Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 11, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716200150
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1716200150.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Lapšanskou v právnej veci žalobcu:

Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom v Bratislave, Prešovská č. 48, zastúpená:
Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Révova č. 7, proti žalovanej: Y. D.,
bytom K., P. Č.. X, o zaplatenie 112,30 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 112,30, eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 14,60 eur, od 03.12.2014 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 14,60 eur, od 01.01.2015
dozaplatenia,5,05%ročnezosumy14,60eur,od03.02.2015dozaplatenia,5,05%ročnezosumy14,60
eur, od 04.03.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 14,60 eur, od 01.04.2015 do zaplatenia, 5,05%

ročne zo sumy 14,60 eur, od 02.05.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 14,60 eur, od 26.05.2015
do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 10,10 eur, od 01.09.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.01.2016 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy

112,30 eur s príslušenstvom, titulom neoprávneného odberu vody a stočného na odbernom mieste K.,
P. X. Za neoprávnený odber vody vyúčtoval žalobca faktúry na celkovú sumu 112,30 eur, ktoré žalovaná
neuhradila v lehote ich splatnosti a ani neskôr.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 05.04.2016, č.k. 9C 6/2016-27, ktorým zaviazal žalovaných
na zaplatenie sumy 112,30 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Platobný rozkaz sa nepodarilo
doručiť do vlastných rúk žalovanej.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca dodával na odberné miesto Viničné, Lúčna 2, vodu a
odvádzal odpadové vody, bez existencie platnej zmluvy o dodávke vody a žalovaná vodu odoberala. Za
obdobie od 12/2014 do 05/2015 bol na adrese odberného miesta zistený neoprávnený odber a za tento
žalobca vystavil žalovanej faktúry v celkovej výške 112,30 eur.

4. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.10. Podľa § 490 Občianskeho zákonníka, vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje
ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.

11. Podľa § 491 ods. (1) Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených a zo zmiešaných
zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

12. Podľa § 491 ods. 2 OZ, na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť
ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

13. Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

14. Podľa § 52 ods. 1, OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Záväzkový (obligačný) právny vzťah je právny pomer, z ktorého pre jednu stanu (dlžníka) vyplýva

povinnosť druhej strane (veriteľovi) z určitého dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo
trpieť. V záväzkovom právnom vzťahu sú práva a povinnosti vo vzájomnej relácii. Názov "záväzok" spája
v jednom slove a pojme pohľadávku veriteľa a dlh dlžníka. Ide o všeobecné ustanovenie pre všetky
druhy záväzkových právnych vzťahov. Názvy veriteľ, dlžník a pohľadávka, hoci vyvolávajú predstavu iba
peňažného vzťahu, majú preto širší význam. Práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkového právneho

vzťahu od počiatku smerujú len proti určitej osobe alebo niekoľkým určitým osobám a vznikajú z dôvodov
daných medzi dlžníkom a veriteľom (napr. z určitej zmluvy, z protiprávneho konania a pod.). Dôvodom
vzniku záväzkov sú právne skutočnosti (právne a protiprávne úkony a iné zákonom uznané dôvody).
Záväzky preto patria do kategórie tzv. relatívne subjektívnych (súkromných) práv, čím sa odlišujú od
práv vecných, ktoré sú v tomto zmysle právami absolútnymi, pretože pôsobia všeobecne voči ostatným

subjektom bez toho, že by tu bol osobitný právny dôvod. Obsahom (predmetom) záväzkov je plnenie
spočívajúce v povinnosti dlžníka niečo dať (dare), niečo konať (facere), zdržať sa nejakého konania,
opomenúť niečo (ommitere) alebo niečo trpieť (pati) a v oprávnení veriteľa požadovať od dlžníka
splnenie týchto povinností Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných právnych
skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

18. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, kde na strane jednej ako dodávateľ vystupuje právnická
osoba dodávajúca určitú dohodnutú službu a na strane druhej fyzická osoba ( nepodnikateľ ) ako
odberateľ.

19. V súdom prejednávanej veci bolo preukázané, že na odbernom mieste Viničné, Lúčna č. 2, došlo za
citované obdobie k neoprávnenému odberu vody, za ktorý žalobca fakturoval sumy v súlade s platným
cenníkom služieb.

20. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť žaloby a osvedčil svoj nárok čo do dôvodu a

výšky. Žalovanej ako vlastníčke nehnuteľnosti, ktorá je odberným miestom boli dodané služby zo strany
žalobcu.Zadodanéslužbyžalobca vystavilfaktúry,ktoréžalovaná neuhradilivlehoteichsplatnostiaani
neskôr. Nezaplatím svojho splatného záväzku sa dostala žalovaná vo vzťahu k žalobcovi do omeškania
a súd okrem nároku na zaplatenie dodaných služieb v celkovej výške 112,30 eur priznal žalobcovi i právo
na zaplatenie úroku z omeškania a to úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne, v zmysle a v súlade s §

517 ods. 1 OSP. Žalobca si uplatnil v súdnom konaní nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa
nasledujúceho po splatnosti tej - ktorej faktúry, až do jej zaplatenia.21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle zásady úspešnosti konania a priznal žalobcovi ako
účastníkovi úspešnému, náhradu trov konania v celom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Podľa§358Civilnéhosporovéhoporiadku,odvolanielenprotiodôvodneniurozhodnutianiejeprípustné.

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.