Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. september 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 2C/83/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114223451
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7114223451.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v právnej veci v právnej veci žalobkyne: I. Š., D.. XX.XX.XXXX, C. XX, G.,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou bodnarlegal , so sídlom Žriedlova 3, Košice, IČO: 51 865 459, proti
žalovaným: 1/ MASCOR s.r.o., so sídlom Medzany 80, IČO: 45863261, 2/ F. O., D.. XX.XX.XXXX, N.
O., A., o zaplatenie 700,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 700,- EUR spolu s 8,75 % ročným úrokom z
omeškania od 16.10.2012 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu voči žalovanej v 2. rade súd zamieta.

III. Žalovaný v 1. rade je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovanej v 2. rade súd náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa, žalobou doručenou súdu dňa 18.9.2014, domáhala od žalovaných v 1. a 2. rade
zaplatenia sumy 700,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 16.10.2012 do
zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že na základe ústnej dohody so žalovanou v 2.
rade vykonávala pomocné činnosti v prevádzke „KEBABÁREŇ“ na Bielej č. 5 v Košiciach, ktorej
prevádzkovateľom bol v danom čase žalovaný v 1. rade. V zmysle dohody medzi žalobkyňou a
žalovanou v 2. rade mala jej hodinová odplata predstavovať spolu 4,75 EUR tak, aby si žalobkyňa mohla
pokryť aj svoju odvodovú povinnosť. Žalobkyňa činnosť v prevádzke „KEBABÁREŇ“ vykonávala v čase
od 21.09.2012 do 15.10.2012. Keď sa žalobkyňa domáhala úhrady sľúbenej odmeny od žalovanej v 2.

radetátojejpovedala,žeúhradavovýške30,-EUR,ktorújejposkytladňa11.10.2012budemusieťstačiť
a ďalšiu úhradu jej neposkytne. Na tomto základe žalobkyňa viac činnosť v prevádzke „KEBABÁREŇ“
nevykonávala. Žalobkyňa v prospech žalovaného v 1. rade, ktorému patrila predmetná prevádzka,
vykonala činnosť v rozsahu spolu 154 hodín. Pri dohodnutej hodinovej odmene vo výške 4,75 EUR tak
patrí žalobkyni celková odmena za 154 hodín vykonanej práce vo výške 731,40 EUR. Keďže žalovaná v
2. rade poskytla žalobkyni sumu 30,- EUR, uplatňuje si žalobkyňa 700,- EUR. Žalobkyňa poukázala na
to, že zo vzájomnej dohody so žalovanou v 2. rade nebolo zrejmé, či má činnosť v prevádzke vykonávať

v prospech žalovaného v 1. rade alebo v prospech žalovaného v 2. rade. Žalobkyňa si však z dôvodu
právnejistotyuplatnila nárokvočiobomžalovaným.Poustáleníosobyzodpovednejzasplneniezáväzku
žalobkyne, táto prípadne upraví okruh žalovaných osôb.3.ŽalobkyňanapreukázaniesvojichtvrdenídoložilakžaloberozhodnutieCentraprávnejpomoci,ktorým
bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a určený advokát, oznámenie o prevzatí právneho
zastúpenia a výzva na vyjadrenie sa k nárokom klienta zo dňa 28.08.2014 adresovaná spoločnosti

MASCOR, s.r.o., oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a výzva na vyjadrenie sa k nárokom klienta
zo dňa 28.8.2014 adresovaná žalovanej v 2. rade, výpis z Obchodného registra spoločnosti MASCOR,
s.r.o..

4.UznesenímOkresnéhosúduKošiceIzodňa15.12.2014bolvyhlásenýkonkurznamajetokžalobkyne.

Z toho dôvodu bolo súdne konanie vedené pod sp. zn. 2C/83/2014 prerušené - uznesením zo dňa
08.06.2015, č. k. 2C/83/2014-56. Po skončení konkurzného konania súd uznesením zo dňa 03.05.2017,
č. k. 2C/83/2014-75 rozhodol, že v prerušenom konaní sa pokračuje.

5. Súd doručoval žalovanej v 1. a 2. rade žalobu, spolu s procesnými poučeniami a s výzvou na
vyjadrenie sa k žalobe.

6. Žaloba bola žalovanej v 1. rade doručená v zmysle § 48 Občianskeho súdneho poriadku, platného
v čase doručovania, dňom 25. 10.2014.

7. Pobyt žalovanej v 2. rade sa súdu nepodarilo zistiť, súd preto v zmysle § 116 ods. 2 Civilného

sporového poriadku zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke
tunajšieho súdu dňa 27.07.2017. V zmysle uvedeného ustanovenia sa tak žaloba, ako aj listinné dôkazy
s ňou predložené, považujú za doručené žalovanej v 2. rade po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia.
Žalovaná v 2. rade na výzvu súdu, aby sa k doručenej žalobe a listinným dôkazom písomne vyjadrila v
súdom stanovenej lehote 15 dní nereagovala a nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany.

8. Súd v danej veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 20.09.2019. Po vyvolaní veci na tomto
pojednávaní súd zistil, že sa na pojednávanie žalovaný v 1. a 2. rade nedostavili, pričom doručenie
predvolania na pojednávanie mal súd u žalovaných vykázané, žalovaní svoju neúčasť neospravedlnili
a ani nežiadali pojednávanie odročiť. V súlade s ust. § 180 CSP súd rozhodol, že pojednávanie vykoná

v neprítomnosti žalovaných, nakoľko neboli dané dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a §
184 CSP. Vzhľadom na uvedené súd na tomto pojednávaní spor rozhodol v neprítomnosti žalovaných
s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, s priloženými listinnými dôkazmi,

výpoveďou svedka, vyjadrením žalobkyne a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobkyňa uviedla, že pracovala v prevádzke Kebabáreň, na Bielej ulici č. 5, v Košiciach, kde
vykonávala pomocné činnosti. Právnou skutočnosťou, na základe ktorej tam pracovala bola ústna
dohoda s pani O. - žalovanou v 2. rade, ktorá ju požiadal o vykonávanie pomocných prác. Ako sa neskôr

žalobkyňadozvedelasamotnáprevádzkapatrilažalovanémuv1.rade,spoločnostiMASCORs.r.o..Pani
O. bola tá, ktorá požiadala a ktorá sa ústne dohodla na výkone takejto práce. Pracovná zmluva písomne
uzatvorená nebola, žalobkyňa je toho názoru, že vznikol tzv. faktický pracovný pomer, kedy sa dohodli
na pracovných podmienkach, na odmene. Žalobkyňa vykonávala závislú prácu v tejto prevádzke, preto
je toho názoru, že nárok na mzdu jej vznikol.

11.NanávrhžalobkyňesúdvykonalvýsluchsvedkyneO.Z.,ktoráuviedla,ževie,žežalobkyninevyplatili
mzdu, ale ide o veci, ktoré sa udiali pred ôsmimi rokmi, takže niektoré veci si už ani nepamätá. Svedkyňa
žalobkyňu pozná z Kebabárne. Pozná ju len z roboty, nebola tam dlho a neboli ani v priateľskom vzťahu.
Bolo to asi 7 alebo 8 rokov dozadu. žalobkyňa tam pracovala okolo mesiaca, asi mesiac. Na prevádzke

robievali od rána, ale nevie si presne spomenúť, od ktorej hodiny, do večera, mávali aj nočné, ale
presne časové údaje svedkyňa nevedela uviesť. jej mzda bola 2,30/hod. Počas pracovného pomeru, ani
svedkyni nebola riadne vyplácaná mzda, mali väčšinou dlhy na mzde a z toho dôvodu dala svedkyňa
trestné oznámenie na políciu, ale potom sa dohodli. Stiahla trestné oznámenie a potom jej vyplatili dlžnú
mzdu. Svedkyni vyplácala mzdu buď pani O., buď pani Č.Č. alebo pán O.. Svedkyňa uvádza, že mzda jej

bola vyplácaná na ruku. V pracovnej zmluve bol ako zamestnávateľ uvedená spoločnosť MASCOR s.r.o.
Svedkyňa uvádza, že jej bola vyplácaná iba dohodnutá mzda, okrem toho nič iné jej nebolo vyplatené.
Uvedené sa týkalo prevádzky Kebabáreň, bola to prevádzka rýchleho občerstvenia a svedkyňa bola na
pozícii predavačky. Žalobkyňa nebola za pultom, ale pripravovala pizzu, vážila a podobné ďalšie práce.12. Žalobkyňa na pojednávaní súdu predložila zápisnicu o ústnom pojednávaní, vyhotovenú Daňovým
úradom Košice zo dňa 23.11.2012. Predmetom konania bolo podanie podnetu na vykonanie daňovej

kontroly vo firme Kebabáreň, Biela 5, Košice, z dôvodu nevyplatenia mzdy a daňových únikov. Zo
zápisnice vplýva, že žalobkyňa uviedla, že dňa 11.10.2012 pracovali na prevádzke do 3:30 hod. a vyrobili
a predali cca 50 ks pizze.

13. Žalobkyňa predložila Potvrdenie o ústnom oznámení zo dňa 17.12.2012 vyhotovené Obvodným

oddelením PZ Košice - Staré mesto, týkajúce sa nevyplatenia mzdy O. vo výške 700 eur od dňa
21.09.2012 do 15.10.2012 v Košiciach na Bielej č. 5, Kebabáreň.

14. Žalobkyňa predložila rukou vyplnenú tabuľku príchodov a odchodov označenú menom žalobkyne
za mesiac október 2012, ktorú vypĺňala žalobkyňa. Podľa tabuľky pracovala žalobkyňa od 01.10.2012
do 15.10.2012 (okrem 06., 07., 13., 14. 10. 2017) v čase od 13:00 hod. do 21:00, dňa 04.10. do 21:15

hod., 05.10. a 10.10. do 21:30 hod., 11.10. do 03:30 hod. a 15.10. do 18:30 hod.

15. Žalobkyňa doložila prehľad odpracovaných dní s počtom odpracovaných hodín: v dňoch 21.09. a
22.09.2012 odpracovala po 10 hodín, v dňoch 24.09., 25.09., 26.09., 27.09., 28.09., 01.10., 02.10.,
03.10., 04.10.m 08.10., 09.10.,12.10.2012 odpracovala po 8 hodín, v dňoch 05.10., 10.10.2012 po 8,5

hodín,dňa11.10.2012odpracovalažalovaná14,5hodínadňa15.10.2012odpracovala6,5hodín.,spolu
odpracovala 154 hodín.

16. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka číslo: 23731/P
spoločnostiMASCORs.r.o.,IČO:4586321,ktorábolazapísanádoobchodnéhoregistradňa24.11.2010,

vyplýva, že predmetom činnosti tejto spoločnosti okrem iného bolo aj poskytovanie služieb rýchleho
občerstveniavspojeníspredajomnapriamukonzumáciu.Spoločníkmiakoajkonateľmitejtospoločnosti
sú odo dňa zápisu Z. Č., W. O., F. O..

17. Podľa § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za

ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

18. Podľa § 18 Zákonníka práce, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov
je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

19. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou
zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je
zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

20. Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákonníka práce, (1) v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so

zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. (2) Zamestnávateľ v pracovnej zmluve

uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný
čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

21. Podľa § 47 ods. 1, 2 Zákonníka práce, (1) Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ
je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu,

utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené
právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa
pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase
a dodržiavať pracovnú disciplínu.

22. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.23. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje
najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných

náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na
životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus,
náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam,
náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované
zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej

zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie
poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

24. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

25. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31. 1.2013, výška úrokov z
omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Na vznik pracovného pomeru Zákonník práce vyžaduje uzatvorenie pracovnej zmluvy, ktorá
je jediným právnym úkonom zakladajúcim pracovný pomer. Pracovná zmluva je dvojstranný
právny úkon, ktorý je v zmysle § 18 Zákonníka práce, platný v momente, keď sa účastníci
pracovnoprávneho vzťahu, t.j. zamestnávateľ a uchádzač o zamestnanie, dohodli na obsahu pracovnej
zmluvy. Dohoda o obsahu pracovnej zmluvy je dohoda o zákonom predpísaných tzv. podstatných

náležitostiach pracovnej zmluvy, podrobnejšie určených v § 43 Zákonníka práce. Pracovnú zmluvu
možno uzavrieť aj ústne, aj konkludentne, alebo aj faktickým pristúpením k vykonávaniu práce, t.j.
spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli účastníci dojednať (R 9/1997 ). Keďže v zmysle § 17 ods. 2 Zákonníka
práce nie je s absenciou písomnej formy pracovnej zmluvy spojená jej neplatnosť, je nepochybné, že

pre vznik pracovného pomeru postačuje aj ústna dohoda účastníkov pracovnej zmluvy o podstatných
náležitostiach pracovnej zmluvy.

28. Keďže sa žalované v 1. a 2. rade k žalobe nevyjadrili a teda nepredniesli obranu, skutkovým
základom pre rozhodnutie súdu boli skutočnosti tvrdené žalobkyňou.

29. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobkyne voči žalovanej v
1. rade vyhovel (vo vzťahu k žalovanej istine), nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa
podanou žalobou domáhala zaplatenia mzdy za vykonanú prácu v období od 29.09.2012 do 15.10.2012.
Z vykonaného dokazovania a to predovšetkým zo svedeckej výpovede O. Z., mal súd preukázané,

že žalobkyňa vykonávala pracovnú činnosť v prevádzke Kebabáreň na Bielej ulici v Košiciach, ktorú
prevádzkovala žalovaná v 1. rade - spoločnosť MASCOR s.r.o. a za ktorú v styku so zamestnancami
konala žalovaná v 2. rade. Súd žalobkyni uveril i vzhľadom na ňou vykonané úkony (trestné oznámenie,
podnet podaný na Daňovom úrade), že v prevádzke Kebabáreň odpracovala v dňoch od 21.09.2012
do 15.10.2012 154 hodín, na základe ústnej dohody dojednávanej so žalovanou v 2. rade, kedy bola

dohodnutá odplata za vykonávanú prácu vo výške 4,75 Eur. Súd má za to, že medzi žalobkyňou a
žalovanou v 1. rade vznikol pracovný vzťah na základe ústnej dohody medzi žalobkyňou a žalovanou
v 2. rade, ktorá konala za žalovanú v 1. rade. Zo svedeckej výpovede O. Z., bývalej zamestnankyne
žalovanej v 2. rade súd mal za preukázané, že aj v ostatných vzťahoch so zamestnancami žalovanej
v 1. rade (napr. vyplácanie mzdy a pod.) konala žalovaná v 2. rade za žalovanú v 1. rade. Vzhľadom

na uvedené súd priznal žalobkyni nárok na zaplatenie dohodnutej mzdy za 154 hodín odpracovaných
žalobkyňou v prevádzke žalovanej v 1. rade, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne počnúc
dňom nasledujúcim po vykonaní dohodnutej práce žalobkyňou, t.j. od 16.10.2012.30. Súd sa vo vzťahu k žalovanej v 2. rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho
z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania.

O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného) je imanentnou účasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma

vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

31. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,

ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

32. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že žalobu voči žalovanej v 2. rade je potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej

vecnej legitimácie žalovanej v 2. rade. Podľa zisteného skutkového stavu veci žalovaná v 2. rade nie je
pasívne legitimovaná v tomto súdnom spore, keďže bolo preukázané, že žalovaná v 2. rade konala v
pracovnoprávnych vzťahoch za žalovanú v 1. rade ako konateľka pričom pracovný vzťah vznikol medzi
žalobkyňouažalovanouv1.radeapretožalovanáv1.radeniejenositeľkouhmotnoprávnychpovinnosti
vyplývajúci z tohto pracovného vzťahu.

33. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. O trovách konania súd rozhodol na základe skutočnosti, že žalobkyňa mala vo vzťahu k žalovanej
v 1. rade v spore plný úspech, preto jej bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

37. V konaní mala žalovaná v 2. rade plný procesný úspech, a preto by jej v súlade s citovaným
zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobkyni, ktorá bola v konaní voči
nej neúspešná. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalovanej v 2. rade v konaní trovy nevznikli a ich
vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, í súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanej v

2. rade súd náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.