Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/102/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010561
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6711010561.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. 10. 2015, v konaní pred samosudkyňou

Mgr. Janette Nôtovou, v trestnej veci obžalovaného X.. C. D., nar. XX. XX. XXXX v I. D., okres Č., trvale
bytom U., N.. S. XXXX/X, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm. b/ Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný X.. C. D. B. A. V. Š. , nar. XX. XX. XXXX v I. D., okres Č., trvale bytom U., N.. S. XXXX/X

j e v i n n ý ,

že
v období od mesiaca september 2010 do 28.10.2015 riadne neplní svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosť vyživovať iného, pričom jeho povinnosť bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu Zvolen
sp.zn. 9C/43/2007 zo dňa 11.03.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn.
13Co/421/2013 zo dňa 13.11.2013, právoplatné dňa 20.12.2013, ktorým bol zaviazaný povinnosťou

platiť výživné na svojho syna mal. K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, vo výške 100 €
mesačne od 1.7.2010 k rukám matky K.. J. D., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom D., Z. Č.. XX, a to aj
napriek tomu, že bol jediným spoločníkom a konateľom spoločností Z. I..W..V.. so sídlom I., B.. Č. XXX/
XXX, X.: XX XXX XXX, ktorá zanikla na základe rozhodnutia súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie
a bola vymazaná z Obchodného registra dňom 29.07.2014 a spoločnosti V.-T. I..W..V., I. I. U., S. Č..
X, X.: XX XXX XXX, ktorá zanikla na základe rozhodnutia súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie a
bola vymazaná z Obchodného registra dňom 08.03.2014, hoci uvedené spoločnosti nevykazovali žiaden
zisk, bol zamestnancom spoločnosti Z. I..W..V.. a nevykonal žiadne kroky smerujúce k zabezpečeniu

si inej zárobkovej činnosti a nájdeniu zamestnania tak, aby bol schopný svoju vyživovaciu povinnosť
riadne si plniť, ani nebol evidovaný v evidencií uchádzačov o zamestnanie, či žiadateľov o poskytnutie
dávky v hmotnej núdzi,
a aj napriek tomu, že dňa 16.03.2015 utrpel úraz a následne bol hospitalizovaný a podstúpil liečbu,
pričomúrazsispôsobilsámpripáchanípriestupkuprotimajetku,ktorýbolprejednanýOkresnýmúradom
Zvolen a obžalovanému bola uložená v rozkaznom konaní pokuta vo výške 30 €,

čím mu vznikol dlh na výživnom za uvedené obdobie najmenej vo výške 2.587,00 € k rukám matky K..
J. D., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom D., Z. Č.. XX,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti

vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
b/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods.3 Tr. Zákona s použitím § 38 ods.2, § 49 ods.1 písm. a/ a § 50 ods.1 Tr. Zákona na
trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka, ktorého výkon sa podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 50 ods.1, ods.2 a § 51 ods.4 písm. d/ Tr. Zákona sa obžalovanému ukladá počas skúšobnej
doby zaplatiť dlh na výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

Na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 15. 08. 2011 pre prečin zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods.2 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

v období od mesiaca september 2010 doposiaľ si riadne neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť
vyživovať iného, pričom jeho povinnosť bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 9C/43/2007 zo dňa 11.03.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.

13Co/421/2013 zo dňa 13.11.2013, právoplatné dňa 20.12.2013, ktorým bol zaviazaný povinnosťou
platiť výživné na svojho syna mal. K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, vo výške 100 €
mesačne od 1.7.2010 k rukám matky K.. J. D., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom D., Z. Č.. XX, a to aj
napriek tomu, že bol jediným spoločníkom a konateľom spoločností Z. I..W..V.. I. sídlom I., B.. Č. XXX/
XXX, X.: XX XXX XXX, ktorá zanikla na základe rozhodnutia súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie

a bola vymazaná z Obchodného registra dňom 29.07.2014 a spoločnosti V.-T. I..W..V., I. I. U., S. Č..
X, X.: XX XXX XXX, ktorá zanikla na základe rozhodnutia súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie a
bola vymazaná z Obchodného registra dňom 08.03.2014, hoci uvedené spoločnosti nevykazovali žiaden
zisk, bol zamestnancom spoločnosti Z. I..W..V.. a nevykonal žiadne kroky smerujúce k zabezpečeniu
si inej zárobkovej činnosti a nájdeniu zamestnania tak, aby bol schopný svoju vyživovaciu povinnosť

riadne si plniť, ani nebol evidovaný v evidencií uchádzačov o zamestnanie, či žiadateľov o poskytnutie
dávky v hmotnej núdzi,

čím mu za obdobie od mesiaca september 2010 doposiaľ vznikol dlh na výživnom voči matke dieťaťa
K.. J. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U., N.. S. XXXX/X, prechodne bytom XXX XX H., Q.Á. XXX,

okres I. vo výške 1.650,00 €,

vykonal tunajší súd dokazovanie na hlavnom pojednávaní a to aj v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko
boli splnené podmienky ustanovenia § 252 ods.2 Tr. poriadku. Súd mal zato, že vec možno spoľahlivo
rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného. Obžalovanému

bola obžaloba riadne doručená a zároveň bol zákonným spôsobom predvolávaný na každé hlavné
pojednávanie.

Prejednávaná trestná vec bola pôvodne pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Gešvantnerovej, ktorá od 01.
07. 2012 nepracuje na tunajšom súde. V súlade s platným rozvrhom práce bola vec pridelená konajúcej

sudkyni. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 11. 12. 2013 nesúhlasil so zmenou zákonného sudcu
a zároveň vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni aj voči všetkým sudcom Okresného súdu
Zvolen, nakoľko tunajší súd postupuje tak, že nerešpektuje rozhodnutia Najvyššieho súdu, Ústavného
súdu a sám sa v celej veci cíti byť poškodeným. Uznesením zo dňa 11. 12. 2013 bolo rozhodnuté, že
konajúca sudkyňa nie je vylúčená z prejednávanej veci, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystricisp. zn. 3Nto 2/2014 zo dňa 29. 01. 2014 bolo rozhodnuté, že trestná vec obžalovaného vedená na
tunajšom súde sa tomuto súdu neodníma.

V súlade s ustanovením § 277 ods.5 Tr. poriadku, keďže obžalovaný nesúhlasil so zmenou sudkyne,
súd vykonal hlavné pojednávanie odznovu.

Na hlavnom pojednávaní dňa 30. 04. 2014 obžalovaný prehlásil, že odmieta pred súdom vypovedať.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom poškodenej na pojednávaní dňa 31. 03. 2015 a to bez
prítomnosti obžalovaného, nakoľko boli splnené podmienky ustanovenia § 252 ods.2 Tr. poriadku.
Predvolanie na hlavné pojednávanie bolo doručené obžalovanému náhradným spôsobom podľa § 66
ods.3 Tr. poriadku, t. j. v lehote do 3 pracovných dní od uloženia súdnej zásielky dňa 23. 02. 2015.
Termín hlavného pojednávania bol obžalovanému daný na vedomie na e-mailovú adresu dňa 12. 02.
2015. Obžalovaný prehlásil, že žiada doručovať súdne zásielky na adresu svojho trvalého bydliska

(vyhlásenie obžalovaného na čl. 355, 340) a bol sudkyňou riadne poučený o následku fikcie doručenia
aj v prípade, že si zásielku nevyzdvihne a to na pojednávaní dňa 11. 12. 2013. Na pojednávaní súd
ďalej oboznámil listinné doklady a vzhľadom na prokurátorom navrhnutú zmenu právnej kvalifikácie bol
obžalovaný upozornený na posúdenie skutku podľa § 207 ods.2, ods.3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ Tr. zákona ako skutok spáchaný po dlhší čas. Zároveň bol vyzvaný, či vzhľadom na

uvedenú zmenu navrhuje vo veci ďalšie dôkazy. Upozornenie bolo obžalovanému doručené v súlade s
ustanovením § 66 ods.3 Tr. poriadku dňa 14. 04. 2015 a bolo mu zaslané aj e-mailom dňa 02. 04. 2015.
O doručení prostredníctvom e-mailu svedčí e-mailové podanie obžalovaného dňa 29. 04. 2015, kedy
spolu s upozornením mu bol doručený aj termín hlavného pojednávania, z ktorého sa ospravedlnil z
dôvodu zdravotného stavu. Po preskúmaní zdravotného stavu mal súd preukázané, že obžalovaný dňa

17. 03. 2015 utrpel úraz, a podľa oznámenia OO PZ Zvolen (čl. 511) k uvedenému úrazu malo dôjsť
tak, že obžalovaný sa v OD Hypernova vo Zvolene dopustil krádeže, vyskočil cez okno na poschodí
a v najbližších dňoch má následne ísť na rehabilitáciu do NRC Kováčová na dobu 5 týždňov. Podľa
správy všeobecnej lekárky obžalovaného MUDr. J. (čl. 518) bolo potvrdené, že obžalovaný utrpel dňa
17. 03. 2015 úraz, od kedy bol liečený na neurologickej, neurochirurgickej a traumatologickej ambulancii.

Toho času zo zdravotného hľadiska je však schopný zúčastniť sa hlavného pojednávania bez ohrozenia
života a zhoršenia jeho zdravotného stavu. Potvrdenie bolo vydané dňa 14. 09. 2015. Z toho dôvodu
súd vo veci určil hlavné pojednávanie na 28. 10. 2015, predvolanie na hlavné pojednávanie bolo
obžalovanému doručené podľa § 66 ods.3 Tr. poriadku dňa 01. 10. 2015 a prostredníctvom e-mailu z 24.
09.2015.Týmmalsúdsplnenépodmienkyvykonaniajednotlivýchhlavnýchpojednávanívneprítomnosti

obžalovaného.

Svedkyňa - V. K.. J.R. D. v konaní pred súdom vypovedala, že platobná disciplína obžalovaného vo
vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti bola mizerná. Vypovedala o plnení vyživovacej povinnosti
obžalovaným v súlade s písomným vyčíslením, ktoré bolo súdu predložené za jednotlivé obdobia od

roku 2010. Potvrdila, že mimo platieb na výživnom, iné platby obžalovaný neuhrádzal. Maloletý syn, voči
ktorému má obžalovaný vyživovaciu povinnosť navštevuje 2. ročník 8- ročného gymnázia, s otcom sa
stretáva sporadicky. Hoci je súdne rozhodnutie o úprave styku, obžalovaný ho nerešpektuje, nakoľko sa
má dostaviť po syna na miesto jeho bydliska. Spravidla chodí zazvoniť k rodičom oprávnenej, či náhodou
nie sú tam a dožaduje sa, aby syn šiel s ním aspoň na jednu až tri hodiny. Počas žalovanej doby

obžalovaný zakúpil synovi botasky, tričko alebo tepláky, asi 2x doniesol ovocie a sladkosti. Neprispieva
však na prípadné zvýšené výdavky ako sú prehliadky u zubára, školské výlety, alergológiu a podobne.
Svedkyňa uviedla, že toho času je právoplatné rozhodnutie o výživnom a nemá vedomosť o tom, že by
bolo napadnuté nejakým opravným prostriedkom.

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 9C 43/2007 zo dňa 24. 11. 2009 bolo manželstvo
obžalovaného rozvedené a maloletý K. pochádzajúci z manželstva bol zverený do osobnej starostlivosti
navrhovateľke. Obžalovaný bol zaviazaný povinnosťou platiť na výživu maloletého po 200,00 € mesačne
od právoplatnosti rozsudku, vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci. V rozsudku bol upravený styk
obžalovaného s maloletým. Rozsudok čo do rozvodu nadobudol právoplatnosť dňa 26. 01. 2010.

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co 56/2010 zo dňa 17. 03. 2010 na odvolanie
odporcu do výroku o určení výživného odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku
o povinnosti prispievať na výživu maloletého K. sumou 200,00 € mesačne. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 30. 03. 2010. V tom čase súd vychádzal zo situácie, kedy maloletý K. chodil do 2. triedyZŠ. Obžalovaný bol spoločníkom spoločnosti V. - T., I.. W.. o. a zároveň aj konateľom. Rovnako tak
spoločnosti Z., I.. W.. o. V tom čase podal daňové priznanie k dani príjmu fyzických osôb za rok 2008, kde
mal príjmy vo výške 4.805,72 €, základ dane 4.161,55 € a daňovú povinnosť vo výške 93,81 €. Daňový

subjekt V. - T., s. r. o. podal daňové priznanie za rok 2007 s výsledkom hospodárenia 423,33 € (daňová
povinnosť 0 €), za rok 2008 výsledok hospodárenia 19.189,11 € (daňová povinnosť 0 €). Spoločnosť Z.,
I.. W.. V.. U. zdaňovacie obdobie 2007 uviedla výsledok hospodárenie 13.619,30 € (daňová povinnosť
0 €), za rok 2008 výsledok hospodárenie 582,25 € (daňová povinnosť 0 €). Obžalovaný bol členom
predstavenstva obchodnej spoločnosti J., O.. I.. ktorá za roky 2007, 2008 podala negatívne daňové

priznanie bez vykázania údajov. Podľa správy spoločnosti Z., I.. W.. o., obžalovaný v roku 2007 dosiahol
čistý príjem 142.703,-- Sk, v roku 2008 117.317,-- Sk a v roku 2009 3.453,00 €. Okrem toho
firma dlžila obžalovanému čiastku 3.969,59 €, pretože pre nedostatok finančných prostriedkov mu táto
výplata vyplatená nebola. Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 138/2010 zo dňa 30. 11.
2011 bol zrušený rozsudok krajského súdu, v ktorom bol potvrdený výrok o povinnosti obžalovaného
platiť na výživu maloletého K. a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Banskej

Bystrici uznesením sp. zn. 15Co 14/2012 zo dňa 14. 03. 2012 rozsudok I. stupňového súdu vo výroku
o povinnosti obžalovaného platiť na výživu maloletého K. zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie. Okresný súd Zvolen rozhodol rozsudkom č. k. 9C 43/2007-1430 dňa 11. 03. 2013 tak, že určil
obžalovanémupovinnosťplatiťnavýživumaloletéhoK.výživnýmpo50,00€mesačneod26.01.2010do
30. 06. 2010 a od 01. 07. 2010 výživným vo výške po 100,00 € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci.

Vyčíslený dlh na výživnom ku dňu rozhodnutia súdu vo výške 1.2010,09 € bolo povolené obžalovanému
uhrádzať v splátkach po 30,00 € mesačne spolu s bežným výživným. Zároveň bol opätovne upravený
styk obžalovaného s maloletým. Pri rozhodovaní súd posúdil pomery obžalovaného s prihliadnutím na
to, že od novembra 2009 do apríla 2010 bol PN, kedy mu boli vyplácané nemocenské dávky, predtým
bol v období od 08. 11. 2008 do 18. 02. 2009 vo väzbe a následne mal po dobu jedného roka zákaz

vycestovaťdozahraničia.Zároveňsúdzohľadnil,žedojúna2010malobžalovanýeštejednuvyživovaciu
povinnosť voči synovi z prvého manželstva. Preto súd určil rozsah vyživovacej povinnosti sumou 50,00
€ mesačne do 30. 06. 2010 a následne sumou 100,00 € mesačne. V ďalšom bolo zdokladované,
že obžalovaný je zamestnancom spoločnosti Z., I.. W.. V.. na základe pracovnej zmluvy a jeho čistá
mzda činí 407,00 € mesačne. Spoločnosť Komex, a. s. v rokoch 2010, 2011 nepodala žiadne daňové

priznanie. Spoločnosť V. - T., I.. W.. V.. podala za roky 2009 až 2011 nulové daňové priznanie, t. j.
nevykonávala žiadnu činnosť, spoločnosť Z., I.. W.. V.. za rok 2009 vykázala stratu - 25.538,04 €, za
rok 2010 stratu - 18.761,02 €, za rok 2011 stratu - 20.383,03 €. Obžalovaný v tom čase tvrdil, že od
spoločnosti Z. nedostáva žiadnu mzdu, nakoľko je v zlej finančnej situácii, firma mu uhrádza telefón,
firma má vysoké dlžoby. Maloletý K. v tom čase navštevoval 5. triedu ZŠ. Ďalej súd vychádzal aj zo

zistenia, že v tom čase sociálna poisťovňa, a.s. podala trestné oznámenie proti obžalovanému ako
konateľovi a teda štatutárnemu orgánu spoločnosti Z., I.. W.. o., ktoré sa viedlo pod ČVS:ORP-715/
OEK-ZV-2010 a to pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Tr. zákona. Uznesením
zo dňa 14. 10. 2010 bolo trestné oznámenie odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného
stíhania. Ďalej bolo vedené trestné stíhanie ČVS:ORP-1034/OEK-ZV-2012, na podklade oznámenia

sociálnej poisťovne zo dňa 26. 11. 2012, pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277
Tr. zákona ako aj skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 Tr. zákona a
to proti obžalovanému ako konateľovi spoločnosti Z., I.. W.. o. Vo veci bolo začaté trestné stíhanie pre
zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. Na odvolanie matky
i obžalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 13Co 421/2013 zo dňa 13. 11. 2013

rozsudok I. stupňového súdu potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 20. 12. 2013.

Obžalovaný podal dňa 28. 01. 2011 na tunajšom súde návrh na zníženie výživného, ktoré sa viedlo pod
sp. zn. 5P 40/2011 a to vo vzťahu k určeniu výživného pôvodným rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 9C 43/2011 z 24. 11. 2009. Vec bola odstúpená Okresnému súdu Pezinok, ktorý uznesením zo dňa

23. 01. 2012 č. k. 17P 227/2012 konanie zastavil pre neexistenciu právoplatného rozsudku o výživnom.
Obžalovaný ďalej podal dňa 10. 10. 2014 návrh na zníženie výživného, ktoré sa vedie pod sp. zn. 5P
293/2014. Uznesením z 20. 11. 2014 došlo k preneseniu príslušnosti na Okresný súd Bratislava III,
vec v čase rozhodovania súdu nebola právoplatne skončená, nachádzala sa na odvolacom Krajskom
súde v Banskej Bystrici.

K posúdeniu príjmových a majetkových pomerov súd oboznámil listinné doklady a to daňové priznania
spolu so súvahami spoločnosti V. O. Z. za roky 2012, 2013 (čl. 433 až 443, 428, 444, 465), z ktorých
je zrejmé, že spoločnosť Octopus v poslednom roku už nevykonávala žiadnu činnosť a spoločnosť Z.skončila so stratou. Uvedené spoločnosti sú toho času ex offo vymazané z obchodného registra a to
spoločnosť V. - T., I.. W.. V.. od 08. 03. 2014 na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 27Cbr 70/2012-36 zo dňa 16. 12. 2013 (čl. 539). Spoločnosť Z., I.. W.. V.. bola vymazaná dňa 29. 07.

2014 ex offo na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbr 63/2013 zo dňa 07.
01. 2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica (čl. 541 až 544).

Podľa oznámenia Daňového úradu Zvolen, obžalovaný nepodával daňové priznanie k dani z príjmov
fyzickej osoby za obdobie rokov 2012 až 2014 (čl. 552). Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka

Zvolen, obžalovaný nie je evidovaný v registri poistencov. Naposledy bol registrovaný v roku 2014, nie
sú mu vyplácané ani žiadne dôchodkové dávky (čl. 510, 551). Podľa oznámení ÚPSVaR Zvolen za
rok 2010, 2011 obžalovaný nebol v evidencii poberateľov dávok v hmotnej núdzi (čl. 174, 175), ani
nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie (čl. 170 až 172). Rovnako tak za rok 2012 (čl. 276, 277).
Podľa oznámenia správy Katastra Zvolen, obžalovaný nebol v okrese Zvolen evidovaný ako vlastník
nehnuteľností (čl. 183 až 185).

Podľa potvrdenia spoločnosti Z. zo dňa 16. 03. 2012 bol za rok 2011 vyplatené obžalovanému príjem v
celkovej výške 5.974,92 €, z čoho čiastkový základ dane činí 5.174,64 € a úhrn preddavkov zrazených
na daň bez uplatnenia daňového bonusu bol 306,84 €. Za rok 2011 podal obžalovaný daňové priznanie
k dani z príjmov fyzickej osoby (čl. 265 až 271), podľa ktorého mal príjem od všetkých zamestnávateľov

v hodnote 5.974,92 €, z čoho daňový základ bol vyrátaný na 5.174,64 €, daň vo výške 306,91 €. S
prihliadnutím na zrazené preddavky bola daňová povinnosť vo výške 0,07 €.

Podľa výpovede oprávnenej matky a predloženého prehľadu výživného na maloletého K. (čl. 332, 390,
419, 553), v roku 2010 za obdobie september až december mal obžalovaný zaplatiť výživné po 100,00

€ mesačne, uhrádzal však len po 50,00 € mesačne, preto má dlh na výživnom 200,00 €. V roku 2011
mal zaplatiť na výživnom 1.200,00 € a uhradil 11x po 50,00 €, čo spolu činí 550,00 €, teda dlh činí
650,00 €. V roku 2012 mal uhradiť na výživnom 1.200,0 €, uhradil v januári, marci, júni po 100,00 €, v
auguste 150,00 €, čo je spolu 450,00 €, dlh je 750,00 €. Za rok 2013 mal uhradiť na výživnom 1.200,00
€ a uhradil za obdobie január až august, október a december po 50,00 €, v septembri 150,00 €, čo

spolu činí 650,00 €, dlh je 550,00 €. Za rok 2014 mal obžalovaný uhradiť na výživnom sumu 1.200,00
€ a podľa výpovede matky (čl. 492) obžalovaný zaplatil v januári 50,00 €, v marci 100,00 €, v máji až
auguste po 30,00 €, v septembri 80,00 €, v novembri 60,00 €, spolu 410,00 €, dlh činí 790,00 €. V roku
2015 ku dňu rozhodnutia súdu, t. j. k 28. 10. 2015 mal obžalovaný na výživnom zaplatiť sumu 1.000,00
€ a uhradil v marci a máji po 60,00 €, v júni 100,00 €, v auguste 150,00 € a v októbri 50,00 €, čo je

spolu 420,00 €, dlh činí 580,00 €. Takto vyčíslený dlh za celkové obdobie ku dňu rozhodnutia súdu činí
3.520,00 €. V predloženom prehľade platieb však matka eviduje dlh na výživnom v sume 2.587,00 €.
S prihliadnutím na výpoveď matky, tento rozdiel vznikol najmä v roku 2010, kedy otec uhrádzal vyššie
výživné na základe pôvodného rozsudku Okresného súdu Zvolen, kedy bola výška výživného určená
na 200,00 € mesačne. Prokurátor však nesúhlasil, aby platby na výživnom naviac, ktoré obžalovaný

uskutočnil do septembra 2010 boli zohľadnené ako platby výživného, pretože spotrebované výživné sa
nevracia.Súdvšakkonštatuje,žeuvedenéplatbyobžalovanýpoukazovalnazákladerozsudku,ktorýbol
v neskoršom konaní zrušený s konštatovaním, že pôvodná výška výživného v sume 200,00 € mesačne
nebola určená správne a preto táto okolnosť nemôže byť na ťarchu obžalovanému. Súd preto zohľadnil
tieto platby v súlade s výpoveďou oprávnenej a ustálil dlh na výživnom najmenej v sume vyčíslenej

oprávnenou, t. j. v sume 2.587,00 €. Súd pri tom vzal do úvahy aj doklady predložené obžalovaným o
plnení vyživovacej povinnosti (čl. 63 až 71, čl. 334 až 335). Iné doklady o plnení vyživovacej povinnosti
obžalovaný nedoložil.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil

všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm.
b/ Tr. zákona, pretože najmenej 3 mesiace v období 2 rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej
zákonnej povinnosti vyživovať iného a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania v súlade s
ustanovením § 138 písm. b/ Tr. zákona po dlhší čas. Obžalovaný si bol vedomý svojej vyživovacej
povinnosti a pokiaľ vlastným nezodpovedným prístupom k zabezpečeniu si riadneho príjmu tak, aby si

mohol plniť vyživovaciu povinnosť v potrebnom rozsahu, sa dostal do situácie, kedy napriek tomu, že bol
konateľom a spoločníkom dvoch obchodných spoločností, zamestnancom jednej z týchto obchodných
spoločností, nevykonal žiadne kroky smerujúce k zabezpečeniu si dostatočného príjmu, prípadne inej
zárobkovej činnosti alebo nájdeniu si zamestnania, pokiaľ sa dlhodobo javilo, že uvedené spoločnostisú neperspektívne, nie sú činné a napokon došlo k ich výmazu ex offo na základe rozhodnutia štátu
pre neplnenie si povinností uložených obchodným spoločnostiam. Konanie obžalovaného, ktorý aj
počas súdneho konania tvrdil, že z pracovných dôvodov sa nemôže zúčastňovať pojednávania súd

považoval skôr za účelové, pretože nebolo preukázané, že by obžalovaný svojím konaním smeroval k
zabezpečeniu dostatočného príjmu. V období roku 2015 pri konaní v rozpore so zákonom utrpel úraz,
z dôvodu ktorého bol hospitalizovaný a následne mal podstupovať kúpeľnú liečbu. Súd však uvedenú
okolnosť nemohol vyhodnotiť na prospech obžalovaného, pretože obžalovaný vlastným úmyselným
konaním v rozpore so zákonom sa opätovne dostal do situácie, kedy si nemohol zabezpečiť príjem na

plnenie vyživovacej povinnosti. Uvedené hodnotenie je aj v súlade s účelom ustanovenia § 75 ods.1
Zákona o rodine, kedy súd pri určovaní výživného, pri hodnotení schopností, možností a majetkových
pomerov povinného prihliada aj na okolnosti, keď bez náležitého dôvodu sa povinný vzdá výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, či majetkového prospechu alebo berie na seba neprimerané majetkové riziká.
Keďže súd v skutkovej vete posudzoval konanie obžalovaného v období september 2010 až október
2015, obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207

ods.2, ods.3 písm. b/ Tr. zákona, pretože sa úmyselne vyhýbal plneniu zákonnej vyživovacej povinnosti
a takýto čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas. Keďže počas konania pred
súdom došlo k zmenám v rozhodnutí civilných súdov o výživnom, ako aj k zmenám spoločností, ktorých
konateľom a spoločníkom bol obžalovaný, rovnako s prihliadnutím na úraz, ktorý utrpel obžalovaný 16.
03. 2015, súd všetky tieto okolnosti premietol do úpravy skutkovej vety a rovnako vyčíslil dlh na výživnom

ku dňu rozhodnutia súdu vo výške najmenej 2.587,00 €.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd vychádzal z ustanovenia § 34 ods.1, ods.4 Tr. zákona. K osobe
obžalovaného mal súd preukázané, že obžalovaný bol v poslednom období 2x postihnutý pre priestupok
proti pravidlám cestnej premávky v roku 2011 a v roku 2013 bola mu uložená poriadková pokuta a v roku

2015 sa dopustil priestupku proti majetku, za čo mu tiež bola uložená poriadková pokuta. Obžalovaný
nemá žiaden záznam v registri trestov. Proti obžalovanému sa viedlo trestné stíhanie pred tunajším
súdom pod sp. zn. 2T 59/2009 pre závažnú násilnú trestnú činnosť. Spod obžaloby bol však právoplatne
oslobodený. Podľa oznámenia Mestského úradu Zvolen, osoba obžalovaného je prihlásená na trvalý
pobyt vo U., S.H. X a bol riešený mestskou políciou 2x pre porušenie pravidiel v cestnej premávke v

roku 2008 a 2011. Pri hodnotení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd nezistil žiadne. Súd uložil
obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody na samej dolnej hranici vo výmere jedného roka,
ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Súd má zato, že
takto uložený trest v dostatočnej miere zabezpečí účel individuálnej i generálnej prevencie a má pôsobiť
na obžalovaného, aby riadne plnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Na zdôraznenie

najmävýchovnéhoúčelutrestusúduložilobžalovanémupočasskúšobnejdobyzaplatiťdlhnavýživnom.
Pokiaľ obžalovaný počas skúšobnej doby nepovedie riadne život, prípadne nesplní povinnosť uloženú
súdom, hrozí mu premena trestu na trest nepodmienečný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou

tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).