Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/70/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315217118
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2315217118.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. F., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Nové Zámky, dieťa rodičov: Z.
J., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/X, Y.-Y., zastúpená advokátskou spoločnosťou: FARDOUS PARTNERS,
s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, IČO: 472 41 543 a E. F., nar. XX.XX.XXXX, Y., X. XX, zastúpený advokátkou: JUDr.
Lucia Kuzmová, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému

dieťaťu, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 16P 207/2015-27 zo dňa 6.
augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ponechania maloletého dočasne
v starostlivosti matky a úpravy styku p o t v r d z u j e a v časti výživného m e n í tak, že otec j e p
o v i n n ý s účinnosťou od 19.08.2015 prispievať na výživu maloletého E. sumou 100,- eur mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním prvostupňový súd ponechal maloletého dočasne v starostlivosti
matky, do právoplatného skončenia konania o úpravu rodičovských práv k maloletému. Súd dočasne
uložil otcovi vyživovaciu povinnosť voči maloletému vo výške 200,- eur, ktoré výživné je povinný zasielať
vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky, do právoplatného skončenia konania o úpravu
rodičovských práv k maloletému. Napokon súd dočasne do právoplatného skončenia konania o úpravu

rodičovských práv k maloletému upravil styk otca s maloletým tak, že otec má právo sa s dieťaťom stýkať
každý párny týždeň v roku od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý kalendárny týždeň
v roku v utorok o 17.00 hod. a dieťa odovzdá v stredu o 7.45 hod. v škole, ktorú dieťa bude navštevovať,
s tým, že matka je povinná maloletého v mieste bydliska pripraveného odovzdať otcovi a otec je povinný
vrátiť dieťa v mieste bydliska matky alebo v školskom zariadení.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 102 ods. 1, 74 ods. 1, 75 ods. 6, 76 ods. 2, ods. 4, 75
ods. 9, ods. 4, § 163 ods. 2 O.s.p. a vecne tým, že na základe predloženého návrhu a listinných dôkazov
založených v spise sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a mal za to, že je osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, teda úpravy
povinností a práv otca k maloletému dieťaťu a zároveň si to vyžaduje záujem na výchove maloletého
dieťaťa. Matka návrhom podaným dňa 16.07.2015 prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala, aby

súd upravil rodičovské práva k maloletému E., pretože s otcom dieťaťa spolu nežijú a otec si svoju
vyživovaciu povinnosť voči maloletému dobrovoľne neplní. Žiadala teda, aby súd zveril dieťa do jej
osobnejstarostlivosti,určilotcovivyživovaciupovinnosťnadieťavovýške250,-eurmesačneupravilstyk
otca s dieťaťom z toho dôvodu, že dieťa nastúpi od septembra 2015 do školy. Predbežným opatrením
podaným s návrhom na konanie žiadali dočasne upraviť osobnú starostlivosť o dieťa, vyživovaciu
povinnosť dočasne určiť vo výške 200,- eur a taktiež určiť styk otca s dieťaťom.Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec maloletého prostredníctvom právnej zástupkyne a domáhal
sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a to tak, že otcovi dočasne ukladá vyživovaciu
povinnosť voči maloletému vo výške 100,- eur a maloleté dieťa súd zverí do striedavej osobnej

starostlivosti matky a otca tak, že maloleté dieťa bude jeden týždeň s otcom a jeden týždeň s matkou
opakovane, striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa sa bude konať opakovane v stanovených
časových obdobiach. Odovzdávanie dieťaťa sa bude konať vždy v nedeľu na adrese trvalého bydliska
toho rodiča, ktorému končí aktuálny súdom stanovený styk s dieťaťom vždy o 17.00 hod. Rodič, ktorému
končí styk s dieťaťom, je povinný v mieste svojho trvalého bydliska maloleté dieťa riadne pripraviť a

odovzdať ho druhému rodičovi. Vo veci práv a povinnosti rodičov súd určuje, že ten rodič, ktorý má práve
stanovený styk s dieťaťom nadobúda také práva a povinnosti, ako keby mal dieťa v osobnej starostlivosti
a rodič, s ktorým na základe súdneho rozhodnutia práve nemá stanovený styk s dieťaťom nadobúda
také práva a povinnosti ako keby nemal dieťa v osobnej starostlivosti. Dieťa bude mať trvalé bydlisko
na adrese ako matka. Otec vyjadril zásadný nesúhlas s vykreslením povahy otca ako je uvedené v
návrhu matky na úpravu práv a povinností a má za to, že matka sa pokúša otca vykresliť v negatívnom

svetle v snahe docieliť pre ňu čo najpriaznivejšie rozhodnutie vo veci. Po odchode otca zo spoločnej
domácnosti maloletý bol v starostlivosti matky a otec si ho brával aj na víkendy a počas tohto obdobia
prispieval matke na jeho výživu sumou 200,-eur mesačne. Tento model starostlivosti sa však neosvedčil,
nakoľko maloletý býval často po návrate k matke veľmi smutný a po odovzdaní dieťaťa sa musel otec
opakovane vrátiť, aby ho upokojil. Z tohto dôvodu v záujme maloletého sa v máji 2015 rodičia dohodli

na striedavej starostlivosti a takýto model odporučil aj detský psychológ, ktorý považoval za správne,
aby bolo dieťa u otca nielen cez víkendy, ale aj počas pracovného týždňa kedy má dieťa iný režim
a po nástupe do školy bude mať aj povinnosti. Nie je pravdou tvrdenie matky, že sa otcovi nie vždy
podarilosplniťskutočnosť,žebudestíhaťvyzdvihnúťmaloletéhozoškôlky,tátosituáciasanikdynestala.
Približne raz mesačne sa otec zúčastňuje na pracovnej porade, o ktorej vie dopredu, ak dieťa nestihne

prísť včas vyzdvihnúť, zabezpečil odvoz dieťaťa zo škôlky vopred. Táto skutočnosť však maloletého
nikdy negatívne neovplyvnila, pričom ostatné dni v mesiaci dokáže otec dieťa zo škôlky bez problémov
vyzdvihnúť, čo aj urobil. Tento model vyhovoval aj maloletému a vôbec nie je pravda, že maloletý počas
tohto obdobia bol citovo rozladený, nevedel sa orientovať v dohodách medzi rodičmi, nevedel kam patrí.
Podľa odvolateľa bol maloletý počas obdobia striedavej starostlivosti oveľa viac vyrovnaný, vedel sa

lepšie zaradiť. Preto má odvolateľ za to, že práve model striedavej starostlivosti je najvhodnejší a dokáže
najlepšie zabezpečiť potreby maloletého. Čo sa týka úpravy vyživovacej povinnosti, otec má snahu dieťa
finančne podporovať, platí futbalové tréningy, počas obdobia striedavej starostlivosti mu platil aj škôlku,
uhrádzalbežnévýdavky,platilvýlety,nedávnomukúpilbicykel.Otecdlžobynatelefónnychúčtochnemá,
nevýhodné poistné zmluvy neuzatváral, čo sa týka dlhov z podnikania tieto spláca, v súčasnosti má

stabilné zamestnanie, avšak jeho momentálny príjem je vo výške 415,- eur mesačne, pretože otcovi boli
nariadené zrážky zo mzdy. Bežné výdavky otca sú nasledovné: podnájom - 150,- eur, telefón - 30,- eur,
strava - 150,- eur, nafta - 30,- eur, internet - 10,80 eur a futbalové tréningy syna - 15,- eur. Pri súčasnom
príjme otca otec nevie si dovoliť platiť na maloletého výživné v sume vyššej ako 100,- eur a túto sumu je
ochotný platiť aj v prípade nariadenia striedavej starostlivosti. K odvolaniu doložil potvrdenie o príjme, z

ktorého vyplýva za obdobie 1/2015 až 7/2015 čistá priemerná mzda vo výške 1.020,06 eur.

K doručenému odvolaniu sa vyjadrila matka prostredníctvom právnej zástupkyne. Uviedla, že v máji
2015 otec trval na striedavej starostlivosti s tým, že na maloletého nebude vôbec prispievať, pričom
matka otcovi vyhovela na skúšobné obdobie, pretože jej záležalo na tom, aby bol syn šťastný a pokojný.

Počas striedavej osobnej starostlivosti otec výživné neplatil, platil maloletému futbalové tréningy. Nie
je pravdou, že by počas striedavej starostlivosti uhrádzal bežné výdavky na maloletého, kúpil mu
iba nejaké oblečenie, ktoré však nebolo postačujúce. Otec popri zamestnaní trénuje futbal s malými
deťmi v utorok a vo štvrtok, pričom aj z tejto činnosti má ďalší príjem. Počas dvojmesačnej striedavej
starostlivosti bol maloletý značne dezorientovaný, citovo rozladený, nevedel sa orientovať v dohodách.

V súčasnosti sa situácia zmenila, pretože maloletý nastúpil do základnej školy, má povinnosti a preto
nie je vhodné, aby sa maloletý každý týždeň sťahoval aj so školskými vecami raz k otcovi a raz k
matke. Otec maloletého často mení svoje názory, sám sa vyjadril, že striedavú starostlivosť nechce, keď
maloletý pôjde do školy. Maloletý potrebuje stabilné výchovné prostredie, ktoré má u matky, pretože otec
je časovo zaneprázdnený. Okrem svojej práci trénuje, žije a býva u svojej matky a nemá zabezpečené

vlastnébývanie,ktorébymohlomaloletémuposkytnúťplnohodnotnústarostlivosť.Otecplatilvýživnéiba
počas obdobia kedy neprebiehala striedavá starostlivosť vo výške 100,- eur a žiadnym iným spôsobom
neprispieval. Otcovi bol v rámci stanoveného predbežného opatrenia ponechaný priestor a možnosť
podieľať sa na výchove maloletého rovnako ako v čase nefunkčnej striedavej starostlivosti. Matkanebráni, aby sa otec kontaktoval s maloletým aj iným spôsobom. Navrhla preto, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie potvrdil z dôvodu vecnej správnosti.

Právna zástupkyňa otca doplnila odvolanie o príjem otca, pretože predchádzajúce potvrdenie nebolo
úplné a na podporu svojich tvrdení uviedla, že otec po materiálnej stránke zabezpečuje maloletého,
predložila niekoľko pokladničných dokladov preukazujúcich kúpu oblečenia, obuvi, darčekov, školských
pomôcok, úhradu za škôlku či zubárske výkony.

Kolízny opatrovník odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca R.. X. - V., a.s. vyplýva, že za obdobie od 01/2015 - 7/2015 čistá
mzda otca predstavovala sumu 1.020,06 eur mesačne a v tomto období boli otcovi vykonané exekučné
zrážky 3.558,40,- eur.

Právna zástupkyňa matky vo svojom vyjadrení k doplnenému odvolaniu uviedla, že maloletý v septembri
2015 nastúpil do 1. ročníka ZŠ J. P. Y. - Y., matka mu kúpila školskú tašku, pomôcky do školy, oblečenie,
platí mu stravu v škole a zabezpečuje výlety. Priložila doklady, ktorými preukazuje výdavky v júni 2015 -
184,13 eur (strava 90,98 eur, ošatenie a obuv 56,88 eur, lieky 24,18 eur, drogéria 12,09 eur) v júli 2015
- 455,23 eur (strava 245,46 eur, lieky 59,62 eur, škola 103,50 eur, darčeky 36,65 eur) v auguste 2015-

662,84 eur (strava 334,62 eur, plávanie 22,55 eur, škola 45,90 eur, nákupy Ikea 124,56 eur, lieky 87,69
eur, oblečenie 47,52 eur) v septembri 2015 - 329,53 eur (strava 247,61 eur, lieky 8,45 eur, drogéria 50,45
eur, škola 5,02 eur, oblečenie 18 eur) v októbri 2015 - 279,96 eur (strava 86,31 eur, oblečenie 185,31
eur, drogéria 8,34 eur). V súvislosti s výživným poukázala na § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a
dôvody odvolania (§ 212 ods. 2. písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 a § 102 ods. 2 O.s.p.), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne
dôvodné.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že výkon súdneho rozhodnutia bol

ohrozený.

Podľa § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme

maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť
predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého
dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v
zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o
návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až

77 sa použijú primerane.

V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného
opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Ust. § 76 ods. 1 O.s.p. obsahuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, ktoré súd
môže nariadiť. Podľa písm. a), aby platil výživné v nevyhnutnej miere.

V zmysle § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak a) sa nepodá v súdom určenej lehote

návrh na začatie konania, b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo
a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Z ust. § 74 a nasl. O.s.p. vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho
účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením
predbežného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo

veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd
nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaný nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

V odvolaní otec maloletého navrhol dočasne maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

V každej veci týkajúcej sa maloletých detí dominuje záujem maloletého dieťaťa. Dosiahnutie
účinnej ochrany záujmov maloletých detí je zabezpečené aj inštitútom predbežného opatrenia podľa
Občianskeho súdneho poriadku. Jedným z nevyhnutných predpokladov, za ktorých môže súd nariadiť
predbežné opatrenie, je v zmysle ust. § 74 ods. 1 O.s.p. potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov
konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti

súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na danej dočasnej úprave pomerov.
Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov predbežným opatrením v týchto konaniach ustupuje
záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie predbežného opatrenia v záujme maloletého
dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby dočasnej úpravy.
Uvedené akcentoval aj zákonodarca novelou Občianskeho súdneho poriadku uskutočnenou zákonom

č. 388/2011 Z. z. účinným od 1.1.2012, kde podľa Dôvodovej správy k tomuto zákonu častým dôvodom
nenariadenia predbežného opatrenia v konaniach starostlivosti súdu o maloletých bola skutočnosť, že
navrhovateľ nevedel odôvodniť bezprostredne hroziacu ujmu, hoci inak navrhované opatrenie bolo v
záujmemaloletéhodieťaťa.Pretoprinariaďovanípredbežnéhoopatreniavtýchtokonaniachod1.1.2012
nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie

záujmu maloletého dieťaťa na dočasnej úprave pomerov. V konaniach starostlivosti súdu o maloletých
by preto súd mal pristúpiť k nariadeniu predbežného opatrenia nielen v prípadoch, ak riešenie situácie
neznesie odklad, ale aj v prípade, ak je úprava predbežným opatrením v záujme maloletého dieťaťa.Zásadne pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti a to aj predbežným opatrením, čo zákonodarca
umožňuje, musí súd vychádzať zo záujmu dieťaťa. To je jediné kritérium, ktoré pri rozhodovaní musí
zohľadniť. Názor rodičov na tento druh osobnej starostlivosti o dieťa je právne relevantný do tej miery,

že súd nemôže nariadiť a to ani dočasne striedavú starostlivosť, ak o ňu nemajú obaja záujem. Preto
nesúhlas len jedného rodiča s tým, aby sa o dieťa striedavo staral aj druhý rodič, ktorý má o striedavú
starostlivosť záujem, súd nemusí zohľadniť a môže striedavú starostlivosť nariadiť (aj proti vôli druhého
rodiča), avšak len za predpokladu, že to bude v záujme dieťaťa. Preto súd musí zvažovať každý prípad
individuálne, pretože striedavá starostlivosť nie je inštitút, ktorý by mal riešiť problém rozhádaných resp.

rozvádzajúcich sa rodičov, ale je namieste iba vtedy, ak týmto spôsobom budú lepšie zabezpečené
potreby maloletého dieťaťa.

Každý rodič si pri formulovaní svojich predstáv o výchovnom pôsobení na dieťa musí uvedomiť, že dieťa
je plnoprávny subjekt rodinnoprávnych vzťahov, nie ich objekt, prípadne niekto, o kom „sa rozhoduje".
Dieťa má v zmysle zákona o rodine aj v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa právo vyjadrovať svoj

názor ku všetkým veciam, ktoré sa ho týkajú. Jeho názoru musí byť venovaná primeraná pozornosť, a
to tak rodičmi, ako aj všetkými štátnymi orgánmi a inštitúciami. Preto - pokiaľ dieťa primerane svojmu
veku a rozumovej vyspelosti vyjadrí názor, že si striedanie starostlivosti podľa predstáv rodičov alebo
len jedného z nich praje - súd by to mal zohľadniť pri svojom rozhodovaní (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine
i § 100 ods. 3 O.s.p.).

Po oboznámení sa s danom vecou odvolací súd zistil, že bolo nesporné, že minimálne od decembra
2014 rodičia maloletého spolu nežijú, pričom maloletý zostal u matky. Bolo tiež nesporné, že v
konaní vo veci samej sa matka domáha, aby bolo dieťa zverené jej, otec navrhuje predbežne nariadiť
striedavú osobnú starostlivosť, takže na úprave rodičovských práv sa rodičia nevedia dohodnúť, pričom

tento ich rozpor si vyžaduje autoritatívne rozhodnutie súdu. Od mája 2015 sa na základe dohody
rodičov realizovala na skúšobnú dobu striedavá starostlivosť a skutočnosť akým spôsobom striedavá
starostlivosť vplývala na maloletého hodnotia rodičia úplne odlišne. Nakoľko v tomto štádiu konania nie
sú k dispozícii výsledky dokazovania, z ktorého by mohol súd získať najobjektívnejšie poznatky, treba
konštatovať, že vzťahy medzi účastníkmi sú problematické, ich podania obsahujú protichodné tvrdenia

a odlišné hodnotenie situácií a dôsledné skúmanie týchto vzťahov presahuje rámec konania o nariadení
predbežného opatrenia. Stanovisko maloletého či mu striedavá starostlivosť oboch rodičov vyhovuje,
nie je k dispozícií. Je však nepochybne v záujme maloletého dieťaťa stabilizovať jeho výchovné
prostredie do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
teda do rozhodnutia súdu v merite veci. Odvolací súd pritom považoval za potrebné právne upraviť

existujúci faktický stav starostlivosti o maloleté dieťa a to predbežným opatrením, ktorým sa tento
stav stabilizuje (ponechaním tejto starostlivosti o maloleté dieťa matke). Tým sa totiž podľa názoru
odvolacieho súdu dosiahne právna istota medzi účastníkmi konania v otázke osoby majúcej dieťa v
permanentnej starostlivosti (s výnimkou období prípadnej úpravy styku) a zároveň sa vytvorí i právny
podklad pre rozhodovanie o úprave styku (nakoľko dôvod pre úpravu styku je daný vždy len u toho

rodiča, ktorý dieťa nemá vo svojej permanentnej starostlivosti a ktorý tak svoj výchovný vplyv môže
uplatňovať spravidla len v rámci výkonu práva styku s maloletým dieťaťom). V tomto prípade ide len o
faktické opatrenie, ktoré nepredvída otázku budúcej osobnej starostlivosti.

S poukazom na vyššie uvedené argumenty, nebolo potom dôvodným, aby súd na základe odvolacieho

návrhu otca predbežným opatrením nariadil striedavú starostlivosť, nakoľko neboli osvedčené
skutočnosti o jej potrebe a to vzhľadom na rozdielne tvrdenia rodičov ako na maloletého vplývala
striedavá starostlivosť počas skúšobného obdobia a pokiaľ otec v odvolaní tvrdil, že striedavú
starostlivosť odporúčal psychológ, tak dôkaz na túto skutočnosť nepredložil.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené podmienky
pre nariadenie predbežného opatrenia na uloženie povinnosti otcovi platiť na maloletého výživné,
nakoľko otec maloletého si dobrovoľne riadne neplnil vyživovaciu povinnosť k maloletému, čo otec
v odvolaní nenamietal. Odvolací súd preto považoval za dôvodné, aby bol otec v zmysle cit. § 76
ods. 1 písm. a) O.s.p. zaviazaný platiť výživné v nevyhnutnej miere na maloleté dieťa. V konaní

dosiaľ neboli komplexne preukazované možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Odvolací
súd mal k dispozícii doklady o príjmoch rodičov, z ktorých vyplýva zárobok matky 879,90,- eur a otca
vo výške 1.020,06,- eur. Za tejto situácie bolo potom dôvodným za výživné v nevyhnutnej miere (§
76 ods. 1 písm. a) O.s.p.), považovať výživné vo výške 100,- eur mesačne na maloleté dieťa. Taktodočasne určené výživné spolu s prídavkami na dieťa a primeraným výživným zo strany matky, ktorá
má pravidelný mesačný príjem, iste umožní uspokojiť všetky základné potreby maloletého. Žiada sa
tiež zdôrazniť, že pri nariadení predbežného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže

vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. V konaní vo veci
samej bude vykonané riadne dokazovanie, v rámci ktorého budú zistené osobné, majetkové, zárobkové
pomery na strane rodičov maloletého dieťaťa, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti a
súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť, sledujúc pritom primárne záujem maloletého dieťaťa.

Keďže predbežné opatrenie sa vydáva vo forme uznesenia, ktoré je v zmysle § 171 ods. 2 O.s.p.
vykonateľné v danom prípade doručením, bez ohľadu na to, že nenadobudlo právoplatnosť, účinnosť
uloženia vyživovacej povinnosti bola určená odo dňa doručenia prvostupňového rozhodnutia.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil z dôvodu vecnej správnosti v časti ponechania maloletého v starostlivosti

matkyavčastiúpravystyku(osobitnenenapadnutéhoodvolacímidôvodmiavšakišloozávislývýrok)as
použitím§220O.s.p.zmenilvčastivýživnéhotak,žeuložilotcovipovinnosťsúčinnosťouod19.08.2015,
kedy mu bolo doručené napadnuté prvostupňové uznesenie, prispievať na výživu na výživu maloletého
Jakuba sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

O trovách tohto odvolacieho konania bude v zmysle § 145 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.,
rozhodnuté pri rozhodovaní o náhrade trov základného konania.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.