Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. marec 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 10C/166/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu MUDr. T. F., bytom

A., W. XX, občana Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Katarínou Ondrejákovou, bytom Bratislava,
Ľubovnianska 1, proti žalovanej JUDr. T. P., bytom S., M. XX, občianske Slovenskej republiky, o zrušenie
práva spoločného nájmu bytu akto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa právo spoločného nájmu účastníkov k bytu číslo X, ktorý sa nachádza v dome
číslo XXXX/XX na ulici W. v A..

Za ďalšieho nájomcu uvedeného bytu sa určuje žalobca.

Žalovaná je povinná vypratať byt do 15. dní po zabezpečení náhradného ubytovania.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal, aby súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k bytu č. X, ktorý sa nachádza
v dome XXXX/XX na ulici W. v A.. Žiadal, aby za ďalšieho výlučného nájomcu súd určil jeho a žalovanej

uložil povinnosť byt vypratať po zabezpečení náhradného ubytovania. Poukázal na to, že k získaniu
tohto bytu sa pričinil on, maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva so žalovanou, T. F., bol zverený
do jeho výchovy. Žalobca žiadal súd, aby súd žalovanej priznal bytovú náhradu horšej kvality ako
náhradnýbytztohodôvodu,žemedzisynomT.ažalovanoujeveľmizlývzťah,synbysaťažkozmieroval
s prítomnosťou matky v byte, ak by využila právo sporný byt užívať, pričom je menej problematické
zabezpečiť pre žalovanú náhradné ubytovanie ako náhradný byt. Navyše, žalovaná zrejme má svoju
bytovú otázku vyriešenú, dlhodobo v byte nebýva a v posledných rokoch ani neprejavuje záujem do

bytu sa vrátiť. Žalobca mal za to, že odchod žalovanej zo spoločnej domácnosti nemožno považovať
za trvalé opustenie bytu, ktoré by samo o sebe malo za následok zánik spoločného nájmu, nakoľko
žalovaná sa v minulosti opakovane domáhala vstupu do bytu, dokonca možnosť užívať predmetný byt
si vymohla predbežným opatrením.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť, a tiež
navrhla, aby súd rozhodol na základe dokazovania o práve nájmu, resp. finančnej náhrade. Spochybnila
tvrdenia žalobcu ohľadne jej vzťahu so synom T., tvrdila, že zo spoločného bytu ju žalobca vyhodil,
pričom nemala možnosť odniesť si z bytu svoje veci, syna T. ovplyvňoval, pokiaľ ide o vzťah k nej, cielene

negatívnym spôsobom. Navyše, už počas manželského spolužitia ju žalobca týral fyzicky i psychicky,
následkom bol dlhšiu dobu zhoršený zdravotný stav.Žalobkyňa sa niekoľko krát na súdom určené pojednávanie nedostavila, neúčasť a žiadosť o
odročenie pojednávania odôvodňovala práceneschopnosťou, nedostavila sa ani na súdom stanovené
pojednávanie dňa 04.03.2010, písomne sa ospravedlnila z toho dôvodu, že dlhotrvajúce zdravotné

problémy jej nedovoľujú cestovať, žiadala byť vypočutá k veci dožiadaným súdom, odročiť pojednávanie
priamonenavrhla.Zatejtosituáciesúdpokračovalvkonaníspoužitím§101,ods.2O.s.p.,podľaktorého
súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Dňa 04.03.2010 súd teda

vec prejednal a rozhodol vo veci bez prítomnosti žalovanej. Žalovaná dlhodobo zhoršený zdravotný stav
ničím nedoložila, navyše, pôsobí ako advokátka, ktorá činnosť predpokladá aj určitý pohyb mimo sídla
výkonu advokátskej činnosti, v čase určeného pojednávania takúto činnosť žalovaná zrejme vykonávala,
keďže doklad o práceneschopnosti predložený súdu nebol.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedka mal. Jozefa Škuntu, prečítaním podstatného
obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi a zadovážených súdom a zistil tento skutkový stav

veci:

Dňa 20.06.1994 bola uzavretá nájomná zmluva k bytu č. X, ktorý sa nachádza na ulici W. v dome č.
XXXX/XX v A., a to medzi Vojenskou správou budov 0816 Trenčín ako prenajímateľom a žalobcom
ako nájomcom. V rovnaký deň bol obomi stranami podpísaný i protokol o prevzatí predmetného bytu.
Písomnosťou zo dňa 09.05.1994 č. 52/1994 Posádková správa Trenčín označila

žalobcu za nájomcu služobného bytu č. X, W. XXXX/XX, A.. Ministerstvo obrany SR písomnosťou zo
dňa 06.08.1996 č. 2806 udelil žalobcovi výnimku na upustenie od vypovedania nájmu
služobného bytu z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Bytová agentúra rezortu Ministerstva obrany Trenčín v písomnom stanovisku k predmetu sporu zo dňa
10.02.2006 uviedla, že so žalobcom bola dňa 20.06.1994 uzavretá nájomná zmluva, na základe ktorej

mu ako profesionálnemu vojakovi bol odovzdaný do užívania služobný byt č. X. Po udelení výnimky
od podania výpovede z nájmu bytu zo dňa 06.08.1998 predmetný byt stratil služobný charakter. Za
tejto situácie vznikol účastníkom spoločný nájom predmetného bytu, pričom Bytová agentúra rezortu
Ministerstva obrany navrhla za výlučného nájomcu predmetného bytu žalobcu ako pôvodného nájomcu.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.02.2004 v konaní sp. zn. 6C/1161/2000, ktorý

nadobudolprávoplatnosťdňa27.05.2004bolomanželstvoúčastníkov, uzavreté31.08.1990,rozvedené,
mal. T. na čas po rozvode bol zverený do výchovy žalobcu, žalovanej bola uložená povinnosť platiť
maloletému výživné. Za príčinu rozvratu manželského spolužitia súd považoval najmä rozdielne
nazeranie účastníkov na výchovu detí, ktoré nadobudlo takú intenzitu, že narušilo ich manželské
spolužitie a dalo základ dlhodobo pretrvávajúcej intenzívnej vzájomnej nevraživosti.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 15P/379/00-320 zo dňa 27.01.2004 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoP/36/04-429 zo dňa 01.12.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
21.02.2005, bolo rozhodnuté o zverení mal. T. F. do výchovy otca, matke bola uložená
povinnosť platiť maloletému výživné. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že medzi rodičmi bol
riešený spor o výchovu maloletého, na posúdenie tejto otázky bolo vykonané rozsiahle dokazovanie,

vrátane znaleckého posudku, v ktorom súdom určený znalec posudzoval vzťah maloletého k rodičom.
Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že vzťah dieťaťa k matke je narušený, dieťa má pocit
strachu pred matkou, netúži sa s ňou stretávať, odmieta s matkou komunikovať. Nezhody v rodine mali
za následok u maloletého vznik depresívno-úzkostnej poruchy, na základe čoho znalec odporučil, aby
sa dieťa s matkou nestretávalo vôbec, nakoľko takéto stretnutia by mohli mať negatívny dopad na jeho

ďalší psychický vývoj. Zároveň bolo zistené, že otec je schopný zabezpečiť dieťaťu riadnu opateru, a
všetko pre jeho zdravý duševný a fyzický vývoj.Žalobca uviedol, že počas trvania manželstva získal do nájmu ako vojak z povolania služobný byť
č. 4, spoločný nájom ktorého je predmetom tohto konania. V novembri 1995 služobný pomer ukončil,
následne mu bola udelená Ministerstvom obrany SR výnimka, v dôsledku ktorej byt stratil charakter

služobného bytu. V priebehu roka 2000 žalovaná opakovane odišla zo spoločnej domácnosti, a všetky
náklady spojené s užívaním bytu od tej doby platí on. Žalovaná viackrát sa domáhala vstupu do bytu, za
asistencie polície aj do bytu vstúpila, z bytu si odniesla svoje veci, spoločné veci, aj veci patriace synovi.
Zároveň sa domohla, že jej súdnym predbežným opatrením bolo umožnené predmetný byt užívať, hoci v
poslednom období túto možnosť nevyužíva. Pokiaľ ide o o jej vzťah k synovi, tento žalobca nepovažoval

za dobrý, od roku 2000 žalovaná synovi nedáva na sviatky žiadne darčeky, v posledných troch rokoch
ho nenavštívila, navštívila učiteľov strednej školy, ktorú syn navštevuje, čím spôsobila synovi traumu,
nakoľko triednej profesorke rozprávala ako bola z jeho strany bitá, týraná a podobne. Žalobca tvrdil, že
pokiaľ by sa skutočne žalovaná nasťahovala do bytu, syn by sa s jej prítomnosťou nevyrovnal.

Svedok, mal. T. F. uviedol, že žije v predmetnom byte v spoločnej domácnosti s otcom, s matkou sa
nestretáva, a ani sa s ňou stretávať nechce. Keď bol menší, urobila mu veľa zlých vecí, napr. mu

nastriekala slzný plyn do očí, zobrala mu osobné veci ako počítač, zlatú retiazku, navštívila jeho triednu
profesorku a nahovorila jej množstvo nepravdivých vecí. V posledných troch - štyroch rokoch matku
prakticky nevidel, nemá ju rád, nechce byť s ňou v žiadnom kontakte, bojí sa jej.

Podľa § 703, ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich
stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa § 705, ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu,
súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý
z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ
najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712a, ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady § 705, ods. 1, môže súd, ak sú na

to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné
ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode
manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva v spoločnom byte,
dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada
mu nepatrí.

V tomto prípade bolo bez pochybností preukázané, že účastníkom vznikol k predmetnému bytu spoločný
nájom,Ktorýdoposiaľnezanikol.Vzhľadomktomu,žemedziúčastníkminedošlokdohode,súdrozhodol
tak, že za výlučného nájomcu určil žalobcu. Prihliadal pri tomto rozhodovaní k stanovisku prenajímateľa,
bral tiež do úvahy okolnosti, za akých žalobca byt nadobudol a za akých vznikol spoločný nájom
účastníkov, ktoré sú vyššie uvedené, tiež prihliadal na skutočnosť, že žalobca má v opatere maloleté

dieťa. Pokiaľ ide o bytovú náhradu, bolo rozhodnuté tak, že žalovanej prináleží horšia forma bytovej
náhrady, náhradné ubytovanie, s použitím vyššie citovaného 712a, ods. 8 Občianskeho zákonníka.
Za okolnosti hodné osobitného zreteľa v tomto prípade súd považoval vzťah medzi žalovanou a jej
synom, ktorý t.č. v predmetnom byte žije v spoločnej domácnosti so žalobcom. Z výsluchu žalobcu, mal.
syna účastníkov, aj listinných dôkazov vyplýva bez pochybností, že vzťah medzi žalovanou a jej synom

nielenže prakticky neexistuje, zo strany dieťaťa dokonca možno badať voči matke zásadnú averziu.
Maloletý nemá k matke citový vzťah, bojí sa jej, v nedávanej minulosti mu konflikty medzi rodičmi
spôsobili psychické problémy, ako vyplýva z dokazovania vykonané v opatrovanskom konaní týkajúcom
sa sporu o výchovu dieťaťa. Súd prijal argumentáciu žalobcu, že sa mu rýchlejšie podarí zaobstarať
náhradné ubytovanie ako náhradný byt, v dôsledku čoho by prípadný pobyt žalovanej v predmetnom

byte bol kratší a menej na ujmu synovi účastníkov.

Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom, patrila by mu podľa § 142, ods. 1 O.s.p. náhrada trov
konania, táto mu priznaná nebola, keďže si žiadne trovy neuplatnil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak si žalovaná nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom riadne a včas, môže žalobca podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).