Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3722202452
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3722202452.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, právne zastúpenej JUDr. Mariánom Rojkom, advokátom so sídlom Železničná 90/12, Považská
Bystrica, IČO: 42 020 921, proti žalovanému C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, t. č. bytom
C. XX, o vylúčenie z užívania rodinného domu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 1. decembra 2022, č. k. 4C/26/2022-46, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie úplne vylúčil žalovaného z užívania rodinného domu súp.
č.XXX,postavenéhonaparc.KNCXXXzastavanáplochaanádvorieovýmere305m2,všetkozapísané
na LV č. XXXX, k. ú. C.. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou
sa žalobkyňa domáhala vylúčenia žalovaného z predmetného rodinného domu. V žalobe žalobkyňa
uviedla, že so žalovaným sú v rozvodovom konaní, počas manželstva kúpili rodinný dom, kde spolu žili
s deťmi D., E. a C. až do tej doby, kedy bol žalovaný dňa 18.05.2022 obvinený z prečinu nebezpečného

vyhrážania a následne vzatý do väzby. Žalobkyňa uviedla, že má vedomosť od vyšetrovateľa, že
vyšetrovanie je ukončené, a preto má obavu, že sa žalovaný vráti do spoločnej domácnosti. Pobyt
žalovaného v rodinnom dome podľa žalobkyne jednoznačne predstavuje pre žalobkyňu a jej deti traumu
a je predpoklad, že žalovaný by sa voči ním mohol znova správať agresívne. Žalobkyni už žalovaný
vyčítal, že ho dostala do väzby, že za všetko môže ona. Žalobkyňa cíti, že sa jej bude chcieť pomstiť.
Spolužitie so žalovaným už bolo neúnosným, deti utekali z domu. Až teraz, keď sa žalovaný nachádza
vo výkone väzby, začali normálne fungovať, nemajú strach prísť domov, konečne majú kľudný spánok

a priestor na normálny vývin vo fungujúcej rodine.

2. V rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný so žalobou súhlasil, nesúhlasil však s tým, že
by svoje deti niekedy fyzicky alebo psychicky týral. To, že sa so žalobkyňou hádal, ešte neznamená, že
by fyzicky alebo psychicky týral svoje deti. Hádky nevyvolával len on, môže za ne aj žalobkyňa, ktorá
ho vyprovokovala.

3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané a medzi stranami sporu za nesporné, že žalobkyňa
a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX zapísaného na LV č. XXXX,
k. ú. C.. Žalobkyňa, žalovaný a ich spoločné deti D., E. a C. bývali v predmetnom rodinnom dome vspoločnej domácnosti, a to až do obvinenia žalovaného a jeho vzatia do väzby 15.05.2022. V súčasnosti
v predmetnom rodinnom dome býva žalobkyňa s deťmi.

4. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 05.09.2022, č. k. 12T/77/2022-182,
právoplatným dňa 05.09.2022, bol žalovaný uznaný vinným, že dňa 15.05.2022 okolo 13.00 h. v
priestoroch rodinného domu č. XXX v C. pod vplyvom alkoholu agresívne búchal s dverami a s
chladničkou, vulgárne nadával svojej manželke A. B., potom zúrivo hodil do umývadla tanier s jedlom,
vyšiel z domu na terasu domu, odkiaľ kričal na svoju manželku, opätovne jej vulgárne nadával, vyhrážal

sa jej, že ju zabije, rozreže, nahádže do žumpy, kde ju nikto nebude hľadať, potom vošiel opäť do domu
a hádzal po poškodenej topánky, pričom jednou topánkou ju zasiahol, na čo poškodená privolala políciu,
čím svojím konaním vzbudil u poškodenej A. B. dôvodnú obavu o jej život a zdravie seba, nakoľko
obvinený C. B. v nadmernej miere požíval alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých bol neprimerane a
bezdôvodne agresívny, pričom jeho agresivita sa stále stupňovala, teda inému sa vyhrážal smrťou takým
spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

tým spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukázaním
na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona. Žalovaný bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní desať
mesiacov vo výkone trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Žalovanému bolo uložené
aj ochranné ambulantné protialkoholické liečenie.

5. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28.09.2022 sp. zn. 6P/24/2022-71 bolo
manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené. Maloleté deti B. - E., nar. XX.XX.XXXX a C., nar.
XX.XX.XXXX boli zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať
maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otcovi bola uložená povinnosť
prispievať na výživu mal. Terézie výživným vo výške 130 eur mesačne a na výživu mal. C. výživným

vo výške 110 eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi súd neupravil. V čase rozhodovania
súdu prvej inštancie rozsudok nebol právoplatný. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že
manželstvo žalobkyne a žalovaného si neplnilo svoj spoločenský účel a stalo sa len formálnym zväzkom.
Medzi manželmi nastali vážne problémy, a to v dôsledku nadmerného užívania alkoholických nápojov
žalovaným, v dôsledku čoho dochádzalo medzi manželmi ku konfliktom. Žalovaný sa voči žalobkyni a ich

deťom správal agresívne, urážal ich a vulgárne nadával. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia ďalej
vyplynulo, že deti majú so žalovaným narušený vzťah, nekomunikujú s ním a snažia sa mu vyhýbať. D.
pri pohovore uviedla, že s otcom nechce žiaden kontakt ani po prepustení z výkonu trestu, nechce sa
s ním stretávať. Žalovaný im veľmi ublížil, bol voči nim násilný, hrubý a fyzicky na ne útočil. Mal. E. sa
vyjadrila, že otec nadmerne požíva alkohol, je agresívny a fyzicky im ubližoval. Po tom, čo bol žalovaný

odsúdený, je spokojná a v dome je kľud. Mal. C. sa s otcom nechce stretávať, má z neho strach.

6. Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému
záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Uviedol, že v danom prípade bolo vykonaným dokazovaní
preukázané, že v rodinnom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného žili

v spoločnej domácnosti žalobkyňa, žalovaný a ich spoločné deti. Toto spolužitie bolo prerušené len
vzatím žalovaného do väzby. Ďalej bolo v konaní preukázané násilné správanie žalovaného ako
manžela voči žalobkyni ako manželke. Z vyššie citovaného právoplatného rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 05.09.2022, č. k. 12T/77/2022-182 vyplýva,
že žalovaný hádzal po žalobkyni veci (a aj ju topánkou zasiahol). Už takéto správanie je možné z

občianskoprávneho hľadiska považovať za násilné. Ďalej z vyššie uvedeného rozhodnutia vyplýva
hrozba násilia žalovaného voči žalobkyni, keď tento hrozil, že žalobkyňu zabije, rozreže a nahádže
do žumpy, kde ju nikto nebude hľadať. Táto hrozba násilia dosiahla takú závažnosť, že bol žalovaný
uznaný vinným zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania. Toto násilie a hrozba násilia voči
žalobkyni objektívne spôsobili neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia žalobkyne a žalovaného. Situácia je o

to vážnejšia, že svedkami násilného správania žalovaného a jeho nebezpečných vyhrážok vo vzťahu k
žalobkyni, boli maloleté deti žalobkyne a žalovaného, tieto sa tak (celkom oprávnene) žalovaného boja
a nechcú sa s ním stretávať, čo vyplýva z ich výpovedí v rozvodovom konaní.

7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že násilné konanie žalovaného vyplýva z jeho závislosti na

alkoholických nápojoch. Z tohto dôvodu bolo žalovanému uložené aj ochranné protialkoholické liečenie.
Preto pokiaľ nedôjde k úspešnej liečbe žalovaného zo závislosti od alkoholu, nemožno predpokladať ani
nápravu jeho násilného správania voči členom jeho rodiny. Násilné správanie žalovaného sa tak môžekedykoľvek opakovať. To napokon tiež svedčí o neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia žalovaného s členmi
jeho rodiny v spoločnej domácnosti v predmetnom rodinnom dome.

8. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že pomery v predmetnom rodinnom
dome, v prípade, ak by sa žalovaný z výkonu trestu odňatia slobody vrátil do spoločnej domácnosti, by
nedovoľovali dom pokojne užívať bez strachu žalobkyne a detí o svoje zdravie a život, prípadne o život
a zdravie ostatných členov domácnosti a je tak nevyhnutné vylúčiť žalovaného z užívania predmetného
rodinného domu. Preto súd prvej inštancie žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní v plnom
rozsahu úspešná, a preto by mala nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %,
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.

10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že súd v rozhodnutí

uvádza, že so žalobou súhlasil, avšak nikdy s ňou nesúhlasil. Vždy sa na každý návrh odvolal. Ak s tým
súhlasil, tak ho zrejme sudkyňa nepochopila. V žiadnom prípade nesúhlasí s rozsudkom. Momentálne
sa od 08.12.2022 nachádza na slobode, bol prepustený z výkonu trestu na podmienečné prepustenie
za výborné a vzorné správanie počas jeho výkonu trestu. Chce poukázať na uznesenie krajského
súdu sp. zn. 19Co/100/2022-43. Podotkol, že bol za svoj skutok prečin nebezpečného vyhrážania

odsúdený a nevidí žiaden dôvod, aby bol vylúčený z užívania jeho rodinného domu, ktorý budoval spolu
smanželkou.To,čoprezentujeaakovypovedájehomanželka,žemápocit,žesajejbudechcieťpomstiť
a naďalej sa správať agresívne voči nej a jej deťom, nie je pravdou. Svoj skutok oľutoval, priznal a bol
za to odsúdený v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne. Manželka podala neodkladné opatrenie zákaz
priblíženia a zákaz vstupu do ich rodinného domu a toto opatrenie Krajský súd v Trenčíne zrušil. Je toho

názoru, že boli porušené jeho práva ako občana Slovenskej republiky a využitie situácie jeho manželky,
že bol vo väzení. Súdu vie predložiť dôkaz, že sa k svojim deťom nikdy nesprával agresívne, a to že
vypovedali,žesahoboja,bolospôsobenéaovplyvnenéjehomanželkou,ktorásahochcezakaždúcenu
zbaviť. Jeho väzenie v trvaní 7 mesiacov splnilo svoj účel, bol prepustený na podmienečné prepustenie
na skúšobnú dobu 1 rok a bude viesť riadny život. Nevidí dôvod prečo by mal byť vylúčený z užívania

rodinného domu na základe pocitov jeho manželky, voči deťom sa nikdy nesprával agresívne a nikdy
z neho nemali strach. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil.

11. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla,
že podľa jej názoru súd prvej inštancie vyhodnotil v napadnutom rozhodnutí jednotlivé dôkazy aj celkové
výsledky vykonaného dokazovania správne a na ich základe dospel k správnemu záveru. Odvolanie
žalovaného neobsahuje žiadne konkrétne tvrdenie, ktoré by spochybnilo správnosť napadnutého
rozsudku.PoukázalaznovanarozsudokOkresnéhosúduPovažskáBystricasp.zn.12T/77/2022zodňa

05.09.2022 a rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6P/24/2022 z 28.09.2022, v ktorých
konaniach bolo preukázané, že neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického či psychického násilia
má značnú intenzitu, spôsobuje také zníženie kvality spolužitia v spoločnom dome, že toto spolužitie
je možné objektívne považovať za neznesiteľné. Existencia konkrétneho fyzického či psychického
násilia, resp. hrozby takýmto násilím bola v konaní náležite preukázaná. Tiež je preukázané, že medzi

fyzickým či psychickým násilím, resp. hrozbou takýmto násilím a neznesiteľnosťou spolužitia v spoločnej
domácnosti existuje príčinná súvislosť. Je preukázané, že medzi ňou a žalovaným v čase, kedy žili
v spoločnej domácnosti pretrvávali dlhotrvajúce nezhody v manželskom vzťahu. Vzťahy medzi nimi boli
a sú veľmi vyhrotené, zároveň sú veľmi zlé vzťahy medzi žalovaným a deťmi, a to z dôvodu násilného
a agresívneho správania žalovaného. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že z výkonu trestu odňatia

slobody bol podmienečne prepustený, toto nemá vplyv na rozhodnutie v tomto konaní. Podmienečným
prepustením nijako nepominula hrozba násilného a agresívneho správania žalovaného. Žalovaný
účelovo neuvádza, že mu bolo uložené aj ochranné protialkoholické liečenie. Žalovaný nepreukázal,
že by sa tomuto liečeniu podrobil, tiež nepreukázal, že by dôvod protialkoholického liečenia pominul,
resp. či liečenie skutočne splnilo svoj účel, pričom toto je pre posúdenie dôvodnosti žaloby podstatnejšie

ako podmienečné prepustenie z výkonu trestu. Bolo preukázané, že zo strany žalovaného dochádza
k psychickému a fyzickému násiliu, v dôsledku nadmerného užívania alkoholu je tu hrozba takéhoto
násilia alebo vyhrážania aj v budúcnosti. Toto konanie žalovaného spôsobuje neznesiteľné spolužitie, t.j. pomery v dome žalobkyni a jej deťom bývajúcim v dome nedovoľujú dom pokojne užívať bez strachu
o svoju osobu a bez strachu o život a zdravie ostatných členov domácnosti.

12. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec, pričom nariadil vo veci pojednávanie za účelom
doplnenia dokazovania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 384 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

13. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380

ods. 1 CSP).

14. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak
dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

15. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.

16. Podľa § 366 písm. d/ CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboliuplatnenévkonanípredsúdomprvejinštancie,možnovodvolanípoužiťlenvtedy,akichodvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. V prejednávanej veci žalovaný vo svojom odvolaní neuvádza žiadne odvolacie dôvody v zmysle
§ 365 ods. 1 CSP. Iba z obsahu jeho odvolania možno vyvodiť, že uplatňuje odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam) a odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Žalovaný ďalej uplatňuje

novoty v odvolacom konaní podľa § 366 písm. d/ CSP, spočívajúce v tom, že trest, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 05.09.2022, č. k. 12T/77/2022-182, ktorým bol
uznanývinnýmzospáchaniaprečinunebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1,2písm.b/Tr.zákona
s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, vykonal, bol podmienečne prepustený na slobodu,
pričom žalovaný tvrdil, že výkon trestu odňatia slobody splnil svoj účel, bude viesť riadny život, svoj

skutok oľutoval, priznal a vykonal.

18. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, jeho podstata spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

19. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v zmysle ust. § 366 písm. d/ CSP použiť vtedy, ak ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

21.Preskúmanímsprávnostinapadnutéhorozsudkuodvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštancie

v čase jeho rozhodovania vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového
stavu veci a dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré mali oporu vo vykonaných dôkazoch. Vec
aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými
tvrdeniami strán, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil,

pričom prijaté právne závery aj náležite vysvetlil.

22. V dôsledku novôt uvedených žalovaným v jeho odvolaní, však odvolací súd dospel k záveru, že je
potrebné doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom v zmysle ust. § 384 ods. 3 CSP, a to najmä zaúčelom zistenia, či aj po vykonaní trestu odňatia slobody žalovaným naďalej pretrváva obava z fyzického
alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k žalobkyni alebo k spoločným deťom,
ktoré bývajú so žalovanou v spoločnej domácnosti. Za týmto účelom považoval odvolací súd za potrebné

nariadiť pojednávanie odvolacieho súdu, aby bezprostredne získal poznatky o vzájomných interakciách
medzi stranami sporu a zároveň aby žalovanému poskytol možnosť uplatniť prostriedky procesnej
obrany, ktoré nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie, spočívajúce v tvrdeniach a dôkazoch
preukazujúcich nápravu jeho správania po vykonaní trestu odňatia slobody.

23. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalovaný sa voči žalobkyni už v minulosti dopustil
fyzického a psychického násilia, ktorá skutočnosť nesporne vyplýva jednak z rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 05.09.2022, č. k. 12T/77/2022-182, právoplatného dňa 05.09.2022, ktorým
bol žalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.
zákona s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní
10 mesiacov vo výkone trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu bolo

uloženéochrannéambulantnéprotialkoholickéliečenie,akoajzrozvodovéhorozsudkuOkresnéhosúdu
Považská Bystrica zo dňa 28.09.2022 sp. zn. 6P/24/2022-71.

24. Súd prvej inštancie v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že zo zisteného skutkového stavu
vyplynulo, že násilné konanie žalovaného vyplýva z jeho závislosti na alkoholických nápojoch, z ktorého

dôvodu bolo žalovanému uložené aj ochranné protialkoholické liečenie. Súd prvej inštancie konštatoval,
že pokiaľ nedôjde k úspešnej liečbe žalovaného zo závislosti od alkoholu, nemožno preto predpokladať
ani nápravu jeho násilného správania voči členom jeho rodiny, keď násilné správanie sa žalovaného
sa môže kedykoľvek opakovať a spôsobiť neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia žalovaného s členmi jeho
rodiny v spoločnej domácnosti v predmetnom rodinnom dome.

25. Pre ďalšie rozhodnutie vo veci bolo preto pre odvolací súd rozhodujúce zistiť, či žalovaný sa
súdom uloženému ochrannému protialkoholickému liečeniu skutočne podrobil a či žalovaný naďalej
nepokračuje v užívaní alkoholických nápojov, pretože najmä pod ich vplyvom dochádzalo k fyzickému
a psychickému násiliu zo strany žalovaného voči žalobkyni. Za týmto účelom odvolací súd žalovaného

vypočul. Žalovaný pred odvolacím súdom uviedol, že protialkoholické liečenie po svojom prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody absolvoval, resp. absolvuje ambulantnou formou u A. C. v C. F., tvrdil, že
na kontroly dochádza mesačne. Uviedol, že posledná kontrola mala byť 14.12.2023 (v deň pojednávania
odvolacieho súdu), avšak pre toto pojednávanie sa jej zúčastní v pondelok budúceho týždňa.

26. Tieto tvrdenia však žalovaný ani na výzvu odvolacieho súdu nevedel preukázať. Odvolaciemu súdu
nevedel predložiť žiadne doklady, z ktorých by bol zrejmé, že súdom nariadené protialkoholické liečenie
riadne absolvuje; žalovaný odvolaciemu súdu tvrdil, že nemá pri sebe peňaženku, v ktorej sa potrebné
doklady nachádzajú. Zároveň žalovaný pri svojom výsluchu ďalšie požívania alkoholických nápojov
nepoprel, keď výslovne uviedol: „vypijem si, nehovorím, že nie... ja nehovorím, že si niekedy nevypijem,

ale nepijem nejako extra...“.

27. Tvrdenia žalovaného, že s úspechom absolvoval súdom nariadenú protialkoholickú liečbu, resp. že
ďalej nepokračuje v užívaní alkoholických nápojov, preto odvolací súd nemal za preukázané. Pritom
práve požívanie alkoholických nápojov bolo podľa zisteného skutkového stavu spúšťačom násilného

správania sa žalovaného voči žalobkyni a násilné správanie sa žalovaného voči žalobkyni pod vplyvom
alkoholubolovminulosti preukázané,čonepochybnevyplývazvyššiecitovanýchrozsudkovOkresného
súdu Považská Bystrica. Preto odvolací súd dospel k záveru, že naďalej existuje dôvodná obava, že
by sa žalovaný mohol pod vplyvom alkoholu opätovne dopustiť fyzického alebo psychického násilia,
alebo hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k žalobkyni alebo k ich spoločným deťom. Túto obavu súdu

podporilo aj správanie sa žalovaného na pojednávaní pred odvolacím súdom, keď z jeho vystupovania
voči žalobkyni odvolací súd bezprostredným vnímaním zistil, že žalovaný reaguje na žalobkyňu výrazne
výbušným spôsobom, agresívne, okamžite na každé vyjadrenie žalobkyne reaguje zvýšeným hlasom,
konfliktne, čo by v budúcnosti v prípade spolužitia v spoločnej domácnosti mohlo viesť k ďalším fyzickým
alebo psychickým útokom na žalobkyňu, prípadne aj na deti, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti.

28. Z uvedených dôvodov bol odvolací súd bol toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol správne,
keď vylúčil úplne žalovaného z užívania predmetného rodinného domu v zmysle ust. § 146 ods. 2
Občianskehozákonníka,ktoréhoúlohoujeprávezabrániťdomácemunásiliuaochrániťobetedomácehonásilia, teda ochrániť slabšiu stranu aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva druhého z manželov,
nakoľko ešte väčšmi ako vlastnícke právo treba chrániť zdravie a život druhého manžela, ako aj členov
rodiny bývajúcich v spoločnom dome či byte.

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal
proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške trov
odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).