Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215010402
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215010402.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.

Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovaného Z. R., pre opätovný zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno d/ Trestného
zákona a iné, o odvolaní Z. R. proti rozsudku Okresného súdu Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa")
zo 07.09.2017, sp. zn. 3T/97/2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok"), na verejnom zasadnutí konanom
v Nitre 19. decembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný
Z. R., narodený XX.XX.XXXX v R., trvale bytom
I. číslo XXX, toho času vo väzbe v A.
na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia

Nitra,

o d s u d z u j e :

Podľa§208odsek2Trestnéhozákonaaspoužitím§38odsek2Trestnéhozákona(ponezistenížiadnej
v § 36 Trestného zákona uvedenej poľahčujúcej okolnosti a po zistení v § 37 písmeno m/ Trestného
zákona uvedenej priťažujúcej okolnosti), odsek 5 Trestného zákona a § 41 odsek 2 Trestného zákona
na úhrnný trest odňatia slobody 11 (jedenásť) rokov.

Podľa § 49 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s a na výkon uloženého trestu odňatia slobody z a r
a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa konajúci v senáte napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného Z. R. (ďalej len
„obžalovaný“) vinným v bode 1/ z opätovného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona v spojení s § 138 písmeno b/ Trestného
zákona a v bode 2/ z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek

2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že:1/ od presne nezisteného obdobia, najmenej od roku 2012 do dňa 2. novembra 2014 v obci H. Y., ako
aj rodinnom dome číslo XXX v tejto obci, v ktorom žil v spoločnej domácnosti so svojou družkou Y. H.,
nar. XX.XX.XXXX na všetko, čo táto neurobila tak, ako si on predstavoval, reagoval tak, že na ňu kričal,

vulgárne jej nadával a zbil ju, najčastejšie ju fackal, ale v niektorých prípadoch ju udrel aj päsťou alebo
ju ťahal za vlasy, alebo ju škrtil a zároveň sa jej vyhrážal zabitím, pričom k fyzickým útokom dochádzalo
aj na miestach verejnosti prístupných v obci H. Y., ako aj v prítomnosti ich spoločných maloletých detí
a aj vtedy, keď sa poškodená ohradila voči jeho agresívnemu správaniu sa, ktoré vnímala ako pre
ňu ponižujúce, následne v obdobiach, keď poškodená z dôvodu obáv o svoje zdravie a život ušla k

svojej matke, vyvíjal na ňu nátlak, aby sa k nemu vrátila a to spôsobom, že jej zatelefonoval a nútil ju
počúvať, ako rozbíja a poškodzuje zariadenie domu, ako aj osobné veci poškodenej, ktorá opakovane
za asistencie polície docielila, aby sa obvinený z toho domu odsťahoval, opakovane ho však aj prijala
naspäť, pretože na ňu naliehal a to aj tým, že ju sledoval pri ceste do práce a z práce, ako aj pri ceste
za nákupmi, čo viedlo k tomu, že poškodená žila v neustálom strese a strachu, postupne nadobudla
presvedčenie, že odporovať obvinenému nemá význam, pričom táto tzv. naučená bezmocnosť bola

vyhodnotená ako znak syndrómu týranej osoby,

a takto konal, hoci bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/26/2007 z
11.06.2014 odsúdený za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 242 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov,

2/ od 2. novembra 2014, kedy sa obvinený odsťahoval z domu číslo XXX v obci H. Y., do času
jeho zadržania 13. januára 2015 sa opakovane vyhrážal poškodenej Y. H., ktorá býva v obci H. Y. v
dome číslo XXX, zasielaním správ na jej účet vytvorený na internetovej stránke www.pokec.sk a to tým, že podpáli dom, v ktorom ona býva, ak ho bude hnevať, pretože jemu je to

jedno, koľko bude sedieť vo väzení a dňa 18. decembra 2014 pred domom poškodenej v obci H. Y.
vykrikoval na ňu, aby bola opatrná, keď vyjde von, lebo sa jej môže stať nejaká nehoda, ako aj to, že
podpáli dom a druhýkrát to už nezbabre, čo v kontexte s jeho skorším správaním sa a s prihliadnutím na
skúsenosťpoškodenejspokusomopodpáleniepovalyjejdomuvnejvzbudiloobavuojejživotazdravie.

Za tento zločin a prečin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému podľa § 208
odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 5 Trestného zákona (zrejme po nezistení žiadnej v
ustanovení § 36 Trestného zákona uvedenej poľahčujúcej, a po zistení v ustanovení § 37 písmeno m/
Trestného zákona uvedenej priťažujúcej okolnosti) a podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona a § 41 odsek
2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní štrnásť rokov, na výkon ktorého ho podľa §

48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona a § 48 odsek 4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Napadnutý rozsudok bol obhajcovi obžalovaného a prokurátorke Okresnej prokuratúry Komárno
oznámený vyhlásením v ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom

07.09.2017 (doručením jeho rovnopisu bol napadnutý rozsudok oznámený 25.09.2017 obžalovanému),
ihneď po ktorom oznámení, teda včas, podal obžalovaný odvolanie smerujúce proti všetkým výrokom
napadnutého rozsudku.

Vyššie uvedeným spôsobom riadne a včas podané odvolanie obžalovaný odôvodnil jednak sám, a

to podaniami adresovanými súdu prvého stupňa 10.10.2017, 30.10.2017 a 09.11.2017 Krajskému
súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“), jednak prostredníctvom svojho obhajcu písomnými podaniami
doručenými súdu prvého stupňa 09.10.2017, 12.10.2017 a 06.11.2017.

Obžalovaný v podstate v súhrne zopakoval všetky doteraz produkované obhajobné tvrdenia a námietky

obsiahnuté už v jeho predchádzajúcich písomných podaniach v danej trestnej veci.
Tvrdil, že vo veci rozhodoval zaujatý sudca, ktorý vo svojich vyjadreniach písal nepravdivé skutočnosti,
taktiežzamietolpodstatnúčasťjehonávrhovnadoplneniedokazovaniabezďalšiehoodôvodnenia,ktoré
by boli v prospech jeho obhajoby, a tým pádom porušil jeho práva s poukazom na čl. 6 odsek 3 písmeno
b/, písmeno c/ Dohovoru o ochrane ľudských práv.

V ďalšom poukázal na znalecké posudky z odboru psychiatria a psychológia, z ktorých vyplynulo, že
poškodená netrpela znakmi týrania v psychologickom význame, pričom týranie poškodenej nepotvrdili
ani vypočutí svedkovia, preto za takéhoto stavu mal súd prvého stupňa postupovať v zmysle zásady in
dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného.Namietal tiež použitie ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona, ktoré v jeho prípade nemalo byť
aplikované, nakoľko by sa na neho malo hľadieť ako keby nebol odsúdený, tak ako tomu bolo v prípade
jeho odsúdenia vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/38/2008.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov obžalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby podľa § 321 odsek
1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/, písmeno e/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok
zrušil a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alebo sám vo veci rozhodol tak, že ho spod obžaloby v plnom
rozsahu oslobodí.

Zástupcakrajskéhoprokurátoranaverejnomzasadnutíodvolaciehosúdunavrholpodľa§319Trestného
poriadku odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu k písomným dôvodom odvolania
obžalovaného nič ďalšie neuviedol a zotrvajúc na nich v konečnom návrhu odvolaciemu súdu navrhol

rozhodnúť tak, ako je to uvedené v písomnom odôvodnení obžalovaným podaného odvolania.

Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pripojil k prednesu svojho obhajcu a navrhol,
aby vec bola zrušená a vrátená súdu prvého stupňa s tým, aby ju prejednal iný sudca.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci plnenia svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd, ktorému súd prvého stupňa predložil
prejednávanú vec na rozhodnutie, preskúmal výrok o vine a výrok o treste napadnutého rozsudku, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, proti ktorým odvolanie obžalovaného smerovalo,
a to aj v rozsahu zistenia prípadných, odvolaním obžalovaného nevytýkaných chýb, ktoré by mohli

odôvodniť podanie dovolania z niektorého z dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného zákona.

Plnením svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd predovšetkým zistil, že v prejednávanej veci už
konal a rozhodoval, a to uznesením z 03.11.2016 sp. zn. 4To/60/2016 (ďalej len „skoršie zrušujúce
uznesenie“), ktorým podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku zrušil skorší

odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa zo 02.06.2016 (ďalej len „skorší odsudzujúci rozsudok“) a
podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol súčasne podľa § 327 odsek 1 Trestného poriadku predovšetkým nariadiac
úkony a dôkazy, ktoré bol súd prvého stupňa povinný vykonať.

Plnením svojej prieskumnej povinnosti v jej hore vymedzenom rozsahu odvolací súd ďalej zistil, že
súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
takých podstatných chýb, ktoré boli porušením ustanovení zabezpečujúcich objasnenie veci alebo právo
obhajoby (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku).

Odvolací súd v rámci povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku tiež
zistil,že(ažnavýnimkuďalejuvedenútýkajúcusavýrokuotrestenapadnutéhorozsudku),dokazovaním
vykonaným v prejednávanej veci na hlavnom pojednávaní súdom prvého stupňa (vrátane a zvlášť toho,
ktoré podľa § 327 odsek 1 Trestného poriadku nariadil odvolací súd vo svojom skoršom zrušujúcom

uznesení) boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva
z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno a/, až písmeno e/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa
potreboval pre svoje rozhodnutie tak o vine, sčasti aj o treste ukladanom obžalovanému (§ 321 písmeno
c/ Trestného poriadku).

Skutkové zistenia, ktoré mal súd prvého stupňa v prejednávanej veci za preukázané, podľa
názoru odvolacieho súdu (s výnimkou vyššie uvedenou týkajúcou sa výroku o treste napadnutého
rozsudku) jednak vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a
zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, jednak súd prvého stupňak nim dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade s ďalšou zásadou trestného konania
uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda predovšetkým jednotlivo, ale súčasne aj v ich súhrne
a nepochybne aj podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu (a napokon aj v súlade so zásadami logického myslenia a uvažovania).

V odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré je v tomto smere v súlade s požiadavkami ustanovenými
v § 168 odsek 1 Trestného poriadku, súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu podrobne uviedol, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval

pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú, ako sa vyrovnal s obranou
obžalovaného a napokon aj právne úvahy, ktorými sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval
podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, s ktorými sa aj odvolací súd bez zásadných
výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré ako na správne (vykonaným dôkazom opodstatnené
a zákonu zodpovedajúce) poukazuje s tým, že odvolaním obžalovaného zisteniu skutkového stavu
veci a hodnoteniu dôkazov súdom prvého stupňa vytýkané nedostatky odvolací súd nepovažuje ani za

opodstatnené, a navyše ani za relevantné.

Odvolací súd totiž zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že vykonaním v prejednávanej
veci dostupných a pre rozhodnutie o vine obžalovaného potrebných dôkazov ani ohľadne skutkových
otázok uvedených v § 119 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno e/ Trestného poriadku

(či sa skutky stali, či majú znaky trestného činu, kto ich spáchal, aká je ich závažnosť a aký je ich
následok) nezostali žiadne také dôvodné pochybnosti, ktoré by opodstatňovali aplikáciu jedného z
dvoch pravidiel vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4
Trestného poriadku (v ktorom je upravená prezumpcia neviny), ktorým je pravidlo „in dubio pro reo - v
pochybnostiach v prospech obvineného“ (§ 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku).

Pokiaľ ide o právne úvahy obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorými sa súd prvého
stupňa riadil posudzujúc dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny
obžalovaného, tieto nepovažuje odvolací súd za potrebné doplniť, pretože výrok o vine v napadnutom
rozsudku je správny, zodpovedajúci stavu veci a zákonu, pretože súd prvého stupňa k nemu dospel po

správnom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich súhrne.

Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou
argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípu kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že
obžalovaný sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom

rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti záverov
vyslovených súdom prvého stupňa.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznemená ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak
si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov.

Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré preskúmava v odvolacom konaní.

Odvolací súd sa nestotožnil s obhajobou obžalovaného, spočívajúcou najmä v spochybnení
vierohodnosti výpovedí poškodenej - svedkyne Y. H.. Nemožno totižto prehliadnuť, že to čo menovaná
svedkyňa podrobne a opakovane popísala, sa potvrdilo ďalšími svedeckými výpoveďami najmä
rodinných príslušníkov, ktorí s dotknutými osobami žili v spoločnej domácnosti. Tieto svedecké výpovede
spolu s ďalšími dôkazmi, a to najmä znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi vytvárajú takú silnú

usvedčujúcu dôkaznú reťaz, z ktorej bolo možné vyvodiť bezpečný záver o vine obžalovaného práve
tak, ako to ustálil súd prvého stupňa v odsudzujúcom rozsudku.Po (aj podľa názoru odvolacieho súdu) zákonu zodpovedajúcom a vykonaným dôkazom opodstatnenom
právnom posúdení v prejednávanej veci zažalovaného skutku v bode 1/ ako opätovného zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno d/ Trestného

zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona a v bode 2/ ako pokračovacieho prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na
§ 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému
ukladal trest odňatia slobody podľa zákonnej sadzby ustanovenej v odseku 2 § 208 Trestného zákona
činiacej sedem rokov až pätnásť rokov, a to aj z dôvodov ďalej uvedených opodstatnene upravenej s

použitím § 38 odsek 5 Trestného zákona (teda zvýšením jej dolnej hranice o jednu polovicu) činiacej
jedenásť rokov až pätnásť rokov, pri opodstatnenom nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti uvedenej
v § 36 Trestného zákona a na strane druhej opodstatnene zistenej jednej priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písmeno m/ Trestného zákona.
Súd prvého stupňa obžalovanému ukladal trest úhrnný podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona (ukladal
trest za dva skutky z ktorých jeden je zločinom), a to v zmysle zásady zostrenia, tzv. asperačnej zásady,

kedy bolo potrebné zdvihnúť hornú hranicu trestne sadzby upravenej už v dôsledku § 38 odsek 5
Trestného zákona o jednu tretinu t.j. jedenásť rokov až dvadsať rokov, v ktorej sadzbe sa pohyboval pri
ukladaní trestu obžalovanému.
Nakoľko súd prvého stupňa obžalovanému ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 odsek 2
Trestného zákona, pochybil preto, keď zároveň použil aj ustanovenie § 41 odsek 1 Trestného zákona,

ktoré sa aplikuje v iných prípadoch.

Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj:

- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení

alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (písmeno
b/),

- ak je uložený trest neprimeraný (písmeno e/).

Podľa § 321 odsek 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Vzhľadom na to, že odvolací súd zistil iba vyššie uvedené dôvody, podľa § 321 odsek 1 písmeno
b/, písmeno e/ odsek 3 Trestného poriadku zrušil odvolaním obžalovaného napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa iba vo výroku o treste a za splnenia podmienok ustanovených v § 322 odsek 3 Trestného

poriadku sám v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom tak, že na podklade jednak súdom prvého
stupňa, jednak odvolacím súdom zistených skutočností a okolností majúcich vplyv a význam pre určenie
druhutrestuajehovýmeryatiežpoichzákonuzodpovedajúcomvyhodnoteníaposúdeníobžalovanému
uložil podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona a s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (po nezistení
žiadnej v § 36 Trestného zákona uvedenej poľahčujúcej okolnosti a po zistení v § 37 písmeno m/

Trestného zákona uvedenej priťažujúcej okolnosti), odsek 5 Trestného zákona a § 41 odsek 2 Trestného
zákona úhrnný trest odňatia slobody 11 (jedenásť) rokov, na výkon ktorého obžalovaného podľa §
49 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Odvolací súd mal za to, že tento druh a výmera na samej dolnej hranici zákonnom už upravenej
trestnej sadzby v dôsledku použitia § 38 odsek 5 Trestného zákona obžalovanému v prejednávanej veci
odvolacím súdom uloženého trestu zodpovedajú všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v
§ 34 odsek 4 Trestného zákona (konkrétne spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, nezistenápoľahčujúca, jedna priťažujúca okolnosť, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, dĺžka
doby, ktorá uplynula od spáchania skutkov) a preto je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34
odsek 1 Trestného zákona a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože

zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti,
vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania
trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

V naposledy naznačenej súvislosti považoval odvolací súd obžalovanému napadnutým rozsudkom

uloženýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvovýmereštrnásťrokovzaneprimeraneprísny,atonajmä
s prihliadnutím na dĺžku času, ktorý uplynul od spáchania v prejednávanej veci zažalovaných skutkov
s tým, že účel trestu tak v oblasti generálnej, ako aj (a zvlášť) individuálnej prevencie bude možné u
obžalovaného dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania (jedenásť rokov), pričom na výkon uloženého trestu
tohto zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, v súlade s ustanovením §
48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, nevzhliadnuc žiadnu podstatnú skutočnosť a okolnosť na

jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s prísnejším režimom (§48 odsek
4 Trestného zákona).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.