Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 2, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 4T/155/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215010620
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Piros

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2215010620.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom JUDr. Ladislavom Pirosom v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému I. S. U. pre ... prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona,,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: I. S. U., T.. XX.XX.XXXX D. H. U., D. G. M., U. H. Š.T., Y. XXXX/XX, B. S. G.

sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku
spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede číslo 2Pv 71/15

oslobodzuje
keďže skutok nie je trestným činom

zo skutku, ktorý mal spáchať tak, že:

od presne nezistenej doby do 23. októbra 2010 v meste Š., okres Dunajská streda na Y. O. Č.. XXXX/XX
ako majiteľ rodinného domu číslo XX/A pravom kľúčom otvoril vchodové dvere do uvedeného rodinného
domu, ktorý toho času obýval Z. J. na základe zmluvy o nájme, pobalil jeho osobné veci, ktoré uskladnil
v garáži na uvedenej adrese a následne bez vedomia a súhlasu prenajímateľa vymenil zámok vo
vchodových dverách,

teda

neoprávnene mal vniknúť do obydlia iného

čím mal spáchať

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.

o d ô v o d n e n i e :

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom samotného

obžalovaného, poškodeného ako aj ďalších svedkov, ktorí boli prítomní pri vyprataní uvedeného bytu
ako aj svedkov - príslušníkov polície, ktorí boli privelení počas výkonu služby na miesto činu.Obžalovaný v priebehu prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní na čl. 184 poprel svoju
vinu z predmetného skutku a ako sa vyjadril účelom jeho konania bola iba ochrana svojho majetku,
keďže poškodený po uzavretí riadnej nájomnej zmluvy neplnil si svoj záväzok, neplatil nájomné. On ho

osobne upozorňoval a aj vyzval, aby platil nájomné, ale poškodený sa vyhýbal stretnutiu a keďže
s ním nekomunikoval riadnym spôsobom, rozhodol sa otvoriť predmetný byt náhradným kľúčom aj
v prítomnosti ďalších osôb a spravil súpis vecí, ktoré sa nachádzali v byte. Vypratané veci potom
uložil do jednej garáže. Ďalej na svoju obhajobu udával, že s poškodeným mal uzavretú riadnu
nájomnú zmluvu a snažil sa poškodeného upovedomiť o zániku nájomnej zmluvy a to vyvesením výzvy

na dvere uvedeného bytu, ale aj zaslaním výpovede na adresu poškodeného do H. - B. XXXX/
X, čo však poškodený neprevzal, lebo zásielka sa mu vrátila späť.

Tú skutočnosť, že obžalovaný v prítomnosti ďalších osôb vykonal vypratanie vecí poškodeného z
predmetného bytu preukázali svojimi výpoveďami vypočutí svedkovia W. L. X. na čl. 184, I. F. na
čl. 199 a K. W. na čl. 216, ktorí svedkovia zhodne opisovali priebeh vypratania, ale aj spísanie

zoznamu vyprataných vecí, pričom svedok W. sa vyjadril aj v tom smere, že ten U. tam býval,
ale I. teda obžalovanému neplatil už dlhší čas nájomné.

Svedok F. taktiež potvrdil, že obžalovaný všetko zapisoval, čo sa týka vyprataných vecí, jeho syn
to aj natáčal na video a došiel tam aj U., ktorý zavolal políciu, avšak sa nevedel vyjadriť k tomu, či

poškodenému bola doručená nejaká výpoveď podnájmu.

Aj svedok X. na čl. 184 potvrdil, že obžalovaný nalepil na dvere prenajatého bytu poškodeného výzvu
na platenie, ale poškodený sa vyhýbal stretnutiu a preto obžalovaný požiadal svedka a ďalších dvoch
Slovákov, aby pomohli vypratať byt a pritom spísali súpis všetkých vecí, čo sa tam nachádzali a

našli aj doklady cudzích osôb. Pamätal sa, že poškodený tam došiel aj v prítomnosti jedného policajta
v uniforme, čo vo svojich výpovediach potvrdili aj svedkovia T. T. a M. F. na čl. 198 a čl. 205, ktorí
taktiež potvrdili, že obžalovaný im uvádzal neplatenie nájomného a poškodený v ich prítomnosti
nenamietal obsah súpisu vecí.

Z listinných dôkazov na čl. 62-72 vyplýva, že medzi obžalovaným a poškodený bola uzavretá
riadna zmluva o nájme a bola uzavretá na dobu určitú od 1.8.2010 do 31.7.2011.

Nájomca sa zaviazal platiť nájomné vo výške 300,-- Eur mesačne a nájomné za prvé dva mesiace

august a september 2010 poškodený bol povinný uhradiť do 1.8.2010.

Podľa článku II. ods. 4 nájomca sa zaviazal platiť nájomné v hotovosti, alebo bankovým prevodom
na účet prenajímateľa.

Vychádzajúc z článku II. ods. 3 nájomné za prvé dva mesiace podľa uvedenej zmluvy bolo
zaplatené, pričom obžalovaný nevedel žiadnym spôsobom preukázať v priebehu konania, že kedy
a akým spôsobom platil za ostatné mesiace obžalovanému nájomné.

Súd po nahliadnutí do uvedenej zmluvy o nájme zistil, že táto zmluva neobsahuje žiadne body, ktoré

by poukazovali na možnosť ukončenia nájomnej zmluvy výpoveďou alebo iným spôsobom.

Z listinných dôkazov na čl. 66-70 súd mal preukázané, že obžalovaný vyzval prvýkrát poškodeného
resp. vypovedal zmluvu prvýkrát 22.10.2010, ďalej ďalšiu výzvu vylepil na dvere bytu dňa
23.10.2010 a 24.10.2010 opätovne vyzval poškodeného na odovzdanie kľúča a naposledy zasielal

na adresu trvalého bydliska poškodenému zásielku dňa 29.10.2010 o čom svedčí aj podací lístok
na čl. 70.

Zo záznamu zo služby policajtov na čl. 71-72 vyplýva iba tá skutočnosť, že policajná hliadka v
zložení T. T. a M. F. boli vo výkone služby dňa 30.10.2010 a zvážiac ich výpovede na hlavných

pojednávaniach je preukázané, že tohto dňa boli na mieste činu.

Objektom uvedeného trestného činu je domová sloboda. V zmysle článku 21 Ústavy SR obydlie
každého človeka je nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.Objektívnu stránku trestného činu porušovania domovej slobody možno naplniť dvoma spôsobmi
a to keď páchateľ neoprávnene vnikne do obydlia iného, alebo neoprávnene zotrvá v obydlí iného.

Za neoprávnené vniknutie do obydlia iného treba považovať každé nežiaduce , bez súhlasu
alebo proti vôli oprávneného užívateľa, uskutočnené vojdenie do obydlia, ktorým sa zasahuje
do domovej slobody.

O neoprávnené zotrvanie ide v prípade, ak sa páchateľ dostane do obydlia iného oprávnene, ale
potom sa vzoprie vôli oprávneného užívateľa a bez oprávnenia sa odmieta vzdialiť.

Súd vychádzajúc aj z výpovede poškodeného, ktorý na hlavnom pojednávaní na čl. 203 potvrdil, že
na základe inzerátu na tabuli telefonicky sa spojil s obžalovaným, s ktorým následne spravil písomnú
zmluvu a časom zistil, ako išiel do Bratislavy, že jeho kľúč nepasuje do dverí, to bol 12. deň toho

mesiaca dokedy tam býval, zistil, že sa nevie dostať do bytu a preto zavolal obžalovanému, ktorý mu
povedal, že teraz je v Komárne a stretli sa až neskôr s obžalovaným a vtedy videl, že má vyprataný
byt a veci uložené v jednej garáži, on vtedy hneď namietal, že nenašiel jednu čiernu tašku s peniazmi
ako aj dokumenty. Dokumenty obžalovaný doniesol, ale tam neboli peniaze, pričom tvrdil, že on
riadne zaplatil nájom za prvé dva mesiace a potom platil každý mesiac do ruky obžalovanému a

rozhodne trval na tom, že nedostal žiadne výzvy od obžalovaného na zaplatenie nájmu.

Súd vychádzajúc zjednotlivýchvýpovedíobžalovaného,poškodeného,ale ajsvedkovmalpreukázané,
že predmetom sporu je neoprávnené vniknutie do obydlia iného a to prenajatého bytu zo strany
obžalovaného ako majiteľa poškodenému na základe riadne nájomnej zmluvy uzavretej medzi nimi,

ktorá nájomná zmluva však neobsahuje žiadny bod o možnosti výpovede zo strany prenajímateľa
teda obžalovaného alebo nájomcu teda poškodeného, z ktorého dôvodu súd predložené listinné
dôkazy zo strany obžalovaného na čl. 66 -70 považuje za primeraný spôsob výzvy na zaplatenie
nájomného ale aj primeranej výpovede, keďže aj samotný poškodený v podstate podpísaním
nájomnej zmluvy akoby mlčky súhlasil so spôsobom výpovede. Je jednoznačné, že zo strany

obžalovaného došlo k snahe takýmto spôsobom vypovedať nájomnú zmluvu, avšak nevedel sa riadne
spojiť s poškodeným, ktorý s ním nekomunikoval a nepreberal ani oficiálne podané listy, o čom svedčí
listinný dôkaz na čl. 69-70, čím v podstate podľa názoru súdu poškodený sám si zapríčinil uvedené
okolnosti prípadu, že obžalovaný musel pristúpiť k vyprataniu bytu.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného ustanovenia, ale aj z ustanovenia § 8 Trestného zákona, v zmysle

ktorého trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon
neustanovuje inak, pričom protiprávnosť vo všeobecnosti znamená správanie, či stav, ktorý je v
rozpore s právnymi normami a je základom trestného činu a musí byť ustanovená znakmi uvedenými
v trestnom zákone, súd zvážiac tento stav ako okolnosti samotného riešeného prípadu dospel k
záveru, že závažnosť konania obžalovaného vykazuje po formálnej stránke nepatrnú závažnosť a

preto v danom prípade nejde o prečin, keďže ak si zoberieme tú skutočnosť, že obžalovaný konal
takto iba za účelom ochrany svojho majetku a bol to práve poškodený, ktorý nespolupracoval a
nekomunikoval s obžalovaným, zvážiac aj pohnútku obžalovaného, ktorý takýmto spôsobom pristúpil
k ochrane svojich záujmov, zvážiac aj následky, ktoré sú nepatrné, súd dospel k záveru, že uvedený
skutok nie je trestným činom a preto obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ
sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným
môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci,
osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o

náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.