Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 7, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/89/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713211076
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8713211076.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcu Y. Y., W.. XX.X.XXXX, F.

T., L. I. XXX/X, zast.
JUDr. Oľgou Liškovou, advokátkou, AK Poprad, Štefánikova 882/39, proti žalovanej Q. C., W..
XX.XX.XXXX, F. T., N. XXXX/XX, zast. Mgr. Stanislavom Feketem, advokátom, AK Poprad, Nám. sv.
Egídia 26/69, o zaplatenie polovice hodnoty členského podielu, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 23.800,- eur v lehote 120 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.200,- eur z a s t a v u j e .

Náhradu trov konania stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 7.8.2013, ktorá bola doplnená podaním zo dňa 10.9.2013, žiadal, aby súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 25.000,-- eur z titulu polovice hodnoty členského podielu k
družstevnému bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome
č. súp. XXXX/XX v T. a zaviazal žalovanú k náhrade trov konania. Vzhľadom na závery znaleckého
posudku žalobca žiadal zaplatenie sumy 23.800,-- eur a v prevyšujúcej časti, t. j. ohľadom zaplatenia

sumy 1.200,-- eur vzal žalobu späť na pojednávaní dňa 7.9.2016.

2. Žalobca nárok uplatnený žalobou odôvodňoval tým, že so žalovanou boli spoločnými nájomcami
vyššie uvedeného družstevného bytu, pričom členstvo v bytovom družstve nadobudli za trvania
manželstva. Spoločný nájom predmetného bytu bol zrušený rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn.
7C/48/2011 zo dňa 24.6.2016, takže výlučnou nájomkyňou a členkou OSBD sa stala žalovaná. Žiadal o
vyplatenie polovice hodnoty členského podielu, ktorá bola určená znaleckým posudkom. Keďže obaja

boli spoločnými nájomcami a členmi OSBD Poprad, nemožno hovoriť na jeho strane o bezdôvodnom
obohatení. Nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania, pretože právo žalobcu sa nemôže premlčať
skôr, než dôjde k zrušeniu spoločného práva nájmu družstevného bytu a k určeniu kto bude ďalej užívať
byt ako výlučný člen družstva. Všeobecná trojročná premlčacia lehota začína plynúť dňom nasledujúcim
potom, čo k takému zrušeniu práva došlo. Nesúhlasil ani s námietkou, že jeho správanie by malo
odporovať dobrým mravom, pretože práve žalovaná zavinila dlhy, ktoré vznikli na predmetnom byte, z
ktorého sa musel žalobca odsťahovať pre jej správanie. Pokiaľ v byte býval, tak žiadne dlhy nemali. V

čase, keď vznikol dlh, žalobca v predmetnom byte nebýval a mal aj zvýšené výdavky, pretože si musel
zabezpečiť náhradné bývanie.3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, pretože žaloba je nedôvodná pre rozpor s dobrými mravmi. Má za
to, že konanie žalobcu v čase od zániku manželstva do rozhodnutia súdu o zrušení spoločného nájmu
vykazuje znaky konania v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Žalobca bol v OSBD Poprad vedený ako

osoba, s ktorou OSBD korešpondovalo a po zániku BSM a neplatení nájomného a úhrad spojených
s užívaním bytu mu bola viackrát doručená výzva na plnenie tejto povinnosti. Žalobca o týchto listoch
žalovanú neinformoval a táto sa o tejto skutočnosti dozvedela až keď jej bola doručená výpoveď z
nájmu bytu. Po doručení výpovede žalovaná uhradila dlh vo výške cca 85.000,-- Sk. Konanie žalobcu
smerovalo k tomu, aby sa žalovaná nedozvedela o existujúcom dlhu a nemohla takto dlh zaplatiť. Nebyť

aktívneho prístupu žalovanej, nájom bytu by v roku 2006 zanikol a toto konanie by bolo bezpredmetné.
Žalobkyňa súhlasila s čiastočným späťvzatím žaloby, voči znaleckému posudku nemala vecné výhrady,
avšak namietala základ uplatneného nároku. Žalovaná vzniesla aj námietku premlčania. Poukázala na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdO/21/2005, podľa ktorého premlčacia doba začína plynúť odo dňa
nasledujúceho po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode.

4. Z výpovedí strán a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu predžalobnej výzvy, ponúk
na odpredaj trojizbových bytov, výpovede z nájmu bytu, zrušenia výpovede, správy OSBD Poprad,
sumárnej analýzy platieb, zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, dohody o prevode členských
práv a povinností OSBD Poprad, znaleckého posudku, spisov Okresného súdu Poprad spisové značky
8C/42/2005 a 7C/48/2011, súd zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. Za trvania manželstva nadobudli právo
spoločného nájmu k družstevnému bytu č. XX nachádzajúcemu sa na
X. poschodí bytového domu č. súp. XXXX/XX a tiež spoločné členstvo v OSBD Poprad, a to dňom
16.12.1988. Manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 8C/42/2005-29

zo dňa 5.9.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 20.10.2005. Bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo stranami vysporiadané dohodou a ani v lehote 3 rokov odo dňa zániku BSM nebola
podaná žaloba o vysporiadanie BSM. O zrušení práva spoločného nájmu k predmetnému bytu rozhodol
Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 7C/48/2011-39 zo dňa 24.6.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňom 13.7.2013 tak, že zrušil právo spoločného nájmu s tým, že ako nájomca a člen družstva bude byt

naďalej užívať žalovaná.

6. Dňa 20.8.2008 OSBD Poprad dalo stranám výpoveď z nájmu predmetného bytu z dôvodu neplatenia
nájomného, ktorú následne zrušilo listom zo dňa 5.11.2008, pretože záväzky boli vysporiadané. Zo
správy OSBD Poprad vyplýva, že stranám bola ešte dvakrát daná výpoveď, a to 11.11.2009 a 21.9.2010,

avšak k zániku nájmu bytu nedošlo. Po zrušení práva spoločného nájmu žalovaná dňa 7.10.2013 na
základe dohody o prevode práv a povinností spojených s členstvom OSBD Poprad previedla členské
práva a povinnosti na dcéru U. Y..

7. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže

byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

8. Podľa § 149, ods. 1, Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 .

9. Podľa § 149, ods. 3, Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

10. Podľa § 149, ods. 4, Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovomspoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

11. V prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia polovice hodnoty členského podielu v OSBD
Poprad. Medzi stranami nebolo sporné, že členský podiel v OSBD Poprad nadobudli za trvania
manželstva, že k zániku bezpodielového spoluvlastníctva došlo dňom 20.10.2005, kedy nadobudol
právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva, a že v lehote
3 rokov odo dňa zániku BSM bezpodielové spoluvlastníctvo vysporiadané nebolo. V zmysle § 143 Obč.

zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a
čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Ak za trvania manželstva vzniklo manželom
právo spoločného nájmu družstevného bytu a spoločné členstvo v bytovom družstve, potom hodnota
práv a povinností spojených s užívaním tohto bytu je majetkovou hodnotou, ktorá je pre manželov
spoločná.

12. Ak v čase do 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov dôjde k zrušeniu práva
spoločnéhonájmurozvedenýchmanželovkdružstevnémubytuaotomktoznichbudeakočlendružstva
ďalej nájomcom bytu patrí členský podiel už len jednému z rozvedených manželov. Rozhodnutím
súdu o zrušení práva spoločného nájmu a zániku spoločného členstva v družstve nedochádza k
jeho vysporiadaniu, pretože v tomto konaní sa nerozhoduje akú náhradu na vysporiadanie členského

podielu má zaplatiť ten z rozvedených manželov, ktorý sa stal výlučným členom družstva druhému
manželovi. Vo vzťahu medzi rozvedenými manželmi je potrebné už iba vysporiadať hodnotu tohto
majetkového práva, pretože o prikázaní členského podielu súd už rozhodol v rámci konania o zrušení
práva spoločného nájmu. Ak v lehote 3 rokov od zániku BSM nedôjde k vysporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctva dohodou, resp. nie je podaný návrh na vysporiadanie BSM niektorým z manželov,

tak platí, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je vysporiadané formou nevyvrátiteľnej právnej
domnienky uvedenej v ust. § 149, ods. 4, Obč. zákonníka. Keďže členský podiel predstavuje majetkovú
hodnotu, je potrebné zahrnúť ho medzi ostatné majetkové práva, ktoré sú pre manželov spoločné, a
teda sa má za to, že toto majetkové právo prešlo do režimu podielového spoluvlastníctva, a že podiely
oboch manželov sú rovnaké. Vysporiadanie členského podielu v bytovom družstve sa potom vysporiada

primerane podľa ust. § 142 Obč. zákonníka. Z hľadiska vysporiadania členského podielu je podstatné, či
bol spoločným majetkovým právom v čase zániku BSM a na existenciu tohto majetkového práva nemá
žiadny vplyv ani jeho prípadný prevod na tretiu osobu po zrušení práva spoločného nájmu.

13. Žalovaná voči nároku uplatnenému žalobcom vzniesla námietku premlčania. Podstata premlčania

spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú dobu nevykonáva, alebo sa v priebehu
premlčacej doby neuplatní na súde, či u príslušného orgánu, nemôže už byť po jej uplynutí veriteľovi
priznané. V dôsledku premlčania právo nezaniká, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením možnosti
jeho úspešného uplatnenia. Nárok na uplatnenie hodnoty členského podielu sa premlčuje vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč. zákonníka, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo

vykonaťpoprvýraz.Žalovanánamietala,ževdanomprípadepremlčaciadobazačínaplynúťnasledujúci
deňpodni,odktoréhouplynuli3rokyodzánikumanželstva,čoznamenáževdanomprípadepremlčacia
doba uplynula dňa 26.10.2011. V tomto smere poukázala na judikatúru NS SR, a to na rozsudok sp. zn.
2MCdo/21/2005. Podľa názoru súdu v prejednávanej veci nie je možné aplikovať tieto právne závery,
nakoľko v uvedenom rozhodnutí bola riešená iná situácia ako v prejednávanej veci, pretože bola riešená

otázka premlčacej doby na vyplatenie polovice hodnoty členského podielu v bytovom družstve, v prípade
keď k zániku spoločného členstva došlo do 3 rokov od zániku manželstva, to znamená, že spoločné
členstvo v bytovom družstve zaniklo skôr, ako nastala nevyvrátiteľná práva domnienka podľa § 149,
ods. 4, Obč. zákonníka.

14. V prejednávanej veci však bolo nepochybne preukázané, že spoločný nájom k predmetnému bytu a
spoločné členstvo v OSBD Poprad zaniklo ku dňu 13.7.2013, teda v čase uplynutia trojročnej lehoty od
zánikuBSMbolostálespoločnýmmajetkovýmprávomstránakobývalýchmanželov.Spoukazomnaust.
§ 149, ods. 4, Obč. zákonníka, toto majetkové právo teda prešlo do režimu podielového spoluvlastníctva
s tým, že spoluvlastnícke podiely strán sú rovnaké. V takomto prípade premlčacia doba nemôže začať

plynúť skôr, ako dôjde k zrušeniu spoločného členstva a k rozhodnutiu o tom kto sa stáva členom
bytového družstva. Obdobný právny názor zaujal aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku NS ČR
z 22.5.2008 sp. zn. 22Cdo/2380/2007. Žalobca si nemohol uplatniť nárok skôr ako bolo právoplatne
rozhodnuté o zrušení spoločného členstva v OSBD, pretože až do právoplatného rozhodnutia o zrušeníspoločného členstva bol členský podiel spoločným majetkovým právom oboch strán. V danom prípade
teda premlčacia lehota začala plynúť až dňom právoplatnosti rozsudku vo veci sp. zn. 7C/48/2011, t.
j. dňom 13.7.2013, a keďže žaloba bola podaná dňa 7.8.2013, nesporne bola podaná pred uplynutím

premlčacej doby, teda námietka premlčania vznesená žalovanou nie je dôvodná.

15. Okrem vznesenej námietky premlčania žalovaná žiadala žalobu zamietnuť
aj z dôvodu, že uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom k tomu, že spôsob
vysporiadania spoločných majetkových práv vyplýva z vyššie cit. zák. ustanovení, samotné uplatnenie

nároku žalobcu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná poukazovala na správanie žalobcu,
ktorý neuhrádzal nájomné za byt, ani úhrady za služby spojené
s užívaním bytu napriek tomu, že bol spoločným nájomcom bytu a tým spôsobil stav, že im bola daná
výpoveď z nájmu bytu. Taktiež tvrdila, že žalobca jej zatajoval výšku dlhu, o ktorom žalovaná nemala
vedomosť. Žalobca nespochybňoval, že potom, čo sa odsťahoval z predmetného bytu, už neprispieval
na nájom bytu, poukázal však na skutočnosť, že riadne platil výživné na v tom čase maloleté deti,

navyše mal výdavky s dočasným ubytovaním. Čo sa týka úhrad spojených s užívaním bytu, tak tieto ani
nevyužíval, keďže v byte nebýval. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovanej, že takéto konanie žalobcu
je konaním v rozpore
s dobrými mravmi, pre ktoré by žalobcovi s poukazom na ust. § 3 Obč. zákonníka nemala byť priznaná
náhrada za jeho podiel na spoločnom majetkovom práve.

16. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že ani jedna zo strán si neplnila riadne svoje povinnosti
platiť nájomné a úhrady za služby, teda ani žalovaná, a pokiaľ neuhrádzala nájomné, musela si byť
vedomá, že z tohto titulu vzniká dlh, ktorý môže byť dôvodom na výpoveď z nájmu bytu. Žalovaná
nepreukázala, že by medzi stranami bola uzavretá aj nejaká dohoda, na základe ktorej by tieto platby

mal uhrádzať iba žalobca. Zo správy OSBD Poprad vyplýva, že výzvy na zaplatenie dlhu adresujú
vždy prvému nájomcovi (v tomto prípade žalobcovi) a výpoveď z nájmu bytu adresujú obom nájomcom.
Zo správy nevyplýva, že by tieto výzvy už boli žalobcovi zasielané na nejakú inú adresu, ako adresu
spoločného nájmu. Z dokladov predložených žalovanou tiež vyplýva, že výpoveď z nájmu bytu bola
daná už v roku 2008 a po úhrade dlhov OSBD zrušilo túto výpoveď. Ani v ďalšom období však žalovaná

neuhrádzala nájomné, preto bola opakovane daná výpoveď z nájmu aj v roku 2009 a 2010. V tomto
období už žalovaná musela vedieť, že pokiaľ neplatí nájomné, tak vzniká dlh.

17. Súd je toho názoru, že pokiaľ žalobca bol spoločným nájomcom predmetného bytu, mal sa podieľať
na úhradách nájomného, ale ak si túto povinnosť neplnil a plnila ju iba žalovaná, mala možnosť vymáhať

od žalobcu platby, ktoré by zodpovedali jeho podielu. Žalovaná nepreukázala, že by si počas celého
obdobia voči žalobcovi uplatnila náhradu nejakých nákladov. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru,
že v danom prípade nie je možné aplikovať ust. § 3 Obč. zákonníka za situácie, keď ani samotná
žalovaná si neplnila riadne svoje povinnosti a tiež prispela k situácii, keď zo strany prenajímateľa bola
daná výpoveď z nájmu bytu.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd považoval nárok žalobcu za dôvodný. Pri vysporiadaní
nároku na vyplatenie polovice hodnoty členského podielu je potrebné vychádzať zo všeobecnej hodnoty
členského podielu. V zmysle judikatúry (napr. rozhodnutie NS SR
sp. zn. 5Cdo/29/2000) všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú

je možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej
veľkosti, polohy, vybavenia bytu a podobne. Obvykle sa všeobecná cena zisťuje porovnaním s už
zrealizovanými predajmi a kúpami členských podielov podobných bytov v danom čase a mieste. Pre
porovnanie je možné vychádzať aj z trhovej hodnoty porovnateľných bytov. V prejednávanej veci bola
hodnota členského podielu ustálená znaleckým posudkom č. 68/2015 vypracovaným znalcom K.. Y.

U.. Podľa znaleckého posudku všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu je po odpočítaní podielu
na nesplatenom investičnom úvere vo výške 23.800,-- eur. Žalobca predložil súdu aj ponuky realitných
kancelárií, z ktorých vyplýva, že predaj porovnateľných bytov sa realizuje
v obdobných cenových reláciách, a to v intervale cca od 46.000,-- eur do 52.000,-- eur. Žalovaná
na pojednávaní dňa 7.9.2016 prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že nemá k znaleckému

posudkuvecnévýhrady.Anizostranyžalobcunebolivznesenéžiadnerelevantnénámietkyvočihodnote
ustálenej znaleckým posudkom. Z uvedených dôvodov preto súd vychádzal pri určení výšky nároku
žalobcu na polovicu hodnoty členského podielu v OSBD Poprad z predloženého znaleckého posudku,
tedazaviazalžalovanúkzaplateniusumy23.800,--eur.Sprihliadnutímnavýškupriznanéhonároku,akoaj osobné a majetkové pomery žalobkyne súd v zmysle § 232, ods. 3, CSP určil lehotu na plnenie 120
dní, ktorá podľa názoru súdu umožňuje žalovanej riešiť vyplatenie podielu žalobcu získaním prípadného
úveru a podobne.

19. Na pojednávaní dňa 7.9.2016 žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.200,-- eur s
poukazom na výšku hodnoty členského podielu ustálenú znaleckým posudkom. Žalovaná s čiastočným
späťvzatím žaloby súhlasila. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd v zmysle § 145, ods. 2, CSP,
v tejto časti konanie zastavil.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 CSP tak, že náhradu trov konania stranám nepriznal.
V konaní bol v prevažnej miere úspešný žalobca, ktorému by vznikol nárok na náhradu trov konania
v zmysle § 255 CSP. Aj keď správanie žalobcu, na ktoré poukazoval žalovaná, súd nevyhodnotil ako
konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, súd prihliadol na skutočnosť, že žalobca po dlhšiu dobu
neuhrádzal platby, ktoré ako spoločný nájomca mal platiť a v konečnom dôsledku celý dlh na nájomnom

uhradila žalovaná, ktorá nevyužila možnosť vymáhať tento dlh od žalobcu. Uvedené skutočnosti v
spojitosti s osobnými pomermi žalovanej a jej zdravotnými problémami súd hodnotil ako dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré je dôvodná aplikácia ust. § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).