Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2009

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/266/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa MUDr. D. B.,
nar. XX.X.XXXX,. bytom H. č. XX,. B., proti odporcovi S. R., zast. M. S. SR, Ž. N.. č. XX,. B., v konaní o
náhradu škody a nemajetkovú ujmu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Čadci,
č.k. 6C 125/2006-110, zo dňa 27. mája 2008, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým si voči odporcovi uplatňoval z
titulu náhrady škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom stratu na zárobku 7.200.000,- Sk a

nemajetkovú ujmu 10.000.000,- Sk zamietol, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania
nepriznal. Za rozhodujúce pre vyhovenie návrhu považoval, či v zmysle ust. § 15 a §16 zák. č.
514/2003 Z.z. v znení zmien a doplnkov si navrhovateľ uplatnil svoj nárok voči odporcovi v rámci
predbežného prejednania veci, keď súdu predložil podanie, adresované Ministerstvu spravodlivosti
SR, t.j. odporcovi označené ako žiadosť o predbežné prerokovanie zodpovednosti štátu SR za škodu,
spôsobenú nesprávnym konaním orgánov štátu a jeho nesprávnym postupom podľa zák. č. 58/69
Zb., pričom podkladom pre uplatnenie nároku bolo konanie v trestnej veci, vednej pod sp. zn. 28T
95/2003 a nie okolnosti, ktoré tvorili podklad žaloby v prejednávanej veci. V tejto si navrhovateľ uplatňuje

náhradu skutočnej a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v súvislosti s prieťahmi v konaní, vedenom na
Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 17C 100/2003, keď nečinnosť súdu považoval za kauzálnu súvislosť
so svojím odchodom do predčasného dôchodku. V tomto smere sa odvolával na vyjadrenie primára
MUDr. J. V. zo dňa 15.12.2003, ktorý zohľadnil príčinnú súvislosť medzi „obštrukciami“ súdu a jeho
invalidizáciou. Z potvrdenia primára interného oddelenia NsP T. mal súd zistené, že u navrhovateľa nie je
možné jednoznačne potvrdiť úvahu o chronickej hypertenzii, i keď je zjavné, že pacient reaguje na stres,
hlavne na psychický podnet zvýšením tlaku, v súvislosti s čím možno reálne uvažovať, že u navrhovateľa

psychicky podnet - stimul výrazne zasiahne do logickej obrannej reakcie organizmu formou náhleho
zvýšenia krvného tlaku, ktorého hranicu a výšku vzostupu nie je možné odhadnúť. V nadväznosti na to
zastal názor, že z vyjadrenia primára vyplýva iba kauzálna súvislosť negatívneho psychického podnetu
s náhlym zvýšením krvného tlaku, avšak nie je príčinná súvislosť medzi konaním Okresného súdu v
Žiline vo veci 17C 100/2003 a predčasnou invalidizáciou navrhovateľa. Za nie bez významu okresný súd
považoval i závery nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS 187/2005, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval,
že postupom Okresného súdu v Žiline, v konaní pod sp. zn. 17C 100/2003 bolo porušené základné

právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prikázal Okresnému súdu v Žiline,
aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, avšak vzhľadom na to, akým spôsobom vznikli zbytočnéprieťahy v konaní, na to že došlo k závažnej prekážke v konaní, ktorú nezapríčinil vo veci konajúci
okresný súd, ale ten, na jej vznik len nereagoval zákonnými prostriedkami, považoval za dostatočné
vyslovenie porušenia označených práv a vydanie príkazu na pokračovanie v konaní bez primeraného

finančného zadosťučinenia. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 142
ods. 1 O.s.p., 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, hoci bol v konaní úspešný náhradu trov prvostupňového
konania nepriznal s tým, že túto si zákonným spôsobom neuplatnil.

Proti rozsudku okresného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. V odvolacom návrhu
žiadal zrušiť rozsudok okresného súdu, vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietol zaujatosť Krajského

súdu v Žiline s tým, že tento súd je obsadený sudcami tvoriacimi „komando sudcov“, ktorí sa vyžívajú
na žalobcovi ako na svojej obeti brutálnou zaujatosťou a po zrušení rozsudku žiadal, aby odvolací
súd vyhovel jeho návrhu v celom rozsahu. Vysvetlil, že podaním žaloby, vedenej na okresnom súde
pod sp. zn. 17C 100/03 dňa 3.2.2003 proti štátu SR, si uplatnil náhradu škody a nemajetkovú ujmu
podľa zákona č. 58/1969 Zb.. Od 1.7.2004 však platil zákon 514/2003 Z.z. a konanie 17C 100/03
sa tak dostalo pod kuratelu zákona č. 514/2003 Z.z.. Zákonná sudkyňa v konaní 17C 100/2003 bola

zjavne nečinná, čo potvrdil i nález Ústavného súdu SR III. US 187/05-42, zo dňa 23.11.2005, pritom
ústavný súd prikázal konať bez ďalších prieťahov, čo sudkyňa M. nerešpektovala, správala sa drzo,
nespratne. Okrem uvedenej drzosti vyvolala M. aj konanie na Okresnom súde Bratislava II o žalobcovej
spôsobilosti na právne úkony pod Ps 12/04, pričom toto konanie si doslova vynucovala na druhom súde
za spolupráce sudcu Mgr. Š. a predsedu súdu OS Žilina P. H., čo sa im napokon podarilo a konanie

Ps 12/04 začalo. Ihneď na to sudcovia prerušili všetky konania na OS Žilina v počte asi 10 žalôb z
dôvodu čoho navrhovateľ dospel k presvedčeniu, že si konanie Ps 12/04 vynútili iba preto, aby nekonali
v ostatných veciach. Týmto sa postarala A. M. o navyšovanie škody tým, že žalobca sa nemohol dostať
k exekučnému titulu a vymáhať škody v iných veciach. Od roku 1998 naďalej žalobcu štát zahŕňal
protizákonným vyčíňaním, postaral sa o dlhodobú frustráciu, ktorá viedla k akútnemu zvýšeniu krvného

tlaku u žalobcu a poškodeniu zdravia, krvácanie do mozgu s trvalou invalidizáciou. Krátky posudok
MUDr. J. V. považoval za znalecký posudok, ktorý jasne vyjadruje príčinnú súvislosť medzi chronickou
frustráciou a náhlym zvýšením krvného tlaku u navrhovateľa s náhlym krvácaním do mozgu, s jeho
následnou plnou invalidizáciou. To viedlo k strate zárobkovej činnosti a strate na zárobku s dôsledkami
straty na dôchodku, čo je u navrhovateľa jasná škoda. Za hnusné klamstvo označil tvrdenie sudkyne

H., že žiadosť o predbežné prerokovanie veci nepodal a v prílohe odvolania doložil prípis, adresovaný
MS SR, zasielaný mu 30.1. 2006. Zastal názor, že JUDr. H. vôbec nevidela spis sp. zn. 17C 100/03,
vôbec sa neunavovala a ani nedoručila žalobcovi vyjadrenie odporcu. Konala svojvoľne a tak vyzerá
aj jej rozsudok.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p.
potvrdil.

Podľa§15aods.3O.s.p.vnámietkachzaujatostimusíbyťuvedenéprotikomusmeruje,dôvod,prektorý
má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník podávajúci námietky zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel.
Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti súd neprihliadne; v takomto prípade sa vec

nadriadenému súdu nepredkladá.

Navrhovateľ v podanom odvolaní sudcov Krajského súdu v Žiline označil za „komando sudcov“, ktoré
sa vyžíva na žalobcovi ako na svojej obeti brutálnou zaujatosťou. Dôvod, od ktorého toto svoje
presvedčenie odvodil, nekonkretizoval, ani časovo nelimitoval.

V prílohe odvolania predložil prípis, zasielaný odporcovi 30.1.2006, označený ako žiadosť o predbežné

prerokovanie veci o náhrade škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. vo veci pred Okresným súdom v Žiline,
v konaní sp. zn. 17C 100/03. Zároveň so žiadosťou navrhovateľ odporcovi doručil žalobný návrh v
predmetnej veci s tým, že dôkazy si môže preskúmať v informačnom centre súdu, prípadne dať si
vyhotoviť kópiu.Podaním žiadosti o predbežné prerokovanie veci, resp. nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, zároveň s podaním žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
ktorá mu prieťahmi v konaní 17C 100/2003 vznikla, navrhovateľ založil nedostatok podmienky konania

v zmysle ust. § 103 a §104 O.s.p., nakoľko žaloba bola podaná bez predbežného prejednania
nároku navrhovateľa, pred uplynutím 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti odporcom. Na druhej strane
predbežné prejednanie nároku na náhradu škody u príslušného ústredného orgánu má neformálnu
povahu, nie sú preň stanovené žiadne procesné predpisy a nepredpokladá sa ani, že by tento
orgán vydával nejaké rozhodnutie. Krajský súd za postačujúce preto považoval negatívne stanovisko

odporcu, podané v predmetnej veci, v ktorom podrobne zdôvodnil v čom vidí neopodstatnenosť nároku
navrhovateľa a prečo odmietol jeho požiadavke na náhradu škody a nemajetkovej ujmy vyhovieť.

Nesporne, Ústavný súd SR vo svojom náleze III. US 187/05, konštatoval, že postupom Okresného súdu
Žilina v konaní pod sp. zn. 17C 100/03 bolo porušené základné právo navrhovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote. Prikázal okresnému súdu,
aby vo veci bez zbytočných prieťahov ďalej konal, avšak vzhľadom na spôsob akým vznikli zbytočné

prieťahy v konaní a najmä na to, ako došlo k závažnej prekážke v konaní, ktorú nezapríčinil vo veci
konajúci okresný súd, ale tento na jej vznik nereagoval zákonnými prostriedkami, ale nečinnosťou,
považoval za dostatočné vyslovenie porušenia označených práv a vydanie príkazu na pokračovanie v
konaní. Primerané finančné zadosťučinenie, ktoré si navrhovateľ uplatňoval vo výške 1.000.000,- Sk
mu nepriznal.

I keď pre mnohotvárnosť nesprávneho úradného postupu nemožno podať jeho výstižnú definíciu,
vychádza sa z predpokladu, že sa jedná o škodu vyvolanú inou činnosťou štátnych orgánov, než
činnosťou rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom možno považovať porušenie pravidiel,
predpísaných právnymi normami pre počínanie štátneho orgánu pri jeho činnosti a to i pri takých
úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci činnosti rozhodovacej, avšak neodrážajú sa bezprostredne v

obsahu vydaného rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup je treba považovať i nevydanie, resp.
oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade so zákonom vydané v stanovenej lehote,
prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Podľa článku 38 ods. 2 LPS každý má právo, aby jeho vec bola prejednaná bez zbytočných prieťahov.

Podľa ust. § 6 O.s.p. súd je povinný v konaní postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné boli
spoľahlivo zistené. Merítkom správnosti úradného postupu z hľadiska včasnosti rozhodnutia je splnenie
zásady rýchlosti súdneho konania, ktorá zakladá významné právo účastníka, aby jeho vec bola súdom
prejednaná a bolo o nej rozhodnuté bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote. Nejde však
o hľadisko absolútne, ktoré by mohlo prevážiť iné požiadavky na súdne rozhodovanie, ktorými je i

napr. povinnosť súdu oprieť svoje rozhodnutie o spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci, obzvlášť v
prípadoch, keď sú napr. v civilnom konaní niektoré skutočnosti medzi účastníkmi sporné.

To, že účastník súdneho konania pre nečinnosť súdu nedosiahol požadovaného včasného vydania
súdneho rozhodnutia je nepriaznivým dôsledkom nesprávneho úradného postupu, samo o sebe však
škodu v zmysle ust. § 442 ods. 1 OZ nepredstavuje. O majetkovú ujmu, ktorá je odškodniteľná pôjde iba

vtedy, ak by malo nevydanie rozhodnutia dopad do majetkovej sféry účastníka. Pre splnenie podmienky
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody je významné to, či by pri
obvyklom priebehu udalosti bolo možné očakávať, že určitá okolnosť, od ktorej navrhovateľ vznik škody
odvodzuje by nenastala, pokiaľ by k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo.

V preskúmavanej veci navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody a nemajetkovú ujmu odvodzuje od

skutočnosti, že v dôsledku prieťahov v konaní, vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 17C
100/2003 došlo u neho k predčasnej a úplnej invalidizácii. Svoje presvedčenie oprel o záver primára
MUDr. J. V., ktorý potvrdil, že navrhovateľ reaguje na stres, hlavne na psychický podnet zvýšením tlakua psychický podnet -stimul u navrhovateľa výrazne zasiahne do logickej obrannej reakcie v organizme
formou náhleho zvýšenia krvného tlaku, ktorého hranicu a výšku vzostupu nie je možné odhadnúť.

I keď je možné, že v dôsledku zvýšenia krvného tlaku došlo k úplnej invalidizácii navrhovateľa, nemožno

tútospájaťpráveskonkrétnymkonaním,vedenýmnaOkresnomsúdevŽilinepodsp.zn.17C100/2003.
Ak by tomu tak bolo, bolo potrebné zo strany navrhovateľa v prvom rade preukázať, že nebyť prieťahov
v konaní pred Okresným súdom v Žiline sp. zn. 17C 100/2003, nebolo by u neho k zvýšeniu krvného
tlaku došlo do takej miery, že by nemohol vykonávať ďalej svoje povolanie a nestal sa predčasne
invalidným. Práve túto okolnosť krajský súd považoval za významnú pre posúdenie odôvodnenosti

nároku navrhovateľa, teda že nepreukázal, že nebyť nesprávneho úradného postupu okresného súdu
spočívajúceho v nereagovaní zákonnými prostriedkami na prekážky ktoré v jeho konaní, avšak bez
vlastného zavinenia vznikli, nebolo by k invalidizácii a teda i vzniku škody u navrhovateľa došlo. Tieto
okolnosti navrhovateľ nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno, a preto v konečnom dôsledku krajský
súd rozsudok okresného súdu ako správny, pokiaľ jeho návrh zamietol, potvrdil.

Navrhovateľ v odvolacom konaní úspešný nebol, odporca sa k jeho odvolaniu nevyjadril, krajský súd

o veci rozhodol na neverejnom zasadnutí, bez nariadenia pojednávania. Odporcovi tak preukázateľne
trovy odvolacieho konania nevznikli a krajský súd rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.