Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 12, 2010

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/305/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: A.
- S. P., a.s., so sídlom D. R. č. X,. B., IČO: XXXXXXXX,. adresa pre doručovanie: R. R. Z., N. S. č. XX/X,.
XXX. XX. Z., proti odporcom v rade: 1/ M. M., IČO: XXXXXXXX,. so sídlom V. N. č. X,. XXX. XX. M., 2/
M. n.o., IČO: XXXXXXXX, so sídlom ul. Š. č. XXX/XX, XXX XX M., za účasti vedľajšieho účastníka G. S.
P. a.s., ul. P. č. X/C, XXX XX B., IČO: XXXXXXXX, právne zastúpená JUDr. G. R., advokátkou so sídlom
V. N. č. X, XXX. XX. M., v konaní o zaplatenie 1.835,56 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho
účastníka proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 21C/240/2009-162 zo dňa 8.6.2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom č.k. č.k. 21C/240/2009-162 zo dňa 8.6.2010 zaviazal odporcov k
povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 932,41 € a 9 % úrok z omeškania ročne z
tejto sumy od 18.5.2009 do zaplatenia, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 305,83 € od 18.5.2009
do 19.12.2009, zo sumy 165,97 € od 18.5.2009 do 3.2.2010, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo zvyšku zamietol a zároveň zamietol návrh v časti o zaplatenie
231,82 €. Konanie v časti o zaplatenie 671,33 € zastavil. Zároveň odporcov zaviazal k povinnosti zaplatiť

navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania 110,- €, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že návrh
navrhovateľa, ktorý si uplatniť nárok na náhradu škody, ktoré na neho prešlo v zmysle ust. § 813
Občianskeho zákonníka vyplatením poistného plnenia poistenému a potom uplatnil regresný nárok voči
vedľajšiemu účastníkovi G. S. P., a.s., je dôvodný, preto v tejto časti návrhu vyhovel a vo zvyšku zamietol
a v tých častiach, v ktorých bol návrh zobratý späť, konanie zastavil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník. V odvolaní
uviedol a poukázal na to, že s odporcom v 1/ rade mal vedľajší účastník uzatvorenú poistnú zmluvu

pre poistenie zodpovednosti za škodu a teda spôsob vyrovnania vzťahu medzi odporcom v 1/ rade a
vedľajším účastníkom vyplýva z ust. § 822 - § 828 Občianskeho zákonníka.V predmetnom konaní bol navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody, ktorý na neho prešiel
v zmysle ust. § 813 Občianskeho zákonníka vyplatením poistného plnenia poistenému. V danom
konaní tak na navrhovateľovi spočíva dôkazné bremeno, čo do dôvodu aj výšky uplatnenej pohľadávky.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil pohľadávku titulom náhrady škody vo výške poskytnutého poistného
plnenia svojej poistenej.

K preukázaniu výšky škody predložil navrhovateľ listiny už k samotnému návrhu a následne opätovne
ako prílohu k čiastočnému späťvzatiu:

1/ oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 3.12.2009,

2/ predfaktúru,

3/ kópie pokladničných dokladov spoločnosti G.

4/ zmluvu o pôžičke.

Pokiaľ ide o tieto listinné dôkazy z predložených dokladov nie je nijako zrejmé, ku ktorým poškodeným
veciam by sa tieto mali vzťahovať, navyše sumy uvádzané na predmetných dokladoch sa nijako
nezhodujú so sumami uvedenými v oznámení o ukončení likvidácie poistnej udalosti. Tieto rozpory

v tvrdení navrhovateľa a v dôkazoch, ktorým preukazoval dôvodnosť návrhu, neodstránili ani
výpovede svedkov v konaní. Svedkyňa p. M. Ž. uviedla, že poistnú udalosť nahlásila okamžite po
svojom príchode poisťovni, ktorá teda mala poistnú udalosť zadokumentovať vrátane zabezpečenia
potrebnej fotodokumentácie zničených, resp. poškodených vecí. V priloženej fotodokumentácii sa však
nenachádzajú všetky veci, ktoré mali byť poškodené alebo zničené (napr. sedacia súprava, koberce).

Pokiaľ by aj svedkyňa bola postupovala tak, že poškodené a zničené veci vyhodila, bolo jej povinnosťou
zabezpečiť najskôr hodnoverné doklady (vrátane prípadnej fotodokumentácie) na preukázanie svojho
nároku,atočiužnárokunaplneniezpoistnejzmluvyalebonárokunanáhraduškodyvočisubjektu,ktorý
za prípadnú škodu zodpovedá. Táto povinnosť pre ňu napokon vyplývala aj z čl. 10, bod 2, písm. a/, m/
VPP. Majú za to, že len z tvrdení poškodenej navyše odporujúcim predloženým listinným dokladom nieje

možné považovať nárok za preukázaný. Pokiaľ ide o preukázanie výšky škody na veciach, v prípade
sedacej súpravy, svedkyňa p. M. Ž. uviedla, že zakúpenie sedacej súpravy financovala zo zmluvy o
pôžičke uzavretej medzi p. M. U. (druhom svojej dcéry, ktorá jej so zakúpením sedacej súpravy takto
finančne pomáhala) a spoločnosťou Q., a. s. zo dňa 9.11.2005, pričom výška pôžičky podľa tejto zmluvy
bola 17.960,00 Sk. Príjmové pokladničné doklady, ktoré sa vzťahujú k predmetnej sedacej súprave sú

všakvšetkyzobdobiaod07-12/2004,tedarokaviacakorokpredtým,apretovžiadnomprípadenemohli
byť financované v čase ich nákupu zo zmluvy o pôžičke ako podrobne uviedla vo výpovedi svedkyňa. V
rozpore s týmito tvrdeniami je potom výpoveď svedkyne p. M. R., ktorá túto skutočnosť poprela a uviedla,
že je vylúčené, aby sa pokladničné doklady firmy G. vzťahovali na predmetnú sedaciu súpravu, keďže tá
bola zakúpená až následne v roku 2005 na základe zmluvy uzavretej bratom jej druha so spoločnosťou

Q.. Rozpor v poškodenou deklarovanej cene sedacej súpravy (30.000,00 Sk) a sumou uvedenou v
tejto zmluve (17.960,00 Sk) vysvetlila tak, že pravdepodobne zvyšok kúpnej ceny do sumy 30.000,00
Sk doplatili v hotovosti, táto skutočnosť však nebola nijako preukázaná. V tejto súvislosti poukazujeme
tiež na fakt, že napriek skutočnosti, že poškodenou deklarovaný vek poškodených vecí bol 1 -2 roky,
nepredložila o ich nadobudnutí a výške kúpnej ceny žiadny doklad, hoci sa dá dôvodne predpokladať,

že najmä u vecí vyššej hodnoty si kupujúci tieto doklady bežne uschová minimálne do uplynutia ich
záručnej doby.

Tento postup je o. i. v rozpore s povinnosťami poistenej, vyplývajúcimi jej z VPP-D, Článku 10 písm. a)
a m). Rozpory sú tiež vo výpovedi svedkyne p. M. Ž. a p. S. D.. Svedkyňa p. M. Ž. tvrdila, že v byte
predošlá poistná udalosť bola v roku 2003 a že sedaciu súpravu zakúpila až následne v roku 2004, resp.

2005. Svedok p. S. D. o. i. však uviedol, že na predmetnej sedacej súprave sedel pri ohliadke v súvislosti
s predošlou poistnou udalosťou, ktorá však mala byť podľa poistenej v roku 2003. Navyše svedok p.
S. D. uviedol, že v zápise o poškodení majetku, ktorý vyhotovil pri ohliadke uviedol jednak veci, ktoré v
byte boli (a sú potom aj súčasťou fotodokumentácie) a tiež veci, ktoré sa v byte nenachádzali, ale ich
poškodenie uvádzala poškodená. Pokiaľ ide o tieto veci a ich cenu vychádzal len z tvrdení poškodenej,

ktoré uviedol do zápisu.Za dôležité považujú aj to, že škoda podľa tvrdení navrhovateľa i poškodenej vznikla vystúpením
splaškov a odpadu z verejnej kanalizácie do bytu poškodenej cez WC misu, napr. v podaní označenom
ako Vyjadrenie zo dňa 26.2.2010, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 2.3.2010, bod IV. štvrtý

odsek, veta druhá: „Čo sa týka spochybňovania rozsahu poškodenia zo strany odporcov v tom zmysle,
že poškodenie nie je zachytené na fotodokumentácii, je potrebné poukázať na skutočnosť, že išlo o
totálne poškodenie zariadenia bytu odpadom z verejnej kanalizácie. " Aj samotná poistená, p. M. Ž., v
Hlásení škodovej udalosti - škody na stavebných súčastiach spôsobené zatečením v časti Informácie
o škode ako príčinu vzniku škody uviedla „ upchatie kanalizácie odpadových vôd a vytopenie obytných

priestorov v celom byte splaškami z WC. " V tejto súvislosti však poukazujeme na fakt, že v zmysle VPP,
čl. 8, bod 2.4, písm. c/ (č.l.

125) poistenie sa nevzťahuje na škody spôsobené spätným vystúpením vody z verejného

kanalizačného odpadového potrubia. Domnievajú sa, že navrhovateľ na základe výluky z poistenia
nemal vôbec k vyplateniu poistného plnenia pristúpiť, a teda nemá nárok domáhať sa refundácie
podľa ust. § 813 Občianskeho zákonníka. Nespochybňujú právo navrhovateľa odchýliť sa od poistných

podmienok v prospech poistenkyne navrhovateľa p. M. Ž., avšak toto odchýlenie nemôže byť podľa
presvedčenia vedľajšieho účastníka na ujmu odporcov a vedľajšieho účastníka, t.j. následne si
navrhovateľ nemôže uplatňovať voči tretím osobám to, čo plnil nad rámec výluk z poistenia ako regresný
nárok.

Rovnako tak nespochybňujú právo navrhovateľa poskytnúť poistné plnenie aj na základe dokladov, ktoré

mu boli predložené, a ktoré vyhodnotil ako postačujúce. V danom konaní však ide o právo na náhradu
škody,vktoromnavrhovateľmápovinnosťsvojnárokvrátanevýškyspôsobenejškodyriadnepreukázať.
Poskytnutie plnenia zo zmluvného vzťahu založeného medzi navrhovateľom a jeho poisteným nemôže
automaticky znamenať existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu voči tretej osobe (škodcovi)
najmä pokiaľ ide o preukázanie výšky škody. Pokiaľ na navrhovateľa prešlo právo na náhradu škody

z poistenej, musí svoj nárok aj hodnoverným spôsobom voči odporcom a vedľajšiemu účastníkovi
preukázať.

S poukazom na všetky uvádzané skutočnosti máme za to, že navrhovateľ nepostupoval pri likvidácii
poistnej udalosti správne, a preto nie je jeho nárok uplatnený v konaní s poukazom na ust. § 813 OZ
dôvodný. Tiež máme za to, že navrhovateľ nepreukázal výšku škody v konaní hodnoverným spôsobom,

pričom sám v tomto konaní nevylúčil nekorektnosť pri likvidácii poistnej udalosti.

Nestotožňujú sa ani s postupom súdu pri určovaní ceny poškodeného zariadenia podľa ust. § 136 O.s.p.,
pretože nie je zrejmé, akou úvahou bol okresný súd pri určovaní hodnoty poškodených vecí vedený.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa je podľa mienky vedľajšieho účastníka v tejto časti nepreskúmateľné.
Z nášho pohľadu nemožno určiť hodnotu vecí postupom podľa ust. § 136 O.s.p. na základe sporných

tvrdení o dobe nadobudnutia jednotlivých častí zariadenia bytu, keďže tieto sa nepodarilo podľa nášho
presvedčenia odstrániť ani výsluchom svedkov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti majú za to, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.). V súlade s ust. § 220 O.s.p.

navrhujeme, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu

prvého stupňa tak, že žalobný návrh v celom rozsahu zamietne a prizná odporcom

a vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov súdneho konania podľa ust. § 142 ods.

2 O. s. p. podľa pomeru úspechu a neúspechu účastníkov vo veci.

Vedľajší účastník si pre prípad úspechu uplatňuje právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške

69,81 € (lx právny úkon á 51,45 € + lx režijný paušál 7,21 € + 19 % DPH vo výške 11,15 €; právny úkon
- odvolanie vo veci samej).

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca v 1/ rade, ktorý poukázal na to, že má s vedľajším
účastníkom na strane odporcu v 1/ rade uzatvorenú poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti zaškodu. Ako poisťovateľ odporcu v rade 1/ je preto podľa jeho názoru vedľajší účastník plne kompetentný
vyjadrovať sa k postupu likvidácie poistnej udalosti navrhovateľom, ako aj výške škody uplatňovanej
zo strany navrhovateľa v rámci súdneho konania. Preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa

plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odvolaní podanom vedľajším účastníkom, a preto navrhuje, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobný návrh v celom rozsahu zamietne a prizná
odporcom aj vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol: Rozsudok okresného súdu považuje za vecne
správny a plne sa s ním stotožňuje. V odvolaní podanom zo strany vedľajšieho účastníka napáda

vedľajší účastník predmetný rozsudok, pričom poukazuje najmä na nedostatočné zdokumentovanie
a následne i preukázanie spôsobenej škody. S tvrdením odvolateľa navrhovateľ zásadne nesúhlasí.
Navrhovateľ vo fáze likvidácie poistnej udalosti považoval a stále považuje spôsob zdokumentovania
rozsahu poškodenia zariadenia bytu za dostatočný. Taktiež považuje za relevantné i doklady, ktoré boli
zo strany poškodenej doložené, preukazujúc hodnotu poškodených vecí.

Pri likvidácii poistných udalosti všeobecne je potrebné posudzovať každý prípad samostatne, pričom

je nevyhnutné pružne reagovať na jednotlivé osobitosti každého posudzovaného prípadu. Je potrebné
uviesť, že v prejednávanom prípade došlo k vytopeniu bytu fekáliami z kanalizácie, čo je samo o
sebe značne nepríjemnou skutočnosťou, ktorá bola znásobená i tým, že splašky sa v byte poškodenej
nachádzali niekoľko dní, nakoľko táto bola odcestovaná mimo svojho bydliska. Bolo by teda zo strany
poisťovne šikanózne a príliš formalistické, pokiaľ by poisťovňa trvala na tom, aby poškodená ponechala

poškodené veci v byte dovtedy, kým ich navrhovateľ neobhliadne a nezdokumentuje rozsah ich
poškodenia. Je preto logické, že poistená okamžite po zistení spôsobenej škody odstránila poškodené
veci,čímzabránilajednakpoškodeniuinýchvecí,resp.vzhľadomnacharakterpoškodeniavecifekáliami
i možnosť šírenia rôznych druhov chorôb.

Skutočnosť, že navrhovateľka sama nezdokumentovala rozsah poškodenia, neznamená, že k

poškodeniu veci nedošlo a taktiež to neznamená, že poškodená nemá právo na poistné plnenie. V
tomto smere je potrebné súhlasiť s názorom okresného súdu, ktorý na str. 8 napadnutého rozsudku
uvádza: „Formalistický prístup pri likvidácii tejto poistnej udalosti, pri ktorom by trval na predložení
dokladov o nadobudnutí poistených vecí, by bol v príkrom rozpore so zásadami na ochranu poisteného
spotrebiteľa. Vzhľadom na dlhodobosť poistných vzťahov, nie je možné za všetkých okolností striktne

trvať na preukázaní existencie vlastníckeho práva dokladmi o ich nadobudnutí.

Vzhľadom na spochybnenie predložených dokladov i miery poškodenia poistených veci zo strany
odporcov, navrhovateľ na preukázanie hodnoty poškodených veci i rozsahu poškodenia navrhol
vykonanie znaleckého dokazovania, resp. vzhľadom na skutočnosť, že poškodené veci sú už
zlikvidované, nechal na zvážení súdu možnosť stanoviť hodnotu poškodených veci úvahou súdu v

zmysle ust. § 136 O.s.p. poukazujúc na predchádzajúcu prax súdov. Vzhľadom na okolnosti prípadu
a skutočnosť, že išlo o veci bežnej spotreby, ktorých hodnota neprestavovala vyššiu sumu, považujú
spôsob určenia výšky škody na poškodených veciach súdom za správny a korektný.

Odvolateľ ďalej napáda predmetný rozsudok v tom zmysle, že poukazuje na výluku z poistenia, ktorá
sa má na predmetnú škodu uplatniť v zmysle Všeobecných podmienok vzťahujúcich sa k danej poistnej

zmluve a to čl. 8 bod 2.4. písm. c), podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na spätné vystúpenie vody
z verejného kanalizačného odpadového potrubia. Uvedené tvrdene vychádza z nesprávneho chápania
príčiny poistnej udalosti.

V zmysle šetrenia poistnej udalosti zo strany navrhovateľa bolo zistené, že príčinou vzniku poistnej
udalosti bolo upchatie kanalizácie a následné vytopenie bytu poškodenej fekáliami. Nemožno súhlasiť s

tvrdením vedľajšieho účastníka, že išlo o spätné vystúpenie vody z kanalizácie, nakoľko síce v obidvoch
prípadoch(spätnévystúpeniekanalizácieiupchatiekanalizácie)jenásledkomvytopeniabytusplaškami,
avšak príčina vzniku škody je rozdielna.

V prípade spätného vystúpenia vody z verejného kanalizačného odpadového potrubia ide o jav
spôsobený zvýšenou hladinou spodnej vody, ktorý má za následok „pretlačenie“ odpadu. Ide o jav, ktorý

sa prejavuje na určitom území vplyvom napr. dlhodobých dažďov. Pokiaľ by teda išlo o spätné vystúpenievody z kanalizácie, táto skutočnosť by sa prejavila nielen v byte poškodenej, ale vo všetkých bytoch v
okolí. To sa však nestalo.

Na základe uvedených skutočností navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako

vecne správny.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a v spojení s ust. § 156 ods.
3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej
časti potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.. V odvolaním nenapadnutej časti zostal

rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového
materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v odvolacom konaní, sa v plnom rozsahu stotožnil
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu a preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré

odvolací súd poukazuje a s ktorými sa stotožňuje. Preto s poukazom na uvedené ustanovenie § 219 ods.
2 O.s.p. ďalšie odôvodnenie nevyhotovuje a to z dôvodu stotožnenia sa s odôvodnením napadnutého
rozsudku.

Odvolateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania neprislúcha.
Úspešný bol navrhovateľ, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto bolo

rozhodnuté, že sa navrhovateľovi náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.