Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213224961
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213224961.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: BENESTRA, s. r.
o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 46 303 502, v zastúpení: JUDr. Andrej Gara,
advokát so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Star dogs system s.r.o., so
sídlom Priemyselná 8, 821 09 Bratislava, IČO: 44 049 994, o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 4

632,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.
23Cb/213/2013-57 zo dňa 11.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 23
Cb/213/2013-57 zo dňa 11.03.2014 v časti výroku vo veci samej o d m i e t a .

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 23 Cb/213/2013-57 zo dňa

11.03.2014 v časti výroku o trovách konania na súde prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému a to vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom č.k. 23Cb/213/2013-57 zo dňa 11.03.2014, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného,
OkresnýsúdBratislavaIIvyhovelnávrhužalobcuvplnomrozsahu,keďzaviazalžalovanéhokzaplateniu

žalovanej sumy 4 632,- EUR s príslušenstvom a to s úrokom z omeškania 0,05 % za každý deň
omeškania zo súm: 660,- EUR od 21.12.2012 do zaplatenia, 662,- EUR od 22.01.2013 do zaplatenia,
664,- EUR od 21.02.2013 do zaplatenia, 660,- EUR od 21.03.2013 do zaplatenia, 662,- EUR od
20.04.2013 do zaplatenia, 662,- EUR od 22.05.2013 do zaplatenia, 662,- EUR od 21.06.2013 do
zaplatenia.TotožnýmrozsudkomzaviazalOkresnýsúdBratislavaIIžalovanéhoknáhradetrovprávneho
zastúpenia žalobcu na súde prvej inštancie v sume 608,03 EUR a tiež k náhrade iných trov konania v

sume 277,50 EUR, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.08.2013 domáhal u žalovaného
zaplatenia sumy 4 632,- EUR s príslušenstvom tvoriacim dojednaný úrok z omeškania 0,05 % za
každý deň omeškania zo súm: 660,- EUR od 21.12.2012 do zaplatenia, 662,- EUR od 22.01.2013 do
zaplatenia, 664,- EUR od 21.02.2013 do zaplatenia, 660,- EUR od 21.03.2013 do zaplatenia, 662,- EUR

od 20.04.2013 do zaplatenia, 662,- EUR od 22.05.2013 do zaplatenia, 662,- EUR od 21.06.2013 do
zaplatenia. Žalobca si voči žalovanému uplatňoval náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
Žalobca svoj návrh dôvodil tým, že medzi spoločnosťou Dial Telecom, a.s., ktorá spoločnosť je právnym
predchodcom spoločnosti GTS Slovakia, s.r.o. (spoločnosť GTS Slovakia, s.r.o. ako pôvodný žalobca
v konaní je právnym predchodcom spoločnosti BENESTRA, s.r.o. v dôsledku zlúčenia s právnym
nástupcom BENESTRA, s.r.o.) a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o pripojení č. 0800054 (ďalej

ako „zmluva“) v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Súčasťou zmluvy o
pripojení medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli tiež Všeobecné obchodné podmienkypre poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby (ďalej ako „VOP“). Na základe uvedenej
zmluvy a VOP poskytol právny predchodca žalobcu verejnú telekomunikačnú službu a žalovaný sa
za túto službu zaviazal uhrádzať odplatu v zmysle zmluvy, VOP a podľa dojednanej tarify. Žalobca k

veci uviedol, že v zmysle zmluvy a VOP poskytoval žalovanému dojednanú službu a odplatu za túto
poskytnutú službu vyúčtoval vo faktúrach: FA č. 4212025874 splatná dňa 20.12.2012 na sumu 660,-
EUR, FA č. 4213001317 splatná dňa 21.01.2013 na sumu 662,- EUR, FA č. 4213002404 splatná dňa
20.02.2013 na sumu 664,- EUR, FA č. 4213003945 splatná dňa 20.03.2013 na sumu 660,- EUR, FA č.
4213006024 splatná dňa 19.04.2013 na sumu 662,- EUR, FA č. 4213007323 splatná dňa 21.05.2013

na sumu 662,- EUR, FA č. 4213010267 splatná dňa 20.06.2013 na sumu 662,- EUR. Žalobca uviedol,
že suma ktorú požaduje v konaní priznať voči žalovanému, teda 4 632 ,- EUR, je tvorená súčtom súm
jednotlivých faktúr, ktorými vyúčtoval poskytnutú službu žalovanému a žalovaný odplatu vyúčtovanú
faktúrami doposiaľ neuhradil. Titulom príslušenstva si žalobca uplatňoval dojednaný úrok z omeškania
v sume 0,05 % denne z dlžných súm jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti, až do
zaplatenia, pričom na dojednanie úroku z omeškania poukazoval článkom 9. ods. 9.12 VOP, v zmysle

ktorého si zmluvné strany dohodli pre omeškanie s platením akéhokoľvek peňažného záväzku, úrok z
omeškania 0,05% denne. Žalobca si voči žalovanému uplatňoval náhradu trov konania pozostávajúcu
zo zaplateného súdneho poplatku 277,50 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 405,17
EUR(za dva úkony právnej služby).

3. Žalobca svoj návrh preukazoval listinnými dokladmi: Zmluva o pripojení č. 0800054, faktúry
č.: 4212025874, 4213001317, 4213002404, 4213003945, 4213006024, 4213007323, 4213010267,
Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby, Upomienka
adresovaná žalovanému.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu súd prvej inštancie zaslal výzvu na vyjadrenie sa k návrhu

žalobcu. Výzva so žalobou a poučením o následkoch možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, bola
žalovanému doručená dňa 31.01.2014.

5. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.03.2014. Na toto pojednávanie sa dostavil
v zastúpení len žalobca. Žalobca v zastúpení na pojednávaní uviedol, že na návrhu trvá a žiadal

priznať plnú žalovanú sumu s príslušenstvom a uplatnil si trovy konania a trovy právneho zastúpenia v
rozsahu troch úkonov právnej služby. Žalovaný mal predvolanie na pojednávanie doručené na adresu
ním uvedenú prípisom súdu zo dňa 06.12.2013, v ktorom informoval súd, že si nie je schopný preberať
zásielky na adrese vyplývajúcej z obchodného registra a žiadal doručovať zásielky na adresu: Č. XX,
XXX XX L.. Súd prvej inštancie konštatoval, že predvolanie na pojednávanie na termín 11.03.2014 bolo

žalovanému riadne doručené na adresu ním uvedenú dňa 31.01.2014, spolu s poučením o následkoch
nevyjadreniasakžalobe,nedostaveniasanapojednávaniebezospravedlneniaabezžiadostiodročenia
pojednávania vo forme možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v súlade s § 153b O.s.p. Podľa
konštatovania súdu prvej inštancie boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre
zmeškanie v súlade s dikciou § 153b ods. 2 O.s.p., teda a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo

veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti
rozhodnutia podľa odseku 1 (rozsudok pre zmeškanie), b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne
nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil o následkoch
nesplnenia tejto povinnosti, c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
V súlade s týmto konštatovaním vyniesol súd prvej inštancie dňa 11.03.2014 na pojednávaní rozsudok

v súlade s § 153b 1, 2 O.s.p. a to na základe skutkového stavu tvrdeného žalobcom, nakoľko ho súd
nepovažoval za sporný.

6. V zmysle odôvodnenia, ktoré bolo vyhotovené v súlade s § 157 ods. 4 v spojení s § 153b ods. 1 O.s.p.,
súd prvej inštancie uviedol len predmet konania a ustanovenia zákona podľa ktorých rozhodol a to §

42 ods. 4 písm. b) a § 43 zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách, ktoré upravujú zmluvu
o pripojení, ďalej § 365 Obchodného zákonníka a § 369 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenia
sa týkajú splnenia záväzku dlžníkom, omeškania a následkov omeškania. Súd prvej inštancie tiež
konštatoval,žezozmluvymedzisporovýmistranaminevyplýva,žebysajednaloospotrebiteľskúzmluvu
a teda úrok z omeškania je v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý nevylučuje dohodu

o výške úrokov z omeškania. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a priznal žalobcovi, ako účastníkovi ktorý mal vo veci plný úspech, plnú náhradu trov konania voči
žalovanémuatovsume277,50EURakouhradenýsúdnypoplatokzanávrh,plusnáhradutrovprávnehozastúpenia, ktoré si žalobca vyčíslil na pojednávaní v súlade s vyhláškou MSSR č. 655/2004 Z.z., v
rozsahu troch úkonov právnej služby, v celkovej sume 608,03 EUR.

7. Žalovaný podal voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Žalovaný namietal tak voči časti
rozsudku o merite veci, ako aj voči výroku, ktorým bol zaviazaný k úhrade trov konania a trov právneho
zastúpenia žalobcu. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, žalovaný namietal, že súd pri priznaní sumy
277,50 EUR, definované ako „iné trovy konania“, bližšie nešpecifikoval o aké iné trovy sa jedná a
obmedzil sa len na ich okrajové zhrnutie. Tento postup namietal žalovaný ako účelový a žiadal vymedziť

bližšiu špecifikáciu sumy 277,50 EUR, na ktorej zaplatenie bol rozsudkom zaviazaný.

8. Pokiaľ ide o meritórny výrok, s ktorým žalovaný tiež nesúhlasil, k veci uviedol, že služby ktorých
zaplatenia sa žalobca návrhom domáha vo vymedzenom období, žalovaný nevyužíval. K službám, ktoré
ako tvrdil žalobca, že poskytoval na základe zmluvy o pripojení a ktorých úhrady sa návrhom domáhal,
žalovaný uviedol, že tieto boli poskytnuté s chybami, že elektronická služba mala výpadky a poruchy

na dennej báze. Chybovosť služieb žalovanému spôsobovalo škody, ktoré mu poskytovateľ služieb
doposiaľ nenahradil. Žalovaný tiež uviedol, že sa opakovane snažil o zrušenie zmluvy so žalobcom (jeho
právnym predchodcom) a to už v mesiaci december 2012. K snahe o zrušenie zmluvy so žalobcom
žalovaný uviedol, že komunikoval s osobou, ktorej meno si nespomína a že táto osoba mala mať na
starosti tiež prípadné zrušenie zmluvy. Žalovaný túto osobu, ktorá zastupovala žalobcu opakovane

žiadal o zaslanie formulára pre zrušenie zmluvy, ale táto osoba tak ani po opakovaných snahách
neurobila. Žalobca tak spôsobil že žalovaný zmluvu nemohol ukončiť a dlžná suma sa zväčšovala v
prospech žalobcu. Žalovaný tiež uviedol, že počas predmetného obdobia od decembra 2012 do júna
2013 už nechcel využívať služby poskytované žalobcom a ani tieto služby nevyužíval a preto žalobcov
návrh neuznáva. Žalovaný mal taktiež výhrady k dokazovaniu, ktoré podľa jeho názoru bolo založené

len na tvrdeniach poskytnutých žalobcom, čo podľa jeho názoru robí rozsudok súdu prvej inštancie
neobjektívny. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval žalovaný za nespravodlivý, keďže bol založený
výhradne na okolnostiach tvrdených žalobcom, pričom súd neskúmal ostatné okolnosti a skutočný stav
veci. Žalovaný konkrétne poukázal na to, že neboli vypočutí svedkovia: U. F., U. P. a Z. O., ktorí sú
spolupracovníci žalovaného a mohli vypovedať k okolnostiam snahy žalovaného o ukončenie zmluvy so

žalobcom a teda k tomu, že osoba konajúca za žalobcu sa účelovo komunikácii so žalovaným vyhýbala.
Žalovaný sa odvolaním domáhal zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal, aby súd predvolal
na vypočutie osoby, ktorých mená žalovaný uviedol. Zároveň žalovaný žiadal aby súd zisťoval adresy
uvedenýchsvedkov,vzhľadomkprávomociktoroupretietoúčelysúddisponuje.Žalovanýtiežpožadoval
zistenie totožnosti osoby, ktorá konala v mene žalobcu, a ktorej účelové konanie spôsobilo nemožnosť

ukončiť zmluvu. Nakoľko totožnosť tejto osoby žalovaný nepoznal, žiadal aby súd z právomoci ktorou
disponuje, zistil totožnosť tejto osoby a túto predvolal ako svedka.

9. K odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne vyjadril. Žalobca najmä poukázal na zákonnú dikciu
ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ktoré ustanovenie upravuje zákonné predpoklady, ktoré

musia byť súčasne splnené na to, aby súd mohol vyniesť rozsudok pre zmeškanie, pričom ak sú tieto
predpoklady splnené, súd rozhodne rozsudkom na základe skutkového stavu tvrdeného žalobcom, ak
tento súd považuje za nesporný. V súvislosti s tým, že súd prvej inštancie rozhodoval rozsudkom pre
zmeškanie, žalobca poukázal na odvolací dôvod, ktorý je pre rozsudok pre zmeškanie určený a jedná
sa o dôvod odlišný od klasických prípadov odvolania. Jedná sa o prípustnosť odvolania podľa § 202

ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie prípustné len z dôvodu, že neboli
splnené zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, alebo napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z iných dôvodov je odvolanie voči rozsudku podľa § 153b
ods. 1 O.s.p. neprípustné. Žalobca poukázal na to, že žalovaný bol vyzývaný na vyjadrenie sa k žalobe,
ako aj mu bolo doručené dňa 31.01.2014 predvolanie na pojednávanie, ktoré sa viedlo dňa 11.03.2014,

pričom bol zároveň poučený o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie spojených s možnosťou
súdu vec rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný teda konštatoval, že nakoľko boli splnené
predpoklady pre rozhodnutie v súlade s § 153b ods. 1 O.s.p., súd prvej inštancie postupoval správne.
Žalobca tiež poukázal na to, že odvolanie žalovaného nie je podpísané oprávnenou osobou, pričom
tiež neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a tou je rozsah odvolania a petit - čoho sa odvolateľ v

odvolaní domáha, ako ani neuvádza v čom považuje rozhodnutie za nesprávne. Žalovaný podľa názoru
žalobcu jasne v odvolaní uviedol len označenie rozhodnutia, ktoré napáda a teda jeho odvolanie by
mal odvolací súd odmietnuť pre absenciu zákonných náležitostí odvolania v súlade s § 218 ods. 1 a 2
O.s.p. Žalobca tiež poukázal na absolútnu nečinnosť žalovaného počas konania na súde prvej inštancie.Žalovaný síce mal možnosť sa k veci vyjadriť a navrhovať pre svoje tvrdenia dôkazy, ale neurobil tak
a preto sú dôvody jeho odvolania v stave po vydaní rozsudku pre zmeškanie irelevantné. Pokiaľ by aj
súd posudzoval skutkové okolnosti vzťahu medzi sporovými stranami, žalobca si riadne splnil povinnosti

dodať službu v zmysle zmluvy, ktorú žalobca nikdy nereklamoval a jeho tvrdenia o chybnosti dodávanej
služby sú ničím nepreukázané. Žalovaný nepreukázal že by sa snažil od zmluvy odstúpiť, pričom
jeho tvrdenie o určitom formulári pre odstúpenie od zmluvy sa nezakladajú na realite, nakoľko podľa
vyjadrenia žalobcu, takéto formuláre nevyužíva a nikdy také nevyužíval. Pokiaľ mal záujem z dôvodu
nespokojnostižalovanýzmluvuukončiť,moholtakurobiť,avšaktotosvojeprávonevyužil.Pokiaľžalobca

spôsobil vadnými službami žalovanému určitú škodu, mohol si túto uplatniť vzájomným návrhom alebo
kompenzačnou námietkou. Námietka žalovaného, že súd rozhodoval len podľa podkladov a skutočností
opísaných žalobcom, podľa názoru žalobcu neobstojí, nakoľko sa žalovaný svojím pasívnym prístupom
sám pripravil o svoje možnosti procesnej obrany. V tomto štádiu konania žalovaný nemôže uplatniť
nové dôkazy, nakoľko tak neučinil do momentu vydania uznesenia ktorým súd prvej inštancie ukončil
dokazovanie. Žalobca požadoval odvolanie žalovaného ako neprípustné odmietnuť v zmysle § 202

ods. 1 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. v časti odvolania voči výroku vo veci samej a v
časti odvolania voči trovám konania, žiadal žalobca napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Alternatívne žiadal žalobca odvolanie odmietnuť v celom rozsahu v súlade s § 202 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. b), d) O.s.p. Žalobca si tiež uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní
v rozsahu jedného úkonu - spísania vyjadrenia k odvolaniu a to v sume 202,86 EUR (ako jeden úkon v

hodnote 161,01 EUR plus režijný paušál v sume 8,04 EUR a DPH 20 %).

10. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo
podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku
č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 31.8.2016 a teda už za účinnosti právnej

úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s
§ 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho
súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom
01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.

11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania,
rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko
neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z
hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalobca v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový
stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový

stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym
skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo
doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol
zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP.

12. Odvolací súd konštatuje, že v danej veci bolo potrebné posúdiť, či boli alebo neboli splnené
podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ako aj skutočnosť, či sa odvolateľ v odvolaní bránil
zákonnýmidôvodmivprípaderozsudkuprezmeškanie.Odvolacísúdkonštatuje,žepodľaúpravyplatnej
ku dňu 01.07.2016, teda podľa úpravy Občianskeho súdneho poriadku, v prípade že súd vydal rozsudok
pre zmeškanie v súlade s § 153b ods. 1, 2 O.s.p., sporová strana mala možnosť takýto rozsudok

napadnúť jedine pre dôvody spočívajúce v nenaplnení zákonných predpokladov pre postup podľa §
153b ods. 2 O.s.p., respektíve mohla sporová strana namietať nesprávne právne posúdenie. V súlade
s § 202 ods. 1 O.s.p. je teda jediným prípustným dôvodom pre napadnutie rozsudku pre zmeškanie
absencia zákonných predpokladov pre jeho vydanie alebo nesprávne právne posúdenie veci. Z tejto
zákonnej dikcie vyplýva, že pokiaľ sa odvolateľ domáhal zrušenia rozsudku pre zmeškanie z hľadiska

iných dôvodov, spočívajúcich v kauze alebo v procesnej stránke veci, jeho odvolanie prípustné nie je.

13. Odvolací súd k tomuto konštatuje, že súčasná právna úprava Civilného sporového poriadku č.
160/2015 Z.z. premietla prípustnosť odvolania voči rozsudku pre zmeškanie v znení § 356 písm. b)
CSP a to tak, že vylúčila prípustnosť odvolania voči tomuto typu rozhodnutia, okrem prípadov odvolania

podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Súčasný CSP teda
ešte viac oklieštil možnosť odvolania tým, že vypustil ako dôvod odvolania nesprávne právne posúdenie
a pre obranu voči rozsudku pre zmeškanie ponechal len absenciu zákonných predpokladov pre vydanie
rozsudku pre zmeškanie.14. Podľa § 356 CSP Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku: a)vydanému na základe uznania nároku
alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky

na vydanie takého rozhodnutia, b) pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

15. Je potrebné skonštatovať že odvolanie podané voči rozsudku pre zmeškanie, ktoré sporová strana
dôvodí iným ako tým, že neboli naplnené zákonné predpoklady pre jeho vydanie, je potrebné ako

neprípustné odmietnuť a to v súlade s § 386 písm. c) CSP ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný dôvodil odvolanie iným
dôvodom ako tým, ktorý voči rozsudku pre zmeškanie pripúšťa O.s.p. a teda nenamietal, že by pre
vydanierozsudkuprezmeškanienebolinaplnenézákonnépredpokladyuvádzanév§153bods.2O.s.p.,
ako ani nenamietal nesprávne právne posúdenie.

16. Podľa § 386 CSP Odvolací súd odmietne odvolanie, ak: a)bolo podané oneskorene, b)bolo podané
neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)
nemá náležitosti podľa § 363 , ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

17. Podľa § 202 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania odvolania žalovaným, odvolanie nie je prípustné
proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie
okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého
rozhodnutia,alebozdôvodu,ženapadnutýrozsudokvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.

18. Z dôvodu neprípustnosti odvolania z iných dôvodov ako tých, ktoré sa uvádzajú v § 202 ods. 1
O.s.p., bolo potrebné odvolanie žalovaného voči výroku o merite veci odmietnuť ako neprípustné podľa
§ 386 písm. c) CSP. Žalovaný dôvodil svoje odvolanie tým, že súd nevykonal vo veci dokazovanie
výsluchom svedkov. K tomuto tvrdeniu odvolací súd konštatuje a pripomína účastníkovi, že konanie
ktorého sa zúčastnil v pozícii žalovaného nie je konaním ovládaným zásadou vyšetrovacou. Súd nemal

a nemá povinnosť z vlastnej iniciatívy zisťovať skutkový stav. Toto konanie je sporovým konaním a
obe zúčastnené strany majú zodpovednosť za jeho výsledok. Súd si vypočuje ich tvrdenia, vykoná
navrhované dôkazy, ktoré strany navrhnú na podporu svojich tvrdení, pričom súd nie je povinný hľadať
v konaní pravdu, alebo iniciatívne vykonávať dôkazy, ktoré sami účastníci nenavrhnú. Odvolací súd
zdôrazňuje povahu tohto konania, ktoré nie je typom bez návrhového konania, kde súd vystupuje

iniciatívne „ex offo” za účelom nájdenia pravdy a spravodlivého rozhodnutia. Toto konanie je založené
na zásade kontradiktórnosti a jeho výsledok závisí na iniciatíve sporových strán a ich aktivite v konaní,
to znamená v kvalite predložených dôkazov a v kvalite ich procesnej aktivity. Za výsledok konania
sú zodpovedné výhradne sporové strany, pričom žalobcu aj žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno,
ktorého neunesenie má za následok stratu sporu. Žalovaný sa mylne domnieva, že jeho pasivita v

konaní by mala byť nahradená aktívnym prístupom súdu, keď súdu prvej inštancie vyčíta, že nevypočul
určitých svedkov (bez toho aby ich sám žalovaný navrhol) a že súd rozhodol len na základe dôkazov
prezentovaných žalobcom. Súd prvej inštancie nielenže nie je povinný skúmať pravdu v spore a hľadať
dôkazy pre nájdenie takzvanej materiálnej pravdy, ale ani nemal inú možnosť ako rozhodnúť, len na
základedostupnýchdôkazov,ktorévkonaníprezentovalžalobca,keďžežalovanýbolvkonaníabsolútne

nečinný. Je paradoxné že žalovaný súdu prvej inštancie vyčíta, že nevykonal dokazovanie výsluchom
svedkov, ktorých ani nenavrhol a teda súd o ich existencii ani nemal tušenie. V tomto smere je odvolanie
žalovaného právne irelevantné a logike odporujúce. Žalovaný si sám svojou pasivitou v konaní na súde
prvej inštancie spôsobil stratu sporu. Žalovaný svojím nekonaním naplnil všetky zákonné predpoklady
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ktorý je akýmsi „trestom” pre pasívneho účastníka sporu v tom, že

následná procesná obrana môže spočívať len vo vytknutí nedostatku zákonných dôvodov pre vydanie
rozsudku pre zmeškanie.

19. Nové dôkazy, ktoré navrhuje žalovaný, nie je možné v štádiu odvolacieho konania vykonať, nakoľko
si tento účastník sám spôsobil, že tieto dôkazy neboli vykonané na súde prvej inštancie a nejedná sa

o situáciu, kedy môže súd vykonávať dokazovanie aj v odvolacom konaní. Dokazovanie na odvolacom
súde je možné za podmienok, ktoré upravuje § 384 CSP nasledovne:(1) Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám.
(2) Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich

nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla.
(3) Odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 - novoty v odvolacom
konaní.
(4) Aj bez návrhu môže odvolací súd vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky.

20. Vo veci navrhovaných svedkov odvolací súd tiež konštatuje, že sporová strana má povinnosť
navrhnúť svedka a zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní, respektíve požiada súd o jeho
predvolanie tak, že uvedie jeho totožnosť a adresu bydliska. Nie je možné navrhnúť svedka s tým, že
žalovaný nepozná ani jeho meno ani bydlisko, tak ako to urobil žalovaný v odvolaní. V prípade že nie
je účastníkovi ktorý svedka navrhuje adresa svedka známa, požiada súd o jeho predvolanie z adresy
ktorá vyplýva z verejného registra obyvateľov. Účastník však musí minimálne poznať totožnosť osoby

svedka ktorého výsluch žiada vykonať. Odvolací súd teda nemal inú možnosť, ako odvolanie voči časti
výroku vo veci samej ohľadne istiny a príslušenstva, odmietnuť pre jeho neprípustnosť.

21. Pokiaľ ide o trovy konania na súde prvej inštancie, žalovaný namietal výšku trov konania, ktoré súd
prvej inštancie označil ako „iné trovy konania“ a priznal ich žalobcovi vo výške 277,50 EUR. Žalovaný

namietal, že súd prvej inštancie tieto trovy nijako nedefinoval a nie je jasné o aké výdavky ide. Odvolací
súd odkazuje na stranu č. 3 prvý odstavec zvrchu rozsudku súdu prvej inštancie, kde súd jasne definuje,
že suma 277,50 EUR sú trovy pochádzajúce z uhradeného súdneho poplatku. Súd prvej inštancie
správne priznal trovy konania žalobcovi vzhľadom na jeho úplný úspech vo veci a ním uhradený súdny
poplatok mu priznal voči žalovanému. O výške a pôvode týchto trov teda nie je pochýb, keďže boli

zákonne vyčíslené zo žalovanej sumy a priznané víťaznej sporovej strany a teda odvolanie žalovaného
v tomto smere je absolútne nedôvodné. Z daných okolností bolo potrebné odvolanie žalovaného voči
výroku o trovách konania na súde prvej inštancie zamietnuť a teda výrok o trovách potvrdiť v súlade s
§ 387 ods. 1, 2 CSP.

22. Vo veci trov odvolacieho súdneho konania, odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP,
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca si titulom trov odvolacieho konania uplatnil náhradu vo výške
202,86 EUR za jeden úkon právnej služby v súlade s vyhláškou 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. Ako strane v spore úspešnej na 100%, tak v konaní na
súde prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní, odvolací súd priznal tomuto účastníkovi náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 100% z ním uplatnených trov.

23. Podľa § 262 ods. (1) CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. (2) CSP O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

24. V súlade s § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP, o výške trov odvolacieho konania, rozhodne súd po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

25. Odvolací súd rozhodol o odvolaní žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.
23Cb/213/2013-57 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).