zmluve) a zároveň by s ním uzatváral ďalšiu v poradí
druhú nájomnú zmluvu, kde si opätovne dohodli platenie nájomného odporcom za užívanie motorového

vozidla. Keby bol odporca oprávnený ignorovať faktúry, ktorými mu bolo vyúčtované nájomné, tak
by s ním navrhovateľ už v druhej nájomnej zmluve určite nedohodol opätovne platenie nájomného
za užívanie motorového vozidla a rovnako by v apríli 2001 nezasielal na adresu určenú samotným
odporcom faktúry s vyúčtovaným nájomným za užívanie predmetného motorového vozidla (rovnako
by samotný odporca listom z novembra 2000 nežiadal navrhovateľa, aby mu zaslal faktúru za nájomné

za mesiac október 2000). Tieto skutočnosti sú v logickom rozpore s tvrdením odporcu o tom, že mal
predmetné faktúry ignorovať. Rovnako sa súd zaoberal možnosťou či si bezplatné užívanie (nájom)
predmetného motorového vozidla účastníci nedohodli vo vyššie spomenutej zmluve o obchodnom
zastúpení na základe ktorej mal odporca pre navrhovateľa vykonávať sprostredkovateľskú činnosť za
účelom uzavretia úverovej zmluvy s treťou osobou. Uvedená skutočnosť (t.j. dohodu o bezplatnom

užívaní motorového vozidla) však obsahom tejto zmluvy nebola. Práve

22C 67/2001 -120

naopak všetky náklady spojené s vykonávaním sprostredkovateľskej činnosti bol odporca povinný si
hradiť sám z vlastných zdrojov (viď článok II bod 2 Zmluvy o obchodnom zastúpení). Na základe
uvedeného mal súd za to, že pohľadávka navrhovateľa na nájomnom za užívanie motorového vozidla

J. je oprávnená v celom rozsahu a to rovnako aj pokiaľ ide o spoluúčasť na škodovej udalosti, ktorá sa
stala počas užívania motorového vozidla odporcovi vo výške X.XXX,-Sk, nakoľko si to účastníci dohodli
v zmluvách o nájme (článok II bod 2 zmlúv o nájme). Nakoľko argumenty odporcu o oprávnení odporcu
ignorovať faktúry za nájomné súd považoval za účelové, súd rozhodol tak, že zaviazal odporcu k úhrade
celej žalovanej sumy.

Okrem žalovanej istiny navrhovateľovi vznikol nárok aj na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. vo výške 17,6% ročne od
1.5.2001 do zaplatenia v zmysle petitu žaloby, keď splatnosť poslednej faktúry nastala dňa 21.3.2001
(odporca predmetné faktúry však prevzal až 19.4.2001, preto najskôr až týmto dňom mohol navrhovateľ
požadovať úroky z omeškania). Keďže navrhovateľ požaduje úroky z omeškania až od 1.5.2001 súd

viazaný žalobným petitom priznal požadované úroky až od tohto momentu. Ku dňu 1.5.2001 bola
základná úroková sadzba NBS vo výške 8,8% p.a., dvojnásobok činí 17,6%. Podľa § 517 ods. 1 OZ
dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku

z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Súd sa, aj keď to nebolo predmetom sporu, zaoberal aj možnou pohľadávkou odporcu voči
navrhovateľovi z titulu sprostredkovateľskej činnosti, ktorú odporca pre navrhovateľa vykonával na
základe uzavretej zmluvy o obchodnom zastúpení, nakoľko odporca sa v tomto konaní bránil aj tým, že
navrhovateľ mu je v tomto smere dlžný.Predmetom sprostredkovateľskej zmluvy je obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu. Toto obstaranie
uzavretia zmluvy môže spočívať v tom, že sprostredkovateľ nájde partnera, ktorý chce so záujemcom
uzavrieť zmluvu, že zoznámi budúcich zmluvných partnerov, že bude spolupôsobiť pri prerokúvaní veci

a pripraví uzavretie zmluvy. Tým sa jeho úloha skončí.

Charakteristickým pojmovým znakom tejto zmluvy je nielen to, že sa sprostredkuje uzavretie zmluvy
uvedeným spôsobom, ale že sa dostaví aj výsledok, a to pričinením sprostredkovateľa. Týmto pojmovým
znakom sa táto zmluva odlišuje od príkaznej zmluvy, kde dosiahnutie výsledku nepatrí k pojmovým
znakom zmluvy.

Sprostredkovateľská zmluva je odplatnou zmluvou, dojednáva sa teda za odmenu. Pojmovým znakom

tejto zmluvy je však skutočnosť, že záujemca má povinnosť poskytnúť odmenu sprostredkovateľovi len
vtedy, keď bol výsledok (t.j. uzavretie sledovanej zmluvy) dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa..

Výška odmeny sprostredkovateľa sa určí dohodou podľa zásad ustanovených v § 775. Výška odmeny
spravidla obsahuje aj paušalizované náklady, ktoré má sprostredkovateľ so splnením svojej povinnosti
sprostredkovať uzavretie sprostredkovávanej zmluvy (napr. náklady spojené s inzerciou v novinách,

telefonické rozhovory a pod.). Podľa § 776 sprostredkovateľ má právo na náhradu týchto nákladov len
vtedy, keď to bolo výslovne dohodnuté.

Ako bolo už uvedené vyššie, zo zmluvy o obchodnom zastúpení (súd zmluvu posudzuje podľa jej obsahu
a nie podľa jej názvu) uzavretej medzi účastníkmi dňa 30.11.2000 súd zistil, že jej predmetom bolo
sprostredkovanie úveru vo výške XX.XXX.XXX,-USD pre navrhovateľa, pričom zmluva o úvere mala byť

uzavretá najneskôr do 31.1.2001. V článku II bod 1, 2 tejto zmluvy si účastníci dohodli, že navrhovateľ
sa zaviazal odporcovi za sprostredkovanie zaplatiť províziu vo výške 1% z realizovaného úveru. Ostatné
náklady vynaložené na sprostredkovanie bol povinný hradiť z vlastných prostriedkov sám odporca.
Navrhovateľ bol povinný zaplatiť odporcovi províziu prevodom finančných prostriedkov na jeho účet
ihneď po pripísaní finančných prostriedkov poukázaných v zmysle zmluvy o úvere na účet navrhovateľa

(článok II bod 4 Zmluvy).

Z vyjadrenia samotného odporcu ako aj z predloženej e-mailovej komunikácie medzi účastníkmi
bolo preukázané, že k samotnému uzavretiu úverovej zmluvy, ktorú mal sprostredkovať odporca pre
navrhovateľa nikdy nedošlo, t.j. nedostavil sa výsledok sledovaný sprostredkovateľskou činnosťou
odporcu. V dôsledku tohto mal súd za to, že odporcovi nevznikol nárok na dojednanú províziu, nakoľko

tento by mu mohol vzniknúť len za predpokladu, že by reálne aj došlo k uzavretiu úverovej zmluvy resp.
k samotnej realizácii úveru, t.j. došlo by k sledovanému výsledku pričinením odporcu (pričom všetky
náklady spojené s touto činnosťou bol odporca povinný si hradiť sám). Uvedené nepochybne vyplýva z
článku II bod 1 a 4 zmluvy o obchodnom zastúpení kde sa hovorí, že províziu je navrhovateľ povinný
zaplatiť odporcovi až po tom, čo na jeho účet budú pripísané finančné prostriedky poukázané v zmysle

zmluvy o úvere, ako aj z toho, že odporca mal nárok na províziu vo výške 1% z realizovaného úveru
(nie za činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu úveru, ale až z jeho realizácie).

Keby sme aj pripustili možnosť existencie pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi zo
sprostredkovateľskej činnosti, bolo na odporcovi, aby si túto pohľadávku riadne prihlásil do konkurzného
konaniavedenéhonamajetoknavrhovateľa,čovšakodporcapodľajehovyjadreniavkonanípredsúdom

neurobil. Za tejto situácie by už v súčasnosti nebolo možné na túto pohľadávku prihliadať v tomto konaní
ako na pohľadávku možnú na započítanie, nakoľko túto možnosť vylučuje lex specialis ustanovenie §
14 ods. 1 písm. i) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (nakoľko ide o konkurzné konanie
vedené ešte podľa tohto zákona). V zmysle citovaného ustanovenia vyhlásenie konkurzu má (okrem
iných) tieto účinky - započítanie vzájomne inak započítateľnej pohľadávky patriacej do podstaty nie je

možné. Aj vzhľadom k tomu súd túto argumentáciu odporcu nepovažoval v tomto konaní za dôvodnú.Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Nakoľko si navrhovateľ náhradu trov konania neuplatnil, pričom mu v konaní ani žiadne trovy konania
nevznikli, súd navrhovateľovi, hoci bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal. V tomto smere
súd poukazuje aj na to, že účastníkom na strane navrhovateľa bol správca konkurznej podstaty, ktorý je
v rámci výkonu tejto funkcie povinný vymáhať do konkurznej podstaty všetky pohľadávky úpadcu voči
jeho dlžníkom. Za

22C 67/2001 -121

túto činnosť je správca konkurznej podstaty odmeňovaný z rozvrhu výťažku zo speňaženia konkurznej
podstaty, pričom časť jeho odmeny sa odvíja aj od toho, koľko sa mu podarí peňazí získať späť do
konkurznej podstaty od dlžníkov úpadcu. Aj z tohto dôvodu je neprípustné, aby bol správca za túto
činnosť odmeňovaný dvakrát (jeden krát ako odmenu, ktorú dostane po skončení konkurzu a druhý krát
vo forme priznaných trov konania v jednotlivých sporoch, ktoré bol povinný viesť voči dlžníkom úpadcu).

Nakoľko správcovi konkurznej podstaty povinnosť viesť takéto spory vyplýva priamo z výkonu jeho
funkcie za ktorú je odmeňovaný podľa konkurzného práva, nie je možné mu priznať za túto činnosť aj
trovy konania v tomto spore. Aj z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava

I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že a) v konaní došlo k Vandám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis