Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 17, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/65/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122450560
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:6122450560.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu
Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom 814 99 Bratislava, Cintorínska 21/21,
IČO: 35 776 005, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., D. XXXX/XX, zastúpenej
JUDr. Vladimírom Gürtlerom, advokátom so sídlom 058 01 D., E. XXXX/XX, IČO: 31 314 759, o
zaplatenie 1.840,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 9C/2/2023-112
zo dňa 20. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej sa p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči
žalovanej domáhal zaplatenia 1.840,-eur ako refakturácie nákladov za leteckú prepravu 4 osôb na
základe „Prísľubu vo forme záväzku pri poskytnutí konzulárnej ochrany vo forme repatriácie“ - let z F.,
G. H. do C. dňa 31.03.2020. Žalovanej súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania proti
žalobcovi v rozsahu 100 %.

1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol písomné vyjadrenia strán a popísal skutkové
okolnosti, zistené z vykonaného dokazovania: žalobca od žalovanej uplatňuje nárok - refakturáciu
nákladov za 4 osoby za leteckú prepravu na základe „Prísľubu vo forme záväzku pri poskytnutí
konzulárnej ochrany vo forme repatriácie“ - let z F., G. H. do C. dňa 31.03.2020. Žalobca je poverenou
osobou v zmysle zákona
č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a pohľadávka bola na SK, a.s. postúpená na konsolidáciu na

základe Dodatku č. 1 k Zmluve o vymáhaní pohľadávok štátu č.1/2022/MZVEZ SR zo dňa 03.08.2022,
ktorý bol zverejnený v Centrálnom registri zmlúv dňa 08.08.2022 pod ID zmluvy 6763682. MV SR
vykonalo repatriačný let dňa 31.03.2020
zF.naúzemieSlovenskejrepubliky,ktorýmbolarepatriovanáajžalovanáajejtrajarodinnípríslušníci,na
základe požiadavky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej
MZVEZ SR), pričom tieto náklady boli následne fakturované MZVEZ SR, ktoré ich uhradilo 06.08.2020
vo výške 29.247,15 eur. Žalovaná na pojednávaní k veci uviedla, že na F. bola s matkou, ktorá mala

67 rokov a s dvomi mal. deťmi. Krátko po prílete mala mama úraz, mala zašívanú ruku. Potom prišli
covidové opatrenia, dva týždne boli uzatvorení, nemohli vychádzať z apartmánov, po uliciach chodili
vojenské vozidlá, vrtuľníky. Jej manžel bol v D. a tiež riešil spôsob návratu. Telefonovala s konzulom, či
nie sú možnosti repatriačných letov, povedal, že o nijakej takej forme nevie. Krátko na to sa oneskorenedozvedeli, že bola možnosť odletieť českým repatriačným letom. Potom začali komunikáciu s MZVEZ
SR, prišla ponuka odísť autobusom z I., na čo napísala, že sa nedokáže dostať do I., jej mama bola
po úraze

a trajekty nechodili. Potom prišla ponuka na repatriačný let, dokumenty podpisovala v strese, podľa jej
názoru pod nátlakom. Všade v médiách sa hovorilo, že covid zasahuje starých ľudí, ona len chcela v
zdraví dostať mamu domov. Ten papier podpísala, lebo nevedela, či takáto možnosť bude a ako dlho to
bude trvať. Následne po prílete dodržali všetky opatrenia, boli
v repatriačnom centre, všetky procedúry podstúpili, uhradili tam stravu, ubytovanie, ale

s týmto nárokom nesúhlasí. Lekár jej neodporúčal odletieť 02.03.2020, bolo to preto, že mama musela
absolvovať kontrolu, musela jej byť daná dole sadra a doktor vyhodnotil, kedy je to vhodné. Manžel išiel
z D. repatriačným letom Českej republiky a nič neplatil. Podľa Dodatku k zmluve o vymáhaní, uzavretej
medzi Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a žalobcom, podľa
§ 14 a nasledujúce zákona číslo 374/2014 Z.z., článku II. predmetom konsolidácie sú pohľadávky
špecifikované

v prílohe číslo 1 k tomuto dodatku. V prílohe č.1 k Dodatku č.1 k zmluve o vymáhaní je uvedená
pohľadávka voči žalovanej 1.840 eur. Zmluva o vymáhaní bola podpísaná 21.07.2022 za žalobcu I. J.
ako podpredsedom predstavenstva žalobcu
a K. L. M., za MZVEZ SR členom predstavenstva žalobcu a N. N. O., riaditeľka finančného odboru sekcie
ekonomiky a všeobecnej správy a N. F. E., generálny riaditeľ sekcie ekonomiky a všeobecnej správy,

ktorého zastupovala
v rozsahu jeho práv a povinností ním určená riaditeľka odboru N. N. O.. Súd prvej inštancie poukázal na
čl. 2, čl. 7 ods. 1-5 štatútu MZVEZ SR. smernicu č. 88 - Podpisový poriadok Slovenskej konsolidačnej,
a.s. v znení dodatku č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4, čl. 11 ods. 7 Organizačného poriadku MZVEZ SR č. 34/2017
zo dňa 31. mája 2017. Podľa prísľubu vo forme záväzku pri poskytnutí konzulárnej ochrany vo forme

repatriácie požiadala žalovaná MZVEZ SR o poskytnutie konzulárnej ochrany pri repatriácii podľa §
14g ods. 7
v spojení s ustanovením ods. 4 písm. e) zákona číslo 151/2010 Z.z. o zahraničnej službe
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zaviazala sa na požiadanie
MZVEZ SR uhradiť v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky ekvivalent nákladov na účely

repatriácie jej osoby a jej rodinných príslušníkov, ktorý sprevádzali na repatriačnom lete 31.03.2020,
a to: I. B., D. B. a A. P.. Náklady boli určené 460 euro za jednu osobu. Podľa emailu od odosielateľa
EMB Madrid adresovaného FINO/MZV bola zaslaná informácia o novej registrácii zo dňa 31.03.2020
žalovanej a jej rodinných príslušníkov. Podľa faktúry MZVEZ SR fakturovalo žalovanej 1.840 euro ako
fakturáciu nákladov za 4 osoby za leteckú prepravu na základe prísľubu vo forme záväzku pri poskytnutí

konzulárnej ochrany vo forme repatriácie dňa 31.03.2020. Faktúra bola doručená žalovanej 17.06.2020,
žalovaná reagovala zaslaním vyjadrenia MZVEZ SR a následne sa písomne vyjadrilo MZVEZ SR.
Ďalšou urgenciou
z 12.03.2021 bola žalovaná opätovne vyzvaná na úhradu pohľadávky. Žalobca ako listinný dôkaz
predložil faktúru od dodávateľa, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre odberateľa MZVEZ SR

z 28.07.2020 na sumu 29.247,15 eur za let C. - F. - G. H. - C. z 31.03.2020, na druhej strane
faktúry sú rozpísané jednotlivé položky - špeciálne kvapaliny, dopravné náklady - preletové poplatky,
stravné a catering. Ďalej predložil e-mailovú komunikáciu, z ktorej vyplývalo, že na repatriačný let z
F. bolo predbežne prihlásených 56 osôb. Žalovaná k vyjadreniu pripojila i z MZVEZ SR vyžiadaný
zoznam repatriačných autobusových spojov, oznam z internetovej stránky MZVEZ SR o tom zabezpečilo

repatriáciu z H., prehľad vyžiadaný podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, uskutočnených
autobusových spojoch na repatriáciu autobusmi, ktorá bola v úhrne fakturovaná vo výške 449054,87
eur, tiež ďalšie stránky týkajúce sa repatriácie občanov. Podľa rozhodnutia o žiadosti o sprístupnenie
údajov Úradu vlády SR z 18.05.2023 neboli niektoré informácie poskytnuté (zápisnica z rokovania
vlády). Tiež MZVEZ SR nemá informácie koľko občanov bolo repatriovaných autobusmi. Podľa faktúry

spoločnosti Q. F. A. táto spoločnosť fakturovala za repatriáciu MZVEZ SR - autobusom 10.733,15 eur
za cestu P. -I.- E. –P. pre 17 repatriovaných osôb. Tiež bolo preukázané, že MZVEZ SR fakturovalo
za repatriáciu Q. republike 7.820 eur podľa bodu 9 Nariadenia EU 2015/637. Súd prvej inštancie sa
oboznámil i so žiadosťami o sprístupnenie informácií právneho zástupcu žalovanej, s rozhodnutiami o
týchtožiadostiachskópiamistránkyministerstvaobranyaMZVEZSR,získanýmiúdajmiorepatriačných

nákladoch za autobusovú dopravu. Právny zástupca žalovanej žiadal oboznámiť sa s vyjadreniami
vtedajšieho Ministra MZVEZ SR, doplniť zápisnicu z rokovania vlády a zvukový záznam
z rokovania vlády z 18.03.2020, tiež akým spôsobom sú vymáhané náklady na repatriačné lety
uskutočnené kvôli p. Q. a teroristke z N., tiež súkromné lety p. prezidenta E. z C. do D. a späť. Súdprvej inštancie tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, pretože považoval doposiaľ vykonané
dôkazy za dostatočné pre rozhodnutie.

1.3 Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 2, § 5 ods. 1, 2, § 8 ods. 1 zákona
č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, §
14g ods. 1-8, § 14h ods. 1-15 zákona č. 151/2010 Z.z. o zahraničnej službe, § 110, § 101, § 20 ods.
2, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 14 ods. 3 zákona o pohľadávkach štátu. Uviedol, že pokiaľ
žalovanánamietalanedostatokaktívnejlegitimáciežalobcu,pretožedodatkomč.1kZmluveovymáhaní

pohľadávok štátu č. 1/2022/MZVEZ SR nedošlo k riadnemu postúpeniu pohľadávky voči žalovanému
na žalobcu, s týmto tvrdením sa nestotožnil. Uzavretím predmetného dodatku č. 1 v súlade s § 14 a
nasl. zákona
o pohľadávkach štátu MZVEZ SR postúpilo na Slovenská konsolidačná, a.s. právo uplatňovať žalovanú
pohľadávku. Podľa článku 11 ods. 7 Organizačného poriadku Ministerstva zahraničných vecí a
európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 34/2017 zo dňa

31. mája 2017 (ďalej len „Organizačný poriadok“) generálneho riaditeľa zastupuje v rozsahu jeho práv
a povinností v čase jeho neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne spravidla ním určený riaditeľ odboru.
Predmetný dodatok č. 1 za MZVEZ SR podpisovali podľa tvrdenia žalobcu osoby oprávnené v súlade
s § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Organizačným poriadkom, pričom nebolo preukázané, že by
zamestnanci MZVEZ SR svoje oprávnenie konať v mene právnickej osoby podpísaním predmetného

dodatku č. 1 prekročili. Žalovaná ďalej namietala premlčanie žalovaného nároku. Súd prvej inštancie
uplatňovanýnároknepovažovalzanárokzprepravypodľa§760Občianskehozákonníka,ktorépodlieha
premlčaniu podľa § 108 Občianskeho zákonníka. Toto zákonné ustanovenie je možné aplikovať len
ak jeho podkladom je zmluva o preprave osôb, na základe ktorej vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a

včas, čo sa v tomto prípade nestalo. V súdenej veci išlo
o nárok na úhradu finančných nákladov na konzulárnu ochranu poskytnutú podľa zákona
o zahraničnej službe, ktoré podlieha premlčaniu podľa § 101 Občianskeho zákonníka, teda všeobecnej
premlčacej dobe v dĺžke 3 rokov. Let sa uskutočnil 31.03.2020, náklady bolo možné prvýkrát uplatniť
01.04.2020 a žaloba bola podaná 28.10.2022. Tiež možno súhlasiť

s argumentáciou žalobcu, že žalovaná sa prísľubom vo forme záväzku zaviazala zaplatiť svoj dlh určený
čo do výšky i dôvodu, teda nárok žalobcu podľa § 110 Občianskeho zákonníka podlieha premlčacej
dobe v dĺžke trvania 10 rokov. Žalovaná sa tiež v konaní dožadovala ochrany ako spotrebiteľ. MZVEZ
SR je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť zahraničnej politiky a vzťahy Slovenskej republiky
k ostatným štátom, medzinárodným organizáciám a zoskupeniam a európskym inštitúciám, ktorý nemá

postavenie dodávateľa
v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka; nevykonáva žiadnu obchodnú ani podnikateľskú činnosť
(obdobne ako v prípade ŠFRB: uznesenie NS SR sp. zn.
4Cdo/106/2018, uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/9/2019, uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/164/2020).
Z týchto dôvodov podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaná nemá postavenie spotrebiteľa. Žalovaná

sa domáhala ochrany i podľa zákona č. 365/2004 Z.z.
o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou. Súd prvej
inštancie uviedol, že zásada rovnakého zaobchádzania sa uplatňuje v oblasti sociálneho zabezpečenia,
zdravotnejstarostlivosti,vovzdelávaní,priposkytovanítovarovaslužiebakojevymedzenévustanovení
§ 5 tohto zákona. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu - vzhľadom na posúdenie nároku - nemožno v

tejto veci aplikovať antidiskriminačný zákon. Aj pri použití extenzívneho výkladu § 2 ods. 2 tohto zákona,
každý je povinný zaobchádzať s každým rovnako bez ohľadu na možné rozdiely a odlišnosti prameniace
v ľudskej prirodzenosti.
V danom prípade však prípadné rozdielne zaobchádzanie, tvrdené žalovanou, spočívalo
v rozdielnom prístupe k občanom podľa nimi zvolenej formy repatriácie. Podľa názoru súdu prvej

inštancie, bolo MZVEZ SR podľa § 14h ods. 15 zákona o zahraničnej službe oprávnené požadovať
úhradu finančných nákladov poskytnutej konzulárnej ochrany, ktorá bola realizovaná MZVEZ SR formou
repatriácie podľa § 14 g ods. 4 písm. e) zákona o zahraničnej službe. Súd mal za preukázané a nebolo
sporné, že žalovaná požiadala o repatriáciu a táto sa aj zrealizovala repatriačným letom 31.03.2020 a
podpísala prísľub vo forme záväzku, že členskému štátu, ktorého je štátnym občanom, uhradí finančné

náklady na poskytnutú konzulárnu ochranu. Podľa názoru súdu boli žalobcom preukázané náklady, ktoré
vznikli MZVEZ SR úhradou faktúry Ministerstvu vnútra SR č. fa 260038178, v súvislosti s týmto letom vo
výške 29.247,15 eur. Z údajov a vyjadrení žalobcu nie je zrejmé, koľko slovenských občanov bolo týmto
letom repatriovaných, koľko bolo českých občanov (podľa vyjadrenia žalobcu podľa vzájomnej dohody sČeskou republikou bezplatne) a koľko bolo repatriovaných občanov Rakúskej republiky. Pri zohľadnení
celkového počtu repatriantov 56, je náklad na jedného 29.247,15 eur/56, teda 522,27 eur, teda žalobca
uniesol bremeno preukázania výšky nákladov repatriačného letu vo výške 460 eur na jednu osobu.

Nebolo sporné, že repatriované so žalovanou boli tri ďalšie osoby. Súd mal tiež z výpovede žalovanej
preukázané, že o repatriáciu žiadala a sľub podpisovala v situácii, keď zvažovala najvhodnejšiu formu
repatriácie, s ohľadom na to, že sa vracala s matkou, jej matka vo veku 65 rokov mala zdravotné
problémy a pri plánovaní odletu teda musela zohľadňovať doporučenia ošetrujúceho lekára, tiež sa
vracala s dvomi deťmi vo veku 10 a 5 rokov, teda možno súhlasiť, že repatriácia po mori a súši by bola

riskantná a neprimerane zaťažujúca. Súd zobral do úvahy i okolnosti prijatých proticovidových opatrení
na ostrove F., vyplývajúce nielen z výpovede žalovanej, ale aj zo skutočností známych súdu, teda, že
opatrenia v R. boli prísne a obava žalovanej z toho, že jej matka alebo deti tam ochorejú a nebude
im poskytnutá primeraná zdravotná starostlivosť s ohľadom na vtedy známe informácie o preťažení
zdravotného systému napr. v F. boli dôvodné. Z § 14h ods. 8, 15 možno vyvodiť, že krízovú situáciu
alebo núdzu osoby, ktorá žiada o konzulárnu ochranu zákon predpokladá. Preto sa súd nestotožnil ani

s názorom žalovanej, že úkon - prísľub, ktorý nesporne podpísala žalovaná, je neplatný pre rozpor s
§ 37 a 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie však posudzoval vec i s poukazom na § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných
a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V tomto prípade podľa názoru súdu žalobca vykonával

podaním žaloby právo ako jeden zo spôsobov realizácie občianskeho práva.
S poukazom na nezospornený fakt, že repatriácia lietadlom občanom Českej republiky bola poskytovaná
MZVa EZ SR bezodplatne (tvrdenie žalobcu i žalovanej), že repatriácia občanov SR letmi, realizovanými
Českou republikou, bola bezodplatná, ďalej na nezospornenú skutočnosť, že repatriácia občanov
autobusom,bolabezodplatná,ajkeďnapr.vkonkrétnepredloženomprípadeprirepatriáciispoločnosťou

Q. F. A. predstavovali náklady repatriácie vzhľadom na počet osôb 631,36 eur na osobu, však súd prvej
inštancie dospel
k názoru, že takýto výkon práva sa prieči dobrým mravom, pretože ide o výkon práva, ktorý je v
rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej
spolupatričnosti a elementárnou slušnosťou v spoločensky vhodnej miere

a únosnosti. Tiež možno súhlasiť s argumentáciou žalovanej, že ak Nariadenie Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky o vyžadovaní a schvaľovaní letov č. 50/2012 (tzv. vládny špeciál) - aj keď nejde
o všeobecne záväzný predpis ako správne argumentuje žalobca -, uvádza vo svojom článku 3 ods.
2, že lietadlo môže vykonávať lety a) v stave núdze na odstránenie alebo zmiernenie následkov
rôznychkrízovýchsituáciínazemi,napríkladživelnápohroma(najmäpovodeň,lesnýpožiar),katastrofa,

priemyselná, dopravná alebo prevádzková havária na území Slovenskej republiky a v zahraničí, c) na
humanitárne účely, d) sanitné za účelom poskytovania pomoci osobám v tiesni a prepravy orgánov
určených na transplantáciu a podľa čl. 4. ods. 3, tohto nariadenia bez úhrady priamych prevádzkových
nákladov sú vykonávané aj lety uvedené v čl. 3. ods.2 písm. a), b), c), e) až i), tak sa i na žalovanú, jej deti
a jej matku mohli vzťahovať čl. 3 ods. 2) písm. a) prípadne c) vyššie uvedeného nariadenia, ktoré

sú definované ako lety bez úhrady priamych prevádzkových nákladov (v stave núdze, na zmiernenie
následkov krízových situácií na zemi, resp. humanitárne účely). Preto súd prvej inštancie žalobu, ktorou
bol uplatňovaný nárok v rozpore s dobrými mravmi ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola
v konaní v celom rozsahu úspešná a preto jej patrí plná náhrada trov konania. O výške náhrady trov

konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil

ažalobevyhovelvcelomrozsahu.Uplatnilsiitrovykonania.Uviedol,žerozhodnutiesúduprvejinštancie
považuje za nedostatočne odôvodnené. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, pretože súd
vec nesprávne právne posúdil podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výkon práva sa v súdenej veci
dobrým mravom neprieči. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 18Csp/3/2023 zo dňa
03.05.2023 v totožnej veci,

v ktorom súd za rovnakých podmienok vyhovel nároku žalobcu a súlad s dobrými mravmi odôvodnil tak,
že „vo vzťahu k diskriminácii medzi leteckou autobusovou prepravou súd poznamenáva, že žalovanej
bola ponúknutá možnosť repatriácie autobusovou prepravou, čo po zvážení okolností odmietla“.Poukázal na odseky 22. a 23. napadnutého rozhodnutia, v zmysle ktorých je ním uplatnený nárok daný,
dôvodný a preukázaný.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila dňa 20.11.2023 tak, že sa s ním nestotožňuje.
Súd prvej inštancie riadne a dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým žalobu zamietol a priznal
jej nárok na náhradu trov konania. Rozpor s dobrými mravmi
je jasný, zreteľný a preukázaný. Zdôraznila, že rozsudok Okresného súdu Prešov
sp. zn. 18Csp/3/2023 zo dňa 03.05.2023, na ktorý žalobca poukazuje, bol napadnutý odvolaním.

Zotrvala na svojej argumentácii, uvádzanej v prvoinštančnom konaní. Navrhla, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a priznal jej nárok na náhradu trov konania.
K vyjadreniu pripojila Sprístupnenie informácií podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom
prístupe k informáciám zo strany MZV a EZ SR zo dňa 06.11.2023, rozhodnutie MZV a EZ SR zo
dňa 16.11.2023, oznámenie postúpenia žiadosti MV SR zo dňa 07.11.2023, rozhodnutie MV SR podľa
zákona č. 211/2000 Z.z.

o slobodnom prístupe k informáciám zo dňa 08.11.2023.

4. Ďalšie písomné vyjadrenia strán v spore podané neboli.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení

§ 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

6. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu
nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to

nevyžadoval dôležitý záujem.

7. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

10. Žalobca v odvolaní deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/
a h/ CSP, avšak z hľadiska jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) namietal odvolacie dôvody podľa § 365

ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil.

11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia,napredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní, narelevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

12. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadneneprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť

a pravdivosť získaných poznatkov.

13. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či

konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie

dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu

potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré
majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že na
základe žiadosti žalovanej poskytol žalovanej a jej trom ďalším rodinným príslušníkom konzulárnu
ochranu formou repatriácie podľa § 14 g ods. 4 písm. e) zákona č. 151/2010 Z.z. o zahraničnej službe,

konkrétne leteckú dopravu štyroch osôb z F. na územie SR, dňa 31.03.2020, v súvislosti s pandémiou
COVID - 19, pričom žalovaná podpísala podľa § 14h ods. 15 zákona č. 151/2010 Z.z. o zahraničnej
službe prísľub vo forme záväzku, že uhradí finančné náklady na poskytnutú konzulárnu ochranu.
Žalobca tiež preukázal, že Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vznikli v súvislosti
s repatriáciou žalovanej a jej rodinných príslušníkov náklady vo forme úhrady faktúry Ministerstvu vnútra

SR v súvislosti s uvedeným letom vo výške 29.247,15 eur a vzhľadom na počet prepravovaných osôb
preukázal i náklady repatriačného letu v uplatnenej výške 460 eur na jednu osobu. Podľa názoru
súdu prvej inštancie, bolo MZVEZ SR oprávnené požadovať úhradu finančných nákladov poskytnutej
konzulárnej ochrany a z tohto hľadiska mal nárok žalobcu za preukázaný. Súd prvej inštancie však
plnenie žalobcovi nepriznal s odôvodnením rozporu výkonu práv žalobcu, resp. MZVEZ SR, s dobrými

mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

17. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu
zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak,
že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (napr.: rozsudok ESĽP vo veci Van
Hurk
v. Holandsko z 19.04.1994, č. 16034/90, bod 61). I Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval, že
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (rozhodnutie
sp.zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003). Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich
vyhodnotil. Hodnotenie vykonaných dôkazov obsahuje úvahy súdu prvej inštancie, ktoré majú logickú

postupnosť a oporu v skutkových zisteniach. Zistený skutkový stav podriadil pod príslušné právne normy,
ktoré vo veci aplikoval a túto aplikáciu vyjadril svojím myšlienkovým postupom. Odvolací súd je toho
názoru, že formulácie použité súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sú určité a zrozumiteľné,
odôvodnenie je ako celok presvedčivé a z hľadiska obsahu spĺňa aj kvalitatívnu požiadavku, a pretoje nedôvodná odvolacia argumentácia žalobcu ohľadne nedostatku odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie a porušenia jeho práva na spravodlivý proces z tohto dôvodu.

18. V odvolacom konaní neboli žalobcom tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať
za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie vo veci samej. Prijaté právne závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami
sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani
taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich účelu, podstaty a zmyslu. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a
v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

19. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam
žalobcu odvolací súd dodáva nasledovné:

20.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

21. Výkon práva predstavuje jeden zo spôsobov realizácie práva, ktorý však nie je bezhraničný a má
svoje limity: právo (povinnosť) musí v dobe výkonu existovať; výkon práva nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných, nesmie dôjsť k zneužitiu práva alebo k jeho
šikanóznemu výkonu; výkon práva nesmie byť uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy, hoci
sú nepochybne zákonným pojmom, nie sú zákonom presne definované. V zmysle odbornej literatúry

(STRAPÁČ, Peter. § 3 [Výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov]. In: ŠTEVČEK, Marek,
DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a
kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 26) ich obsah spočíva vo všeobecne
platných pravidlách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovať. Ide o súhrn etických,
všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát zabezpečované

i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami
demokratickej spoločnosti. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné v každom prípade
posudzovať individuálne, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníka v príslušnom období
anajehovtedajšiepostavenie.Súladsdobrýmimravmimusíbyťposudzovanývždybezohľadunato,že
obsah bol výsledkom slobodnej dohody medzi účastníkmi a takisto bez ohľadu na to, kto prípadný rozpor

s dobrými mravmi zavinil alebo či niektorá zo strán bola v dobrej viere. Vybočenie z rámca zákonných
podmienokvýkonupráva(§3ods.1Občianskehozákonníka)mázanásledok,ženainakzákonnývýkon
práva sa uplatňuje celý rad sankcií. Osobitnou sankciou je odopretie právnej ochrany. Neposkytnutie
právnej ochrany však nemá za následok zmenu alebo zánik tohto práva, len zánik ochrany.

22. S poukazom na uvedené sa v prejednávanej veci odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie, že žalobný nárok na úhradu nákladov na repatriáciu žalovanej a jej rodinných príslušníkov
možno vzhľadom na konkrétne okolnosti tejto veci posudzovať ako výkon existujúceho práva žalobcu
v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. I keď žalobca v konaní svoj
nárok riadne preukázal a možno prisvedčiť záverom súdu prvej inštancie o jeho zákonnosti, dôvodnosti

a správnosti, nemožno opomenúť ďalšie špecifické okolnosti veci, ktoré bránia tomu, aby súd mohol
tomuto nároku žalobcu priznať súdnu ochranu. Rovnako ako súd prvej inštancie považoval odvolací súd
v tomto smere za rozhodujúci nesporný fakt, že v rovnakom období, do ktorého spadá i žalovaný nárok,
a dokonca i rovnakým letom, ako využila žalovaná a jej rodina, bola rovnakým subjektom poskytnutá
bezodplatne repatriácia občanom Českej republiky a fakt, že vzhľadom na to, že oba štáty (Slovenská

republika a Česká republika) si dohodli recipročnú repatriáciu svojich občanov, by žalovaná a jej rodinní
príslušníci pri využití repatriácie lietadlom Českej republiky, teda iného štátu, boli transportovaní do vlasti
bezodplatne. Naviac, repatriácia formou autobusovej dopravy bola občanom SR taktiež poskytovaná
bezodplatne. Je potrebné si uvedomiť i to, že príslušný subjekt je v zmysle § 14h ods. 15 zákona č.
151/2010 Z.z. o zahraničnej službe oprávnený - s prihliadnutím na okolnosti – (teda nie za každých

okolností povinný) vyžiadať si od osoby prísľub vo forme záväzku, že štátu uhradí finančné náklady
na poskytnutú konzulárnu ochranu, pričom existujú výnimočné situácie, upravené napr. nariadením
Ministerstva vnútra SR o vyžadovaní a schvaľovaní letov č. 50/2012, kedy je možné výnimočne, za
účelom pomoci občanom vykonávať lety i bez úhrady priamych prevádzkových nákladov. Žalobca, i keďdôvodí, že výkon práva nie je v rozpore s dobrými mravmi, v konaní neuviedol ani jeden dôvod, pre ktorý
by situáciu, v akej sa ocitla žalovaná a jej rodina v marci 2020, nebolo možné považovať za tieseň, resp.
krízu a z akého dôvodu nemožno ich prepravu do vlasti za situácie celosvetovej pandémie považovať za

humanitárny let, ktorý je možné realizovať i bez úhrady zo strany občana SR (žalovanej a jej rodinných
príslušníkov).

23. Vychádzajúc z uvedeného stavu je i podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore so základnými
a všeobecne uznávanými a rešpektovanými zásadami mravného správania sa členov spoločnosti

požadovať zo strany žalobcu úhradu nákladov repatriácie od žalovanej a jej rodinných príslušníkov ako
štátnych občanov SR.

24. Za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval odvolací súd poukaz žalobcu
v odvolaní na závery Okresného súdu Prešov v rozsudku, týkajúcom
sa obdobnej veci sp. zn. 18Csp/3/2023, zo dňa 03.05.2023, pretože rozhodovaním prvoinštančných

súdov v obdobnej ako preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je (čl. 2 ods. 2 CSP).

25. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za
výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

31. Keďže žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

32. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovanej rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti

na § 251 CSP súd prvej inštancie.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).