Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/240/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108226013
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2108226013.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Ing. W. B., PhD., nar. XX. J. XXXX, bytom O., V. XXXX/
XX, zast. advokátom: JUDr. Gabriel Bleho, Bratislava, L. Dérera 2, proti žalovanej: W. N., nar. X. M.
XXXX, bytom G., I. XX, zast. advokátom: JUDr. Jozef Cako, Trnava, Štefana Moyzesa 25, o ochranu
osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta
z 2. júla 2013 č. k. 15C/8/2009-199 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti zastavujúcej konanie o náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 1 euro p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. žalobu zamietol; II. konanie v časti náhrady nemajetkovej

ujmy vo výške 16.596,96 eur zastavil a III. žalobcovi uložil povinnosť „nahradiť“ žalovanej „trovy“
konania v sume 1.873,34 eur k rukám jej právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti takéhoto
rozsudku. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 11 a § 13 ods. 1 O. z. (Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 96 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho
súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne dôvodil, že v časti
uplatneného primeraného zadosťučinenia vo forme písomného ospravedlnenia žalobu zamietol pre

nepreukázanie zásahu do osobnostných práv žalobcu žalovanou. Samotná skutočnosť, že žalovaná
pred orgánom policajného zboru uviedla skutočnosti, ktorých výsledkom bolo začatie trestného stíhania,
nie je možné kvalifikovať ako konanie, ktorým bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu, keďže
podanie trestného oznámenia je právom každého občana Slovenskej republiky, pričom občan, ktorý
trestné oznámenie podáva, nemá možnosť ovplyvniť následné konanie štátnych orgánov a nenesie
zaň zodpovednosť za Mal za to, že nie je možné žalovanej klásť za vinu a robiť ju zodpovednou z

prípadných zásahov do osobnostných práv žalobcu, ku ktorým došlo v rámci trestného stíhania, keďže
za zákonnosť trestného stíhania nesú zodpovednosť orgány činné v trestnom konaní, ktoré sú v zmysle
zákona povinné posudzovať všetky skutočnosti svedčiace nielen proti osobe, ktorá je trestne stíhaná,
ale aj v prospech tejto osoby. To, že orgány činné v trestnom stíhaní nevyhodnotili všetky skutočnosti
náležitým spôsobom a neprihliadli na skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu je skutočnosťou, ktorá
nemôže zakladať zodpovednosť žalovanej za zásah do osobnostných práv žalobcu. Ďalej dôvodil, že

žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal a neoznačil
(napriek poučeniu) žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by bezpochyby preukázal, kedy a akou formou sa v
spoločnosti a v sociálnych vzťahoch prejavilo zníženie jeho vážnosti, cti a dôstojnosti. V prípade konaní o
ochranu osobnosti je potrebné presne označiť následky neoprávnených zásahov do osobnostných práv
žalobcu, v podobe zníženia vážnosti, cti a dôstojnosti a nepostačuje len označenie skutočností (v tomto
prípade trestného stíhania). V konaní o ochranu osobnosti je totiž súd povinný posudzovať konkrétne

konania s konkrétnymi následkami, ktoré sa prejavujú v postavení osoby, do osobnostných práv ktorej
bolo zasiahnuté, v spoločnosti. Žalobca žiadne takéto následky súdu nepreukázal ani neoznačil. Návrhžalobcu na doplnenie dokazovania pripojením spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 24Cb/158/2008
bolo treba zamietnuť z dôvodu, že takýto dôkaz nebol žalobcom (napriek poučeniu) navrhnutý do
skončenia posledného (?) pojednávania a vzhľadom na štádium dokazovania sa takéto dokazovanie

javilo nadbytočným a nehospodárnym. V časti alternatívne uplatnenej nemajetkovej ujmy vo výške
16.596,96 eur konanie bolo zastavené na základe písomného späťvzatia žaloby v uvedenej časti. V
časti o trovách konania okresný súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a
vecne procesným úspechom žalovanej s priznaním jej plnej náhrady trov konania 1.873,34 eur. Tie
predstavovala náhrada trov právneho zastúpenia za 11 úkonov po 91,29 eur a 1 úkon za 60,86 eur; 5

paušálnych náhrad po 6,95 eur, dve po 7,63 eur a 5 po 7,81 eur; 19% daň z pridanej hodnoty (ďalej len
„DPH“) za 5 úkonov po 91,29 eur v celkovej sume 93,33 eur a DPH v sadzbe 20% za zvyšné úkony
v celkovej výške 132,58 eur; náhrada za stratu času v sume 210,48 eur vrátane DPH (za 4 polhodiny
po 11,59 eur, 2 polhodiny po 12,71 eur a 8 polhodín po 13,01 eur); náhrada cestovného 182,84 eur za
účasť právneho zástupcu žalovanej na jednotlivých pojednávaniach a iné trovy 100 eur (ktoré žalovaná
zaplatila žalobcovi ako náhradu za účasť na pojednávaní 2. novembra 2012, na ktoré sa nedostavil

jej právny zástupca, pričom následne po zaplatení právny zástupca žalovanej dostatočným spôsobom
ospravedlnil neúčasť na tomto pojednávaní).

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie iba žalobca s návrhom na jeho zrušenie
a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že žalobou z 9. decembra 2008 sa

domáhal súdnej ochrany svojich občianskych práv, predovšetkým práva na ochranu osobnosti, ktoré
bolo porušené konaním žalovanej podaním naňho nepravdivého trestného oznámenia, v dôsledku čoho
bol následne trestne obvinený, prvostupňovým súdom odsúdený a až súdom druhého stupňa spod
obžaloby oslobodený. Domáhal sa, aby súd pod hrozbou pokuty (?) vo výške 16.596,96 eur zaviazal
žalovanú na zaslanie ospravedlňujúceho listu, v ktorom by sa mu ospravedlnila za podanie trestného

oznámenia, v ktorom uviedla údaje, na základe ktorých následne orgány činné v trestnom konaní
začali voči žalobcovi trestné stíhanie. Ďalej žiadal, aby okrem uvedeného zadosťučinenia zaviazal súd
žalovanú na zaplatenie náhrady spôsobenej nemajetkovej ujmy (symbolicky vo výške 1 euro). Podaním
z 27. marca 2013 zobral žalobu v časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1 euro späť a
petit v časti žiadaného morálneho zadosťučinenia upravil tak, že vypustil text ohľadom hrozby pokuty za

nesplnenie požadovanej povinnosti vo výške 16.596,96 eur, z čoho vyplýva, že sa nedomáhal priznania
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 16.596,96 eur. Súd prvého stupňa sa však vôbec nevysporiadal s
úpravou petitu v nadväznosti na takéto písomné podanie a následne v napadnutom rozsudku nesprávne
uviedol, že zastavuje konanie v časti náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 16.596,96 eur (a nie vo
výške 1 euro, ako to on požadoval). Vytkol súdu aj nevykonanie navrhnutého dokazovania pripojením

spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co 115/2011 napriek tomu, že z jeho výpovede (žalobcu)
vyplývalo, že v uvedenom konaní sú relevantné výpovede svedkov, ktoré zásah do osobnostných práv
žalobcu jednoznačne potvrdzujú. Nestotožnil sa s názorom, že nebol v ničom dotknutý na svojich
osobnostných právach podaním trestného oznámenia, resp. výpoveďou žalovanej z 11. októbra 2004,
nakoľko táto argumentáciu súdu vyznieva tak, že žiadna fyzická osoba len podaním nepravdivého

trestného oznámenia alebo krivej výpovede inej osoby a následne začatím trestného stíhania, ktoré v
konečnom dôsledku preukazuje nezákonnosť konania oznamovateľa, nezaznamená zásah do práv (na
ochranu občianskej cti, povesti, mena, zdravia a pod.) a dotknutou by sa tak mala cítiť zrejme len v
prípadoch postihnutia infarktom alebo mozgovou mŕtvicou. On sa konaním žalovanej cíti dotknutý ešte
aj s tak značným odstupom času, s čím sa súd žiadnym spôsobom nevyporiadal a odňal mu možnosť

konať pred súdom tým, že hoci na pojednávaní 11. júna 2013 uviedol (žalobca), že pred skončením
dokazovania doručí súdu svoje konečné vyjadrenie k vykonanému dokazovaniu písomne, súd na toto
žiadnym spôsobom nereagoval a vyhlásil dokazovanie za skončené bez toho, aby umožnil účastníkom
konania vyjadriť sa k prejednávanej veci (to isté inak uviedla aj žalovaná, ktorá sa taktiež chcela vyjadriť
písomnevzáverečnomstanovisku).Pretosúdprocesnepochybil,keďvyhlásildokazovaniezaskončené

a pojednávanie odročil už len za účelom vyhlásenia rozsudku. V časti o trovách konania vytkol súdu, že
priznal žalovanej náhradu trov konania, ktorá nie je vyčíslená správne, keď napr. nie je možné účtovať za
úkon právnej pomoci plnú výšku za účasť na pojednávaní, kde došlo len k vyhláseniu rozsudku, nakoľko
to odporuje advokátskej tarife (vyhláška č. 655/2004 Z. z. - pozn. odvolacieho súdu). Rovnako nemožno
priznať odmenu za úkony, ktoré neboli vôbec vykonané (napr. pojednávanie 24. marca 2009, ktoré žiadal

žalobca odročiť). Uzavrel, že považuje napadnutý rozsudok za vecne nesprávny, nezákonný, vydaný
predčasne a bez vykonania navrhovaného dokazovania.Žalovaná navrhla napadnutý rozsudok v časti, kde okresný súd zamietol žalobu a zastavil konanie v
časti náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 16.596,96 eur potvrdiť a v časti o trovách konania zmeniť tak,
že žalobcovi bude uložená povinnosť zaplatiť jej náhradu trov konania vo výške 1.736,87 eur. Mala za

to, že žalobca v žalobnom petite žiadal, aby súd vydal rozsudok, v ktorom v časti týkajúcej sa zaslania
ospravedlňujúceho listu vysloví aj náhradné plnenie, ktoré by mala byť žalovaná povinná splniť v prípade
nesplnenia prvého plnenia, teda nežiadal zaviazať žalovanú k zaslaniu ospravedlňujúceho listu pod
hrozbou pokuty, ale žiadal súd, aby žalovanú zaviazal k zaplateniu sumy 16.596,96 eur v prípade, ak si
žalovaná nesplní povinnosť zaslať ospravedlnenie formou listu. Postup súdu, ktorý spočíval v zastavení

konania v časti alternatívne uplatnenej nemajetkovej ujmy bol preto správny. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nijakým spôsobom nepreukázal, že by z jej strany bolo zasiahnuté do jeho osobnostných
práv. Podanie trestného oznámenia je právom každého občana Slovenskej republiky, pričom občan,
ktorýtrestnéoznámeniepodáva,nemámožnosťovplyvniťanenesiezodpovednosťzanáslednékonanie
štátnych orgánov. Poukázala na skutočnosť, že aj žalobca sám podal na žalovanú trestné oznámenie za
krivé obvinenie, ktoré však bolo vyhodnotené ako neopodstatnené. Žalobcovi súd dal možnosť vyjadriť

sa k vykonanému dokazovaniu a žalobca sám súhlasil so zaslaním svojho písomného záverečného
vyjadrenia v zmysle § 118 ods. 4 O. s. p. Vyhlásenie dokazovania za skončené na pojednávaní, kde
bolo žalobcovi umožnené vyjadriť sa k dokazovaniu a odročenie pojednávania za účelom vyhlásenia
rozsudku preto nie je možné kvalifikovať ako procesné pochybenie súdu prvého stupňa. K tvrdeniam
týkajúcim sa priznanej náhrady trov uviedla, že pojednávania 24. marca 2009 sa zúčastnila spolu so

svojímprávnymzástupcomatotoboloodročenéprenedostaveniesažalobcu,ďalejpriúčtovanínáhrady
za stratu času prišlo k preklepu (táto nemala byť účtovaná 2 x za pojednávanie 11. júna 2013, ale 1 x
za pojednávanie 11. júna 2013 a 1 x za pojednávanie 2. júla 2013). Súhlasila s tým, že za účasť na
pojednávaní 2. júla 2013 nemala byť účtovaná plná výška odmeny a obdobne ani za odvolanie voči
uzneseniu o prerušení konania. Mala za to, že v zmysle O. s. p. odvolacím dôvodom nie je skutočnosť,

že výsledok konania nezodpovedá predstavám žalobcu a odvolanie žalobcu označila za zmätočné a
účelové.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. celú vec a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez
pojednávania,pretožetusícešlo(predovšetkým)ovecsamu,zároveňvšakionemožnosťrozhodovania

odvolacieho súdu v tejto veci s konečnou platnosťou, zapríčinenú pomerne závažným procesným
pochybením (či skôr opomenutím) súdu prvého stupňa, majúcim za následok, že i napadnutý rozsudok
bolo nutné považovať za výsledok zmätočného konania.

Podľa § 42 ods. 3 vety prvej O. s. p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podľa § 79 ods. l vety prvej, druhej a siedmej O. s. p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem
všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a

telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z
neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi
žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.

Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku (§ 155 ods. l veta prvá O. s. p.).

Podľa § 153 ods. 2 O. s. p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú,
iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Z návrhu (žaloby) musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Ide o určenie tzv. žalobnej žiadosti,
či žalobného petitu, ktorým je v tzv. sporovom konaní súd viazaný. Súd nie je viazaný návrhom
obsiahnutým v žalobnom petite len v prípadoch uvedených v § 153 ods. 2 až 4 O. s. p. Okrem
týchto výnimiek je petit (žalobná žiadosť) pre súd záväzný a to nielen čo do rozsudočného výroku,

ale i čo do predmetu dokazovania. Preto musí byť žalobný petit jasný, stručný, určitý, zrozumiteľný
a vykonateľný. Z ust. § 153 O. s. p. vyplýva, že žalobný petit musí byť buď bezo zvyšku pojatý do
enunciátu (výrokovej časti) rozhodnutia (ak súd mieni vyhovieť žalobe celkom), alebo akceptovaný len
v časti (keď súd požiadavke vyhovie len čiastočne a vo zvyšku žalobu zamietne), či do tretice v celomrozsahu neakceptovaný (ak je žaloba zamietnutá celkom). Ak žalobná žiadosť nespĺňa kvalitatívne
kritériá, ide o vadu konania odstrániteľnú postupom podľa § 43 ods. 1 O. s. p. Tu však treba mať na
pamäti, že súd nemôže odstraňovať vady petitu spočívajúce v hmotnoprávnej kvalifikácii, pretože rozsah

poučovacej povinnosti súdu je obmedzený len na procesné práva a procesné povinnosti (porovnaj
§ 5 O. s. p. a komentár k nemu). Súd tak môže a musí odstraňovať vady petitu spočívajúce v jeho
nezrozumiteľnosti, nejasnosti či neurčitosti, nemôže však účastníka poučovať o tom, že účastníkom
(žalobcom) formulovaný petit je podľa hmotného práva materiálne nevykonateľný, prípadne, že je
nevykonateľný proti konkrétnemu žalovanému.

Žalobca v prejednávanej veci sa žalobou z 8. decembra 2008, doručenou súdu prvého stupňa 9.
decembra 2008, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd I. zaviazal žalovanú zaslať k jeho rukám
na adresu: Ing. B. W., PhD., V. XX, O. doporučený list podpísaný žalovanou nasledovného znenia: W.
N., I. XX, G.; titl.: Ing. W. B., PhD., V. XX, XXX XX O.; Vážený pán B., dovoľte mi, aby som sa Vám touto
cestou ospravedlnila za podanie trestného oznámenia voči Vašej osobe, kde som uviedla, že ste mali

snahu dosiahnuť výmaz mojej osoby ako konateľky spoločnosti N. X. spol. s r. o. z obchodného registra
na OS Trnava a to napriek tomu, že som si bola vedomá, že údaje v trestnom oznámení sa nezakladajú
na pravde a sú spôsobilé privodiť Vám trestné stíhanie. Som si vedomá nesprávnosti svojho konania a je
mi ľúto, že som Vám spôsobila nepríjemnosti a poškodila meno a česť Vašej osoby. Za toto moje konanie
sa Vám napriek odstupu času úprimne ospravedlňujem; V Trnave dňa; W. N. (vlastnoručný podpis);

to všetko v lehote do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou náhradného
plnenia vo výške 500.000 Sk a II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 euro v lehote do
3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

V písomnom podaní z 27. marca 2013, doručenom súdu prvého stupňa na pojednávaní 28. marca 2013

žalobca upravil petit žaloby a žiadal pripustiť jeho zmenu tak, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaslať
k rukám žalobcu na adresu: Ing. W. B., PhD., M. X, XXX XX O., doporučený list podpísaný žalovanou,
nasledovného znenia: Odosielateľ: W. N., I. XX, G.; adresát: Ing. W. B., PhD., M. X, XXX XX O.; Vážený
pán B., ospravedlňujem sa Vám za poškodenia Vášho mena, ako aj za všetky nepríjemnosti, ktoré Vám
boli spôsobené podaním trestného oznámenia voči Vašej osobe, kde som uviedla skutočnosti, ktoré sa

nezakladali na pravde v dôsledku čoho bolo voči Vám začaté zo strany OR PZ Trnava v konaní ČVS:
ORP - 4387/1- OSV - TT - 2004 trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre trestný čin skresľovania
údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona, s následným
uznaním viny v konaní na Okresnom súde Trnava sp. zn. 5T 58/2005, za čo Vám súd uložil trest odňatia
slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na dobu 2 rokov. Krajský súd v Trnave ako

súd odvolací v konaní sp. zn. 4To 140/2005 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a Vás spod obžaloby
oslobodil. Toto konanie bolo voči Vám vedené na tom základe, že Vy ste predložili do konania na
Obchodný register na OS Trnava Zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti KC Dierovňa spol. s r.
o. za účelom zápisu zmien v údajoch vedených v obchodnom registri, v ktorej ste uviedli, že som sa na
toto Valné zhromaždenie nedostavila. Ja som následne na Vás podala trestné oznámenie, v ktorom som

vedome uviedla nepravdivú skutočnosť o tom, že Váš údaj o mojej prítomnosti na tomto zhromaždení
nie je pravdivý. V uvedený deň som síce bola prítomná v priestoroch spoločnosti KC Dierovňa spol. s r.
o., o čom ste však Vy nemohli vedieť, nakoľko som zabezpečila, aby Vás do priestorov spoločnosti KC
Dierovňa spol. s r. o. v tento deň vôbec nevpustili. O povinnosti vypovedať pravdu som bola poučená,
napriek tomu som vypovedala nepravdivo s cieľom privodiť trestné stíhanie Vašej osoby. Som si vedomá

nesprávnosti svojho konania a je mi ľúto, že som Vám spôsobila nepríjemnosti a poškodila meno a česť
Vašej osoby. Za toto moje konanie sa Vám napriek odstupu času úprimne ospravedlňujem; V Trnave
dňa; podpis žalovanej. Žalobca ďalej v tomto konaní uviedol, že má za to, že ospravedlnenie v tomto
znení predstavuje dostatočne primerané zadosťučinenie za porušenie jeho osobnostných práv zo strany
žalovanej a nie je potrebné postupovať podľa ust. § 13 ods. 2 O. z., s poukazom na uvedené žalobca

vzal žalobu vo zvyšku späť.

Podľa § 95 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Podľa odseku 2 tohto paragrafu súd nepripustí zmenu návrhu,

ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd
nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný
súd.Vtakomprípadepokračujesúdvkonaníopôvodnomnávrhupoprávoplatnostiuznesenia.Napokon
podľa odseku 3 tu citovaného ustanovenia o zmene návrhu súd rozhodne spravidla na pojednávaní, naktorom bola zmena navrhnutá. Ak to nie je možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania.
O zmene návrhu mimo pojednávania súd rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zmenu návrhu.

Vyššie uvedené požiadavky žalobcu v jeho podaní z 27. marca 2013 mali zjavne určitým dielom
charakter zmeny žaloby a určitým dielom charakter jej čiastočného späťvzatia.

Súd prvého stupňa však požiadavku žalobcu na zmenu žaloby nechal prakticky celkom bez povšimnutia
(okrem zmienky v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 2, kde uviedol, že túto požiadavku

považoval za „úpravu petitu v časti formulácie ospravedlnenia“) i keď by tu za predpokladu nejasnosti
požiadavky bol namieste postup podľa § 43 O. s. p. (aj s vyvodením patričných následkov, ak by sa
snaha súdu minula účinkom) a inak vznikla povinnosť súdu rozhodnúť o zmene žaloby (podľa § 95 O.
s. p.). To sa ale rovnako nestalo. Odvolací súd má pritom za to, že tu nešlo len o úpravu petitu, ale o
kvalitatívnu zmenu žaloby.

Ak sa potom napriek uvedeným opomenutiam v konaní ďalej pokračovalo a vo veci tiež (napadnutým
rozsudkom) rozhodlo, nemohlo byť jasné, ktorú zo žalôb (tú pôvodnú alebo zmenenú ?) takto súd
„vybavil“ a či si takto splnil na jednej strane povinnosť rozhodnúť o celej veci a na strane druhej opačnú
povinnosť rozhodnúť len o veci (rozumej neprekročiť žalobný návrh), keďže v dôsledku uvedeného bolo
prekročením žalobného návrhu jeho rozhodnutie o zastavení konania v časti náhrady nemajetkovej

ujmy nad sumu 1 euro. Je totiž zajvné, že v pôvodnej žalobe uplatňoval žalobca náhradu nemajetkovej
ujmy iba v sume 1 euro a preto iba v tejto časti vzal žalobca účinne žalobu späť . Iba v tejto časti
bol napadnutý rozsudok vecne správny, z ktorého dôvodu prišlo podľa § 219 ods. 1 O. s. p. k jeho
potvrdeniu v takejto časti (majúcej charakter uznesenia) odvolacím súdom, keď nepodaním odvolania
žalovaná dodatočne vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby v tejto časti (pričom súhlas bol potrebný,

nakoľko prišlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby po začatí - tzv. otvorení prvého pojednávania). Súd
prvého stupňa teda nesprávne zastavil konanie v časti náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 16.595,96
eur (16.596,96 eur - 1 euro), keďže nárok v tejto výške nebol predmetom konania a teda (hoc aj len v
štádiu tzv. nevecného rozhodovania) prekročil žalobný návrh, čo odvolaním aj dôvodne namietal žalobca
(nemožno zastaviť konanie o niečom, o čom toto neprebieha). V pôvodnej žalobe uplatnená požiadavka

na náhradné plnenie 500.000 Sk (16.596,96 eur) zjavne pri nesplnení požadovaného zaslania listu
(ktorú požiadavku sa neskôr žalobca snažil vydávať za pokutu) mala totiž charakter tzv. alternativa
facultas, keďže žalobca formuloval žalobný návrh tak, že je ochotný prijať od žalovanej namiesto
uplatneného nepeňažného plnenia plnenie peňažné a „úpravou“ žaloby sa takáto požiadavka nahradila
inou (alternatívu už neobsahujúcou).

Odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok bol takto vydaný v konaní postihnutom jednou z variácií na
vadu konania podľa § 221 ods. 1 písm. e/ O. s. p. (nepodaním návrhu, hoci tento bol zo zákona potrebný,
je v tzv. sporovom konaní aj „neupratanie“ si súdom predmetu konania a/ tým, že nie sú odstránené vady
žalobybrániacevecnémurozhodnutiusúduonejab/tým,ženedôjdeiknáležitémuaprocesnémuprávu

zodpovedajúcemu vyporiadaniu sa súdu so zmenami žaloby, ktorým boli v priebehu konania korigované
pôvodné požiadavky jeho iniciátora /konania/). Šlo tu pritom o vady, na ktoré by musel odvolací súd s
poukazom na § 212 ods. 3 O. s. p. prihliadať i bez námietky ktoréhokoľvek z účastníkov (ex offo, teda
z tzv. úradnej povinnosti).

Uvedený postup súdu prvého stupňa (či presnejšie nedostatok zákonom predpísaného postupu)
tak zapríčinil existenciu už priblíženého zákonného dôvodu zrušenia rozsudku v zostávajúcej časti
(zastavenie konania nad 1 euro, zamietnutie žaloby a náhrada trov konania) podľa § 221 ods. 1 písm. e/
O. s. p. a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia.

K námietke žalobcu týkajúcej sa koncentračnej zásady vyjadrenej v ustanovení § 118a ods. 1 až 3 O.
s. p. odvolací súd uvádza:

Podľa § 118a ods. 1 O. s. p. vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo
veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo

súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže,
o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním,
o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci
povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdenínajneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie
prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2); podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia
na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti

alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas
uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov a napokon
podľa odseku 3 takéhoto ustanovenia o povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia
musia byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.

Zatiaľ čo koncentrácia podľa § 120 ods. 4 O. s. p. sa týka predkladania a označovania dôkazov a
rozhodujúcich skutočností do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie podľa § 118 ods. 4,
koncentrácia podľa § 118a O. s. p. sa vzťahuje na opísanie rozhodujúcich skutočností o veci samej
účastníkmi konania a na označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia
prvého pojednávania. Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada. Cieľom
zavedenia koncentračnej zásady totiž bolo urýchliť priebeh súdneho konania a odstrániť zbytočné

prieťahy pri súčasnom dodržaní základného práva účastníkov konania na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O povinnostiach vyplývajúcich z koncentračnej zásady podľa § 118a O. s. p. a o následkoch ich

nesplnenia musia byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.
Koncentrácia sa neuplatní, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania (napr.
účastníci konania neboli poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci o povinnosti
opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr
do skončenia prvého pojednávania a o následkoch nesplnenia tejto povinnosti) a došlo k jeho odročeniu.

Vtakomprípadesakoncentráciauplatníažnaodročenompojednávaní(aksúsplnenépodmienkyaspoň
na jeho vykonanie). Následky koncentračnej zásady podľa § 118a (na skutočnosti a dôkazy predložené
a označené neskôr ako na prvom pojednávaní súd neprihliada) sa neuplatnia ani v prípade, ak ide o
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej
viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 O. s. p. viazaný, bezodkladne rozhodnúť o zmene žaloby, podľa potreby prípadne aj
doplniť dokazovanie, s využitím ust. § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až
potom prípadne opätovne rozhodnúť o veci i o trovách konania prvostupňového aj odvolacieho konania

(§ 224 ods. 3 O. s. p.).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.