Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. február 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120329990
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6120329990.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci

žalobkyne C. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., O. XXX/X, štátny občan SR, v konaní zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Gabriela Klátiková, PhD., s.r.o., so sídlom Terézie Vansovej 446/8, Banská Bystrica,
proti žalovanému P. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., L.. T. XXXX/XX, v konaní zast. JUDr. Idou
Cabanovou, advokátkou AK so sídlom Mičinská cesta 35, Banská Bystrica, o zaplatenie 5 000 Eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobkyne z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %, ktoré je žalobkyňa
povinná žalovanému nahradiť v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, ktorým súd
rozhodne o ich výške.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania platobného rozkazu pre zaplatenie sumy 5 000
Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 05. 04. 2017 na požiadanie žalovaného žalobkyňa

ako veriteľ poskytla žalovanému ako dlžníkovi pôžičku v sume 4 000 Eur, a to prevodom na účet
žalovaného a v ten istý deň poskytla žalobkyňa aj ďalšiu, hotovostnú pôžičku žalovanému v sume
1 000 Eur. Účelom poskytnutej pôžičky mala byť kúpa motorového vozidla Ford Mondeo, 2,0 TDCII
DU, rok výroky 21. 11. 2016, VIN WF0EXXWPCEGK67967. Žalovaný toto vozidlo skutočne aj kúpil
a užíval. Žalobkyňa prvýkrát vyzvala žalovaného na vrátenie pôžičky dňa 06. 03. 2019, avšak na
túto výzvu žalovaný reagoval oznámením, že peniaze nemá. Druhá výzva bola zaslaná žalovanému
prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne dňa 05. 02. 2020, žalovaný výzvu prevzal, pôžičku

nevrátil. Na predžalobnú výzvu zaslanú žalobkyňou žalovaný odpovedal len listom zo dňa 25. 02. 2020,
avšak bez právneho plnenia.

2. Žalobkyňa k žalobe pripojila výpis z účtu o prevode sumy 4 000 Eur žalovanému, doručenku
žalovaného zo dňa 07. 02. 2020, fotokópiu výzvy na mimosúdne urovnanie - predžalobná výzva zo dňa
03. 02. 2020.

3. Tunajší súd vydal dňa 25. 08. 2020 pod č.k. 17C/40/2020-16 platobný rozkaz, ktorým zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 5 000 Eur a na náhradu trov konania.4. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný voči platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že
návrh žalobkyne je nedôvodný a žalovaný nikdy neprevzal od žalobkyne finančné prostriedky vložené
na účet v sume 4 000 Eur ako pôžičku a so žalobkyňou neuzavrel zmluvu o pôžičke, a to ani písomnú ani

ústnu a nikdy neprevzal od žalobkyne finančné prostriedky v hotovosti vo výške 1 000 Eur. Žalovanému
bola dňa 05. 04. 2017 pripísaná na účet suma 4 000 Eur z účtu žalobkyne, ale nie ako pôžička.
Taktiež nikdy neprevzal od žalobkyne žiadnu finančnú hotovosť do rúk dňa 05. 04. 2017 v sume 1
000 Eur tak, ako opisuje vo svojom návrhu žalobkyňa. Žalovaný potvrdil, že osobné motorové vozidlo
si kúpil v Nemecku, a to vozidlo zn. Ford Mondeo, rok výroby 21. 11. 2016, a to dňa 20. 04. 2017

za kúpnu cenu 26 990 Eur. V tomto čase žalobkyňa so žalovaným žili spoločne 6 rokov v Nemecku,
spoločne bývali, všetko spoločne zabezpečovali, mali spoločnú domácnosť, ich vzťah bol viac ako
priateľský. V Nemecku bývali na troch miestach a posledné miesto pobytu bolo P.-F. XX, F.. Žalobkyňa
pracovala v Golf-Clube, v reštauračnom zariadení, vzdialenom od miesta bydliska 10 km a žalovaný
v privátnej klinike ako pomocný pracovník vo vzdialenosti od miesta bydliska 4 km. Z tohto dôvodu
sa rozhodli žalobkyňa so žalovaným kúpiť motorové vozidlo pre potreby dochádzania do zamestnania,

hlavne pre žalobkyňu, ktorá denne cestovala 20 km. V tom čase žalobkyňa na Slovensku stavala v
obci V. dom a prispela na auto sumou 4 000 Eur, ktoré poslala na účet žalovaného a žalovaný zo
svojich finančných prostriedkov zaplatil zvyšok kúpnej ceny vo výške 22 990 Eur. Dohoda žalobkyne a
žalovaného bola v tom čase priama, bez komplikácií, nakoľko si navzájom pomáhali. Taktiež sa dohodli,
že žalobkyňa bude auto užívať v Nemecku, keď žalovaný odíde z Nemecka po ukončení pracovného

pomeru. Z Nemecka žalovaný odišiel v auguste 2017 s tým, že sa so žalobkyňou dohodli, že zabezpečí
všetky potrebné práce pre dokončenie rodinného domu v V., aby mohli od roku 2018 v tomto dome
bývať. Žalovaný sám vykonával práce na dome, kupoval potrebný materiál, ktorého stavebníkom bola
výlučne žalobkyňa. Žalobkyňa v čase od 08/2017 do 08/2018 používala denne v Nemecku osobné
motorové vozidlo Ford Mondeo a využívala ho sama a pre seba na zabezpečovanie svojich povinností

na pracovisku v Nemecku, na dochádzku do práce, nákupy, výlety, ako i návštevy Slovenska. Žalobkyňa
užívala motorové vozidlo po dobu 1 roka a v prípade, že by si musela prenajať predmetné motorové
vozidlo, za prenájom by musela zaplatiť 18 250 Eur. Žalobkyňa sa na Slovensko vrátila pred pôrodom v
mesiaci august 2018 a žalobkyni sa dňa XX. XX. XXXX narodila dcéra F. Z.. Žalobkyňa a žalovaný žili
v spoločnej domácnosti do marca 2019. Predmetné motorové vozidlo Ford Mondeo užívala žalobkyňa

bez obmedzenia aj na Slovensku. Žalovaný sa staral a stará o malol. dcéru, platí na malol. výživné
a dôvodom podania žaloby zo strany žalobkyne bolo to, že žalovaný žalobkyňu opustil a z jej strany
je to pomsta, že naďalej netvoria pár. V danom prípade je zjavné, že medzi účastníkmi, žalobkyňou
a žalovaným nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, a to ani ústne, ani písomne. Dohoda bola jasná,
zakúpenie motorového vozidla pre potreby hlavne žalobkyne v Nemecku, a preto na kúpu prispela

sumou 4 000 Eur. Za tieto finančné prostriedky využívala motorové vozidlo viac ako rok v Nemecku
a potom na Slovensku do marca 2019. Nikdy medzi účastníkmi nedošlo k dohode o vrátení peňazí
alebo o dohode, že ide o pôžičku, ani o dohodu, že finančné prostriedky musí vrátiť žalovaný po
výzve od žalobkyne. Žalovaný ani v súčasnej dobe nežiada od žalobkyne zaplatenie finančnej čiastky,
ktorú zo svojich peňazí vkladal na výstavbu jej rodinného domu a nikdy nespochybňoval dohody medzi

žalobkyňou a žalovaným, na ktorých sa dohodli v čase, keď spoločne žili v spoločnej domácnosti.
Zároveň v podanom odpore žalovaný vzniesol námietku premlčania s poukazom na tú skutočnosť, že
suma 4 000 Eur bola pripísaná na účet žalovaného dňa 06. 04. 2017 a premlčacia doba začala plynúť
07. 04. 2017, ktorá uplynula dňom 07. 04. 2020, čo sa vzťahuje i na dlh, ktorý mala dať žalobkyňa
žalovanému osobne v sume 1 000 Eur dňa 06. 04. 2017. Žaloba bola podaná na súd dňa 08. 07. 2020,

t.j. po uplynutí 3 rokov odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si
nárok na náhradu trov konania.

5. Z dôvodu podaného odporu tunajší súd uznesením zo dňa 08. 10. 2020 pod č.k. 17C/40/2020-35
vydaný platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.

6. Žalovaný k vyjadreniu zo dňa 12. 10. 2020 pripojil čestné prehlásenie U. Z., U. T., U. Š..

7. Tunajší súd žalobkyni doručoval kópiu odporu spoločne s uznesením zo dňa 08. 10. 2020, ktorým ju
súd vyzval, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadrila k odporu žalovaného, uviedla ďalšie skutočnosti

a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zásielka bola v tom čase právnemu zástupcovi
žalobkyne JUDr. Petrovi Škondejovi doručená dňa 22. 10. 2020. K podanému odporu sa žalobkyňa
nevyjadrila.8. Žalobkyňa vo vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 07. 10. 2021 uviedla, že
žalovanému dňa 05. 04. 2017 poskytla formou prevodu na účet žalovanému sumu 4 000 Eur a v rovnaký
deň aj hotovosť v sume 1 000 Eur. V danom prípade sa jednalo o pôžičku. Poukázala na skutočnosť,

že žalobkyňa už v roku 2011 poskytla pôžičku žalovanému vo výške 3 600 Eur na kúpu vozidla Ford
Mondeo, a to na základe požiadavky žalovaného. Jednalo sa o pôžičku poskytnutú v hotovosti, o tejto
skutočnosti nebol vyhotovený žiaden písomný dokument, žiadna zmluva. Išlo o právny úkon založený
na dôvere medzi účastníkmi. Zhruba po roku žalovaný žalobkyni túto pôžičku vrátil. Túto skutočnosť
môže potvrdiť svedok E. I., ktorý je bratom žalobkyne a bol aj blízkym priateľom žalovaného, s ktorým

trávili spoločný čas, zdieľali spoločné akcie a boli v dennom kontakte, taktiež svedkyňa G. N., ktorá v
tomtoobdobížilasúčastníkmivspoločneprenajatomdomeaboladennesvedkomvšetkýchrozhovorov.
Taktiež v roku 2016 poskytla žalobkyňa žalovanému pôžičku v sume 5 000 Eur na nákup motorky,
ktorú má žalovaný dodnes. Konala na základe požiadavky o poskytnutie pôžičky zo strany žalovaného,
pričom o tomto právnom úkone nebol vyhotovený žiadny právny dokument, žiadna zmluva. Po roku,
v zmysle ústnej dohody, žalovaný žalobkyni túto sumu vrátil. Túto skutočnosť môže potvrdiť svedok

Forgáč. Z týchto dôvodov žalobkyňa preto nemala dôvod ani obavu poskytnúť žalovanému aj tretiu
pôžičku na kúpu motorového vozidla Ford Mondeo, keďže prvé dve pôžičky žalovaný riadne a v zmysle
dohody aj včas vrátil. Vo vyjadrení poukázala na tú skutočnosť, že žalobkyňa žalovanému sumu 4 000
Eur previedla na jeho účet a 1 000 Eur mu odovzdala večer doma. Dohoda bola taká, že žalovaný
vráti túto sumu najneskôr po predaji predmetného vozidla a táto dohoda má preto vplyv aj na plynutie

premlčacejlehoty,keďžeododňapredajavozidlaFordMondeozačínaplynúť3-ročnápremlčacialehota.
Skutočnosť, že žalovaný popiera prevzatie, resp. poskytnutie pôžičky si žalobkyňa odôvodňuje tým, že
vo období marec - apríl 2019 trvala na odchode žalovaného z domu, v ktorom spolu žili a ktorý patrí
otcovi žalobkyne. Vzťahy sa medzi účastníkmi vážne narušili a dohody, ktoré dovtedy platili, žalovaný
nerešpektuje. Je pravdou, že žalobkyňa predmetné motorové vozidlo užívala v rozmedzí od 6. do 9.

mesiaca tehotenstva na naliehanie žalovaného. Po celý čas mala a má aj doteraz vlastné motorové
vozidlo Volkswagen Golf 4, preto nebola odkázaná na používanie Ford Mondeo. Užívala ho na základe
žiadosti žalovaného, aby mala bezpečnejšie cesty do Nemecka. V danom prípade sa vôbec nejednalo o
prenájom, ako tvrdí žalovaný. Právne vzťahy medzi účastníkmi nikdy neboli riešené písomnou formou,
ale na báze dôvery a nebyť zhoršenia partnerských vzťahov medzi nimi, je žalobkyňa presvedčená,

že aj v poradí tretiu pôžičku by jej žalovaný riadne vrátil. Navrhla vykonať konfrontáciu medzi svedkom
Forgáčom a žalovaným, obaja spolu trávili množstvo voľného času, vzájomne sa podporovali a preberali
spolu všetky skutočnosti, ktoré sa týkali bežného života. Žalobkyňa zotrvala na podanom návrhu.

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20. 10. 2021 k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že v roku 2011 sa so

žalobkyňou ani nepoznali a bol v tom čase študentom strednej školy. V čase kúpy motorového vozidla
mu žalobkyňa neposkytla žiadnu pôžičku, je to len jej výmysel a auto kupovala jeho matka pre seba
a na svoje meno od jej kamaráta zo K.. Motorové vozidlo stálo 3 500 Eur. V tomto čase so žalovanou
nebývali spolu, neboli ešte v Nemecku, bol na Slovensku a v Nemecku začal pracovať od júla 2012.
Jeho matka na Slovensku splácala v splátkach osobné motorové vozidlo a v tomto čase žalobkyňa jeho

matku ani nepoznala. V tom čase nepoznal ani E. I., ani G. N.. E. I. žil na Slovensku 800 km od bydliska
v Nemecku a G. N. ešte s nimi nebývala a v roku 2012 s G. N.D. vôbec spolu nebývali, nepoznal ju.
Bývali len so žalobkyňou v dedine U. a potom v T.. Taktiež žalobkyňa mu nikdy neposkytla pôžičku v
sume 5 000 Eur na motorku, ktorú si zakúpil za finančné prostriedky, ktoré získal predajom motorky,
ktorú mal v tom čase vo vlastníctve. E. I. je brat žalobkyne, spolu o týchto veciach nekomunikovali,

nemal dôvod sa mu zverovať. Pracoval v O., mal dosť finančných prostriedkov na kúpu motorky, a
teda tvrdenia o poskytnutí pôžičky 5 000 Eur považuje za klamstvá zo strany žalobkyne. Čo sa týka
údajne uzavretej dohody o tom, že žalobkyni mal vrátiť sumu najneskôr po predaji motorového vozidla,
k tomu uviedol, že je to len obrana žalovanej, ale nie je to žiadny dôkaz, pretože asi nikto by nepožičal
finančné prostriedky na kúpu veci s tým, že peniaze sa mu vrátia z predaja. Žalobkyňa v roku 2016

potrebovala, aby jej auto žalovaný nechal v Nemecku, nakoľko ukončil pracovný pomer v Nemecku a
odchádzal na Slovensko. Žalobkyňa auto užívala 1 rok a nie 3 mesiace a dohoda bola taká v tom čase,
že osobné motorové vozidlo bude žalobkyňa používať v Nemecku, keď žalovaný ukončí pracovný pomer
v Nemecku a odíde na Slovensko. Na to žalobkyňa poskytla finančné prostriedky. Po dobu jedného roka
žalobkyňa osobné motorové vozidlo aj užívala. Počas užívania tohto motorového vozidla v Nemecku,

žalobkyňa na ňom cestovala aj na Slovensko, pričom mala dve dopravné nehody, poškodila a zničila
tak predný a zadný nárazník. Zdôraznil a prehlásil, že žalobkyňa prispela na kúpu motorového vozidla
s tým, že bude toto užívať sama v Nemecku, keď on ukončí pracovný pomer a vráti sa na Slovensko,
čo sa aj stalo. Po návrate na Slovensko, žalovaný pracoval na stavbe rodinného domu, v ktorom vsúčasnej dobe býva žalobkyňa. V čase, keď žalovaný a žalobkyňa pracovali v Nemecku, žalobkyňa
posielala finančné prostriedky na výstavbu rodinného domu, ktorý sa nachádza v obci Badín a v tom
čase mal patriť žalobkyni. Na tomto rodinnom dome žalovaný vykonával rôzne stavebné práce ako

pokládku podlahy v celom rodinnom dome, murárske a betonárske práce, montovanie terasy, pomáhal
pri zakladaní dverí v celom dome a pod. Zo vzťahu so žalobkyňou sa im narodila dcéra F. Z. a s ňou bol
žalovaný na materskej dovolenke a všetky finančné prostriedky, ktoré mu boli vyplácané ako materská,
posielal na účet a dával žalobkyni. Potom, ako ukončil vzťah so žalobkyňou, žalobkyňa pracovala na
rôznychmiestach,nedariloajej,apretosihľadáspôsob,akonadobudnúťfinančnéprostriedky.Žalovaný

nie je pomstychtivý, chce sa starať o malol. F., o ktorú sa aj do dnešného dňa spoločne s jej matkou
žalobkyňou vzorne starajú. Navrhol po vykonanom dokazovaní žalobu zamietnuť.

10. Dňa 22. 02. 2022 žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne doručila na tunajší súd vyjadrenie
k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedla, že žalobkyňa nesúhlasí s vyjadrením žalovaného v celom
rozsahu a v celom rozsahu tvrdenia žalovaného popiera, nakoľko zo strany žalovaného ide o účelové

tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde a žalovaný si vymyslel príbeh, ktorým zavádza a snaží sa
vyvinúť z povinnosti vrátiť pôžičku žalobkyni. Žalobkyňa opätovne uviedla, že poskytla žalovanému
pôžičku vo výške 3 600 Eur ešte v roku 2012 a medzi žalobkyňou a žalovaným fungoval vzťah od
začiatku taký, že ak žalovaný potreboval finančnú pomoc od žalobkyne, tak žalobkyňa mu bola ochotná
pomôcť vo forme pôžičky, zvyčajne založenej na ústnej dohode. Vrátenie tejto pôžičky si žalobkyňa

nenárokuje, nakoľko ju žalovaný sám vrátil. Skutočnosť, že v roku 2011 sa žalovaný so žalobkyňou
nepoznal, považuje za klamstvo a taktiež považuje za vymyslené klamstvo, že sumu vo výške 3 600
Eur žalobkyňa žalovanému nikdy nepožičala. Nielenže mu túto sumu požičala, ale požičiavala mu
pravidelne, vždy, keď potreboval vyšší aj nižší obnos peňazí. Čo sa týka pôžičky 5 000 Eur, túto
žalobkyňa žalovanému poskytla na základe jeho požiadavky, nakoľko jej tvrdil, že na kúpu predmetnej

motorkyBMW,EČV:ZV308DOnemádostatokfinančnýchprostriedkov.Anitátopôžičkamedzistranami
nebola spracovaná písomnou formou a túto skutočnosť žalovaný zneužíva vo svoj prospech. Túto
pôžičku žalovaný žalobkyni aj vrátil. Tvrdenie žalovaného, že si predmetnú motorku kúpil z vlastných
finančných prostriedkov a z predaja starej motorky, považuje žalobkyňa za klamlivé a zavádzajúce.
OpätovnenavrhlavýsluchsvedkaE.I..Počastrvaniavzťahumedzižalovanýmažalobkyňoudochádzalo

k obdobným situáciám častejšie, ako demonštrovali na pôžičke vo výške 3 600 Eur z roku 2012 alebo
pri pôžičke vo výške 5 000 Eur na motorku. V čase tretej pôžičky medzi žalobkyňou a žalovaným,
žalobkyňa nemala žiadne pochybnosti, že sa uskutoční rovnaký scenár, a teda žalovaný požičanú sumu
vráti tak, ako to bolo pri prvých pôžičkách. Aj prevod finančných prostriedkov 4 000 Eur a poskytnutie
sumy 1 000 Eur v hotovosti, žalobkyňa považuje za pôžičku a táto pôžička bola založená na dohode

a dôvere, že žalovaný vráti aj túto pôžičku. Suma vo výške 5 000 Eur bola požičaná žalobkyňou ako
akontácia pri kúpe auta - Ford Mondeo, ktoré nadobudol výlučne do svojho vlastníctva žalovaný a
na zvyšok kúpnej ceny si zobral žalovaný úver. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie, že išlo o poskytnutie
finančných prostriedkov žalobkyňou na kúpu spoločného auta, ktoré budú užívať spoločne, nakoľko úver
bol vzatý iba žalovaným, čo potvrdil aj žalovaný. Auto bolo napísané iba na neho, a teda bolo iba jeho

výlučným vlastníctvom. Žalovaný si vymýšľa a hľadá dôvod na zbavenie sa povinnosti vrátiť pôžičku
vo výške 5 000 Eur. Žalovaný neodôvodnil ani nepreukázal iný dôvod a titul prevodu sumy vo výške 4
000 Eur na jeho účet, a preto je zrejmé, že sa jednalo o pôžičku, nakoľko predmetné osobné motorové
vozidlo nadobudol práve v tom čase. Okrem iného, žalovaný uvádza, že žalobkyňa potrebovala, aby
jej auto nechal v roku 2016 v Nemecku na užívanie, avšak nenapísal aké auto. Je presvedčená, že v

prípade predloženia kúpnej zmluvy na Ford Mondeo, ktoré kupoval žalovaný a na ktorého kúpu pre účely
zaplatenia akontácie požičala žalobkyňa finančné prostriedky, bude dátum jednoznačne jasný a titul
pôžičky taktiež. Poukázala aj na tú skutočnosť, ktorá preukazuje, že žalovaný klame a to, že žalobkyňa
poskytla žalovanému sumu 4 000 Eur bezhotovostným prevodom a sumu vo výške 1 000 Eur v hotovosti
dňa 05. 04. 2017 ako pôžičku, aby žalovaný mohol zaplatiť akontáciu pri kúpe auta, ktoré následne začal

splácať dňa 18. 04. 2017 už v rámci poskytnutého úveru. Žalobkyňa v mesiaci január 2018 otehotnela,
malol. dcéra F. sa narodila v D. XXXX, čo opäť vylučuje tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa tomuto
posielala peniaze kvôli užívaniu osobného motorového vozidla. Ďalšou skutočnosťou, ktorá vylučuje
tvrdenia žalovaného, je písomná výzva žalobkyne na vrátenie poskytnutej pôžičky zo dňa 27. 01. 2020.
Táto výzva taktiež vylučuje premlčanie dlhu, a preto navrhla súdu, aby námietku premlčania žalovaného

zamietol ako nedôvodnú. Žalobkyňa predmetné vozidlo používala, bolo to na základe naliehania a
vyžiadania žalovaného, nakoľko žalobkyňa bola vtedy tehotná a predmetné vozidlo bolo bezpečnejšie.
Nie je pravdou, že toto užívanie žalobkyňou trvalo rok a predmetné motorové vozidlo užívala len počas
tehotenstva, a to od 6. mesiaca do 9. mesiaca tehotenstva v roku 2018. Žalobkyňa do dnešných dnívlastní svoje motorové vozidlo a nie je odkázaná na užívanie motorového vozidla žalovaného. Počas
tehotenstva žalobkyne došlo len k výmene motorových vozidiel, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne a
žalovaného. Žalobkyňa používala vozidlo žalovaného a žalovaný užíval vozidlo žalobkyne. Žalovaný

bol vo viacerých životných situáciách finančne závislý od žalobkyne. Žalobkyňa poskytla žalovanému aj
bývanie v rodinnom dome v V., ktorý patrí otcovi žalobkyne, kde býval 2,5 roka zadarmo, z toho 2 roky
sám, keďže žalobkyňa chodila pracovať do Nemecka. Posledného polroka bývali spoločne, žalovaný
nikde nepracoval. Čo sa týka prác na dome, žalovaný nespomenul, že materiál kupovala žalobkyňa.
Má za to, že vzťah, ako aj dohody medzi žalovaným a žalobkyňou boli založené na dôvere, ktorá sa

odvíjala od skutočnosti, že vo väčšine požičaných finančných prostriedkov, žalovaný dohody dodržal a
celú sumu pôžičky vrátil riadne a včas. Príčinu nesplatenia poslednej pôžičky vidí aj v tom, že v roku 2019
žalobkyňa trvala na odchode žalovaného z rodinného domu. Poukázala na fakt, že žalovaný ani jedno
svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, pričom žalobkyňa preukázala poskytnutie
pôžičky žalovanému, a to vo výške 5 000, ktorú sumu žalovaný nespochybnil, taktiež nespochybnil kúpu
predmetného motorového vozidla, na ktorého kúpu mu žalobkyňa požičala, pretože ani na toto nemal

žalovaný peniaze. Navrhla výsluch svedka E. I..

11. Právna zástupkyňa žalobkyne v konaní uviedla, že žalobkyňa na podanom návrhu trvá. V roku
2011 žalobkyňa so žalovaným začali spolu chodiť a v tom roku žalovaný maturoval a žalobkyňa
bola žalovanému aj na stužkovej. Nevedela sa vyjadriť, kedy presne v roku 2011 žalobkyňa odišla do

Nemecka, ale v roku 2012 žalovaný za žalobkyňou do Nemecka prišiel. Taktiež sa presne nevedela
vyjadriť, či žalobkyňa so žalovaným žili v spoločnej domácnosti aj v čase, keď žalobkyňa žalovanému
prvýkrát poskytla pôžičku vo výške 3 600 Eur. Čo sa týka pôžičky vo výške 5 000 Eur, v roku 2016
žalobkyňa žalovanému poskytla pôžičku na nákup motorky, žalobkyňa so žalovaným už žili v spoločnej
domácnosti, a teda zrejme aj spoločne hospodárili, avšak každý mal svoj účet a na ňom finančné

prostriedky. Právna zástupkyňa žalobkyne sa nevedela vyjadriť, či bol žalovaný po narodení dieťaťa
na materskej dovolenke a či poberal materské dávky. Čo sa týka žalobkyne, tak žalobkyňa v Nemecku
užívala auto Volkswagen, ktoré bolo auto jej otca a po kúpe predmetného motorového vozidla, na ktoré
poskytla žalobkyňa žalovanému pôžičku 5 000 Eur, si autá vymenili, a to tak, že žalovaný na aute jej
otca Volkswagen odišiel na Slovensko a žalobkyni zostalo zakúpené auto Ford Mondeo. Uviedla, že

sa pridržiava písomných vyjadrení, navrhla vo veci doplniť dokazovanie o výsluch E. I., ktorý je bratom
žalobkyne, a to ako svedka, nakoľko tento by mal objasniť okolnosti poskytnutia pôžičky žalovanému
a taktiež aj o tom, ako sa dohodli na splatení danej pôžičky. Navrhla aj výsluch svedka U. U., ktorý je
blízky kamarát aj žalovaného, ktorý mal taktiež vedomosť o poskytnutej pôžičke a mal by objasniť aj tú
skutočnosť, ako sa žalobkyňa so žalovaným dohodli na splatení pôžičky. Zabezpečila ich prítomnosť. V

prípade, že súd nevykoná dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov, zotrvala aspoň na výsluchu
E. I., nakoľko ten bol skutočne prítomný stále pri obidvoch stranách a mal vedomosť o všetkom, čo sa
medzi nimi dialo. Právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnej reči uviedla, že má za to, že je nesporné,
že žalobkyňa žalovanému požičala sumu 4 000 Eur prevodom na účet, sumu 1 000 Eur mu dala v
hotovosti do ruky, z ktorej časť použil na akontáciu na kúpu svojho auta, čo bolo potvrdené aj svedeckou

výpoveďou. Taktiež je nesporné, že obidvaja sa rozprávali o vrátení pôžičky a nešlo ani o dar, ani
o príspevok na kúpu auta, aj svedok potvrdil, že na dobe splatnosti sa dohodli v prípade predaja
predmetnéhovozidla.Poukázalanaskutočnosť,žezpeňazípožičanýchžalobkyňoužalovanýkúpilauto,
ktoré aj predal a výťažok z predaja použil znova na kúpu svojho auta.

12. Právna zástupkyňa žalovaného v konaní uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie právnej zástupkyne
žalobkyne, že žalobkyňa požičiavala finančné prostriedky žalovanému, pretože žalovaný dobre zarábal,
o čom predložila súdu aj ročné zúčtovanie zo dňa 19. 12. 2016, z ktorého vyplýva, že za rok žalovaný
zarobil sumu 24 619,57 Eur a zároveň môžu súdu predložiť aj dielčie výplatné pásky, z ktorých
vyplýva, že žalovaný mal napríklad mesačný príjem 1 894,13 Eur. Žalovaný pracoval v dvoch až troch

zamestnaniach a nebolo potrebné si finančné prostriedky požičiavať. V Nemecku obidvaja používali
autá, žalobkyňa otcove auto, žalovaný auto svojej matky a nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že mala
žalobkyňa prispieť na kúpu auta pre matku žalovaného, o čom predkladajú kúpnu zmluvu zo dňa 31. 05.
2012. Na území SR mal žalovaný sporiaci účet, o čom predložili zmluvu o účte sporenia so Slovenskou
sporiteľňou, a.s. Žalovaný žalobkyni dával finančné prostriedky. Právna zástupkyňa žalovaného zároveň

krátkou cestou doručila súdu vyjadrenie zo dňa 23. 02. 2022 ako reakcie na vyjadrenie právnej
zástupkyne žalobkyne, ktoré bolo súdu doručené dňa 22. 02. 2022. Uviedla, že žalovaný žalobkyni
nevráti sumu 5 000 Eur, ani sumu 4 000 Eur, nakoľko v danom prípade to pôžička nebola a medzižalobkyňou a žalovaným nebola dohoda o vrátení finančnej čiastky po predaji motorového vozidla, čo
je absurdum, aby mal niečo vrátiť s tým, že to vráti po predaji auta.

13. Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči uviedla, že vzhľadom na dôkazy, ktoré boli
predložené z ich strany do tohto súdneho konania, ako aj na dnešnom pojednávaní, z ktorých vyplýva,
že medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy o pôžičke nedošlo ani v ústnej, ani v písomnej forme. Dohoda
bola jasná, a to zakúpenie motorového vozidla pre potreby najmä žalobkyne v Nemecku, a preto na
kúpu prispela sumou 4 000 Eur a za tieto finančné prostriedky využívala aj osobné motorové vozidlo v

Nemecku viac ako rok, potom na Slovensku. Medzi účastníkmi nedošlo k dohode o vrátení peňazí, ani
k dohode, že finančné prostriedky musí žalovaný žalobkyni vrátiť po predaji auta. Spochybňujú preto
výpoveď svedka E. I., ktorý v Nemecku za účastníkmi tohto sporu bol jedenkrát a nemohol vedieť o
ich osobnom živote v Nemecku. Taktiež uviedla, že finančné prostriedky, ktoré poskytla žalobkyňa boli
použité na akontáciu auta, avšak akontácia na auto zložená nebola. Domnieva sa, že výpoveď svedka
nie je pravdivá. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žiadala priznať náhradu trov konania.

14. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pri kúpe auta 20. 04. 2017 mal dostatok vlastných finančných
prostriedkov a zobral si na kúpu tohto auta pôžičku vo výške 20 000 Eur. Nebola pre neho nevyhnutnosť
prijať od žalobkyne sumu 4 000 Eur. Túto sumu prijal z dôvodu, že žalobkyňa chcela prispieť na kúpu
predmetnéhomotorovéhovozidla.Sožalobkyňousanedohodli,anisanerozprávaliovrátenísumy4000

Eur po predaji predmetného motorového vozidla, ani o vrátení sumy 4 000 Eur. K predaju predmetného
motorovéhovozidladošlodňa21.10.2019,atozasumu14990Eur.Žalovanýsúdupredložilvofotokópii
doklad o úvere na kúpu predmetného motorového vozidla a kúpnu zmluvu, na základe ktorej predmetné
motorové vozidlo predal. Uviedol vo výpovedi, že maturoval v roku 2012 a v roku 2011 mal stužkovú.
So žalobkyňou žili v spoločnej domácnosti od júla 2012, t.j. od doby, kedy prišiel do Nemecka. Čo sa

týka návrhu žalobkyne o výsluch svedka E. I. ako brata žalobkyne, k tomu uviedol, že neboli v nejakom
blízkom kontakte, spoločne netelefonovali, ani sa s ním o kúpe auta nebavil. Čo sa týka osoby U. U.,
toho pozná, je to kamarát E. I. a s U. U. sa o kúpe predmetného motorového vozidla nebavil. Medzi
ním a žalobkyňou neexistovala žiadna dohoda o nejakej dobe splatnosti požičanej sumy. Sumu 1 000
Eur mu žalobkyňa nikdy neodovzdala. Žalobkyni neoznamoval, že predmetné motorové vozidlo predal

a žalobkyňa to zistila zrejme až vtedy, keď prišiel na inom aute.

15. Súd na návrh žalobkyne o vykonanie dôkazu výsluchom svedka E. I. pristúpil k jeho výsluchu, ktorý
vo svojej výpovedi uviedol, že je bratom žalobkyne a pozná aj žalovaného. So žalovaným prichádzali
do kontaktu na území SR, ale aj v Nemecku. Žalovaný so žalobkyňou žili v spoločnej domácnosti, do

ktorej chodil, a to do každej z ich troch domácností. Nevedel sa vyjadriť, ako často to bolo. Čo sa
týka finančných záležitostí, spoločne so žalobkyňou aj so žalovaným všetko riešili spolu. V Nemecku
u žalobkyne a žalovaného mesiac býval. Žalobkyňa v Nemecku používala auto Golf a následne
Ford Mondeo. Žalovaný viac menej s ním riešil kúpu každého auta. Čo sa týka auta Ford Mondeo,
žalovaný mu povedal za akú cenu auto kupuje. Podľa jeho názoru, žalovaný nemal dostatok finančných

prostriedkov na kúpu tohto auta a žalobkyňa žalovanému požičala aj na kúpu predchádzajúceho auta
okolo 3 000 Eur a následne žalobkyňa žalovanému požičala sumu 4 000 a 1 000 Eur, pričom zvyšok
kúpnej ceny doplatil žalovaný. 1 000 Eur mu dala do ruky a myslí si, že 4 000 Eur previedla na účet
žalovaného. Čo sa týka sumy 5 000 Eur, tak to nebol dar, ale išlo o pôžičku a boli to požičané sumy.
Nebol prítomný, keď žalobkyňa žalovanému odovzdala sumu 1 000 Eur a taktiež nebol prítomný, keď

došlo k prevodu sumy 4 000 Eur, avšak má o tom vedomosť, pretože sa spolu o tom bavili. O požičaní
týchto finančných prostriedkov sa dozvedel od sestry a o tom, že išlo o pôžičku sa dozvedel od jednej aj
od druhej strany. Až po požičaní sumy 5 000 Eur, teda po odovzdaní peňazí sa dozvedel, že žalobkyňa
požičala žalovanému na kúpu auta sumu 5 000 Eur. Opýtal sa žalobkyne, akým spôsobom sa má suma
vrátiť a či sa nebojí, k čomu žalobkyňa uviedla, že v minulosti mu požičala nejaké finančné čiastky,

ktoré jej vrátil. Žalobkyňa, čo sa týka sumy 5 000 Eur, ho informovala v takom smere, že finančné
prostriedkyjejžalovanývráti,keďbudemaťaževprípade,aknebudemať,takvrátifinančnéprostriedky,
keď žalovaný predá auto. Nebol prítomný v takom okamihu, že by ho boli obidvaja informovali, že k
vráteniu finančných prostriedkov dôjde, keď žalovaný finančné prostriedky bude mať, resp., keď predá
auto. Žalovaný túto skutočnosť nikdy nepopieral, že vráti finančné prostriedky až keď predá auto. V

prípade, ak by sa auto nepredalo, tak si mal žalovaný finančné prostriedky zabezpečiť a vrátiť ich a ak
auto predá, tak finančné prostriedky vráti po predaji auta. Žalovaný mal vrátiť finančné prostriedky, keď
predá toto konkrétne auto Ford Mondeo. Žalobkyňa v žalovanom mala istotu, a to takú, že žalovaný
auto kúpil, predal, auto kúpil, predal a žalovaný svoje autá menil. Bol prítomný, keď sa žalobkyňa sožalovaným rozprávali o vrátení pôžičky, a to nie jedenkrát a žalovaný nikdy nepopieral, že peniaze vráti,
a to keď bude mať alebo ich vráti po predaji auta. Nikdy nebol účastníkom dohody, že by vozidlo kupovali
spolu a že žalovaný nemusí vracať žalobkyni peniaze. Mal vedomosť o tom, že žalovaný nemá dostatok

finančných prostriedkov na kúpu auta, nakoľko to spolu preberali. Žalobkyňa aj inokedy požičiavala
peniaze žalovanému, ale žalovaný jej vždy peniaze vrátil. Má vedomosť o tom, že žalovaný bol s ich
spoločným dieťaťom na materskej dovolenke, ale nevedel sa vyjadriť, kto poberal rodičovský príspevok.
V Nemecku žalobca so žalobkyňou spoločne hospodárili, pracovala žalobkyňa, ale aj žalovaný, ale
žalovaný zarábal menej ako žalobkyňa. Žalovaný z Nemecka odišiel na aute Golf a predmetné motorové

vozidlo, ktoré bolo zakúpené, zostalo žalobkyni v Nemecku a nemá vedomosť o tom, že by a boli dohodli
na nejakých platbách za užívanie tohto auta, ale žalobkyňa za toto auto platila aj servis, aj poistky,
všetko. Nevedel sa vyjadriť, ako dlho mala žalobkyňa motorové vozidlo v Nemecku v užívaní. Zakúpené
motorové vozidlo zostalo žalobkyni v Nemecku, a to z toho dôvodu, že bola tehotná. Žalobkyňa so
žalovaným plánovali spoločnú budúcnosť. Nemal vedomosť o tom, že by predmetné motorové vozidlo
po otehotnení žalobkyňou bude ich rodinným autom. Nepamätal si, kedy odišiel do Nemecka. Prišiel tam

niekedypribližnevroku2013alebo2014zaúčelomhľadaniapráce,avšakzNemeckaodišielpomesiaci,
nakoľko nemal financie. Do Nemecka za prácou sa nevrátil a žalobkyňu a žalovaného do Nemecka
chodil navštevovať. Nevedel uviesť presné číslo, koľkokrát bol za žalobkyňou a žalovaným v Nemecku.
V súčasnej dobe žalobkyňa pracuje pre nejakú firmu a nevyjadril sa o skutočnosti, že žalobkyňa má
veľkédlhy.Predmetnémotorovévozidlobolozakúpenénasplátky,žalovanýboldvarokynezamestnaný,

nemal z čoho splácať splátky, ktoré splácala žalobkyňa.

16. Žalobkyňa navrhla vo veci doplniť dokazovanie o výsluch svedka U. U., pričom súd návrh na výsluch
tohto svedka zamietol, nakoľko výsluch svedka považoval za bezpredmetný s poukazom na výsluch
svedka E. I.Č., taktiež na tú skutočnosť, že U. U. nebol priamym svedkom, tak ako ani svedok Róbert

Forgáč dohody medzi žalobkyňou a žalovaným o splatnosti predmetnej pôžičky, taktiež o odovzdaní
sumy 1 000 Eur do rúk žalovaného.

17. Z vyjadrenia žalovaného doručeného na tunajší súd krátkou cestou, t.j. v deň pojednávania dňa 24.
02.2022vyplýva,žežalovanýsivroku2012nemaldôvodpožičaťžiadnefinančnéprostriedkyvovýške3

600Eur,nakoľkovroku2011saeštesožalobkyňounepoznali.Včasekúpytohtomotorovéhovozidlamu
žalobkyňa neposkytla žiadnu čiastku, je to len jej výmysel, auto kupovala jeho matka pre seba na svoje
meno za sumu 3 500 Eur, a to na splátky, tak, ako je uvedené v zmluve. So žalobkyňou sa spoznali tesne
pred jeho stužkovou. V čase kúpy motorového vozidla Ford Mondeo, rok výroby 2004, EČV: ZV685BX
nemohla žalobkyňa prispievať na kúpu, nakoľko ho platila jeho matka a žalobkyňa v tom čase pracovala

v Nemecku. Žalovaný v máji 2012 maturoval na strednej priemyselnej škole. V Nemecku začal pracovať
od júla 2012. V tom čase nepoznal ani G. N.. Svedok E. I. je na Slovensku 800 km od jeho bydliska
v Nemecku. Domnienky žalobkyne vo vyjadrení nie sú žiadnym dôkazom k podanej žalobe, obrana
žalobkyne je len v tom, že žalovaný klame a vymýšľa si nepravdivé tvrdenia. Žalovaný svoje tvrdenia
riadne podložil dôkazmi. Žalobkyňa nikdy žalovanému neposkytla pôžičku 5 000 Eur na motorku, ktorú

si zakúpil za finančné prostriedky, ktoré získal predajom motorky, ktorú mal v tom čase vo vlastníctve.
Svedok E. I. je brat žalobkyne, s ním o tých veciach nekomunikoval, nemal dôvod sa mu zverovať.
Žalovaný pracoval v Nemecku a mal dosť finančných prostriedkov na kúpu motorky. So žalobkyňou sa
spoznali tesne pred jeho stužkovou. V čase kúpy motorového vozidla Ford Mondeo, rok výroby 2004,
EČV: ZV685BX nemohla žalobkyňa prispievať na kúpu tohto vozidla , nakoľko ho platila jeho matka a

žalobkyňa v tom čase pracovala v Nemecku. Žalovaný v máji 2012 maturoval na strednej priemyselnej
škole. V Nemecku začal pracovať od júla 2012. Opätovne poukázal na tú skutočnosť, že suma 5 000
Eur nebola žiadna pôžička, nakoľko kto by požičal na kúpu veci peniaze, ktoré by sa mu mali vrátiť len
z predaja veci. Jeden rok predmetné motorové vozidlo žalovaný žalobkyni nechal do užívania. Suma
4 000 Eur bol príspevok žalobkyne na kúpu tohto motorového vozidla s tým, že žalobkyňa auto bude

používať v Nemecku aj na Slovensku. Žalovaný netvrdil ani v odpore voči platobnému rozkazu, že išlo
o prenájom motorového vozidla, ale tvrdí, že dohoda bola v tom čase taká, že osobné motorové vozidlo
bude žalobkyňa používať v Nemecku, keď žalovaný ukončí pracovný pomer v Nemecku. Opätovne
prehlásil, že žalobkyňa mu prispela sumou 4 000 Eur na kúpu motorového vozidla s tým, že toto bude
užívať sama v Nemecku po ukončení jeho pracovného pomeru a po návrate na Slovensko, čo sa aj

stalo. Akontácia na kúpu auta sa predajcovi nedávala a na kúpu auta mal pôžičku 20 000 Eur a ostatné
finančné prostriedky mal z predaja osobného motorového vozidla a z úspor v sume 6 990 Eur. Fakticky
finančné prostriedky, čo mu dala žalobkyňa, v sume 4 000 Eur boli na ten účel, aby mali poriadne auto na
cestovanie a sama mu tieto finančné prostriedky ponúkla s tým, že auto bude užívať aj ona. Po návratena Slovensko pracoval na stavbe rodinného domu, v ktorom v súčasnej dobe býva žalobkyňa. Dom je
v súčasnej dobe vo vlastníctve otca žalobkyne, dom však bol postavený pre žalobkyňu. Žalobkyňa sa
vrátila z Nemecka vo 8. mesiaci tehotenstva, na Slovensku nepracovala, nepoberala žiadne finančné

prostriedky, žalovaný poberal rodičovský príspevok, ktorý odovzdával žalobkyni na jej osobný účet,
a pritom pracoval aj na dohodu, a teda nebol od žalobkyne finančne závislý. V Nemecku žalovaný
pracoval v troch zamestnaniach. Dve zamestnania vykonával v jednom mesiaci, preto nebolo nutné, aby
si požičiaval peniaze od žalobkyne. Od 15. 03. 2013 si sporil finančné prostriedky i v banke Slovenská
sporiteľňa, a.s. na základe zmluvy o účte sporenia. Žalobkyňa v čase, keď žili v Nemecku, splácala

viac pôžičiek, a to jednu vo výške 290 Eur mesačne a druhú vo výške 390 Eur mesačne a potrebovala
finančné prostriedky na dokončenie rodinného domu v V.. Žalovaný tam nebýval 2,5 roka, pretože dom
nebol dokončený a býval u svojej matky vo K.. So svedkom E. I. nemal žiadny dôverný vzťah od roku
2012dojúna2017,nakoľkovtejdobežilvNemecku,beztoho,abysatelefonickyaleboinakkontaktovali.
Domnieva sa, že svedecká výpoveď E. I. nemôže byť pravdivá, nakoľko nežil s nimi v Nemecku. Navrhol
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

18. Z výpisu z účtu žalobkyne vyplýva, že dňa 05. 04. 2017 žalobkyňa previedla zo svojho účtu na účet
žalovaného sumu 4 000 Eur.

19. Z výzvy žalobkyne zo dňa 03. 02. 2020 vyplýva, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie sumy

5 000 Eur ako pôžičky, ktorú žalovanému poskytla dňa 06. 04. 2017 na kúpu motorového vozidla, a to
ako úhradu akontácie auta zn. Ford Mondeo, rok výroby 21. 11. 2016, a to najneskôr v lehote do 20. dní
od doručenia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 07. 02. 2020.

20. Z čestného prehlásenia matky žalovaného zo dňa 01. 10. 2020 vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný

žili v jednej domácnosti 6 rokov, žalobkyňa pracovala v Nemecku a auto Ford Mondeo kúpil jej syn, na
kúpu ktorého prispela žalobkyňa sumou 4 000 Eur, a to z dôvodu, že ho chcela využívať a užívala ho v
skutočnosti viac ako rok, v roku 2017 a 2018 v Nemecku. Žalobkyňa po návrate z Nemecka auto naďalej
užívala i na Slovensku. Dohoda medzi žalobcom ako jej synom a C. I. bola taká, že žalobkyňa vloží
peniaze, aby mohla užívať auto a nedala nikdy žalovanému žiadnu pôžičku. Toto rozhodnutie jej bolo

oznámenie ako matke zo strany žalovaného počas jednej z dovoleniek na Slovensku.

21. Z predložených čestných prehlásení U. T. R. U. Š., ktoré sú identické, vyplýva, že žalobkyňa
pracovala a bývala v Nemecku, v lokalite, kde obaja pracovali a používala motorové vozidlo Ford
Mondeo, rok výroby 21. 11. 2016, EČV: ZV644DL a toto vozidlo žalobkyňa užívala po zakúpení

žalovaným na dochádzanie do zamestnania v Nemecku, na nákupy, výlety a niekoľkokrát na návštevu
Slovenska. Žalovaný pracoval v Nemecku, vždy mal dosť finančných prostriedkov, pretože dobre
zarábal. Žalobkyni žalovaný pomáhal s výstavbou rodinného domu a nikdy si žalovaný od nikoho v
Nemecku nepožičiaval peniaze a už vôbec nie od žalobkyne, s ktorou žil v spoločnej domácnosti už
niekoľko rokov.

22. Z potvrdenia zamestnávateľa žalovaného za jún 2017 vyplýva, že žalovaný dosiahol príjem vo výške
1 894,13 Eur.

23. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 31. 05. 2012 vyplýva, že zmluvu uzavrel C.. L. M. ako predávajúci a U. Z.

ako kupujúca, t.j. matka žalovaného a predmetom bola kúpa motorového vozidla Ford Mondeo, ev.č.
ZV685BX za kúpnu cenu 3 500 Eur, ktorú sa zaviazala matka žalovaného splácať v splátkach, a to tak,
že do 31. 05. 2012 uhradí splátku 2 000 Eur, do 13. 08. 2012 splátku 800 Eur a do 31. 12. 2012 splátku
500 Eur.

24. Súd z kópie ročného zúčtovania žalovaného za rok 2016 vyplýva, že žalovaný v období od 01. 01.
do 31. 12. dosiahol príjem vo výške 24 619,57 Eur.

25. Z predloženej fotokópie písomnosti AUTO EBERL zo dňa 20. 04. 2017 vyplýva, že žalovaný kúpil
motorové vozidlo Ford Mondeo, rok výroby 21. 11. 2016 za sumu 26 990 Eur, z čoho suma 22 680,57 Eur

bola kúpna cena bez DPH a 19 %-ná DPH predstavovala čiastku 4 309,33 Eur. Z predmetnej písomnosti
nevyplýva zloženie akontácie.26. Súd v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p. nemal v konaní sporné, že žalobkyňa so žalovaným žili od júla
2012 do marca 2019 v partnerskom vzťahu a v spoločnej domácnosti, z ktorého sa dňa 24. 10. 2018
narodilo malol. dieťa. Taktiež v konaní nemal súd sporné, že žalobkyňa dňa 05. 04. 2017 poukázala na

účet žalovaného sumu 4 000 Eur, taktiež, že dňa 20. 04. 2017 žalovaný kúpil osobné motorové vozidlo
Ford Mondeo za kúpnu cenu 26 990 Eur. V konaní medzi stranami sporu zostalo sporné odovzdanie a
prevzatie sumy 1 000 Eur v hotovosti žalovaným poskytnuté žalobkyňou, taktiež titul poskytnutia sumy
5 000 Eur, ako aj dohoda o splatnosti sumy 5 000 Eur. V konaní zostala sporná aj otázka premlčania
nároku.

27. Podľa § 657 O.z., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

28. V zmysle § 657 O.z., medzi podstatné náležitosti dohody o pôžičke patrí:
- označenie zmluvných strán,

- určenie predmetu pôžičky,
- musí z obsahu vyplýva aj povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peniaze),
- skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

29. Tunajší súd nemal v konaní sporné, že dňa 05. 04. 2017 žalobkyňa poukázala na účet žalovaného

sumu 4 000 Eur a že došlo skutočne k odovzdaniu predmetu pôžičky žalobkyňou ako veriteľom
žalovanému ako dlžníkovi.

30. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 5 000 Eur z titulu poskytnutej pôžičky.
Bolo povinnosťou žalovanej preukázať, že sumu 4 000 Eur, ktorú poukázala zo svojho účtu na účet

žalovaného, bola pôžička a taktiež preukázať, že žalobkyňa žalovanému dňa 05. 04. 2017 odovzdala
sumu 1 000 Eur v hotovosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že strana sporu má
v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktoré nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazy je potrebné označiť

presne a úplne tak, aby ich súd mohol vykonať. Neoznačenie dôkazov nie je vadou žaloby, a preto
neodôvodňuje odmietnutie žaloby pre jej vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní sporu. V danom
prípade žalobkyňa má bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrela zmluvu o pôžičke a že žalovaný
pôžičku nevrátil. Bolo povinnosťou žalovanej preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho
vzťahu z pôžičky. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo

110/2018, z ktorého vyplýva, že konkludentne vyjadrená vôľa žalovaného uzavrieť zmluvu o pôžičke
so žalobkyňou uvedeným spôsobom, t.j. ústne, by mohla byť vzhľadom na všetky okolnosti prípadu
považovaná za naplnenú, len pokiaľ by, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu boli vylúčené akékoľvek
pochybnosti o tom, že tu takáto vôľa bola a že jej obsahom bolo uzavretie zmluvy o pôžičke. V danom
prípade táto podmienka nebola naplnená, vzhľadom na odlišné stanoviská strán. Žalobkyňa dôkazné

bremeno neuniesla, pretože nepreukázala obsah práv a povinností zmluvných strán, ako ani vznik
záväzku žalovaného vrátiť odovzdané finančné prostriedky žalobkyni ako veriteľovi. Žalobkyňa tak v
konaní nepreukázala, že bol žalovaný povinný žalovanú sumu vrátiť. Skutočnosť, že došlo k odovzdaniu
finančnej čiastky v hotovosti 1 000 Eur, nebola preukázaná a ani poukázanie sumy 4 000 Eur, že išlo
o pôžičku, nebola preukázaná ani z výpovede svedka, ktorý mal vedomosť o tom, že má ísť o pôžičku

len sprostredkovane od žalobkyne ako svojej sestry a v danom prípade jeho výpoveď súd považoval za
málo hodnovernú, vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah so žalobkyňou.

31. Podľa § 451 ods. 1 O.z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

32. Podľa § 451 ods. 2 O.z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa § 456 O.z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.34. Tunajší súd v danom prípade poukázanie sumy 4 000 Eur z účtu žalobkyne na účet žalovaného
považoval za plnenie bez právneho dôvodu zo strany žalobkyne žalovanému, a teda v zmysle tohto
ustanovenia by mal žalovaný povinnosť žalobkyni vrátiť sumu 4 000 Eur.

35. V danom prípade ale zostala sporná splatnosť tohto bezdôvodného obohatenia a bolo potrebné v
danom prípade sa zaoberať otázkou premlčania nároku žalobkyne.

36. Čo sa týka splatnosti dlhu, súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že splatnosť dlhu začína

dňom, keď mal dlžník začať s plnením dlhu. Premlčacia doba tu plynie odo dňa, ktorý nasleduje po
splatnosti dlhu a ak splatnosť dlhu nebola dohodnutá ani inak určená, začína premlčacia doby plynúť
dňom nasledujúcim po tom, ako dlh vznikol.

37. Podľa § 100 ods. 1 O.z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

38. Podľa § 101 O.z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

39. Podľa § 107 ods. 1 O.z., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

40. Podľa § 107 ods. 2 O.z., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

41. V danom prípade, na základe vykonaného dokazovania nebolo v konaní preukázané, že medzi
žalobkyňou a žalovaným došlo k dohode o splatnosti pôžičky, resp. o vrátení bezdôvodného obohatenia.
Žalobkyňa v žalobe neuviedla, kedy mala byť pôžička vrátená a až následne, vo vyjadrení k podanému
odporu uviedla, že žalovaný mal povinnosť sumu 5 000 Eur vrátiť po predaji zakúpeného motorového

vozidla. Ani táto skutočnosť nebola v konaní nebola jednoznačne preukázaná, nakoľko toto tvrdenie
žalobkyne žalovaný poprel a ani svedeckou výpoveďou svedka, brata žalobkyne, nebolo preukázané,
že k vráteniu čiastky 4 000 Eur, či už z titulu pôžičky alebo z titulu bezdôvodného obohatenia, malo dôjsť
po predaji auta, nakoľko aj svedok vo svojej výpovedi uviedol, že podľa jeho vedomostí, a to zrejme
sprostredkovanej prostredníctvom žalobkyne, k vráteniu sumy 5 000, resp. 4 000 Eur malo dôjsť vtedy,

keď žalovaný bude mať a keď nebude mať, tak po predaji auta. Dôkazné bremeno v tejto súvislosti
zaťažuje žalobcu, že medzi stranami bola výslovná dohoda, že splatnosť závisí od vôle dlžníka, pričom
žalobkyňaexistenciutakejtodohodynepreukázalaaaksplatnosťneboladohodnutáaaniinakurčená,3-
ročná premlčacia lehota začala plynúť dňom nasledujúcim po tom, čo dlh vznikol. Teda v danom prípade
začala 3-ročná premlčacia lehota plynúť dňom 06. 04. 2017 a po právnom posúdení zo strany súdu,

aj pre bezdôvodné obohatenie dňom 06. 04. 2017, ktorý by pri preukázaní, že išlo o pôžičku, uplynula
dňom 06. 04. 2020 a pri bezdôvodnom obohatení dňa 06. 04. 2019. Žaloba na tunajší súd bola podaná
dňa 08. 07. 2020, t.j. po uplynutí jednak 3-ročnej, ako aj 2-ročnej premlčacej lehoty.

42. Tunajší súd preto z dôvodu premlčania nároku žalobkyne, návrhu žalobkyne nevyhovel a žalobu

v celom rozsahu zamietol.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý
bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči
žalobkyni, ktorá v konaní úspešná nebola.

44. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo
vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v dvoch

rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.